Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610214791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610214791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu SG Group, s.r.o., so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Banícka 1628/17, IČO: 36 199 915, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o., so sídlom vo Veľkom Slavkove, Školská 257, korešpondenčná adresa Hviezdoslavova
2, Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovaným 1. BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii,
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 4, IČO: 31 705 405, zastúpenému JUDr. Evou
Slavkovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 4, 2. R. E., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom R. T., F. E. XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom v

Košiciach, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 26.04.2016 č. k. 11C/157/2010-279 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 26.4.2016 č.k.
11C/157/2010-279 žalobu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 2.
rade vo výške 1.874,56 €, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade, v lehote

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade si súd vymienil rozhodnúť osobitným uznesením.

2. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby, bolo určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, a to parcely KNC č. 2071 - záhrady o výmere 240 m2 a parcely KNC č. 2073 - záhrady
o výmere 3623 m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Betliar, obec Betliar, okres Rožňava.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že dňa 12.6.2003 sa uskutočnila dražba
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktoré vydražil žalobca za cenu dosiahnutú v dražbe
60.000,- Sk. Vyvolávacia cena bola 30.100,- Sk, výška dražobnej zábezpeky bola 30.100,- Sk. Žalobca
bol povinný doplatiť sumu 29.900,- Sk. Listom zo dňa 10.7.2003 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade,
že si započítava sumu 29.900,-Sk ako záväzok vyplývajúci z povinnosti doplatiť kúpnu cenu 60.000,- Sk
z verejnej dražby zo dňa 12.06.2003, a to vo výške doplatku rozdielu kúpnej ceny a dražobnej zábezpeky
30.100,- Sk, t.j. sumu 29.900,- Sk. Mal teda za to, že kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená.

Napriek tomu žalovaný v 1. rade vykonal ďalšiu dražbu v roku 2004 a vydražitelia nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1. rade nevykonal zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu v
katastri nehnuteľností na základe výsledkov dražby z roku 2003.4. Z podacích lístkov s doručenkou predložených žalobcom vzal súd za preukázané, že listiny
(oznámenie o postúpenie pohľadávky a zápočet) boli na pošte podané dňa 11.7.2003 a žalovanému v
1. rade mali byť doručené 14.7.2003.

5. Nakoľko žalovaní v 1. rade aj v 2. rade namietali, že žalobca predložil v konaní dve prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok, jednu zo 7.7.2003 a druhú z 9.7.2003, súd opätovne vyzýval žalobcu na
predloženie originálu daných príloh z dôvodu, aby mohol posúdiť, či došlo k právne kvalifikovanému
započítaniu.

6. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

7. Konštatoval, že žalobca bol povinný uhradiť rozdiel medzi kúpnou cenou dosiahnutou v dražbe a
zloženou zábezpekou do 30 dní odo dňa konania dražby, teda najneskôr do 12.7.2003. Dňa 12.7.2003
bola sobota, najbližší pracovný deň bol 14.7.2003 (pondelok), z čoho vyvodil záver, že lehota na

zaplatenie rozdielu uplynula 14.7.2003, a teda úkon zápočtu by bol vykonaný včas.

8. Nepovažoval však za dostatočne preukázané, aké pohľadávky boli predmetom zápočtu. Poukázal
aj na to, že zo zisteného skutkového stavu, (aký bol preukázaný), možno vyvodiť iba ten záver, že
právny úkon započítania je neplatný. Z prílohy č. 1 zo dňa 7.7.2003 (ktorá bola pôvodne predložená

ako listinný dôkaz k žalobe) nie je možné určiť, či na postupcu bola postúpená istina pohľadávky alebo
úroky z omeškania, a nie je možné určiť, z ktorej faktúry bola postúpená istina pohľadávky alebo z ktorej
faktúry boli postúpené úroky z omeškania, a za ktoré obdobie omeškania. To spôsobuje neurčitosť a
nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu.

9. Tak isto nezrozumiteľný je aj samotný započítací jednostranný prejav žalobcu zo dňa 10.07.2003, z
ktorého nie je možné určiť, o akú pohľadávku sa jedná (t.j. či istinu pohľadávky, či úroky z omeškania,
a z ktorej faktúry), a pokiaľ by aj išlo o úroky omeškania, za aké obdobie omeškania.

