Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203996
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203996.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň JUDr.
EvySlávikovejaMgr.MagdalényŽelinskejvexekučnejvecioprávnenéhoPoštovábanka,a.s.,sosídlom
v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 proti povinnému Miriam X., bytom K. XXX, C. C. G.
o vymoženie 858,42 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 8Er/294/2015-26 zo dňa 6. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.
sp. zn. IA-C/0314/3610 zo dňa 16.5.2014, ku ktorému bola priložená zmluva o úvere zo dňa 22.5.2009

a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čl. 10.2 obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej
mali byť spory zo zmluvy riešené v rozhodcovskom konaní, ak bude žalobcom banka alebo pred
príslušným súdom, ak bude žalobcom klient. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, využijúc oprávnenie
dané Exekučným poriadkom, dospel k záveru, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou
medzi podnikateľom a fyzickou osobou a rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

je v rozpore so zákonom, je neplatná. K tomuto záveru dospel na základe toho, že doložka len zdanlivo
ponechala spotrebiteľovi voľbu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, v istých prípadoch
sa musel fakticky podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím bolo obmedzené jeho právo domáhať sa
ochrany na všeobecnom súde, takáto doložka spôsobuje nevyváženosť práv a povinností zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
jej obsah. Neplatná doložka spôsobila nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a jeho rozsudok nie

je materiálne vykonateľný.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221

ods.1písm.d/,f/,h/zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.).Uviedol,že
exekučný súd prekročil zákonné limity stanovené § 44 ods. 2 Exekučného poriadku i § 45 ZoRK, pretože
nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako tie uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučný súd nemá oprávnenie nahrádzať konanie o zrušenie rozhodcovského súdu na
základe žaloby. Zákonné limity prekročil exekučný súd aj v súvislosti so skúmaním rozhodcovskej
doložky, ide o svojvoľný, arbitrárny postup exekučného súdu, pretože exekučný súd mohol skúmať

rozhodcovský rozsudok nad zákonné medze, pritom platnosť rozhodcovskej doložky už preskúmal
rozhodcovský súd. Rozhodcovský rozsudok má rovnakú záväznosť ako rozsudok všeobecnéhosúdu. Exekučný súd nemôže skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Uviedol, že bol povinný postupovať
v súlade s § 93b zákona o bankách, a to ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku. Exekučný súd

nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na okolnosti zriadenia vo
veci konajúce rozhodcovského súdu, poukázal na rokovací poriadok tohto rozhodcovského súdu. Tiež
poukázal na odňatie možnosti konať pred súdom postupom exekučného súdu, pretože nemal možnosť
vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k právnym záverom odlišným od záverov rozhodcovského súdu.
Uviedol, že zákonná úprava neposkytuje exekučnému súdu možnosť vo vzťahu k rozhodcovskému

rozsudku konať vo veci samej, teda napr. rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Podľa názoru oprávneného bola
exekučným súdom Smernica Rady 93/13/EHS nesprávne aplikovaná, pretože zo smernice nemožno
nijakým spôsobom vyvodiť právomoc exekučného súdu hodnotiť neplatnosť rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, neprimerane zvýhodnil
povinného, porušil princíp rovnosti účastníkov konania len na základe postavenia povinného, nahrádza
pasivitu povinného, znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

7. K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44
ods. 2 Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia,
odvolací súd dodáva, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má

byť vykonané v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný
súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia
akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym
zákonompredvídanýmsubjektom,nebolisplnenézákonomvyžadovanépodmienky. Exekučnýporiadok
v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov, môže byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti

možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň
postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty
zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe
zákona zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú
a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci)

rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť,
a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej
neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného súdu z hore uvedených
dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania) obmedzená (zrejme by nebol problém odhaliťnedostatok právomoci Okresného súdu v Hanušovciach nad Topľou vydať rozsudok, ktorý by mal
byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie
spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej

právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať
napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do
ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny.

8. Rozhodcovský súd v predmetnej veci založil svoju právomoc konať vo veci na rozhodcovskej doložke
ako súčasti všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2009
uzavretej medzi oprávneným a povinným, v ktorej bol odkaz na rozhodcovskú doložku upravenú vo
všeobecných obchodných podmienkach.

9. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že

rozhodcovská doložka ako súčasť tejto zmluvy medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá,
a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd tak
nemal oprávnenie vo veci konať. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je základnou a
nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci.

10. Nie je možné bez ďalšieho súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona o bankách v súvislosti s ponukovou povinnosťou banky
predložiť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy.

11. Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, Banky a

pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i) ] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim

klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

12. Zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv, vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a
teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu, že povinný ako
spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a ani nemal možnosť

ju neprijať.

13. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere,
ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme
všeobecných obchodných podmienok bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či

výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

14. Podľa predmetnej rozhodcovskej doložky mal spory zo zmluvy riešiť rozhodcovský súd, ak bude
žalobcom banka, alebo, ak bude žalobcom spotrebiteľ, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd.

15. Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálnedojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

16. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok formulárovej zmluvy spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa a je
považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí

podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom:
„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej

jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť

alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
procesarobímutomenejobtiažnym.Keďjeneprerokovanájurisdikčnáklauzulazahrnutávtakejzmluve
v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s

požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

18. Aj v tejto veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu zrejmá, pričom ide o
rozpor doložky aj s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011).

19. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

20. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

21. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu
právomocirozhodcovskéhosúduvovecikonaťnepovažovalzapotrebnézaoberaťsaďalšímiodvolacími
námietkami oprávneného.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).