Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201295
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510201295.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľky: A. Š.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. X, R., t.č. T. XX, R., zastúpenej JUDr. Alenou Chvojkovou, advokátkou,
Záhradnícka 41, Bratislava proti odporcovi: A. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, R., zastúpenému Mgr.
Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska 16, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému A. Š., nar. X.X.XXXX a N. Š., nar. XX.X.XXXX, obaja
zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo A. Š., rod. G., nar. X.X.XXXX a A. Š., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX
a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava II - Vrakuňa vo zväzku X, ročník XXXX, na

strane XX pod poradovým číslom XX, rozvádza.

Maloletý A. Š., nar. X.X.XXXX a maloletý N. Š., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletých synov striedavo, v týždňových intervaloch. Ako prvý je v zmysle tohto
rozsudku povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť otec, a to od prvej nedele, ktorá bude nasledovať po
dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú synov odovzdávať zakaždým v

nedeľu v čase o 17,00 hod. Otec je povinný maloletých v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a
matka je povinná maloletých v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v
stanovenom čase odovzdať maloletých do osobnej starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami
a riadne ich pripraviť.

Každý z rodičov bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.

Súd výživné neurčuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala výroku, ktorým by súd manželstvo účastníkov rozviedol a upravil výkon
rodičovskýchprávapovinnostíkichmaloletýmsynomA.aN.zastavu,keďmanželskývzťahsodporcom
považuje za hlboko rozvrátený a pre budúcnosť neobnoviteľný. V návrhu uviedla, že manželstvo
účastníkov dlhodobo neplní svoje základné funkcie, rozvrat manželstva je hlboký a definitívny. Manželia
sa citovo odcudzili, žijú oddelene. Navrhovateľka nemá záujem na zachovaní manželstva s odporcom.

Za príčiny rozvratu manželstva označila neprítomnosť odporcu v rodine, ktorú odôvodňoval veľkou
pracovnou vyťaženosťou.Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil. Potvrdil, že manželstvo účastníkov si neplní svoje
základné zákonom určené funkcie, avšak odmietol tvrdenie, že príčinou jeho rozvratu prípadne rozpadu
vzťahov sú okolnosti na jeho strane. Uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou považoval za harmonické,

navrhovateľka mu nikdy nevytýkala, že veľa pracuje a jej správanie nikdy nenaznačovalo, že by jej
vadili jeho občasné neskoré príchody. Navrhovateľka sa nikdy nebránila spoločným jarným a letným
dovolenkám, spoločným lyžovačkám, ktoré absolvovali každý rok a ktoré financoval odporca. Odmietal
také tvrdenia navrhovateľky, z ktorých môže vzniknúť dojem o jeho nezodpovednom a ľahostajnom
prístupe k potrebám rodiny i samotnej navrhovateľky. Za dôvod rozpadu manželstva označil neveru

navrhovateľky, ktorá sa dňa 1.12.2009 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odišla do prenajatého
bytu k svojmu priateľovi. Odporca ďalej uviedol, že do času odsťahovania sa navrhovateľky zo
spoločnej domácnosti účastníci spolu riadne žili, riadne sa starali o synov, o chod domácnosti, plánovali
si spoločnú budúcnosť. Samotný odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, ich odlúčenie,
spôsob oznámenia mu nevery, nový vzťah navrhovateľky s iným mužom postupne u odporcu vyvolali
ochladenie aj jeho citov k navrhovateľke. Odporca vzájomný partnerský vzťah hodnotí ako hlboko

narušený, manželstvo považuje už iba za formálny zväzok, na zachovaní ktorého nemá viac záujem.
Navrhovateľke nedôveruje, nemá záujem naďalej zotrvať vo zväzku s ňou.

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.10.1996. U oboch ide o prvé
manželstvo. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v

Bratislave 5, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa §
88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). V manželstve sa účastníkom dňa X.X.XXXX
narodil syn A. a dňa XX.X.XXXX syn N..

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom listinných

dôkazov, najmä sobášnym listom účastníkov, rodným listom ich synov, potvrdením o príjmoch
účastníkov, osvojil si zhodné tvrdenia účastníkov, stanovisko kolízneho opatrovníka maloletých synov
účastníkov, oboznámil sa s obsahom správ o miestnom šetrení a pohovore s maloletými synmi
účastníkov. Iné dôkazy účastníci konania nežiadali vykonať.

