Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220382
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316220382.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: C. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXXX/X, I., zastúpeného: AK - KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.1.2017, č. k. 15Csp/53/2016-21,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že:

- žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom

úvereč.XXXXXXXXXXuzavretejmedzižalobcomažalovanýmdňa13.7.2012,atoaždoprávoplatného
rozhodnutia vo veci samej,
- zamestnávateľ žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“,
Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu
vprospechžalovanéhonazákladeDohodyozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.XXXXXXXXXX

prislúchajúcejkZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXuzavretejmedzižalobcomažalovaným
dňa 13.7.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky
zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
prislúchajúcejkZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXuzavretejmedzižalobcomažalovaným

dňa 13.7.2012 a zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa výkonu týchto zrážok zo mzdy.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenC.s.p.“)avecnetým,žeprávnapodstataneodkladného
opatrenia spočíva v tom, aby viedla k trvalému odstráneniu rozporov, čo by v danom prípade nebolo
možné, keďže k plneniu žalobcu žalovanému stále dochádza a dochádzať bude. Uviedol, že súd

síce môže posúdiť opodstatnenosť plnenia v sume 2 000,48 eur ako predbežnú otázku, ale opätovne
poukázal na to, že by to neviedlo k trvalému odstráneniu rozporov medzi stranami sporu. Zároveň
konštatoval, že zástupcovi žalobcu nič nebráni podať žalobu smerujúcu voči zmluvným vzťahom medzi
ním a žalovaným a v rámci nej prípadne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že
v súčasnosti už nemôže súd uložiť zástupcovi žalobcu, aby v určitej lehote podal žalobu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že
súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal proti žalovanému žalobu o vydaniebezdôvodného obohatenia vo výške 2 000,48 eur, vychádzajúc z toho, že v danom prípade bol
medzi stranami sporu zmluvný vzťah, v ktorom žalobca vystupuje ako spotrebiteľ, pričom v uzavretej
zmluve o revolvingovom úvere absentujú zákonné náležitosti, ktorá skutočnosť spôsobuje bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru. Uviedol, že žalovaný mu napriek výzve bezdôvodné obohatenie nevydal,
naopak, vynucuje si od neho plnenie prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy. Upozornil, že súd
prvej inštancie neodôvodnil svoj právny názor spočívajúci v tom, že podstatou neodkladného opatrenia
je trvalé odstránenie rozporov, hoci z judikatúry vyplýva, že predbežné opatrenie (teraz neodkladné
opatrenie) má za cieľ dočasnú úpravu vzťahov medzi stranami sporu. Tiež poukázal na to, že súd

prvej inštancie ho z jemu neznámych dôvodov odkázal na možnosť podania žaloby voči zmluvným
vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, hoci súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá ako žaloba na plnenie má prednosť pred
určovacou žalobou v prípade, ak vykonávaním zrážok zo mzdy už došlo k porušeniu práv žalobcu.
Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a absenciou jeho
riadneho odôvodnenia sa stalo nepreskúmateľným, žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním
doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.3.2017, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje

za vecne správne, keď z podaného návrhu nevyplynul žiaden dôvod, ktorý by osvedčoval existenciu
naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/142/2016-86, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohodu o
zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

12. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

13. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je

stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy,
ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl.C.s.p.. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje
preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu),
ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie

pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V
každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

14. Žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 2 000,48 eur spolu s úrokom
zomeškaniavovýške5%ročnezosumy2000,48eurod12.12.2016dozaplateniaatrovamikonania,do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.7.2012 uzatvoril (ako spotrebiteľ)

so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej však absentujú náležitosti
stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to úroková sadzba z dôvodu jej
neprimeranej výšky, RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia, výška splátok istiny, úrokov a poplatkov,
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti,
čo spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Výška poskytnutého

úveru bola 1 500 eur, pričom žalobca celkovo splatil sumu 4 179,24 eur, v mesiaci október 2016 prestal
riadne splácať a žalovaný mu ku dňu údajného omeškania (28.10.2016) vyčíslil dlžnú čiastku vo výške
1 287,61 eur. Podľa názoru žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného prijímaním
pravidelného mesačného plnenia bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobcu, a to v uplatnenej
výške. Okrem vzniku bezdôvodného obohatenia žalobca namietal aj ďalšie nedostatky uzavretej zmluvy

