Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205642
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415205642.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátkou
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716,
korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: P. M., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. O. E. XX, o vymoženie 145,46 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 8Er/413/2015-33 zo dňa 6.10.2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2.V dôvodoch uznesenia uviedol, že oprávnený podal 31.3.2015 na Exekútorský úrad JUDr. Michala
Brožinu so sídlom vo Svidníku, Stropkovská 633/3 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre
vymoženie pohľadávky vo výške 145,46 eur priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn.: II/2014-5772 z 5.11.2014

a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu fotokópiu vyššie uvedeného
rozhodcovského rozhodnutia, fotokópiu zmluvy o bežnom účte a poskytovaní služieb k účtu č.
XXXXXXXXXX z X.X.XXXX medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným (spolu s jej
neoddeliteľnými súčasťami) a na výzvu súdu aj všeobecné obchodné podmienky. Žiadosť o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.7.2015 a na výzvu súdu doplnená 31.8.2015.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.)je zrejmé, že Exekučný

poriadok ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o
udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal
z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva, a to zo Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nadobudla účinnosť dňa
21.4.1993. Podľa súdu prvej inštancie predložená zmluva o úvere spĺňa charakteristiku

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ (zákon č. 40/1964 Zb.). V ustanovení § 53 ods. 3
OZ sa uvádza, čo konkrétne možno považovať za neprijateľné podmienky. Keďže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pre naplnenie definície neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musia byť
súčasne splnené dve podmienky. Musí ísť o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne musí ísť o ustanovenie,
ktoré nebolo individuálne dojednané. V článku 10.2 všeobecných obchodných podmienok je uvedenározhodcovská doložka, zo znenia ktorej vyplýva, že síce zdanlivo dáva povinnému (spotrebiteľovi)
možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by oprávnený
podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí

ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa
začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou
rozhodcovskou doložkou a žalobou oprávneného na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka
v skutočnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
súdom (v prípade ak je spotrebiteľ žalovaným), čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené

právo "slabšej" zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Tieto
ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože
spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tiež
neboli individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári,
kde spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovský

súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka
obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má zase
za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím
je exekučný titul v rozpore so zákonom. Exekučný súd aplikoval aj právny názor Najvyššieho súdu

SR uvedený v rozhodnutí z 21.3.2012, sp. zn.: 6Cdo/1/2012, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská
doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho
exekútora na výkon exekúcie. Judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má totiž za

následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Svoj názor o neprimeranej
povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo
veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom
Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom
a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva

právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice
93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice
všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej
zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd

spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej
doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
Vzhľadomnauvedenédospelsúdkzáveru,žeexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďženedostatok
právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, teda rozhodcovského rozsudku. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

3.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby
príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných
listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie exekučného

titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37,

má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35
ZoRK). Právny predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej
ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácieSmernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ako aj na neprimerané zvýhodňovanie povinného
pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.

4.Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380, § 381 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je treba potvrdiť.

5.Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval

oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo

245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

6.Prekonečnérozhodnutieodvolaciehosúdumázásadnývýznamskutočnosť,žerozhodcovskádoložka
uvedená v Zmluve o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej len „zmluva“) zo

dňa 2.7.2007 nebola platne uzavretá a aj v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 sa mohli posudzovať
spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) podľa ustanovení
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení v tom čase platnom.

7.Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 2.7.2007 uzavretá medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinnou, je z hľadiska svojho obsahu zmluvou o bežnom účte
upravenouvustanoveniach§708anasl.Obchodnéhozákonníka,pričomvčastiposkytnutiapovoleného
prečerpania ide o tzv. kontokorentný úver, teda zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto

úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový
vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento
zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto aplikuje len
na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 prípustné

nielen podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť
podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa
tohto ustanovenia sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
ak sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,

t.j. Obč. zákonníka, sa majú primerane použiť ustanovenia tohto osobitného predpisu, t.j. Občianskeho
zákonníka.

8.Platnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v Zmluve o bežnom účte zo dňa 2.7.2007 sa musí
posudzovať tak podľa ustanovení § 3, 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. - ďalej len

ZoRK, ako aj podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.7.2007.

9.Rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z bodu 17.5. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.
vyžaduje, aby sa všetky spory vzniknuté z platobného styku alebo obchodov v zmysle Zákona o bankách
rozhodovali v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk

Slovenskej republiky.

10.KudňuuzavretiaZmluvyobežnomúčtedňa2.7.2007neobsahovalaniZákonoochranespotrebiteľa,
ani Občiansky zákonník, ale ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, či Obchodný zákonník ustanovenia,na základe ktorých by bolo možné posudzovať primeranosť zmluvných dojednaní riešiacich právomoc
subjektuoprávnenéhorozhodovaťoprávachapovinnostiachztejtozmluvy.Ažsúčinnosťouod1.1.2008
bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, ktoré špecifickým

spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, písm. q/ Smernice Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá označila za nekalú
podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Podobne

od 1.1.2008 nadobudla účinnosť nová úprava § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka o podmienkach
individuálneho dojednania zmluvnej podmienky.

11.Avšak vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii,
sú považované súdy Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, za
súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového

práva pre pristupujúce štáty.

12.Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - ďalej len „Smernica“.

13.Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná
je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola
spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti

s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice
„Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza:
„neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.“

14.Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá

horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť
vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor
vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho
súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation
S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom

rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

15.Právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu, treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie
práva národného.

16.Preto podľa názoru odvolacieho súdu je výhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ktorá podľa spisových údajov nebola
individuálne dohodnutá, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto zmluvné ustanovenie je neplatné
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorých výklad je v

súlade s čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

17.Za tohoto stavu nie je právne významné, že do Občianskeho zákonníka bola ako neprimeraná
zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy uvedená až s účinnosťou od 1.1.2008 aj podmienka

vyžadovať v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.18.Rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nesmie zhoršovať postavenie
spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným
z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v

postavení odporcu.

19.V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného
ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave,

ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinnej (Stráne pod Tatrami) 365 km. Tým spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie
§ 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie
pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský
súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie
rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia

rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so
súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

20.Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo

poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho

dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

21.Poučovaciu povinnosť veriteľa navrhujúceho uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi možno
vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, upravujúceho podmienky uzavretia

rozhodcovskej zmluvy.

22.Ani zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 2.7.2007, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský
súd a exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinná pred podpisom zmluvy bola predchodcom
oprávneného takto poučená. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že takto

dohodnutározhodcovskádoložkasanepovažujezaindividuálnedojednanú.Tátorozhodcovskádoložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného
ako spotrebiteľa.

23.Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné

so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci bol by všeobecným súdom povinnej Okresný súd Kežmarok. Sídlo
rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo predchodca oprávneného, ako aj oprávnený.

24.Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej

doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Civilného sporového poriadku, týkajúcich sa sídla
rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto
neplatnú rozhodcovskú doložku.

25.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieSúdnehodvora(ES)voveciC-243/08zodňa

04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne
dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého
sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle

Smernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecný súd spotrebiteľa.26.V preskúmavanej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými
stranami, čo založilo nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v predmetnej veci.
Má to za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

27.Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného
prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

28.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnene
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

29.Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

30. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako
vecne správne.

32. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie v lehote dvoch mesiacov
od doručenia uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427
ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).