Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216676
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112216676.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne: C.. C. T.,
zastúpená otcom: W. T. T., obidvaja bytom F. X, XXX XX J., proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.5.2012 sa žalobkyňa na základne ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci domáhala na
žalovanom náhrady škody - nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 336/2001, ktorý svojou
nečinnosťou spôsobil prieťahy v konaní ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý konal
protiústavne keď rozhodnutím I. ÚS 409/2011-15 z 19.10.2011 odoprel žalobkyni spravodlivosť. Ako
spravodlivú finančnú satisfakciu za vzniknutú nemajetkovú ujmu požadovala žalobkyňa sumu 5.000 €.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti

štátuzaškodu.Zobsahužalobnéhonávrhuniejemožnépovažovaťzapreukázanúaniexistenciuškody,
ani existenciu neprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia a teda nie je možné
posúdiť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pričom preukázanie kumulatívneho splnenia všetkých troch
podmienok je základným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z. z.

Žalobkyňa ani jej zástupca sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu neustanovili, svoju
neprítomnosť ospravedlnili zo zdravotných dôvodov, pričom uviedli, že pojednávanie nežiadajú odročiť.
Žalovaný svoju neprítomnosť taktiež ospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť. Súd preto podľa §
101 ods. 2/ O. s. p. vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, jej zástupcu a žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie kópiou spisu Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 4 Ro 336/2001,
kópiou spisu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 409/2011 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4 Ro 336/2001 bolo začaté dňa 20.6.2001
doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa navrhovateľ, Dopravný podnik mesta

Prešov,domáhalvočiC.T. zaplatenia800,-Skzacestovaniedopravnýmprostriedkomnavrhovateľabez
preukázania platným cestovným lístkom pri vykonávanej kontrole. O návrhu navrhovateľa bolo súdomrozhodnutéplatobnýmrozkazomvydanýmdňa27.6.2001,ktorýbolžalobkynianavrhovateľovidoručený
dňa 11.7.2001. Dňa 30.8.2001 žalobkyňa súdu doručila podanie označené ako "Podanie odporu a
odvolanie proti trovám konania", z obsahu ktorého vyplýva, že proti platobnému rozkazu podáva odpor a

proti výroku platobného rozkazu o trovách konania podáva odvolanie. Uznesením súdnej tajomníčky zo
dňa 30.8.2001 bol odpor podaný žalobkyňou zamietnutý ako neskoro podaný a toto uznesenie bolo dňa
14.9.2001 doručené. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka dňa 19.9.2001 súdu doručila odvolanie a tak
spis bol dňa 15.11.2001 predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o tomto odvolaní. Krajský
súdvPrešoveuznesenímzodňa21.10.2002vyslovil,ževecvraciasúduprvéhostupňanarozhodnutieo

odvolaníprotivýrokuplatobnéhorozkazuotrováchkonaniaaspisdňa26.11.2002vrátilprvostupňovému
súdu.UznesenímOkresnéhosúduBardejovzodňa20.12.2002boloodvolaniesťažovateľkyprotivýroku
platobného rozkazu o trovách konania zamietnuté a uznesenie sa dňom 30.12.2002 stalo právoplatným.
Žalobkyňa dňa 24.8.2011 doručila Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19.10.2011, sp. zn. I. ÚS 409/2011-15
jej sťažnosť zamietol.

Podľa § 18 ods. 1/Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods. 2/Zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1/ zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3/ zák. č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej mocialebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktorémázanásledokprieťahyvsúdnomkonaní,právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ako jeden z titulov, od ktorého žalobkyňa odvodzuje vznik svojho nároku na náhradu škody označila

nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov spočívajúci v prieťahoch v konaní, a to konkrétne
v tom, že Okresný súd Bardejov ostal po ňou podanom dovolaní dňa 7.1.2003 nečinný a urobil
iba dva úkony - predvolanie na výsluch 7.10.2010 a výsluch dňa 8.11.2011. Dňa 22.8.2011 podala
žalobkyňa na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, ktorou sa domáhala nápravy daného stavu,
avšak bezúspešne, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19.10.2011, 1. ÚS
409/2011-15 jej sťažnosť zamietol, v čom žalobkyňa vidí druhé namietané pochybenie orgánu verejnej

moci.

V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že by podala sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v namietanom konaní.
Z uvedených dôvodov súd má za to že nie je preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu v
Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 336/2001. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

preskúmavždysohľadomnakonkrétneokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadunajmäpodľatýchtotroch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody, ale napr. Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ
ide o tvrdenie, že odmietnutím sťažnosti žalobkyne zo dňa 22.08.2011 konal Ústavný súd Slovenskej

republiky protiústavne, čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu zmysle § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. je potrebné uviesť, že vydanie zamietajúceho uznesenia bolo nepochybne rozhodovacou
činnosťou Ústavného súdu, ktorá nespadá pod pojem nesprávny úradný postup v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. Pod pojmom nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
treba rozumieť činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone

alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretožeúradnýpostupspravidlanemožnovprávnompredpiseupraviťdonajmenšíchpodrobností,treba
správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje (rozhodnutie NSSR 4Cdo 60/2003). Pojem nesprávny úradný postup treba vykladať

ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu
rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno
kvalifikovať ako rozhodnutie či opomenutie rozhodnutia (rozhodnutie NSSR 2Cdo 205/2009).

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť' pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko v danom prípade neboli
preukázané podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Žalobný návrh neobsahuje uvedenie
skutočností ani označenie dôkazov od ktorých žalobkyňa odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany

sa domáha. Žalobkyňa neuviedla žiadne bližšie okolnosti a podstatu vzniku škody, ani špecifikáciu
porušenia právnej povinnosti orgánu verejnej moci. Rovnako súdu nepredložila a ani neoznačila žiadne
listinné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné jej nárok posúdiť. Žalobkyňa neuviedla v čom
konkrétne má vzniknutá škoda spočívať a neuviedla ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé,ako k uvedenej sume dospela. Z obsahu žalobného návrhu nie je možné považovať za preukázanú
ani existenciu škody, ani existenciu neprávneho úradného postupu a teda nie je možné posúdiť, či
existuje priama príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,

pričom preukázanie kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok je základným predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O. s. p. a úspešnému žalovanému

nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť
dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p.