10. Súd preto považoval tieto právne úkony za absolútne neplatné, čoho dôsledkom bolo zamietnutie

žaloby. Zároveň konštatoval, že na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobca dodatočne
predložil inú prílohu č. 1 k zmluve, kde už tieto nedostatky vytýkané žalovanou stranou nie sú, resp.
(by) boli odstránené, pretože súdu nepripadá logické, aby k jednej zmluve o postúpení pohľadávky
s dátumom 07.07.2003 bola urobená príloha č. 1 s nedostatkami vytýkanými v obrane žalovaných s
dátumom 07.07.2003 a vyhotovená aj ďalšia príloha č. 1 s dátumom 09.07.2003, kde tieto nedostatky

nie sú. Súd v tom utvrdzuje aj to, že tento listinný dôkaz, pretože bol predložený len vo fotokópii, (ako
napokon všetky listinné dôkazy predložené žalobcom) nie je z toho dôvodu možné podrobiť znaleckému
skúmaniu pravosti (najmä času jeho vyhotovenia).

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov

konania vo výške 1.874,56 €, nakoľko bol vo veci plne úspešný. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade si
vymienil rozhodnúť osobitným uznesením s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/,h/, § 205 ods. 2 písm. d/,f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy konania.

13. Konštatoval, že dňa 12.6.2003 sa uskutočnila dražba nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby
a žalobcom bola zaplatená dražobná zábezpeka vo výške 30.100,- Sk. Dražba sa konala aj za účasti
žalovaného v 2. rade, ktorý mal o tejto dražbe vedomosť a vydražiteľom sa stal žalobca za cenu 60.000,-

Sk. Považoval za preukázané, že žalobca doplatil rozdiel medzi zloženou dražobnou zábezpekou a
vydraženou cenou vo výške 29.900,- Sk formou započítania pohľadávok a záväzkov. K pochybnostiam o
spôsobe zápočtu uviedol, že vznesená námietka neplatnosti právneho úkonu započítania bola vznesená
až 17.2.2014, t. zn. po viac ako 10 rokoch a mal za to, že podľa § 101 až 110 Občianskeho zákonníka
je objektívna premlčacia lehota stanovená na 10 rokov, ktorá uplynula 14.7.2013. Okrem toho bolo

nesporne preukázané, že predmetné pohľadávky boli už predtým použité obdobným spôsobom na
započítanie iných právnych úkonov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Záver súdu o neplatnosti
právneho úkonu započítania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je arbitrárny a v rozpore s
predloženými listinami. Aj keď neboli tieto listiny predložené súdu v originály, je nesporné, že žalobcanebol povinný disponovať originálmi týchto listín, keďže je preukázané, že originály listín boli zasielané
žalovanému v 1. rade, ktorý prehlásil, že takýmito listinami nedisponuje. Ak žalovaný mal pochybnosť o
pravostiobsahupredloženýchlistínvofotokópii,malzato,žesúdbolpovinnýpreniesťdôkaznébremeno

na žalovaných, ktorí boli prvotnými prijímateľmi týchto listín. Konštatovanie súdu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepredložil originál listín, ktoré preukázateľne zaslal žalovanému v 1. rade, je
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu, keď súd sankcionoval žalobcu za to,
že pri uplatňovaní si započítania pohľadávok postupoval v zmysle zákona a zaslal žalovanému v 1. rade
originál zápočtu, čo v konečnom dôsledku ani žalovaný v 1. rade nespochybnil. Žalovaní v 1. a 2. rade

spochybňovali iba obsah, nevedeli však predložiť iný relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

14. Namietal, že žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom neupozornil žalobcu, že považuje dražbu za
neplatnú, a ani iným spôsobom neupozornil žalobcu, že sa nestal vlastníkom dražených nehnuteľností.
Konštatoval, že ak zákon o štátnom podniku neupravuje niektoré ustanovenia o dražbe, je potrebné
použiť všeobecný predpis o dražbách, ktorým je zákon č. 527/2002 Z.z.. Súd sa s týmto zásadným

tvrdením ani v odôvodnení rozsudku nezaoberal a nezdôvodnil, prečo žalobcom namietaný postup
nepovažuje za zákonný, keď tento žiadnym spôsobom neoznámil žalobcovi, že dražbu považuje za
neplatnú. Odôvodnenie rozsudku sa preto javí nepresvedčivým a arbitrárnym. Poznamenal, že žalovaný
v 1. rade nenamietal ani do dnešného dňa pravosť a splatnosť pohľadávok, pretože sa jednalo o
pohľadávky, ktoré neboli nikdy spochybňované zo strany žalovaného v 1. rade a ani ich spôsobilosť na

započítanie neoznámil vydražiteľovi, že neuznáva akt započítania, a teda ani platnosť zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti.

15. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca nezdôvodnil prečo a
akým spôsobom bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže na každom pojednávaní

boli prítomní všetci právni zástupcovia. Súd prvej inštancie nemal preukázané doručenie predvolania
žalobcovi, odročil pojednávanie, a teda v žiadnom prípade neporušil procesné právo žalobcu zúčastniť
sa pojednávania. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal na to, že celá žaloba
žalobcu je postavená na zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle § 1 ods. 2
zákona sa ustanovenia zákona nevzťahujú na dražby, ktoré upravuje osobitný predpis. Týmto predpisom

je napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Prílohu tohto zákona tvorí dražobný poriadok
pre dražbu veci štátnych podnikov v likvidácii. Na dražby vecí štátnych podnikov v likvidácii sa v
zmyslezáverečnéhoustanoveniavzťahujúustanovenia„zákonač.92/1991Zb.“opodmienkachprevodu
majetku štátu na iné osoby a primerane ustanovenia zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva
štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a nie ako tvrdí žalobca zákon o dražbách

č. 527/2002 Z.z.. Poukázal na to, že v tomto spore sa namietala nejasnosť predmetu postúpenia, pretože
z prílohy č. 1 zo dňa 7.7.2003 v zmluve o postúpení pohľadávky nie je možné určiť, čo konkrétne bolo
na postupcu postúpené, a ďalšiu prílohu č. 1 zo dňa 9.7.2003, ktorú žalobca doručil dodatočne, súd
správne neakceptoval. Trval na tom, že právne úkony žalobcu sú absolútne neplatné. Zároveň si uplatnil
náhradu odvolacieho konania.

16. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že absolútna neplatnosť
právnych úkonov žalobcu pôsobí ex lege a od počiatku. Z týchto dôvodov je bez akéhokoľvek právneho
významu skutočnosť, kedy bola predmetná absolútna neplatnosť právneho úkonu účastníkmi súdneho
konania namietaná. Rovnako z týchto dôvodov akékoľvek úvahy žalobcu o premlčacích dobách nemajú

oporu v platnej právnej úprave a sú z hľadiska predmetu tohto súdneho konania, ako aj z hľadiska
právneho posúdenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu právne irelevantné. Rovnako aj skutočnosť,
že v iných súdnych konaniach, v ktorých žalovaný v 2. rade nebol účastníkom, sa súdy ex offo
nezaoberali otázkou absolútnej neplatnosti právnych úkonov žalobcu, je rovnako z hľadiska posúdenia
predmetutohtosúdnehokonaniaarozhodnutiaprávneirelevantná.Poukázalnato,žedôkaznébremeno

o žalobcom uvádzaných skutočnostiach je na žalobcovi, pričom tak už žalovaný v 2. rade uviedol
podrobne vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaniach vo veci. Žalobca až v priebehu konania
na súde prvej inštancie ako reakciu na ním namietanú absolútnu neplatnosť právnych úkonov, a to
tak zmluvy, ako aj jednostranného započítania žalobcu, predložil kópiu listinného dôkazu podľa jeho
ničím nepreukázaného tvrdenia údajnú ďalšiu prílohu č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú vôbec

neuvádzala predmetná zmluva. Ani žalobca ju pôvodne nikdy neuvádzal, že existuje a ani pôvodne
netvrdil, že bola doručená žalovanému v 1. rade. Nepredložil ju ani na výzvu súdu prvej inštancie, ktorou
mu súd uložil predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s jej prílohami. Bola priložená len príloha
č. 1 zo 7.7.2003. Zároveň túto prílohu žalobca nepredkladal ani v inom súdnom konaní s obdobnýmpredmetom súdneho konania. Z uvedených dôvodov dôvodne vznikli pochybnosti o hodnovernosti
žalobcom dodatočne predkladaného listinného dôkazu, pričom žalobca v konaní nepredložil originál
predmetného listinného dôkazu, na základe ktorého by bolo možné porovnať totožnosť obsahu originálu

a kópie predmetného listinného dôkazu. Z uvedených dôvodov zotrval na svojich stanoviskách. Mal
za to, že súd prvej inštancie sa s predmetnými skutočnosťami uvádzanými žalobcom, ako aj dôvodmi
odvolania vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