Podľa § 23 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1).
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada (ods. 2). Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí

( ods.3). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a § 19 ZR.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

Podľa § 19 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je
aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Súčasne

určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného ( ods. 1 ). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov

dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa ( ods. 2 ).
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 62 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ZR pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod

manželstva účastníkov sú v danom prípade splnené. Hlavným spoločenským účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoje funkcie,
neuspokojuje ich emocionálne, sexuálne ani ekonomické potreby. Medzi manželmi sa stratila citová

väzba,účastníciakomanželiaspoludlhodobonežijú,spolunehospodária,nevedúspoločnúdomácnosť.
Súd konštatoval porušenie povinností uložených manželom v § 18 Zákona o rodine, najmä porušenie
povinnosti vytvárania zdravého rodinného prostredia. Manželia nedokázali vyriešiť krízu svojho
manželstva a obaja uprednostnili jeho ukončenie. Navrhovateľka napriek snahe súdu zachovať
manželstvo i spolupôsobením a intervenciou manželskej poradne nezvratne prezentovala nezáujem

zotrvať v spoločnom manželskom zväzku s odporcom, odporca rezignovane akceptoval rozhodnutie
navrhovateľky. Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželia nežijú v zhode, neposkytujú
si vzájomne podporu a pomoc. Poradenskú intervenciu manželskej poradne v zmysle konsolidácie
manželstva účastníci odmietli. Za tohoto stavu súd manželstvo účastníkov taktiež považuje už iba za
formálny zväzok. Keďže spoločnosť má záujem na manželstvách predstavujúcich harmonické, pevné a

trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, vzhľadom na výpoveďou účastníkov zistený skutkový stav, súd
návrhunarozvodmanželstvavyhovelamanželstvoúčastníkovbezďalšiehodokazovaniarozviedol.Súd
dospel k záveru, že rozvod nie je v rozpore ani so záujmom ich maloletých synov A. a N., na pomeroch
ktorých sa rozvodom manželstva ich rodičov nič nezmení, pokiaľ ide o starostlivosť oboch rodičov o nich.

V zmysle § 23 ods. 2 ZR súd vzhliadol príčiny vedúce k rozvratu manželstva účastníkov v nevere
navrhovateľky, ktorej sa dopustila pre citové odcudzenie k odporcovi a ako následok nedostatočnej
komunikácie medzi manželmi, málo iniciatívneho až pasívneho prístupu oboch k riešeniu manželskej
krízy, ktorá počas spolužitia medzi účastníkmi vznikla.

V zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. a § 24 a nasl. ZR rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov k ich maloletým synom.

Odporca pre prípad rozvodu manželstva s navrhovateľkou žiadal, aby súd maloletých synov zveril do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uviedol, že s maloletými synmi, ktorí žijú od decembra 2009

prevažne v domácnosti matky, má pravidelný kontakt. So synmi má výborný vzťah, do apríla 2010 rodičia
realizovali týždennú striedavú starostlivosť. Toho času navrhovateľka odporcovi neumožňuje so synmi
stýkať sa tak, aby sa o nich mohli obaja rodičia starať rovnomerne.

Navrhovateľka žiadala synov zveriť do svojej starostlivosti a navrhla ponechať ich styk s otcom

neobmedzený a neupravený. Predchádzajúcu striedavú starostlivosť o synov potvrdila v poručenskom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 27P 177/2010.Z výpovede účastníkov konania súd zistil, že ich maloleté deti od narodenia do odchodu navrhovateľky
zo spoločnej domácnosti vyrastali v spoločnom byte účastníkov, na toto prostredie sú zvyknuté. Odporca
bez ťažkostí môže zachovať kontinuitu ich školského vzdelávania, mimoškolskej športovej činnosti

ako aj ich kontakt s rovesníkmi. Odporca je zamestnaný ako riadiaci pracovník, jeho pracovný čas je
pravidelný. Umožňuje mu preto venovať sa vypĺňaniu voľného času synov rovnako ako matke. Keďže
o maloletých sa do apríla 2010 s navrhovateľkou starali približne rovnako, odporca je oboznámený
s tým, ako zabezpečovať jednotlivé úkony osobnej starostlivosti o synov a deklaroval pripravenosť
zabezpečovať ich aj naďalej.

Zo správy kolízneho opatrovníka maloletých súd zistil, že synovia účastníkov v súčasnosti bývajú s
matkou a jej priateľom B. L. v prenajatom 3-izbovom byte na T. Z.. H. R., v ktorom maloleté deti majú
k dispozícii svoju izbu.

Byt majú v podnájme na dobu neurčitú, domácnosť poskytuje deťom vkusný, útulný a účelný štandard.

Obaja synovia účastníkov sú žiakmi ZŠ na R. Z. H. R.. Závodne hrávajú futbal v FK Inter, každý deň
mávajú tréningy a cez víkendy zápasy, čo si vyžaduje ich dopravu rodičmi. Maloletý N. svoju športovú
činnosť musel v súčasnosti obmedziť zo zdravotných dôvodov. Pre diagnostikovanú hyperaktivitu
potrebujeindividuálnyprístupaviacčasunaškolskúprípravu.Otecmaloletýchbývav3-izbovombytena
M. Z.. H. R., ktorý je v osobnom vlastníctve účastníkov konania. Domácnosť je zariadená a prispôsobená

potrebám maloletých detí, ktoré v ňom majú stále zariadenú detskú izbu. Domácnosť je udržiavaná v
čistote a poriadku.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka súd zistil, že doposiaľ nebola signalizovaná ani zistená nedostatočná
starostlivosť o maloletých zo strany ich rodičov, nebolo zistené nevhodné výchovné prostredie ani

nedostatok osobnostných predpokladov na výchovu ani u jedného z rodičov.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rešpektoval
právo maloletých synov účastníkov konania na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, prihliadal
na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd má za to,

