Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715207606
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715207606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu INTEGRAL COL SERVIS, s.r.o.,
so sídlom v Sobranciach, Kúpeľská 99/1064, IČO: 36 604 097, zastúpeného JUDr. Jurajom Kulom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej
koná Ministerstvo financií SR, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.04.2016
č. k. 12C/106/2015-137 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.07.2016 č. k. 12C/106/2015-150

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.07.2016 č. k. 12C/106/2015-150.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom v spojení
s opravným uznesením označeným v záhlaví žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej trovy konania vo výške 85,60 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške
490.000 €.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel dňa 7.1.2010
zmluvu o poskytovaní colno-deklaračných služieb s objednávateľom spoločnosťou AUTO-MOTOR S.K.,
s.r.o. so sídlom Nižné Nemecké 149. Dňa 4.1.2012 žalobca uzatvoril zmluvu o poskytovaní colno-
deklaračných služieb s objednávateľom - spoločnosťou VAKERT EU s.r.o. so sídlom Alejova 4, Košice.
Rovnako dňa 5.1.2012 uzavrel žalobca so spoločnosťou TOV ETK SIKO, so sídlom Korytnanská
25, Užhorod, Ukrajina zmluvu o poskytnutí colno-deklaračných služieb a dňa 6.1.2012 uzatvoril

žalobca zmluvu o poskytovaní colno-deklaračných služieb so spoločnosťou ZAKARPATEUROTRANS,
so sídlom Industriálna Str-1a, Mukačevo, Ukrajina. Predmetom uvedených zmlúv bolo poskytovanie
colno-deklaračných služieb, najmä zastupovanie v colnom konaní, vrátane spracovania dovozných
a vývozných dokladov, podávania a preberania colného vyhlásenia do všetkých colných režimov,
podávania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

4. Okresný súd vzal ďalej za preukázané, že Colný úrad Michalovce vydal šesť rozhodnutí o zastavení

colných konaní špecifikovaných v rozhodnutí súdu, začatých na základe colných vyhlásení dopravcu a
deklaranta AUTO-MOTOR S.K. s.r.o., ktoré boli zrušené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR a
veci boli vrátené Colnému úradu Michalovce na nové prejednanie a rozhodnutie. Ani v jednom z colných
konaní colný úrad nekonal so žalobcom, ale s dopravcom AUTO-MOTOR S.K. s.r.o. Sobrance akodeklarantom na základe jeho colných vyhlásení. Žalobca poukazujúc na zrušenie týchto nezákonných
rozhodnutí a následnú nečinnosť colného úradu po zrušení veci si uplatnil nárok na náhradu škody,
ktorá spočívala v ušlom zisku a následnom zmenšení majetku spoločnosti, v znížení hodnoty majetku

spoločnosti v tom, že majetok spoločnosti sa nezväčšil o predpokladané výnosy a úžitky. Výška škody
predstavovala 490.000 € a túto žalobca vyčíslil ako odmenu za dohodnuté colno-deklaračné služby na
základe predložených zmlúv za celé zmluvné obdobie po odpočítaní predpokladaných nákladov. Svoju
aktívnulegitimáciuodôvodňovaltým,žebolcolnýmdeklarantomvcolnomkonaní,leboposkytovalcolno-
deklaračné služby dopravcovi AUTO-MOTOR S.K. s.r.o., a teda bol účastníkom tohto konania.

5. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, 4 a § 15 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.).

6. Dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody
spôsobenejprivýkoneverejnejmocititulomšiestichnezákonnýchrozhodnutíColnéhoúraduMichalovce

a za nesprávny úradný postup z dôvodu nečinnosti úradu a prieťahov v konaní Colného úradu
Michalovce v colných konaniach, na ktoré sa zastavujúce rozhodnutia Colného úradu Michalovce
vzťahujú. Okresný súd konštatoval, že v týchto colných rozhodnutiach, ktoré boli súdu predložené, colný
úrad nekonal so žalobcom, ale s dopravcom AUTO-MOTOR S.K., s.r.o., so sídlom Sobrance, Kupeľská
99/1064. Colné konania boli najprv prerušené a následne zastavené z dôvodu, že dopravca v lehote 8

dní od prevzatia rozhodnutia o prerušení konania neodstránil nezrovnalosti vo vyššie uvedených colných
vyhláseniach. Vo všetkých namietaných nezákonných rozhodnutiach vystupovala spoločnosť AUTO-
MOTOR S.K., s.r.o., teda sa jedná o toho účastníka, ktorý je oprávnený v zmysle § 5 zákona č. 514/2003
Z.z. sa domáhať náhrady škody vzniknutej titulom nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
žalobu v tejto časti z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

7. Okresný súd konštatoval, že zákonná konštrukcia aktívnej legitimácie práva na náhradu škody v
prípade nesprávneho úradného postupu je odlišná ako v prípade nezákonného rozhodnutia. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zákon priznáva každému (teda nielen
účastníkovi konania), komu bola takto spôsobená (§ 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z.). Skúmal

preto príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že v
prípade zmluvných partnerov žalobcu VAKERT EU s.r.o., TOV ETK SIKO a ZAKARPATEUROTRANS,
vychádzajúc z uzatvorených zmlúv o poskytovaní colno-deklaračných služieb je zrejmé, že zníženie
odmeny za poskytovanie služieb súvisí s nezákonnosťou týkajúcou sa rozhodovacej právomoci Colného
úradu Michalovce, prípadne jeho nesprávnym úradným postupom pri vybavovaní colných deklarácií,

podaných v mene týchto spoločností žalobcom. V prípade spoločnosti AUTO-MOTOR S.K., s.r.o.
to tak nie je. Dôvod tvrdeného zníženia dohodnutej odmeny za poskytovanie colno-deklaračných
služieb (nesprávny úradný postup) preukázaný nebol. Konštatoval, že ak plnenie zmluvných povinností
žalobcom voči spoločnosti AUTO-MOTOR S.K., s.r.o. od roku 2010 do roku 2012 nebolo dôvodom
k zmene dojednanej výšky odmeny, zmena zmluvy ohľadne odmeny dodatkom zo 16.2.2012, teda

len 27 dní po začatí 12 colných konaní vyznieva nevierohodne a spochybňuje tvrdené dôvody o tak
nevýhodnom uzavretí dodatku, týkajúceho sa odmeny žalobcu.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetky namietané nezákonné rozhodnutia Colného úradu
Michalovce sa týkajú dopravcu a colného deklaranta AUTO-MOTOR S.K., s.r.o.. V žiadnom z nich

ako účastník nevystupuje ako dopravca a deklarant VAKERT EU s.r.o., TOV ETK SIKO, prípadne
ZAKARPATEUROTRANS. Žalobca sa preto nemôže domáhať škody titulom ušlého zisku na realizácii
zmlúv o poskytovaní colno-deklaračných služieb s týmito spoločnosťami z dôvodu nezákonných
rozhodnutí, prípadne nesprávnych úradných postupov v týchto colných konaniach, obsiahnutých v
šiestich colných rozhodnutiach. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov
konania pozostávajúcich z cestovného za vykonané cesty vlakom z Bratislavy do Michaloviec a späť
vo výške 85,60 €.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. e/, h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.11. Žalobca poukázal na to, že už podaním zo dňa 29.4.2015 navrhol, aby žalovaná v zmysle zásad
hospodárnosti konania predložila spolu so svojím vyjadrením k žalobe všetky prvostupňové rozhodnutia
Colného úradu Michalovce, ako aj príslušné následné druhostupňové rozhodnutia Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky. Uvedený návrh zopakoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pojednávaniach vo veci samej. Napriek tomu súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie dôkazov
nevykonal. Zároveň sa nestotožnil s právnym posúdením veci. Poukázal na to, že v písomnom podaní
zo dňa 16.3.2016 uviedol právnu argumentáciu, týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní. Uviedol, že spoločnosť AUTO-MOTOR S.K., s.r.o. je dopravcom a žalobca je poskytovateľ

colno-deklaračných služieb, teda je deklarantom v colnom konaní v zmysle § 24 Colného zákona.
Žalobca je aktívne legitimovanou stranou v tomto súdnom spore. Colný úrad v Michalovciach vo
svojich rozhodnutiach nesprávne posúdil skutočnosť, že tovar sa musí nachádzať pri vývoze z colného
územia spoločenstva nielen v rovnakom fyzickom stave, ale tiež v rovnakom právnom stave vrátane
zhody v osobe vlastníka vyvážaného tovaru. Podľa zrušovacích rozhodnutí Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky v kontexte ostatných ustanovení príslušných colných predpisov a účelu colného

konania je potrebné chápať slovné spojenia „predmetný tovar.......v rovnakom stave“ len na stav
týkajúci sa fyzických vlastností (stavu) tovaru. Následne sa vyjadril k otázke zmeny vlastníckeho alebo
dispozičného práva k tovaru počas jeho prepravy a vyslovil svoj názor na výklad colných predpisov. Na
základe uvedeného tvrdil, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva priamo z obsahov rozhodnutí jednak
Colného úradu Michalovce a tiež aj z obsahu zrušujúcich rozhodnutí nadriadeného orgánu Finančného

riaditeľstva SR.

12. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 15.08.2016. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadrila.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods.1 písm. e/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.01.2017 o 12,55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 01.08.2016, t. j. za účinnosti
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

17. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, t. j. že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. h/, t.
j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právana zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých

výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.

účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,preto
odvolacísúd jehorozsudokvnapadnutýchvýrokochakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

23.Súdprvejinštanciesprávneprávnekvalifikovalžalobouuplatnenýnárokakonároknanáhraduškody

spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a skúmal splnenie jednotlivých
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle tohto právneho predpisu.

24. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak skúmal predpoklady vzniku zodpovednosti
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom vo vzťahu ku každému

označenémusubjektusamostatne,nakoľkovžalobenebolopresnešpecifikované,čisažalobcadomáha
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré predložil súdu
a neuviedol, čoho sa domáha vo vzťahu k predloženým zmluvám o poskytovaní colno-deklaračných
služieb so štyrmi rôznymi subjektmi.

25. V zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradnýmpostupom“.CitovanéustanovenieÚstavySRzakladáprávoosobyvočištátunanáhraduškody,
ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Toto

právo je potom konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/, zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanoveným týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a

nesprávnym úradným postupom.

26. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku
zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá.

27. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená
na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. existencii nezákonného rozhodnutia resp.
existencii nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, 2. vzniku škody, 3. príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

28.Predpokladomkvalifikácierozhodnutiaako„nezákonného“je,žesajednáoprávoplatnérozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Rozhodnutím tohto orgánu (ktorý vyslovil nezákonnosť), je súd rozhodujúci o náhrade škodyviazaný (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Zákon definuje nesprávny úradný postup ako porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osob (§ 9 ods.1
zák. č. 514/2003 Z.z.). Táto definícia však neposkytuje úplný obraz o tom, čo pojem nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci zahŕňa. V tejto súvislosti doplňujúci výklad tohto pojmu podáva ustálená
judikatúra súdov, v zmysle ktorej "nesprávny úradný postup", je vykladaný tak, že podľa konkrétnych
okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže
dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho

rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá
nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez
zbytočných prieťahov“ [(čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 3Cdo 71/2009]. Definovanie pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva aj
z iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/60/2003,
rozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/24/2004.Charaktertýchtoprotiprávnychkonaníjepomerne
široký a závisí od konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu. Posúdenie otázky, či určité konanie
orgánu verejnej moci je v danom prípade nesprávnym úradným postupom, je na úvahe konkrétneho

súdu, ktorý o nároku poškodeného na náhradu škody bude rozhodovať.

29. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v
tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a
škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie zodpovednosti je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, je daná len vtedy, ak
vznikla v príčinnej spojitosti s nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.

30. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny
úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, ak
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej

súvislosti,príčinnásúvislosťjedanávtedy,akješkodapodľavšeobecnejpovahy,obvykléhochoduvecía
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je

právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má
pretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočívaškoda(majetkováujma),zaktorújepožadovaná
náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním
škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje

príčinná súvislosť.

31.Zákonč.514/2003Z.z.upravujerozdielneokruhosôb,ktorésimôžuuplatniťnároknanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (ust. §5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) a nesprávnym úradnýmpostupom (§ 9 ods.4 zák. č. 514/2003 Z.z.). Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné, okrem posúdenia
existencie predpokladov zodpovednosti, zaoberať sa aj otázkou subjektu oprávneného uplatniť si nárok
na náhradu škody, ktorá sa prejavila v aktívnej legitimácii strany sporu.

32. V prípade uplatnenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní (§ 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.).

33. V prejednávanej veci žalobca označil ako nezákonné rozhodnutia rozhodnutia Colného úradu
Michalovce špecifikované v žalobe v počte 5 kusov a jedno rozhodnutie Colného úradu Košice
špecifikované v žalobe. V uvedených rozhodnutiach (označených žalobcom, nakoľko neboli predložené
všetky rozhodnutia) ako dopravca vystupuje spoločnosť AUTO - MOTOR S.K. s.r.o.. Okresný súd dospel
k záveru, že práve táto spoločnosť je účastníkom konania v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.,
ktorý je oprávnený domáhať sa náhrady škody. Žalobca sa s týmto záverom súdu prvej inštancie

nestotožnil a tvrdil, že okrem uvedenej spoločnosti aj žalobca v konaní vystupoval ako poskytovateľ
colno-deklaračných služieb (teda je deklarantom v colnom konaní), a preto má postavenie účastníka
konania.

34. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd považuje za nedôvodnú. Z obsahu predložených

rozhodnutí ako aj rozhodnutí odvolacieho orgánu vyplýva, že colný orgán konal ako s účastníkom
konania so spoločnosťou AUTO - MOTOR S.K. s.r.o.. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že v žiadnom z namietaných rozhodnutí nie je zmienka o tom, že účastníkom konania je
žalobca a ani túto chybu odvolací orgán - FR SR prvostupňovému colnému úradu nevytýka. Colný orgán
konal iba so spoločnosťou AUTO - MOTOR S.K. s.r.o. ako účastníkom konania, a na tomto závere

nič nemení ani skutočnosť, že v texte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia figuruje označenie
deklarantky spoločnosti AUTO - MOTOR S.K. s.r.o. pani Ingrid X. (zrejme zamestnankyne žalobcu -
poznámka odvolacieho súdu).

35. Z uvedeného dôvodu aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na

podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

36. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
týmito nezákonnými rozhodnutiami a tvrdenou škodou. Ako totiž vyplynulo z vykonaného dokazovania,
dôvodom zníženia odmeny za poskytované služby bolo uzavretie dodatku k zmluve, z ktorého akákoľvek

súvislosť so zrušenými rozhodnutiami colného úradu nie je zrejmá.

37. V prípade uplatnenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená
škoda (§ 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z.). V danom prípade tak možno ustáliť, že subjektom oprávneným

na uplatnenie nároku na náhradu škody môže byť aj žalobca, a to za predpokladu splnenia ďalších
podmienok pre priznanie náhrady škody (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť).

38. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní neosvedčil, v čom konkrétne spočíval nesprávny
úradný postup colného úradu. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať prípad, ak rozhodnutie

je zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nakoľko v takom prípade prichádza
do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobca nekonkretizoval, v
čom spočívala nečinnosť colného úradu, kedy boli a v akom trvaní spôsobené prieťahy v konaní a
aký bol (v čom spočíval) iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov žalobcu. Na
preukázanie nesprávneho úradného postupu nie je dostačujúce iba citovanie zákonného ustanovenia.

Nesprávny úradný postup musí byť konkretizovaný tak, aby tento nebol zameniteľný s iným nesprávnym
úradnýmpostupom(resp.abysadalijednotlivépostupynavzájomrozlíšiť),aabybolomožnédostatočne
objektívnym spôsobom nesprávnosť úradného postupu vyhodnotiť a v prípade pozitívneho výsledku
vyvodiť správny spôsob nápravy, prípadne vyvodiť dôsledky.

39. Okrem nepreukázania nesprávneho úradného postupu rovnako nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.40. Žalobca si uplatnil škodu (ktorú vyčíslil v celkovej sume) vo výške 490.000 € titulom ušlého zisku.
Nešpecifikoval, aká škoda mu vznikla konkrétne nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli vydané v
konaniach, v ktorých účastníkom bola spoločnosť AUTO - MOTOR S.K. s.r.o., prípadne aj samotný

žalobca (ako tvrdil), a aká škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom. Podľa vyjadrenia
žalobcu škoda (ušlý zisk) mala byť spôsobená nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli v rámci
odvolacieho konania zrušené a tiež nesprávnym úradným postupom, keď žalovaná bola nečinná napriek
rozhodnutiam nadriadeného orgánu a tiež tým, že žalovaná spôsobila prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov žalobcu.

41. Na preukázanie príčinnej súvislosti žalobca predložil zmluvu o poskytovaní colno-deklaračných
služieb zo dňa 07.01.2010, uzatvorenú so spoločnosťou AUTO-MOTOR S.K. s.r.o. a dodatok zo dňa
16.02.2012, z ktorého vyplynula dohoda o znížení odmeny za služby žalobcu.

42. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná príčinná súvislosť

medzizníženímdohodnutejodmeny zaposkytovaniecolno-deklaračnýchslužiebnazákladedodatkuzo
dňa16.02.2012medzižalobcomauvedenouspoločnosťouatvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom.

43. Nad rámec dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, odvolací súd dopĺňa, že k zníženiu odmeny došlo na základe dohody medzi žalobcom

a spoločnosťou AUTO - MOTOR S.K. s.r.o.. Z tejto dohody nevyplýva, že by dôvodom uzavretia
dodatku bola existencia nezákonných rozhodnutí alebo nečinnosť colného úradu, prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov žalobcu. Odhliadnuc od vyššie
uvedeného, dôvod uzavretia dodatku nie je právne významný pre rozhodnutie. Podstatnou je tá
skutočnosť, že priamou a bezprostrednou príčinou zníženia odmeny bolo uzavretie dodatku medzi

žalobcom a spoločnosťou AUTO - MOTOR S.K. s.r.o.. Na základe tohto dodatku bola žalobcovi
vyplácaná odmena v zníženej výške, a teda niet príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami,
resp. nesprávnym úradným postupom a znížením odmeny (škodou žalobcu). Nezákonné rozhodnutia
a neprávny úradný postup nie sú hlavnou a bezprostrednou príčinou škody žalobcu (zníženia jeho
odmeny). Žalobca dobrovoľne uzavrel dodatok k zmluve, na základe ktorého došlo k zníženiu jeho

odmeny, preto argumentácia o znížení jeho odmeny v dôsledku nezákonných rozhodnutí, resp. v
dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je namieste.

44. Dodatok k zmluve uzavretý medzi žalobcom a spoločnosťou AUTO - MOTOR S.K. s.r.o., ako
dvojstranný právny úkon, bol prejavom slobodnej vôle dvoch zmluvných strán. Zmluvná voľnosť je

právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie
vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Preto i sústava objektívneho záväzkového práva ponecháva
účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a
povinností. Zodpovedá to ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky), ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri

uspokojovaníjehoprávomchránenýchpotriebazáujmovvdemokratickejspoločnosti.Právovtejtosfére
plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-
právnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné i etické hodnoty
spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu.

45. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú škodu vo forme ušlého zisku sa odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie, z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal, keďže žalobca
nepreukázal základ nároku - aktívnu legitimáciu v konaní o náhradu škody spôsobenej žalobcovi
nezákonnými rozhodnutiami (kde ako účastník vystupovala spoločnosť AUTO - MOTOR S.K. s.r.o.,), ani
nesprávnyúradnýpostupaanipríčinnúsúvislosťmedziškodouatýmtonesprávnymúradnýmpostupom,

resp. nezákonnými rozhodnutiami.

46. Čo sa týka spoločností VAKERT EU s.r.o., TOV ETK SIKO a ZAKARPATEUROTRANS, odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa nemôže domáhať náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a ani nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k uvedeným

spoločnostiam, nakoľko v konaní nepredložil colné rozhodnutia, ktorých účastníkom konania by boli
uvedené spoločnosti a ktoré by boli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ako
nezákonné rozhodnutia žalobca označil (iba) rozhodnutia, v ktorých ako účastník konania vystupovala
spoločnosť AUTO - MOTOR S.K. s.r.o..47. Rovnako z podanej žaloby ani nevyplýva, akého nesprávneho úradného postupu sa dopustil colný
orgán pri svojej činnosti vo vzťahu k uvedeným spoločnostiam. Vecne správne preto rozhodol súd prvej

inštancie, ak žalobu aj v tejto časti zamietol.

48. Ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností nie je náležitá. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že súdu neboli
predloženévšetkyžalobcomoznačenérozhodnutia(vžalobeoznačenéakoč.2ač.6),aokresnýsúdich

nezabezpečil predložením zo strany žalovanej. Táto skutočnosť však nemala vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobca napriek tomu, že nedisponoval všetkými uvedenými rozhodnutiami
(ako aj rozhodnutiami odvolacieho orgánu), obsah týchto rozhodnutí citoval v žalobnom návrhu, ich
obsah mu teda bol známy a žalovanou v konaní ich existencia, obsah, ani ich zrušenie rozporované
neboli. Išlo pritom o obsahovo takmer totožné rozhodnutia, ako boli súdu predložené. Žalobca žiadnym
spôsobom neosvedčil, aké iné skutočnosti mali byť preukázané tými rozhodnutiami, ktoré predložené

neboli, než tie, ktoré boli tvrdené v konaní. Iba samotná skutočnosť, že rozhodnutia neboli v konaní
predložené, nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a odvolací súd túto odvolaciu
námietku považoval za výlučne účelovú.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, avšak

trovy odvolacieho konania jej preukázateľne nevznikli. Žalobca pre neúspech v odvolacom konaní nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).