(neplatnosť dojednania revolvingu, neplatnosť dohody o poskytnutí služieb a zanedbanie informačnej
povinnosti žalovaného). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že spolu s
výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú za následok jeho neisté postavenie v
zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, je tu aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme
zníženia majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia

súdu, čo má za následok zhoršovanie životnej situácie žalobcu a straty obydlia.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci. V prvom rade nemožno
akceptovať záver, že podstatou neodkladného opatrenia je trvalé odstránenie rozporov medzi stranami
sporu. Naopak, účelom neodkladného opatrenia je preventívny a dočasný zásah súdu v prípadoch,
kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a nie
definitívna úprava vzťahov medzi stranami sporu. Uvedenému záveru zodpovedá aj právna úprava,

podľa ktorej súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1
C.s.p.) a obsah neodkladného opatrenia môže byť totožný s výrokom vo veci samej iba v prípade, ak to
povaha veci pripúšťa (§ 330 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ ide o trvalú úpravu pomerov dosiahnutú neodkladným
opatrením, ide o výnimočnú situáciu, aj to iba v prípade pred začatím konania, kedy súd neuloží strane
sporu povinnosť podať v určitej lehote žalobu. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že nejde o

daný prípad, keďže žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom je nepochybné, že neodkladným opatrením, ktorého účelom
je zabránenie vykonávaniu zrážok zo mzdy, nemôže dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami
sporu. Súd prvej inštancie opomenul teda zároveň zohľadniť skutočnosť, že žalobca podal žalobu na
plnenie, a v rámci takto začatého konania sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Posúdenie

zmluvného vzťahu medzi stranami sporu tak bude predmetom konania vo veci samej.

16. Odvolací súd zároveň posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a s ohľadom na tvrdené skutočnosti obsiahnuté
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v žalobe a dospel k záveru, že je potrebné

mu vyhovieť. Žalobca v návrhu osvedčil tzv. danosť nároku, ktorý vychádza z uzatvorenej zmluvy o
revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy (uzatvorenie zmluvy a dohody nespochybnil ani
žalovaný) a zároveň osvedčil aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.17. Z dohody o zrážkach zo mzdy, predloženej v konaní, odvolací súd zistil, že táto zabezpečuje
pohľadávky žalovaného ako veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi tvorené úverom, poskytnutým na
základeZmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXvovýške1500eur,vrátaneprípadnýchďalších

revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči
dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe
alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a jej prípadných dodatkov. Pokiaľ ide o výšku zrážok zo mzdy, v
dohode je stanovená tak, že zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné

zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet
veriteľa vo výške 80,57 eur. Zároveň strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek
mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo
výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo
mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo

mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

18. V danom prípade je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským,
na posúdenie ktorého sa aplikujú ustanovenia predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom súd ako
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V
dohode o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka (a teda aj výška zrážky zo mzdy) stanovená
tak, že zahŕňa nielen úver (nesplatenú splátku úveru), ale aj príslušenstvo úveru, zmluvné pokuty,

náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky, teda bližšie
nešpecifikované platby, ktorých zloženie a výška nie je spotrebiteľovi zrejmá, z toho dôvodu potom nie
je zrejmá ani celková dĺžka a rozsah vykonávania zrážok. Vo veci samej sa bude súd (okrem iného)
zaoberať platnosťou/neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy a posudzovať ju aj z pohľadu
prípadnejexistencie/neexistencieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvzmluveoúvere.Vdanejvecije

všakdôvodnáobava,ževykonávanímzrážokbydošlodoskončeniakonaniavovecisamej kzmenšeniu
majetku žalobcu v neprípustnej výške z pohľadu ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti odvolací súd
zobral do úvahy aj výšku pohľadávky už splatenej žalobcom oproti výške poskytnutého úveru.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov ako aj bezprostredne hroziacu ujmu, preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel,pričomzároveňurčilajdobutrvanianeodkladnéhoopatrenia,atodoprávoplatnéhorozhodnutia
vo veci samej, v ktorom sa definitívne vyriešia otázky týkajúce sa práv a povinností zmluvných strán.

20. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osoby, ktorá nie je stranou
sporu odvolací súd postupoval s použitím čl. 4 C.s.p., a to za situácie, keď mal v konaní preukázané, že
zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu. Podľa nového procesného predpisu C,s.p. účinného
od 1.7.2016 je možné v rámci nariadeného neodkladného opatrenia uložiť povinnosť len strane sporu,
odvolací súd preto za danej situácie aplikoval čl. 4 C.s.p. a postupoval akoby bol sám zákonodarcom

a to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti. Dospel totiž k záveru, že v danom prípade je
aj v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebná rýchla a účinná ochrana práv
žalobcu, ktorá preváži nad prísnym formalistickým poňatím zákona, preto zamestnávateľovi žalobcu
uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Nenariadením neodkladného opatrenia v celom
požadovanom rozsahu by totiž dochádzalo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobcu, čo predstavuje výrazný

a neoprávnený zásah do jeho práv.

21. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením podľa § 332 ods. 1 C.s.p.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

(§ 262 ods. 1 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).