že pre maloletých synov účastníkov vo veku 14 a necelých 12 rokov bude najvhodnejšie, aby
osobnú starostlivosť o nich zabezpečovali rodičia striedavo, teda matka aj otec po rovnaký čas. Pri
osobnom pohovore s kolíznym opatrovníkom synovia účastníkov striedavú starostlivosť neodmietli.
Keďže zo správy kolízneho opatrovníka súd nezistil žiadne závady v starostlivosti rodičov o maloletých
synov, obaja rodičia maloletých spĺňajú všetky predpoklady na to, aby riadne zabezpečovali osobnú

starostlivosť o svojich synov, striedavá starostlivosť im zabezpečí primeraný kontakt s obidvoma rodičmi
a prispeje k ich citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju a s takýmto striedaním súhlasili aj
maloletí, na doporučenie kolízneho opatrovníka súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti z moci
úradnej, keďže rodičia k dohode v tomto smere nedospeli. Zverením maloletých do striedavej osobnej
starostlivosti bude podľa názoru súdu plne rešpektované právo maloletých na výchovu a starostlivosť

zo strany oboch rodičov, ako aj ich právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobnéhostykusobidvomarodičmi.Rozhodnutiesúduostriedavejosobnejstarostlivostijeodôvodnené
záujmom maloletých, aby ich rozvoj po stránke citovej, rozumovej a mravnej bol úplný. Keďže
vychovávať dieťa je možné iba vtedy, ak sú otec a matka dostatočne často a dostatočne dlho s dieťaťom,
súd považoval za optimálny interval pre zabezpečenie komplexnej výchovy synov účastníkov striedanie

potýždni.Vkonaníneboliprodukovanéžiadnedôkazy,ktorébypotvrdiliškodlivosťstriedavejvýchovyna
maloletých synov účastníkov, neboli preukázané a nakoniec ani tvrdené žiadne závažné okolnosti, ktoré
by takúto starostlivosť vylučovali. Súčasný zdravotný stav maloletého Dominika, ktorým argumentovala
matka maloletých a ktorý preukazovala diagnostickými závermi ošetrujúceho lekára, súd nepovažoval
za skutočnosť, ktorá by bránila striedavej osobnej starostlivosti. Súd nevzhliadol dôvod na upretie

alternatívy striedavej výchovy, ktorú deti účastníkov ako alternatívu prijali.

S prihliadnutím na interval a dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča súd výživné neurčil.
Z vyjadrenia účastníkov mal preukázané, že rodičia maloletých majú približne rovnaké životné náklady
a náklady na deti budú hradiť každý podľa ich potrieb. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd

vychádzal zo zistení, že otec maloletých ako riadiaci pracovník v T. G., s.r.o. Q. XXX, R. dosiahol za
obdobie 11/09 - 10/2010 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 460, 81 €, jeho pracovný pomer trvá
v tejto spoločnosti nepretržite od 1.10.2005.V písomnom vyjadrení zo dňa 26.2.2010 uviedol, že z príjmu 757 € mesačne netto uhrádza náklady
bývania 238 €, spláca úver 154 € a poistku auta 55 €, ktoré používa matka detí, platí tiež poistku sebe
a maloletému A. v sume 34 €, platil aj doučovanie cudzieho jazyka pre staršieho syna vo výške 40 až

50 € mesačne, okrem bytu, ktorý má s navrhovateľkou v bezpodielovom spoluvlastníctve, iný majetok
neuviedol.

Matka maloletých pracuje ako asistentka a potvrdením o príjmoch u zamestnávateľa Okresný súd
Bratislava II za obdobie roku 2009 preukázala priemerný netto mesačný príjem vo výške 519,36 €, za

01-04/2010 vo výške 441,99 €. Rodičia maloletých iný majetok, ktorý by bolo potrebné pri rozhodovaní o
výživnom zohľadniť, neuviedli, ani netvrdili. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemajú.
Svoje výdavky hodnotili ako štandardné s prihliadnutím na ich aktuálny fyzický vek a zdravotný stav,
výdavky na maloletých synov za zvýšené, pokiaľ ide o športové aktivity oboch synov, zvýšené, pokiaľ
ide o zdravotný stav maloletého Dominika, ktorý je sledovaný v endokrinologickej ambulancii.

Vzhľadom na rozsah osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloletých a interval striedania pri
osobnej starostlivosti o nich, nebolo dôvodné samostatným výrokom upravovať styk s deťmi v zmysle
§ 25 ZR.

Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 154 ods. 1 O.s.p. ). Preto ak sa zmenia

pomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovskýchprávapovinností(§26ZR).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktoré v konaní o
rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.