Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815201488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu Quantum Credit a.s., Ružová dolina
25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému B. T., narodenému XX.X.XXXX,
bývajúcemu U. S. XXX, o zaplatenie 432,38 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. novembra 2015, č.k. 9C 55/2005-40, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 24.11.2015,
č.k.9C55/2015-40zamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalzaviazaťžalovanéhonazaplateniesumy
432,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 34,38 € od 18.3.2012 do zaplatenia a
zo sumy 398 € od 19.6.2012 do zaplatenia. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným
dňa 20.5.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej

televízie, program MAGIO SAT KLASIK spolu s príslušenstvom MAGIO BOX s príslušenstvom v lehote
viazanosti 26 mesiacov. Dňa 15.12.2011 uzavrel Slovak Telekom a.s. so žalovaným ďalšiu zmluvu o
pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO
SAT KOMPLET spolu s príslušenstvom MAGIO BOX s príslušenstvom v lehote viazanosti 24 mesiacov.
Slovak Telekom poskytol žalovanému plnenie riadne a včas. Uvedené služby fakturoval - faktúrou č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.3.2012, znejúcou na sumu vo výške 34,38 Eur. Pretože žalovaný
zmluvnú povinnosť porušil, fakturoval mu právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 398 €

faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18.6.2012. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti, Slovak Telekom dňa 15.5.2012 odstúpil od vyššie uvedených
zmlúv. Zmluvou zo dňa 20.11.2013 postúpil Slovak Telekom predmetné pohľadávky voči žalovanému
na žalobcu.

3. Po citácii § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 457 OZ, § 5b zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 250/2007 Z.z.“), § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a § 107 ods.
1OZsúdkonštatoval,žezdôvoduodstúpeniaodzmlúv(ktorámázanásledokzrušeniezmlúvsúčinkami
od začiatku), má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd považoval za
deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň odstúpenia od zmlúv, t. j. deň 15.5.2012. Dvojročnápremlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 OZ začala plynúť dňa 15.5.2012 a uplynula dňa 15.5.2014, teda
pred podaním žaloby na súd. Žalobca podal žalobu na súd dňa 24.2.2015 a z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na to, že úspešný
žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

4.Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Navrholzmeniťnapadnutýrozsudok

a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.).

5. Žalobca po citácii § 48 ods. 2 OZ uviedol, že deň zániku zmluvy si dohodol žalobca so žalovaným inak,
t.j. že odstúpením od zmluvy o pripojení služby MAGIO SAT zaniká. Odstúpenie nadobúda účinnosť

posledným dňom mesiaca, v ktorom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane. Z uvedeného vyplýva, že poskytovateľ služby využil zákonnú možnosť a dohodol sa so
žalovaným inak. Neprejavil vôľu, aby zmluva zanikla od začiatku, ale až posledným dňom toho mesiaca,
v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, ktorý zmluvu porušil. Z tohto podľa odvolateľa je zrejmé,
že všetky nároky, ktoré vznikli pred zánikom zmluvy nie sú dotknuté. Súd uviedol, že má preukázané,

že odstúpenie od zmluvy nastalo 15.5.2012. Z tohto pohľadu faktúra č. XXXXXXXXXX, nakoľko bola
splatná pred týmto dátumom, nie je podľa názoru odvolateľa nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia,
ale peňažným nárokom, ktorý bol riadne uplatnený v trojročnej premlčacej dobe. Žalobca z opatrnosti
namietal, že v konkrétnom prípade nebolo v súdnom konaní zistené, kedy došlo k okamihu doručenia
odstúpenia od zmluvy žalovanému. Vyčítal súdu, že nesprávne posúdil aj zmluvnú pokutu. Bez ohľadu

na dátum zániku zmluvy (či už od počiatku alebo iným dohodnutým dňom), odstúpenie od zmluvy sa už
existujúceho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty netýka. Porušením zmluvy vzniká medzi zmluvnými
stranami nový dosiaľ neexistujúci právny vzťah, ktorý nebol založený pôvodnou zmluvou a ktorý k
pôvodnému zabezpečenému záväzku už nemá akcesorickú povahu, a na existenciu ktorého nemá
zánik zabezpečovacieho zmluvného záväzku vplyv. Nárok na zmluvnú pokutu, ktorý vznikol ešte pred

odstúpením od zmluvy z dôvodu skoršieho porušenia zmluvy nezaniká, ale je obmedzený len do doby
platného odstúpenia od zmluvy. Odvolateľ konštatoval, že nárok na zmluvnú pokutu nie je nárokom z
bezdôvodného obohatenia a bol žalobcom uplatnený včas.

6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood1.júla2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
acontrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380CSPazhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodov

(§ 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.2.2017 o 12.45 hod. na Krajskom súde v Košiciach
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

10. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 5.1.2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júlom 2016).

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.13. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom

pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

14. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.

§ 133 až § 135 O.s.p.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo alebo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo,
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§132až§135O.s.p.alebo,žeby
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

19. Súd prvej inštancie v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil

podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých založil aj
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

20.Vecnesprávne,presvedčivéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodynapadnutéhorozsudku,sktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávnepostupoval,akvprejednávanejveciaplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy. Úprava odstúpenia od zmluvy definovaná
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je úpravou, ktorá je jednoznačne v prospech spotrebiteľa na

rozdiel od úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

22. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.23. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ).

24. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25.Vychádzajúczust.§48ods.2OZodstúpenímodzmluvysazmluvazrušujesúčinkamiodzačiatku,a

tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti
z porušenia práva, ktoré v danom prípade predstavuje bezdôvodné obohatenie získané žalovaným z
dôvodu plnenia na základe zrušenej zmluvy.

26. Podľa citovaného § 457 OZ účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia.

27. K námietke odvolateľa, že v súdnom konaní nebolo zisťované, kedy došlo k doručeniu odstúpenia
od zmluvy žalovanému odvolací súd uvádza :

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní došlo
k odstúpeniu od zmluvy dňa 15.5.2012 tak, ako to tvrdil právny predchodca žalobcu. Odvolací súd

zdôrazňuje, že v predmetnom konaní došlo k odstúpeniu od zmluvy dňa 15.5.2012, ako to tvrdil nielen
právny predchodca žalobcu, ale ako to tvrdí aj žalobca v žalobe zo dňa 20.2.2015, ktorá bola doručená
súdu dňa 24.2.2015. Tú skutočnosť (uvedenú v žalobe na č.l. 1 p.v.), že Slovak Telekom dňa 15.5.2012
odstúpil od zmluvy žalovaný nepoprel, a tak si súd osvojil zhodné skutkové tvrdenie podľa § 120 ods.
3, ktoré bolo založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania.

29. Neopodstatnená je teda námietka odvolateľa, aby odvolací súd, resp. súd prvej inštancie zisťoval,
kedy došlo k doručeniu odstúpenia žalovanému.

30. Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že odstúpením od zmluvy došlo v zmysle

§ 48 ods. 2 OZ k zrušeniu zmluvy od počiatku.

31. V súvislosti s premlčaním práva odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 podľa
§ 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
tejto skutočnosti dovolával.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej
povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Táto
úprava je teda odlišná od úpravy § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie len na
námietku dlžníka.

33. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa nieto
prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1.
májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

34. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, toto sa podľa § 107 ods. 1 OZ premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že
z dôvodu odstúpenia od zmluvy má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd

teda považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba deň odstúpenia od zmluvy, t.j. 15.5.2012
a dvojročná premlčacia doba v súlade s § 107 ods. 1 OZ uplynula dňa 15.5.2014, teda pred podaním
žaloby na súd, ktorú žalobca podal až 24.2.2015.36. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu z titulu premlčania práva zamietol.

37. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie

odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

38. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, nad rámec odvolacieho prieskumu, že ohľadom zmluvnej
pokuty, je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobcovi podľa § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka ako dodávateľovi bolo zakázané používanie zmluvnej pokuty pri poskytovaní

predmetných služieb, ktorá bola právoplatne súdnymi rozhodnutiami vyhlásená za neprijateľnú v iných
súdnych konaniach vedených na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15 Co 754/2014, Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3 Co 26/2012, etc.

39. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, ale trovy
odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).