Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314218494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314218494.5

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľa:
RegioJet a.s., IČO: 47231271, so sídlom Obchodná 48, Bratislava, zast. JUDr. Zdeněk Hrouzek,
advokát, so sídlom Pražákova 69, Brno, proti odporcovi: V.. I.. M. Q., T.. XX.X.XXXX, H. R. X, W., o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 8.9.2014 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Ako uviedol, účastníci
uzavreli dňa 1.6.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporca vykonáva odporca pre navrhovateľa

prácu ako technický asistent obchodu a kontroly kvality. Odporca zaslal navrhovateľovi list označený ako
„okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 16.7.2014, v ktorom informuje svojho zamestnávateľa,
že v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce okamžite ukončuje
pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2012 v znení jej dohôd o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 28.1.2013, 31.5.2013 a 30.9.2013 z dôvodu, že podľa bodu 13. pracovnej zmluvy
„...vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad bude vykonané najneskôr posledný deň kalendárneho

mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok na cestovné náhrady vznikol...“ a vzhľadom k
tomu, že zamestnávateľ pri vyúčtovaní služobnej cesty za mesiac máj 2014 túto povinnosť nesplnil
a súčasne cestovné náhrady nevyplatil ani do 15 dní odo dňa ich splatnosti, došlo podľa odporcu k
naplneniu skutkovej podstaty § 69 ods. 1 písm. ) ZP, tj. k nároku zamestnanca na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Na tento list reagoval navrhovateľ tak, že vyzval odporcu k okamžitému nástupu
do zamestnania na základe neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. V tejto

výzve konštatoval, že trvá na ďalšom zamestnávaní odporcu a jeho pracovný pomer trvá naďalej.
Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vidí navrhovateľ v tom, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nespĺňa podmienky podľa Zákonníka práce, nakoľko absentuje dôvod, ktorý
by legitimoval skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP a vymedzený dôvod
nepovažuje za platný. Písomné doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad boli predložené
dňa 2.6.2014. Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je zamestnávateľ

povinný na podklade predložených podkladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty najneskôr do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady, teda
najneskôr do 31.7.2014. Článok 13 pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2012 ustanovuje výplatný termín
cestovných náhrad na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok
na cestovné náhrady vznikol. Vzhľadom na uvedené podľa navrhovateľa nárok na vyplatenie náhrad
vznikol až predložením účtovných dokladov, tj. dňa 2.6.2014 a splatnosť nastane až 31.7.2014.Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 6.2.2015 poprel skutočnosti uvádzané v návrhu a
navrhol návrh zamietnuť. Podľa odporcu ho navrhovateľ na nástup do práce nevyzval, dokonca v
deň ukončenia pracovného pomeru prevzal od odporcu všetky zverené predmety, vydal odporcovi

potvrdenie o skončení pracovného pomeru a prípisom odporcovi oznámil, že netrvá na jeho ďalšom
zamestnávaní. Ako ďalej uviedol, navrhovateľ ignoruje skutočnosť, že v tomto prípade je pre splatnosť
cestovných náhrad rozhodujúci termín stanovený dohodou alebo vnútorným predpisom. Na Formulári
vyúčtovania služobnej cesty je uvedená kolónka s textom „Zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že
bol pred pracovnou cestou oboznámený s podmienkami vyúčtovania cestovných náhrad...(wiki.sa.cz)“.

Odkazovaný vnútorný predpis stanovuje splatnosť cestovných náhrad nasledovne: „...konečná čiastka
cestovných náhrad je potom vyplatená v mzde za aktuálny mesiac, v ktorom pracovná cesta prebehla,
ak sú cestovné doklady doručené do centrály spoločnosti najneskôr do 5. dňa nasledujúceho mesiaca“.
V prípade odporcom predložených dokladov za mesiac máj 2014 dňa 2.6.2014 bol v zmysle vnútorného
predpisu navrhovateľ povinný vyplatiť ich k 30.6.2014. Odporca poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 2
zákona o cestovných náhradách, podľa ktorého pri zahraničnej pracovnej ceste vzniká nárok okamihom

prekročeniaslovenskejštátnejhranice,tj.vpredmetnomprípadedňa27.5.2014snáslednousplatnosťou
v zmysle bodu 13 pracovnej zmluvy do 30.6.2014. Navrhovateľ cestovné náhrady nevyplatil napriek
upozorneniu odporcu.

Na základe vykonaného dokazovania, výsluchov účastníkov, svedkyne a predložených listinných

dôkazov súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa1.6.2012uzavrelnavrhovateľakozamestnávateľsodporcomakozamestnancompracovnúzmluvu,
pričom podľa bodu 13. tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad
bude vykonané najneskôr posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci,

kedy nárok na cestovné náhrady vznikol.

Z Formuláru vyúčtovania služobnej cesty zo dňa 2.6.2014 za mesiac máj vyplýva, že odporca vykonal
dňa 27.5.2014 služobnú cestu z Bratislavy do Brna a späť s prekročením štátnej hranice v Kútoch.
Cestovné za uvedenú cestu predstavovalo 11,44 € a stravné 300,- Kč. Z výplatnej pásky odporcu za

mesiac máj 2014 je zrejmé, že cestovné náhrady za tento mesiac mu započítané ani vyplatené neboli.
Na Formulári je uvedená kolónka s textom „Zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že bol pred
pracovnou cestou oboznámený s podmienkami vyúčtovania cestovných náhrad a aktuálnou sadzbou
tuzemského a zahraničného stravného (wiki.sa.cz)“.

