Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/797/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107210219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:6107210219.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu K. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom v W., Y. XX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 22 proti
žalovanému TERMOSTAV - MRÁZ, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Priemyselná 3, IČO: 31 681 255,
zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Slovenskej jednoty č. 8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálnej poisťovne a.s.,

so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, vo veci pobočky v Košiciach, Festivalové námestie č. 1,
o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu a vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 14.5.2014 č.k. 37C/107/2007-468 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 16 320,20 eur a tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii JUDr. Jakub Mandelík s.r.o., do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 60 462,31 eur
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 15 482,50 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh na
začatie konania vo výške 5 833,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a rovnako ho zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 782,92 eur na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví v sume
183 790,00 eur.

Rozhodnutie o trovách konania účastníkov súd prvého stupňa založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
s poukazom na to, že žalobca mal síce vo veci úspech iba čiastočný, avšak rozhodnutie záviselo

od znaleckého posudku a úvahy súdu, preto žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
v celkovej výške 15 482,50 eur, pozostávajúcich z odmeny za právne služby vo výške 11 142,74
eur, náhrady za režijné paušály v sume 144,44 eur, náhrady cestovných výdavkov vo výške 749,09
eur a náhrady za stratu času v sume 865,82 eur. Súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal odmenu za
uplatnený úkon - stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka zo dňa 27.12.2008, za ktorý si tento
uplatnil náhradu, keďže takýto úkon sa v spise nenachádza, ďalej z titulu odmeny za otázky na znalecké

dokazovanie zo dňa 29.1.2008 so záverom, že takýto úkon nemôže byť na ťarchu žalovanému a taktiež
z titulu návrhu na pripustenie zmeny žaloby, keďže mal za to, že takýto úkon nemôže byť na ťarchužalovaného, keďže žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý by mal vedieť špecifikovať žalobný
petit, za nahliadnutie do súdneho spisu dňa 2.5.2011, ktorý posúdil ako neúčelný, za vyjadrenie žalobcu
zo dňa 8.6.2012, keďže takýto úkon sa v spise nenachádza a taktiež z titulu uplatnenej odmeny za

účasť na pojednávaní dňa 2.4.2014 (vo výške 1/4) z dôvodu, že neprišlo k prejednaniu veci samej na
pojednávaní a taktiež z titulu návrhu na zmier zo dňa 3.4.2014 so záverom, že takýto návrh nemôže
byť na ťarchu žalovaného.

Proti rozsudku podali včas odvolanie vedľajší účastník, ako aj žalobca. Obaja žiadali zmeniť napadnutý
rozsudok vo výroku o trovách konania, keď vedľajší účastník žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na
náhradu trov konania vo výške 11 584,99 eur a žalobca žiadal tento výrok zmeniť a priznať mu náhradu
trov konania v sume 18 073,90 eur. Vedľajší účastník svoje odvolanie založil na dôvodoch uvedených v §
205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Má za to, že súd prvého stupňa nedôvodne priznal žalobcovi náhradu trov
konania z titulu odmeny za také úkony právnej pomoci, za ktoré mu odmena nepatrí. Konkrétne uviedol

podanie žalobcu uvedené v rozsudku pod č. 17 zo dňa 11.3.2013 označené ako stanovisko žalobcu k
vyjadreniu žalovaného, ako aj stanovisko k vyjadreniu vedľajšej účastníčky zo dňa 18.3.2013. Je toho
názoru, že tieto podania nezodpovedajú zákonným kritériám účelného bránenia práv žalobcu, keďže
právny zástupca v uvedených podaniach sa vyjadroval k stanoviskám žalovaného a vedľajšej účastníčky
k jeho odvolaniu, v ktorých sa opakujú skutočnosti uvedené už v samotnom odvolaní. Poukázal na to,

