Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/624/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114202893
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:1114202893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: S. H., nar.
XX.XX.XXXX, F. 3, F. 1 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 1, IČO: 35
807 598, o zaplatenie 246,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 27.04.2016, č. k. 10C/560/2015-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku sumu 246,-Eur a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
podľa § 142 OSP nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že účastníci
konania uzatvorili dňa 23. 06. 2011 zmluvu o úvere, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský
úver 500,-Eur a spolu s poplatkom za uzatvorenie zmluvy mal celkovo zaplatiť 1.000,-Eur. Úver sa
zaviazal splácať v splátkach po 82,-Eur a celkovo uhradil sumu 796,-Eur. Zmluva o úvere neobsahovala
RPMN, preto súd konštatoval, že úver je bez poplatkov, v dôsledku čoho bol žalobca povinný vrátiť

žalobcovi len sumu úveru 500,-Eur bez navýšenia. Nakoľko uhradil 796,-Eur, žalobe vyhovel. Dodal, že
žalobca zaplatil ďalších 50,-Eur ale túto sumu si neuplatnil, preto mu ju nepriznal.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal aplikáciu Občianskeho zákonníka, pretože podľa neho
sa zmluva o úvere riadi ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na dodatok zmluvy z 23. 06.
2011, v ktorom žalobca uviedol účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 350,-Eur

na úhradu nákladov spojených s dochádzkou do práce, z čoho vyplýva, že úver bol poskytnutý na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca namieta
výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, musí preukázať, že v čase a mieste
uzavretia zmluvy išlo o odplatu podstatne vybočujúcu z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektami. Poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký, keďže je nebankovým subjektom
a riziko podnikania má vyššie ako banky. Napokon poplatok v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi
vyhovoval, nič voči nemu nenamietal. Dôvodil aj tým, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na

požadovanom určení.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1

CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Súdprvejinštanciedostatočnezistilskutkovýstavveciavyvodil

z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 246,-Eur s odôvodnením,
že dňa 23. 06. 2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, ktorou mu bol poskytnutý úver 500,-Eur,
ktorý sa zaviazal splácať v 12-splátkach po 82,-Eur. Úver zo zdravotných dôvodov nemohol splácať,

preto žalovaný požiadal o úhradu pohľadávky jeho zamestnávateľa v zmysle dohody o zrážkach a
zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy 50,-Eur mesačne a doposiaľ uhradil 746,-Eur. Keďže zmluva
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery, je úver
bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný namietal vecnú správnosť
rozsudku, tvrdiac, že mal aplikovať Obchodný zákonník, že úver bol použitý na výkon zamestnania,

na úhradu nákladov spojených s dochádzkou do práce, teda sa nejedná o spotrebiteľský úver a výška
odplaty bola primeraná.

6. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
V danej veci podstatným bolo posúdenie, či žalovaný bol v čase poskytnutia úveru spotrebiteľom z

hľadiska účelu poskytnutia úveru, či sa majú uplatniť ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č.
513/1991 Zb.) a či posudzovaná úverová zmluva spĺňa náležitosti požadované zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Odvolací súd vychádzajúc z odvolacích dôvodov žalovaného v zmysle § 52 ods. 1 poukazuje na to,

že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (§ 52 ods. 4
OZ) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z.)

8. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že žalobca nebol spotrebiteľom, pretože úver bol poskytnutý na úhradu
nákladov spojených s dochádzkou do práce. V priebehu konania žalobca popieral údaje uvedené v
dodatku k zmluve o úvere z 23. 06. 2011, podľa ktorých mal vyhlásiť, že peňažné prostriedky použije na

náklady na školenie a rekvalifikáciu dôvodiac tým, že od roku 1992 pracuje v súkromnej bezpečnostnej
službe, preukaz odbornej spôsobilosti mal platný do roku 2018 a úhrady spojené s jeho obnovou mu
hradil zamestnávateľ. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky poskytol žalobcovi na ním tvrdený
účel, mal povinnosť tieto skutočnosti v konaní preukázať. Sám však podáva rozporné tvrdenia jednak o
výške a tiež účele použitia úverových prostriedkov, keď v odvolaní uvádza, že podľa Dodatku sumu

350,-Eur mal žalobca použiť na úhradu nákladov spojených s dochádzkou za prácou a podľa Dodatku
suma 500,-Eur mala byť použitá na náklady na školenie a rekvalifikáciu. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uzavrel, že žalovaný tvrdenie o účele úveru nepreukázal, a preto je potrebné vychádzať z toho,
že žalobca uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní úveru nekonala vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. K aplikácii Obchodného zákonníka odvolací súd dodáva, že posudzovaný právny vzťah strán sporu
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom
európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých v príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy

vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, že základný zmluvný
vzťahmedzispotrebiteľomadodávateľomplneniajeuzavretýpodľaustanoveníObchodnéhozákonníka.
Jedná sa teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenú výhradne v režime zákona č. 129/2010Z. z. a OZ, na ktorú sa ustanovenia Obchodného zákonníka nevzťahujú - od 01. 04. 2015 (zákona č.
102/2014 Z. z.) toto nesporne vyplýva aj z ustanovenia § 52 ods. 2 druhej a tretej vety OZ.

10. Posudzujúc zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. potom súd prvej inštancie správne uzavrel,
že zmluva neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musel
spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa úver v zmysle § 11
ods. 1 písm. b/ považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi bol poskytnutý úver 500,-Eur,

pričom celkove mal žalovanému uhradiť 984,-Eur, preto úhrada nad 500,-Eur predstavuje u žalovaného
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydal a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
žalobe vyhovel.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP a § 255 ods. 1 CSP, v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).