17. Vyjadrenie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené
dňa 11.7.2016.

18. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval strany sporu v zmysle ustanovenia § 382 CSP,
aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 15a ods. 1, § 15d ods. 2 zák. č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003, čl. II ods. 1,2, čl. IV ods. 14,15 Prílohy zák. č.

111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003, pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa
vzťahujú na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci
rozhodujúce. Žalobca vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedol, že súhlasí s právnym posúdením
veci v zmysle zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003, keďže jeho právna
argumentácia v súdnom spore sa opiera o tieto ustanovenia zákona.

19. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že v konaní namietal absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, pretože podľa žalovaného zápočet uplatnený v predmetnom konaní v
žiadnom prípade nespĺňal právne náležitosti určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. Žalobca v
odvolaní netvrdil, že súd prvej inštancie mal vec posúdiť podľa ustanovení zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom

podniku, ale že je potrebné použiť všeobecný predpis o dražbách, ktorým je zák. č. 527/2002 Z.z..

20. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že aplikácia ustanovení zák. č.
111/1990 Zb. na právne vzťahy medzi sporovými stranami založené dražbou nebola medzi sporovými
stranami sporná. Vyslovil názor, že pri rozhodovaní vo veci by malo byť aplikované aj ustanovenie § 15d

ods. 6 zák. č. 111/1990 Zb., ktorý následne citoval. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní nenamietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k nepoužitiu odvolacím súdom
uvádzaných ustanovení zák. č. 111/1990 Zb..

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods.
2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.03.2017 o 14,10 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.03.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

24. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 16.05.2016, t. j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

25. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

26. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.27. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako
aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p..

28. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe ústavne

konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

29. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t. j. že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30.Vzhľadomktejskutočnosti,žezákonbližšievžiadnomzosvojichustanovenípojemodňatiemožnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti

rozumieť taký postup súdu alebo aj rozhodnutie súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných jej občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

31. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim § 133
- 135 O.s.p..

32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133

až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.35. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania;

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.

36. Podrobné, presvedčivé a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

37. Žalobca vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal. Súd prvej inštancie poukázal na všetky podstatné

skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené
odvolacísúdpovažujeskutkovéaprávnezáverysúduprvejinštanciezavecnesprávne.Vcelomrozsahu
sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

38. Pozornosti odvolacieho súdu neušla tá skutočnosť, že žalobca v spore považoval za preukázanú
úhradu doplatku kúpnej ceny z dražby formou započítania.

39. V prvom rade sa preto odvolací súd zaoberal otázkou, či zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v
znení účinnom ku dňu konania dražby (12.06.2003) t. j. v znení k 30.10.2003 umožňoval pri dražbe vecí

štátnych podnikov v likvidácii úhradu ceny formou započítania.

40. Zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v ustanoveniach § 15a až § 15f upravuje otázky likvidácie
podniku.

41. Podľa § 15a ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003, likvidáciou
podniku sa rozumie prevod majetku štátu na iné osoby na účel speňaženia majetku a vyporiadania
všetkých záväzkov zrušeného podniku. Pri vyporiadaní záväzkov sa postupne uspokoja pohľadávky
zamestnancov podniku, pohľadávky štátu a pohľadávky ostatných veriteľov.

42. Podľa § 15d ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003,
pri organizovaní verejnej dražby likvidátor postupuje podľa ustanovení dražobného poriadku. Po
neúspešnej verejnej dražbe môže likvidátor organizovať najviac jednu opakovanú verejnú dražbu.

43. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pod pojmom likvidácia podniku je potrebné

rozumieť prevod majetku štátu na iné osoby na účel speňaženia majetku a vyporiadania všetkých
záväzkov zrušeného podniku. Zákon zároveň výslovne upravuje, v akom poradí sa postupne uspokojujú
pohľadávky pri vyporiadaní záväzkov, a to najprv pohľadávky zamestnancov podniku, následne
pohľadávky štátu a napokon pohľadávky ostatných veriteľov. Postupnosť pri vyporiadaní záväzkov v
priebehu likvidácie je zároveň upravená aj v ustanovení § 15c ods. 2 písm. d/ až g/ citovaného zákona.

44. Majetok podniku v likvidácii likvidátor speňažuje prednostne predajom na verejnej dražbe, pri
organizovaní ktorej postupuje podľa ustanovení dražobného poriadku (§ 15d ods. 2 zák. č. 111/1990
Zb.). Dražobný poriadok teda upravuje podmienky a postup verejnej dražby vyhlásenej likvidátorom
štátneho podniku v likvidácii a je upravený v Prílohe zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

45. Podľa čl. II ods. 1 Prílohy zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003,
organizátorom dražby je likvidátor štátneho podniku v likvidácii alebo ním poverená fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je výkon dražieb. Likvidátor riadi prípravu, priebeh a
realizáciu výsledkov dražby v súlade s platnými predpismi a s týmto dražobným poriadkom.

46. Podľa čl. II ods. 2 Prílohy zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003,
likvidátor vydá ku každej dražbe osobitné oznámenie o vyhlásení dražby (ďalej len "oznámenie"),
ktoré obsahuje najmä a) názov a sídlo štátneho podniku v likvidácii, ktorý má majetok v správe,b) špecifikáciu nehnuteľného majetku s uvedením identifikačných údajov z katastra nehnuteľností a
prípadných záväzkov, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach (vecné bremená), c) súpis hnuteľného majetku,
d) vyvolávaciu cenu určenú znaleckým posudkom, e) miesto, dátum a čas konania dražby, f) výšku

dražobnej zábezpeky, miesto a spôsob jej zloženia, g) podmienky, za ktorých môže záujemca vykonať
obhliadku draženého majetku a nahliadnuť do majetkovoprávnej dokumentácie a do dražobného
poriadku, h) osoby oprávnené dražiť, ch) lehotu na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením pod
následkom prepadnutia dražobnej zábezpeky.

47. Podľa čl. IV ods. 14 Prílohy zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003,
o výsledku dražby spíše likvidátor zápisnicu, v ktorej sa uvedie deň a miesto konania dražby, vydražený
majetok, meno a adresa vydražiteľa, vyvolávacia cena, vydražená cena a výška dražobnej zábezpeky
zložená vydražiteľom. V zápisnici sa uvedie suma, ktorú je vydražiteľ povinný doplatiť k dražobnej
zábezpeke na určený bankový účet, a lehota na zaplatenie. Zápisnica ďalej musí obsahovať zoznam
vydraženého majetku, v prípade nehnuteľného majetku musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie

zápisu do katastra nehnuteľností. Zápisnicu podpíše likvidátor, licitátor a vydražiteľ. Originál zápisnice
prevezme vydražiteľ, kópiu zápisnice s originálnymi podpismi uschováva likvidátor.

48. Podľa čl. IV ods. 15 Prílohy zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 30.10.2003,
likvidátor vydá vydražiteľovi potvrdenie o tom, že mu bola vec vydražená a že je povinný za vydraženú

nehnuteľnosť zaplatiť kúpnu cenu v lehote do 30 dní. Potvrdenie musí obsahovať všetky náležitosti
uvedené v zápisnici spolu s dátumom a celkovou uhradenou sumou. Potvrdenie o predaji slúži ako
doklad na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností.

49. Vychádzajúc z čl. II ods. 2 Prílohy, likvidátor pri každej dražbe vydá osobitné oznámenie o vyhlásení

dražby, v ktorom bližšie konkretizuje podmienky, za ktorých bude dražba prebiehať. Nakoľko zákon pri
vymedzení náležitostí oznámenia o vyhlásení dražby používa pojem „najmä“, ponecháva na samotnom
likvidátorovi, aby podmienky dražby konkretizoval s prihliadnutím na osobitosť konkrétneho prípadu,
pričom na zreteli musí mať základný účel speňaženia majetku podniku v likvidácii a to vyporiadanie
záväzkov štátneho podniku v likvidácii v postupnosti špecifikovanej v § 15a ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb..

50. V prejednávanej veci likvidátor v oznámení o vyhlásení dražby (objednávka inzerátu na čl. 96
spisu) špecifikoval platobné podmienky úhrady dražobnej zábezpeky a ceny dosiahnutej vydražením.
Uviedol, že „iná forma úhrady ako v Sk sa vylučuje“. Rovnako aj v zápisnici o verejnej dražbe zo dňa
12.06.2003 (čl. 7 spisu) v bode 7 sú špecifikované platobné podmienky úhrady rozdielu medzi kúpnou

cenou dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou, a to na účet uvedený v zápisnici alebo priamo
do pokladne štátneho podniku s tým, že iné plnenie ako v peniazoch nie je dovolené. Aj v potvrdení o
vydražení (čl. 35 spisu) vydanom vydražiteľovi - žalobcovi, likvidátor špecifikoval podmienky zaplatenia
rozdielu kúpnej ceny a to na účet uvedený v potvrdení alebo priamo v pokladni štátneho podniku s tým,
že iné plnenie ako v peniazoch nie je dovolené.

51. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zák. č. 111/1990 Zb. výslovne nevylučuje úhradu rozdielu ceny
dosiahnutej vydražením formou započítania, nemožno neprihliadnuť na účel sledovaný uvedenou
právnou úpravou a to speňaženie majetku štátneho podniku v likvidácii a postupnosť pri vyporiadavaní
záväzkov veriteľov.

52. Ak by sa teda pripustila možnosť úhrady rozdielu ceny dosiahnutej vydražením formou započítania,
bez akýchkoľvek pochybností by bola porušená postupnosť pri vyporiadavaní záväzkov špecifikovaná
zákonom (§ 15a ods.1, §15c ods. 2 písm. d/ až g/). Nesporne by došlo k uprednostneniu uspokojenia
ostatného veriteľa na úkor uspokojenia pohľadávok zamestnancov podniku a pohľadávok štátu, ktoré

majú byť v priebehu likvidácie majetku štátneho podniku uspokojení prednostne, čo evidentne nebolo
cieľom tejto právnej úpravy.

53. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že v inom konaní dospeli súdy k
odlišnému záveru a to, že je možné zaplatiť kúpnu cenu započítaním pohľadávok a že zák. č. 317/1996

Z.z. takýto spôsob úhrady zaplatenia vydraženej ceny výslovne nezakazuje. Tento právny názor súdu
je záväzný iba pre súd nižšej inštancie v konkrétnej veci a nie je záväzný pre súdy v inom konaní.54. Nad rámec tých skutočností a to záveru o nemožnosti úhrady rozdielu ceny dosiahnutej vydražením
formou započítania, súd prvej inštancie skúmal (aj) platnosť započítacieho prejavu.

55.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že sa nejedná o absolútne
neplatný právny úkon (započítania).

56. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

57. Právny úkon sa musí urobiť (aj) zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať
so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že
zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať
vyjadrovacie prostriedky.

58. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu alebo
prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát
nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave. Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti

zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo
vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti).

59. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych

ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe
neznamená aj určitosť právneho úkonu.

60.Akprávnyúkonniejeurobenýslobodne,vážne,určite,zrozumiteľneasmožnýmpredmetomplnenia,
je absolútne neplatný.

61. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie
je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny

záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, prihliada sa na ňu aj bez námietky,
t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo
ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z
rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť.

62. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi žalobcom a
SG Consulta, s.r.o. dňa 07.07.2003 ako aj samotný započítací prejav zo dňa 10.07.2003, nie sú platnými
právnymi úkonmi.

63. V obidvoch prípadoch totiž predmet postúpenia a započítania nie je vyjadrený takým spôsobom,

aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo je konkrétne predmetom postúpenia a započítania.
Určitosť špecifikácie pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia či započítania, vyjadrená konkrétnym
spôsobom napr. číslom faktúry s dátumom splatnosti, sumou, na ktorú je vystavená, prípadne aj sumou,
ktorá je z uvedenej sumy predmetom postúpenia alebo započítania (ak je predmetom započítania iba
časť pohľadávky), ak sa započítavajú úroky z omeškania je potrebné vyčísliť z akej sumy a konkrétne

za ktoré obdobie od - do a pod., je nevyhnutná z dôvodu, aby zmluvné strany mohli na základe takýchto
písomných právnych úkonov jednoznačným a nepochybným spôsobom zaevidovať tieto právne úkony
spojené s finančnými operáciami vo svojom účtovníctve. Rovnako určitosť písomného prejavu musí byť
bez pochybností zrejmá aj tretím osobám aj s určitým časovým odstupom.

64. V prílohe č.1 zo dňa 07.07.2003 k zmluve o postúpení pohľadávok sú vyčíslené pri číslach faktúr
fakturované sumy v celkovej výške 6.289.939,10 Sk a úrok z omeškania 3.333.861,90 Sk. Celková
postúpená pohľadávka predstavuje 29.900 Sk. Z uvedeného vyjadrenia nie je zrejmé, z ktorej faktúry (jeich 8) je postupovaná pohľadávka. Rovnako nie je zrejmé, či sa postúpená pohľadávka týka faktúrovanej
sumy alebo úroku z omeškania.

65. Rovnako aj v započítacom prejave zo dňa 10.07.2003 sú vyčíslené pri číslach faktúr fakturované
sumy v celkovej výške 6.289.939,10 Sk a úrok z omeškania 3.333.861,90 Sk. Celková čiastka k
započítaniu predstavuje 29.900 Sk. Z uvedeného vyjadrenia nie je zrejmé, z ktorej faktúry (je ich 8) je
započítavaná pohľadávka. Rovnako nie je zrejmé určiť, za aké obdobie sú vyčíslené úroky z omeškania
a v akej výške (započítava sa iba suma 29.900 Sk), a z akej sumy.

66. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu započítania.

67. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadne
prílohy č. 1 zo dňa 09.07.2003, vzhľadom na to, že bola predložená až v priebehu konania, po

konkrétnych námietkach strán sporu, bez predloženia jej originálu, a nemožno jej pravosť verifikovať
znaleckým dokazovaním. Vzhľadom sa skutočnosť, že pravosť tejto listiny bola spochybnená stranami
sporu, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd prvej inštancie na
tento listinný dôkaz neprihliadal. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa tvrdenia, že neuniesol dôkazné
bremeno, ak nepredložil originál prílohy č. 1 k zmluve zo dňa 09.07.2003 nie je náležitá, nakoľko súd

prvej inštancie nezamietol žalobu z dôvodu nepredloženia originálu tejto listiny ale z dôvodu, že k tomu
dospel po posúdení skutočností namietaných žalovanou stranou.

68. Vzhľadom na účinky absolútnej neplatnosti právneho úkonu, je posúdenie plynutia objektívnej
premlčacej doby nedôvodné.

69. Rovnako nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobcu, ohľadne arbitrárnosti a nepresvedčivosti
súdneho rozhodnutia, keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal nezákonnosťou postupu žalovaného v
1. rade, ak žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil, že dražbu považuje za neplatnú.

70. Neplatnosť dražby je jedným z dôsledkov, ak nie je zaplatená cena vydražiteľom v plnom rozsahu.
Táto neplatnosť vyplýva priamo zo zákona, a povinnosť žalovaného v 1/ rade oznámiť neplatnosť dražby
žalobcovi, ktorý sám zavinil neplatnosť dražby tým, že nesplnil podmienky stanovené pri vyhlásení
dražby, mu nevyplynula ani zo zápisnice o verejnej dražbe, z dražobného poriadku ani iného právneho
predpisu. K potrebe aplikácie zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade absencie niektorých ustanovení o dražbe,

odvolací súd iba poznamenáva, že zák. č. 111/1990 Zb. v čl. V Záverečné ustanovenia výslovne
upravuje, ustanovenia ktorých zákonov sa majú použiť na dražby vecí štátnych podnikov v likvidácii;
zák. č. 527/2002 Z.z. medzi uvedené zákony nepatrí. V tomto smere bolo potrebné stotožniť sa s
názorom žalovaného v 1/ rade vysloveným vo vyjadrení k odvolaniu, že ustanovenia tohto zákona (zák.
č. 527/2002 Z.z.) sa nevzťahujú na dražby, ktoré upravuje osobitný predpis (§ 1 ods. 2 zák. č. 527/2002

Z.z.).

71. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil.

72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní
neúspešný. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, a preto im
odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

73. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).