Podľa vnútorného predpisu zo stránky , je konečná
čiastka cestovných nákladov vyplatená v mzde za aktuálny mesiac, v ktorom pracovná cesta prebehla,
ak sú cestovné doklady doručené do centrály spoločnosti najneskôr do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.

Listom zo dňa 16.7.2014 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu, že podľa

bodu 13. pracovnej zmluvy „...vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad bude vykonané najneskôr
posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok na cestovné náhrady
vznikol...“ a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako zamestnávateľ pri vyúčtovaní služobnej cesty za
mesiac máj 2014 túto povinnosť nesplnil a súčasne cestovné náhrady nevyplatil ani do 15 dní odo dňa
ich splatnosti, došlo podľa odporcu k naplneniu skutkovej podstaty § 69 ods. 1 písm. ) ZP, tj. k nároku

zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dňa 17.7.2014 účastníci podpísali preberací protokol o odovzdaní zamestnaneckej karty, mobilných
telefónov, reflexnej vesty, kľúčov, formuláru služobnej cesty odporcom navrhovateľovi.

Dňa 23.7.2014 navrhovateľ vydal odporcovi potvrdenie o zamestnaní, podľa ktorého bol odporca u
navrhovateľa zamestnaný od 1.6.2012 do 17.7.2014 ako koordinátor marketingu.

Právny zástupca navrhovateľa vypovedal v súlade s písomným návrhom. Naviac uviedol, že žiadnym
spôsobom nespochybňuje nárok odporcu na cestovné náhrady, avšak má za to, že ich splatnosť nastala

tak, ako je stanovené v pracovnej zmluve, teda 31.7.2014 a okamžité skončenie pracovného pomeru
odporcom je tak predčasné. Interný predpis, na ktorý poukazoval odporca v súvislosti s cestovnými
náhradami, právnemu zástupcovi podľa jeho tvrdenia známy nebol.Rovnako odporca vypovedal v celom rozsahu v súlade so svojimi písomnými vyjadreniami.

Svedkyňa I. H., zamestnankyňa navrhovateľa, vypovedala, že v prípade pracovných ciest ona posiela

cestovné príkazy na centrálu do Brna. Existuje interný predpis spoločnosti, podľa ktorého sa mali
cestovné príkazy odovzdať do piateho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok
na náhradu vznikol. Odporca odovzdal tento cestovný príkaz zrejme 2.6., presne si to nepamätala,
odovzdanýmalbyťdo5.6.Párdnípredtýmsaspomínanýinternýpredpiszmenilvtom,žepríkazmalbyť
odovzdaný do tretieho dňa. Keďže cestovný príkaz odporcu bol naskenovaný a odoslaný 5.6., svedkyňa

kontaktovala účtovníčku, aby sa jej opýtala na zmenu interného predpisu a teda či to v prípade odporcu
stihli. Účtovníčka jej uviedla, že táto zmena platí až od nasledujúceho mesiaca.

Takýtonevyplatenýpríkazmalajkolega,pričomzpersonálnehoobdržalamail,podľaktoréhomalaihneď
vyplatiť nevyplatené cestovné príkazy.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej
splatnosti.

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote

jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný do
desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej
cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky

zamestnanca,akniejevkolektívnejzmluvealebopísomnejdohodesozamestnancomdohodnutá,alebo
vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona, pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území

Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas
prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku, alebo príchod a
odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola.

Z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že okamžité skončenie

pracovnéhopomeruzostranyodporcuakozamestnancanavrhovateľajeplatné.Odporcadňa27.5.2014
vykonal zahraničnú pracovnú cestu z Bratislavy do Brna a späť, teda v ten istý deň došlo k prechodu
štátnejhraniceodporcom.Navrhovateľstotožňujevzniknárokunacestovnénáhradysdňompredloženia
písomných účtovných dokladov zo služobnej cesty, tj. s dňom 2.6.2014 (v súlade s interným predpisom,
existenciu ktorého potvrdila aj svedkyňa), kedy odporca doklady predložil a teda v zmysle čl. 13

pracovnej zmluvy medzi účastníkmi uzavretej je navrhovateľ povinný vykonať vyúčtovanie a vyplatenie
náhrad najneskôr do 31.7.2014. Avšak v danom prípade odporca vykonal zahraničnú pracovnú cestu,
pričom podľa § 16 ods. 2 ZoCN vzniká nárok na náhrady okamihom prekročenia štátnej hranice, čo
sa udialo dňa 27.5.2014 a v zmysle čl. 13 pracovnej zmluvy bol teda navrhovateľ povinný vykonať
vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad najneskôr do 30.6.2014. Keďže navrhovateľ tak neučinil,

odporca dňa 16.7.2014, v jednomesačnej prekluzívnej lehote, s navrhovateľom okamžite skončil
pracovný pomer v súlade s § 69 ods. 1 ZP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podaný návrh ako
nedôvodný zamietol. Súd na tomto mieste poznamenáva, že navrhovateľ vydal dňa 23.7.2014 odporcovi
potvrdenie o zamestnaní, v ktorom uviedol, že odporca bol jeho zamestnancom do 17.7.2014, z čoho
možno usudzovať, že skončenie pracovného pomeru považoval za platné. Okrem toho navrhovateľ

žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že odporcu vyzval na nástup do práce a na trvaní jeho
ďalšieho zamestnávania. Uvedené potvrdenie o zamestnaní a preberacie protokoly o prebratí zverených
predmetov od odporcu svedčia o opaku.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko mal odporca v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže si však
náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia .