Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/46/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899756
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5808899756.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: W. S., bytom

D., I.. C. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Sládek advokát, Námestovo, Červeného kríža
66/20, proti žalovaným: Xa/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. Ľ. A. XXX/XX, Xb/ X. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., O. H. XXXX/XX, Xc/ X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. N. F./XX, 1d/ B. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. L. XXXX/XX ako právni nástupcovia po M. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, Xa/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XXX/X, Xb/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L.
mieru XXXX/XX, Xc/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. nad L. XXX, Xd/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., L. XXX/X, Xe/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XXX/X, Xf/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D., H. XXXX/XX ako právni nástupcovia po W. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 3/ A. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., Q.. hrdinov XXX/X, Xa/ X. V., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. XXX/X,
Xb/ K. W., rod V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XXXX/X, Xc/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M.
XXX/X, Xd/ Q. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. W. XXX, Xe/ B. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., M. XXX/X ako právni nástupcovia po W. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 5/ W. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. XXX/XX, Xa/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XXXX/XX, Xb/ A.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XXX/XX-XX, Xc/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. O. XXX/XX,

Xd/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L. XXX, Xe/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L. XXX, Xf/ B.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L. XXX, Xg/ H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. I. XXX, Xh/ M. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., S. XXX/XX, Xch/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XXX/XX, Xi/ X. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XXXX/X, Xj/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Jasenica XXX, Xk/ A.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. A. XXX, Xl/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXX ako právni
nástupcovia po D. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 7/ J. W. D., spotrebné družstvo, N. XXX, D.,
Y.: XX XXX XXX, 8/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XXXX/XX, žalovaní Xa/ až Xd/, X/, Xa/ až Xe/,

X/, Xa/ až Xd/, Xh/ až Xl/, 7/ a 8/ v konaní právne zastúpení: JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín,
Radlinského 1718, žalovaní 2a/, 2c/, 2d a 2e/ v konaní zastúpení žalovanou 2b/ ako opatrovníčkou, o
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žiadnemu zo žalovaných náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žiadal žalobca pôvodne určiť, že sú neplatnými kúpne zmluvy zo dňa 13.02.2002
uzavretémedzipôvodnýmižalovanými1/až6/akopredávajúcimiažalovaným7/akokupujúcim,ktorých

vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXX/XXXX. Žalobu zdôvodnil
tým, že predmetom kúpnych zmlúv boli spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti - hotelu U.
súp. č. XXX zapísanému na LV č. XXXX k.ú. D. a súvisiacim pozemkom parc. č. XXX a č. XXX druhu
zastavané plochy vedeným na LV č. XXXX k.ú. D.. Tým, že mu žalovaní ako predávajúci a súčasnečlenovia urbáru D. neponúkli svoje podiely na predaj, porušili jeho predkupné právo podľa § 7 zákona
č. 181/1995 Z.z. a § 140 Občianskeho zákonníka. Preto sú kúpne zmluvy relatívne neplatnými.

Žalovaní 1/ až 6/ sa zhodne vyjadrili, že na základe ponuky žalovaného 7/ mu oznámili záujem predať
svoje spoluvlastnícke podiely a zároveň ho splnomocnili na úkony s tým súvisiace. Nakoľko v stanovenej
lehote nik zo spoluvlastníkov nereagoval, pristúpili k podpisu kúpnych zmlúv.

Žalovaný 7/ popieral, že bolo porušené predkupné právo žalobcu. Kvôli efektívnejšiemu využitiu

spoločnej nehnuteľnosti a vysokému počtu spoluvlastníkov cca 550, z ktorých cca 30 % v danom období
už nežilo a neboli známi ich právni nástupcovia, navrhol ako jeden zo spoluvlastníkov ostatným vrátane
žalovaných 1/ až 6/, aby ho splnomocnili na uplatnenie zákonného predkupného práva. Preto úmysel
odkúpiť spoluvlastnícke podiely oznámil na svojich členských schôdzach pre spoluvlastníkov, ktorí boli
zároveň členmi družstva, na stretnutí podielnikov hotela U. ako aj prostredníctvom zverejnenia výzvy vo
forme verejnej vyhlášky vyvesenej na verejnej tabuli mesta D.. Táto obsahovala všetky podmienky pre

uplatnenie predkupného práva v určenej dobe. Nakoľko po zverejnení žiaden spoluvlastník nereagoval,
došlo k podpisu prvých kúpnych zmlúv dňa XX.XX.XXXX. Žalobca mal vedomosť o úmysle žalovaných
prevádzať svoje podiely, lebo s nimi komunikoval, no neprejavil záujem o ich nadobudnutie.

V priebehu konania žalovaní 1/, 2/, 4/ a 6/ zomreli. Súd preto podľa § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho

súdneho poriadku musel pokračovať v konaní s ich právnymi nástupcami - žalovanými 1a/ až 1d/, 2a/
až 2f/, 4a/ až 4e/ a 6a/ až 6l/ tak ako ich právne nástupníctvo vyplýva z pripojených dedičských spisov.

Žalovaní 4a/ až 4e/ zhodne uviedli, že od svojho právneho predchodcu vedia, že kúpna zmluva bola
uzavretá po splnení všetkých náležitostí, ktoré zabezpečoval žalovaný 7/ a k žiadnemu porušeniu

predkupného práva nedošlo.

Niektorí zo žalovaných 6a/ až 6l/ zasa uviedli, že vec považujú za bezpredmetnú, resp. že dedičské
konanie po ich právnej predchodkyni neprebehlo, lebo nebolo čo dediť.

Ostatní právni nástupcovia pôvodných žalovaných sa k meritu veci nevyjadrili.

Počas konania súd ďalej na návrh žalobcu pripustil vstup žalovaného 8/ ako ďalšieho účastníka do
konania, nakoľko tento kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovanou pod č. V XXXX/XX odkúpil
spoluvlastnícky podiel žalovaného 7/ k hotelu U. a súvisiacim pozemkom. Zároveň na návrh žalobcu

súd pripustil zmenu žalobného návrhu spočívajúcu v rozšírení žaloby o určenie, že spoluvlastníkmi
nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutých kúpnych zmlúv sú v príslušných podieloch žalovaní 3/
a5/akoajourčenie,žeprevedenéspoluvlastníckepodielypatriadodedičstvapopôvodnýchžalovaných
1/, 2/, 4/ a 6/.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu ako aj listinnými dôkazmi
založenými v súvisiacich spisoch tunajšieho súdu sp. zn. 5C/45/2008, sp. zn. 5C/49/2008 a sp. zn.
3C/31/2008, výsluchom žalobcu, štatutárnej zástupkyne žalovaného 7/ a výsluchom svedkov a zistil
nasledovné:

Žalobca rovnako ako aj pôvodní žalovaní 1/ až 6/ sa stali podielovými spoluvlastníkmi hotela U. a
súvisiacich pozemkov na základe toho, že im boli spoluvlastnícke podiely vydané v rámci reštitučného
konania začiatkom 90. rokov minulého storočia.

Žalovaní zastúpení právnym zástupcom JUDr. Polákom spochybňovali aktívnu legitimáciu žalobcu

popierajúc, že bol v čase uzavretia sporných kúpnych zmlúv podielovým spoluvlastníkom. Dôvodili, že
osoba, ktorá v mene žalobcu uplatnila reštitučný nárok, nebola ním na to písomne splnomocnená a aj
reštitučné rozhodnutie bolo doručené v roku 1994 W. I. ako splnomocnencovi jednotlivých oprávnených
osôb, no tento na prevzatie rozhodnutia nebol splnomocnený, lebo mu plnomocenstvo neudelila
potrebná nadpolovičná väčšina reštituentov podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách.

Z vykonaného dokazovania síce bolo preukázané, že reštitučné nároky za spoluvlastníkov vrátane
žalobcu uplatnil a reštitučné rozhodnutie prevzal splnomocnenec, no podľa § 33 ods. 2 Občianskehozákonníka platí, že ak niekto konal za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže
ten za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil.

Pre dodatočné schválenie právneho úkonu podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je stanovená
žiadna osobitná forma, čo znamená, že k schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne
a môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo chcel účastník
prejaviť. To platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré vyžadujú pre svoju platnosť písomnú formu.

Podľanázorusúdupokiaľdosúčasnostipocelýčasoduplatneniareštitučnýchnárokovvrátaneobdobia,
kedy došlo k prevzatiu reštitučného rozhodnutia v polovici 90. rokov minulého storočia W. I. žiaden z
pôvodných žalovaných 1/ až 6/ ani žalobca ako oprávnené osoby nijakým spôsobom nenamietali či
už uplatnenie nárokov v ich mene inou osobou, resp. prevzatie rozhodnutia o reštitúcii podielov, treba
v takomto ich chovaní vidieť konkludentné schválenie (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) konania
osoby,ktoráreštitučnénárokyvichmeneuplatnilaanáslednepríslušnérozhodnutieprevzala.Evidentne

totiž, ak by niektorí zo žalovaných, či žalobca nesúhlasili s týmito úkonmi osôb, ktoré konali v ich mene
bez plnomocenstva v súvislosti s reštitúciami podielov, za vyše dvadsať rokov mohli kedykoľvek dať
najavo svoj nesúhlas, čo sa však ani raz za toto dlhé obdobie nestalo. Súd preto uzavrel, že žalobca
bol v čase uzavretia napadnutých kúpnych zmlúv podielovým spoluvlastníkom hotela U. a súvisiacich
pozemkov a svoj podiel k nim nadobudol podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe

reštitučného rozhodnutia.

Treba ešte dodať, že odo dňa právoplatnosti reštitučného rozhodnutia uplynulo do dnešnej doby viac
než desať rokov a doteraz nebolo v žiadnom súdnom (či inom) rozhodnutí právoplatne konštatované,
že žalobca nie je spoluvlastníkom hotela U. a priľahlých pozemkov. Preto v konečnom dôsledku žalobca

ako dobromyseľný držiteľ by nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel vydržaním podľa § 134 Občianskeho
zákonníka, lebo iba samotné namietanie jeho spoluvlastníctva nemohlo u neho vyvrátiť subjektívne
presvedčenie o spoluvlastníctve, keď ako osoba bez právneho vzdelania nemohol v žiadnom prípade
kvalifikovane posúdiť právne následky „vady“, ktorá nastala v súvislosti s reštitučným konaním. Tento
záver má oporu v ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri pochybnostiach

predpokladá, že držba je oprávnená. Nakoniec, argumentácia právneho zástupcu niektorých žalovaných
spočívajúca v tom, že žalobca sa nestal spoluvlastníkom je kontraproduktívna, lebo v takom prípade by
sa ani sami pôvodní žalovaní 1/ až 6/ nestali podielovými spoluvlastníkmi z titulu reštitúcie.

Súd preto uzavrel, že tak žalobca rovnako ako aj pôvodní žalovaní 1/ až 6/ boli v čase uzavretia sporných

kúpnych zmlúv podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti hotela U. s pozemkami.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Jednou z foriem spoluvlastníctva je spoluvlastníctvo podielové.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe podľa § 116 a § 117.

Právna teória aj judikatúra sa zhodujú v tom, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na
inú než blízku osobu je potrebné v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogicky
postupovať podľa ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda pri prevode spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti musí podielový spoluvlastník ponúknuť najskôr svoj podiel na odkúpenie

písomnou formou ostatným spoluvlastníkom. V prípade, že podielový spoluvlastník nerešpektuje tento
postup, opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať od nadobúdateľa podielu, aby mu spoluvlastnícky
podiel ponúkol na predaj alebo mu predkupné právo zostane zachované. Treťou možnosťou je, že
opomenutý spoluvlastník sa bude domáhať relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky
podielprevedenýnatretiuosobučomuumožňujeznenie§40aObčianskehozákonníka,ktorýstanovuje,

že ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa osoba dotknutá právnym úkonom jeho neplatnosti nedovolá.Napadnutými kúpnymi zmluvami pôvodní žalovaní 1/ až 6/ odpredali svoje spoluvlastnícke podiely k
spoločnej nehnuteľnosti - hotelu U. s pozemkami žalovanému 7/. Už z prvotných vyjadrení žalovaných
vyplynulo, že títo po formálnej stránke nepostupovali tak ako to uvádzajú ust. § 602 a nasl. Občianskeho

zákonníka, konkrétne § 605 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že ak nie je dohodnutá doba, dokedy
sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke
a ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa má vykonať ohlásením všetkých
podmienok a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

Žalovaní 1/ až 6/ teda nezaslali písomnú ponuku žalobcovi ako jednému zo spoluvlastníkov, ktorou
by mu svoje podiely ponúkli na odkúpenie. Pri striktne formálnom a čisto gramatickom výklade hore
uvedených zákonných ustanovení by bolo možné dospieť k záveru, že napadnuté kúpne zmluvy sú
relatívne neplatnými podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka,
keďže žalobca ako dotknutý spoluvlastník, ktorému neboli spoluvlastnícke podiely písomne ponúknuté
na odkúpenie, sa podaním žaloby (§ 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), ktorá bola následne

doručená všetkým účastníkom napadnutých kúpnych zmlúv - pôvodným žalovaným 1/ až 6/ ako
predávajúcim ako aj žalovanému 7/ ako kupujúcemu, dovolával relatívnej neplatnosti zmlúv.

Takýto zjednodušený výklad je ale podľa názoru súdu z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľný
vzhľadom na ostatné skutkové okolnosti prejednávanej veci. Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom v materiálnom ponímaní a preto aj výklad a uplatňovanie
všetkých podústavných právnych noriem musí byť podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v
súladesústavnýmporiadkom.Právovlastniťmajetokgarantuječl.20ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Na ústavnú úpravu vlastníckeho práva v súkromnoprávnej rovine nadväzuje ust. § 123 a nasl.
Občianskeho zákonníka definujúc podrobnejšie tradičný obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať (resp. požívať jeho plody a úžitky)
a nakladať s ním.

Ako už bolo uvedené, v podielovom spoluvlastníctve je právo (spolu)vlastníka nakladať s vecou v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu do istej miery obmedzené predkupným právom ostatných
spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu však úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii predkupného práva
nebolo obmedziť podielového spoluvlastníka vo výkone čiastkového oprávnenia (§ 123 Občianskeho
zákonníka) previesť vec v rozsahu svojho podielu na inú než blízku osobu až do takej miery, že by sa

spoluvlastnícky podiel stal fakticky neprevoditeľným. Zákonodarca len uložil povinnosť spoluvlastníkovi,
ktorý chce svoj podiel scudziť, jasne informovať ostatných spoluvlastníkov o svojom zámere, aby títo
mohli prípadne ponuku odstupujúceho spoluvlastníka akceptovať alebo nie. Z hľadiska právnej istoty
potom zákon stanovil v prípade spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti písomnú formu ponuky.

Súčasne zákonodarca v prípade nedodržania predkupného práva spoluvlastníka nezvolil sankciu ex
offo aplikovateľnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu porušujúceho predkupné právo dotknutého
spoluvlastníka, ale „iba“ neplatnosť relatívnu, ktorej aplikácia je ponechaná na vôľu dotknutej osoby.
Už z toho vyplýva zámer, že právny úkon porušujúci predkupné právo iného spoluvlastníka nemá
byť neplatným vždy „za každú cenu“. Súčasne je treba z ústavnoprávneho hľadiska vo vzťahu k

inštitútu neplatnosti (absolútnej, či relatívnej) zdôrazniť, že neplatnosť je sankciou zasahujúcou do
zmluvnej voľnosti a preto pri posudzovaní každého právneho úkonu z hľadiska jeho platnosti treba
najskôr podrobiť analýze relevantné zákonné ustanovenia z hľadiska ich účelu, významu a zmyslu
a až v prípade, že prevažuje zákonnými ustanoveniami chránená hodnota nad právom, ktoré bude
neplatnosťou dotknuté, bude namieste konštatovať neplatnosť právneho úkonu.

Žalobca v konaní uvádzal, že podiely prevedené napadnutými kúpnymi zmluvami chcel odkúpiť, nevedel
však uviesť, prečo namiesto relatívnej neplatnosti nežiadal žalobným návrhom nahradiť prejav vôle
žalovaného 7/ ako kupujúceho na uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou by mu tento previedol odkúpené
spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok za akých ich nadobudol. Z jeho výpovede vyplynulo,

že od roku 1997 bol členom revíznej komisie urbáru D. až do roku 2001, kedy sa stal predsedom
urbáru, ktorým bol až do roku 2009. Uviedol, že mal vedomosť, že nielen žalovaní 1/ až 6/ ale aj
ďalší spoluvlastníci idú odpredávať spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti - hoteli U. so
súvisiacimi pozemkami a že záujem o ich odkúpenie má žalovaný 7/, ktorý ich napokon aj odkúpil. To istévyplynulo aj z presvedčivej a podľa názoru súdu pravdivej výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného
7/ X. S., ktorá sa vyjadrila, že informovala niekoľko mesiacov pred koncom roku 2001 žalobcu ako v tom
čase predsedu urbáru D. o zámere žalovaného 7/ vykupovať podiely ostatných spoluvlastníkov hotela

a pozemkov.

Žalobca teda vedel, že spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti budú nielen žalovaní 1/ až
6/ ale aj ďalší spoluvlastníci odpredávať a že ich bude odkupovať žalovaný 7/. V rozpore so zásadou
„práva patria bdelým“ sa ale spoľahol, že k tomu nedôjde, zrejme vedený tým, že následne zvráti právne

následky nastalé z uzavretých kúpnych zmlúv žalobami, ktorými napadne ich relatívnu neplatnosť.
Týchto žalôb okrem žaloby v prejednávanej veci podal na súd množstvo a takto napadol okolo 180
kúpnych zmlúv, na základe ktorých odkupoval žalovaný 7/ podiely od jednotlivých spoluvlastníkov.

Žalobca pritom nijako nespochybňoval okolnosť, že spoluvlastníkov hotela U. a súvisiacich pozemkov
bolo v čase uzavretia sporných kúpnych zmlúv viac než 500.

V tomto kontexte bolo podľa názoru súdu vzhľadom na takýto obrovský počet spoluvlastníkov skutočne
nereálnym, aby každý zo spoluvlastníkov majúci v úmysle previesť svoj podiel vrátane žalovaných 1/
až 6/ adresoval všetkým ostatným spoluvlastníkom vrátane žalobcu aj vzhľadom na minimálnu veľkosť
spoluvlastníckych podielov písomnú ponuku tak ako to vyplýva z ust. § 605 Občianskeho zákonníka.

Trvať v tejto situácii na striktnom dodržaní zaslania písomnej ponuky ostatným spoluvlastníkom by
prakticky spôsobilo absolútnu neprevoditeľnosť spoluvlastníckych podielov a k tomu zákonná úprava
predkupného práva určite nesmeruje, lebo ako bolo uvedené, zmyslom predkupného práva je to, aby
dotknutý spoluvlastník mohol v prípade záujmu podiel odkúpiť. Túto možnosť podľa názoru súdu žalobca
ako predseda urbáru informovaný o odpredaji podielov nesporne mal, no nevyužil ju v tom čase a

ani následne tým, že by sa domáhal voči žalovanému 7/ nahradenia prejavu vôle (namiesto relatívnej
neplatnosti kúpnych zmlúv). To podľa súdu svedčí v skutočnosti o nezáujme žalobcu na nadobudnutí
spoluvlastníckych podielov.

Situácia v danom prípade bola ale ešte o to špecifickejšia, že sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť podľa

v tom čase účinného zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Ust. § 2 ods. 3 cit. zákona
určovalo, že ak zákon neustanovoval inak, vzťahovali sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov
spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka. Špecifikom spoluvlastníctva spoločnej
nehnuteľnosti pritom podľa § 4 ods. 1 cit. zákona bola nedeliteľnosť podielového spoluvlastníctva
spoločnej nehnuteľnosti a predovšetkým nemožnosť toto spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať podľa

klasickéhopostupuzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctvapodľa§141resp.podľa§142Občianskeho
zákonníka.Vprípadetakejtospoločnejnehnuteľnostitedaakspoluvlastníkužnechcelvspoluvlastníctve
zotrvávať, nemohol žiadať spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, mohol zo spoluvlastníctva odstúpiť len
tým, že svoj spoluvlastnícky podiel previedol na inú osobu.

Preto tu súd upriamuje pozornosť na veľké množstvo spoluvlastníkov k spoločnej nehnuteľnosti -
hotelu U. s pozemkami, lebo ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, ktorý sa rozhodol zo spoluvlastníctva
(vrátane žalovaných 1/ až 6/) odstúpiť, mal písomne ponúknuť svoj podiel niekoľkým stovkám ostatných
spoluvlastníkov, pričom neopomenúť niektorého z nich bolo podľa názoru súdu nemožným.

Zákonodarca evidentne uvedomujúc si takéto faktické a svojimi dôsledkami neželateľné obmedzenie
vlastníckeho práva spoluvlastníka čo do práva previesť svoj spoluvlastnícky podiel, v novom zákone č.
97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách už zreálnil pohľad zákona na reálnu ponukovú možnosť
podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Konkrétne v ust. § 9 ods. 7 cit. zákona s
účinnosťou od 01.05.2013 v podstate vypustil aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka o

predkupnom práve na prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Spoluvlastník už
nemusí ponúkať svoj spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti na predaj všetkým ostatným
spoluvlastníkom, ale urobí túto ponuku voči ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru
pozemkového spoločenstva ako výkonnému a štatutárnemu orgánu spoločenstva a ak o podiel
neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

V situácii veľkého počtu minoritných spoluvlastníckych podielov stoviek spoluvlastníkov bol preto podľa
názoru súdu logickým postup žalovaného 7/ ako najväčšieho spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti.
Postupoval tak, že v mene spoluvlastníkov, ktorí o odpredaj prejavili záujem informoval na svojichčlenských schôdzach, zorganizoval stretnutie spoluvlastníkov o tejto otázke a dal zverejniť na verejnej
tabuli mesta D. výzvu spoluvlastníkov zo dňa XX.XX.XXXX (vrátane žalovaných 1/ až 6/) všetkým
ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie podielov spoločnej nehnuteľnosti. To, že táto písomnosť bola

na tabuli zverejnená minimálne v dňoch 11.01.2002 až 28.01.2002 potvrdila pracovníčka mesta W. V.
(vypočutá v konaní sp. zn. 5C/49/2008) a vyplýva to aj z predloženého potvrdenia mesta D..

Žalobca zverejnenie takejto výzvy spochybňoval rovnako ako spochybňoval, že spoluvlastníci na tento
úkon žalovaného 7/ splnomocnili. Po prvé je treba znovu zdôrazniť, že žalobca evidentne vedel o

odpredaji spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkmi vrátane žalovaných 1/ až 6/ a tak mal skutočne
reálne vytvorenú možnosť využiť svoje predkupné právo a podiely odkúpiť namiesto žalovaného
7/. Vo vzťahu k nemu bola táto jeho námietka bezpredmetnou, lebo podľa názoru súdu by táto
okolnosť nadobúdala na právnom význame len vtedy, pokiaľ by o žiadnych zamýšľaných predajoch
žalobca nevedel. Preto nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie v tomto smere najmä predložením
knihy došlej pošty v danom období na mestský úrad v D.. Po druhé, ohľadne tvrdeného nedostatku

plnomocenstva žalovaného 7/ oznámiť v mene spoluvlastníkov odpredaj podielov, je treba poukázať
znovu ako už bolo uvedené v prípade nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcom aj tu na ust. §
33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by totiž žalovaný 7/ prekročil plnomocenstvo, resp. by v prípade
oznámenia zámeru o odpredaji podielov konal za jednotlivých spoluvlastníkov bez plnej moci, tým, že
následne dotknutí spoluvlastníci vrátane žalovaných 1/ až 6/ uzavreli so žalovaným 7/ napadnuté kúpne

zmluvy, dali tak jednoznačne najavo svoju vôľu, že právne úkony urobené žalovaným 7/ v ich mene
dodatočne schvaľujú tak ako je toto možné urobiť aj neformálne v súlade s ust. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd preto upustil od vypočutia žijúcich žalovaných 3/ a 5/, nakoľko títo svojim následným
správaním dali najavo svoju vôľu vo vzťahu k predchádzajúcim úkonom žalovaného 7/ ohľadne ich
spoluvlastníckych podielov a na tom by nič nemohli zmeniť ani ich účastnícke výpovede, keď svoje

stanoviská tlmočili súdu ešte aj písomne.

Vychádzajúc z uvedených skutkových okolností a právnych úvah súd dospel k záveru, že aj keď postup
žalovaných predchádzajúci uzavretiu sporných kúpnych zmlúv nebol po formálnej stránke v striktnom
súlade s ust. § 605 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebol žalobca

ukrátenýnasvojompredkupnomprávedotejmiery,žebyvôbecnemalmožnosťpredkupnéprávovyužiť.
Z hľadiska žalobcom požadovaného vyslovenia (relatívnej) neplatnosti sporných kúpnych zmlúv súd
potom stál pred otázkou či je v danom komplexe skutkových a právnych okolností namieste uprednostniť
formálne nedodržanie zákonného postupu žalovanými 1/ až 6/ v súvislosti s realizovanými prevodmi
ich spoluvlastníckych podielov pred zmluvnou voľnosťou ako súčasťou ich ústavne garantovaného

vlastníckeho práva. Súd vzhľadom na doteraz uvedené túto otázku vyriešil tak, že v danom prípade
i z hľadiska ústavnej udržateľnosti výkladu dotknutých zákonných ustanovení je treba dať prednosť
platnosti napadnutých kúpnych zmlúv, nakoľko pre konštatovanie ich neplatnosti za daných súvislostí
súd nenašiel žiaden ústavne akceptovateľný dôvod, keď v danom prípade by relatívna neplatnosť
kúpnych zmlúv predstavovala neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných 1/ až 6/ ako

pôvodných podielových spoluvlastníkov. Súd preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku mal žalobca na podanom žalobnom návrhu
naliehavý právny záujem. V tejto otázke súd vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.04.2014 sp. zn. 7Co/185/2014 v obdobnej veci, v ktorej žalobca napádal neplatnosť kúpnych zmlúv

uzavretých žalovaným 7/ s inými pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi hotela U.. Prihliadajúc na
závery odvolacieho súdu konštatované v predmetnom uznesení mal súd za to, že žalobca nemá v
procesnej rovine inú možnosť na odstránenie svojej právnej neistoty než tú, ktorú formuláciou žalobných
petitov zvolil v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. §
150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní síce boli v konaní úspešní a mali by preto podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právo na náhradu trov konania, no súd vzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Tieto videl v špecifických okolnostiach
prejednávanej veci, keď pôvodní žalovaní 1/ až 6/ nepostupovali pri prevode svojich spoluvlastníckych

podielov po formálnej stránke celkom správne a preto by bolo podľa názoru súdu nespravodlivým, aby
neúspešný žalobca mal znášať ich trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.