že žalobca nebol ani súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k týmto podaniam. Z tohto dôvodu nepovažuje
tieto úkony za účelne vynaložené, za ktoré by žalobcovi patrila náhrada podľa § 142 O.s.p. Rovnako
za nedôvodnú považuje aj priznanú odmenu za úkon právnej pomoci č. 10 a to podanie vo veci zo dňa
10.11.2011. Je toho názoru, že v tomto podaní žalobca iba popisuje a vykonáva rozbor jednotlivých
rozhodnutí príslušných súdov a predkladá zároveň Smernicu EÚ. Má teda za to, že v tomto podaní

neanalyzuje právnu vec, ale len poukazuje na judikatúru a rozhodovanie v obdobných veciach, ktoré
nie je pre súd záväzné. Za neúčelne vynaložené považuje aj cestovné výdavky a náhradu za stratu
času z titulu účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach pred okresným súdom. Má za to,
že ani sloboda voľby advokáta nemôže byť vnímaná ako bezhraničná voľba. Zvolenie advokáta so
sídlom kancelárie neprimerane vzdialenom od miesta konania pojednávaní tak pred okresným, ako aj

krajským súdom nepovažuje za postup, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrad takémuto advokátovi
ako účelne vynaložených nákladov. Zvlášť za situácie, keď v mieste prebiehajúceho konania pôsobia
desiatky advokátov.

Žalobca vo svojom odvolaní vytýkal súdu nesprávne rozhodnutie v časti trov konania, pokiaľ mu nebola
priznaná náhrada za 3 uplatnené úkony právnej služby. Ohľadne písomného podania, v ktorom boli
formulované otázky na znalecké dokazovanie zo dňa 29.1.2008, konštatoval, že súd vyzval účastníkov
na pojednávaní, aby písomne oznámili súdu otázky pre ustanoveného znalca. Predmetný úkon viedol
nesporne k objektivizácii závažnosti poškodenia zdravia, preto ho podľa názoru žalobcu nemožno

považovať za neúčelný. Namietal aj nepriznanie odmeny za písomné podanie návrhu na pripustenie
zmeny žaloby zo dňa 14.2.2011. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že právny
zástupca žalobcu v tomto podaní iba odstraňoval svoj predchádzajúci nesprávny postup pri formulácii
petitu žaloby. Uviedol, že rozšírenie žaloby nebolo dôsledkom nevedomosti právneho zástupcu, ale
vyplynulo z výsledkov znaleckého dokazovania, v ktorom bolo zvýšenie základné bodové hodnotenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca preto musel reagovať na túto zmenu
bodového ohodnotenia a primerane tomu upraviť aj žalobný petit. Rovnako za nesprávny považuje aj
záver súdu o tom, že mu nepatrí odmena za nahliadnutie do súdneho spisu dňa 2.5.2011. Uviedol,
že odmenu za tento úkon si uplatnil z dôvodu, že od posledného pojednávania vo veci samej v roku
2009 uplynuli bezmála dva roky a medzitým bolo vykonané znalecké dokazovanie. Žalobca mal záujem

zistiť, aké ďalšie úkony zo strany žalovaného či vedľajšieho účastníka boli vykonané, resp. či súd sám
neuskutočnil procesný úkon vo veci. Vzhľadom na 5 rokov trvajúce konanie pred súdom prvého stupňa
považuje žalobca za účelné, ak aspoň raz nahliadne do súdneho spisu v záujme zistenia aktuálneho
stavu veci.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania
účastníkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (keďže nebol zistený žiadny z dôvodovuvedených v ust. § 214 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by bolo potrebné nariaďovať pojednávanie) a na základe
toho dospel k záveru, že odvolania vedľajšej účastníčky aj žalobcu sú sčasti dôvodné.

Z obsahu obidvoch odvolaní vyplýva, že tieto sa týkajú dôvodnosti náhrady trov konania za konkrétne
označené úkony právnej služby poskytnutej žalobcovi jeho právnym zástupcom.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ods. 3 aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu.

Citované ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu sporového konania spočívajúcu v zodpovednosti
za výsledok konania, ktoré znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní úspech má právo na
náhradu trov konania. Táto náhrada je obmedzená iba na trovy vynaložené na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva. Toto posúdenie je povinnosťou súdu vyhodnotiť podľa konkrétnych okolností tej
ktorej veci.

S poukazom na charakter tohto konania, v ktorom rozhodnutie vo veci samej bolo závislé jednak od

výsledkov znaleckého dokazovania a taktiež od úvahy súdu správne postupoval súd prvého stupňa, ak
svoje rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na obsah obidvoch
odvolaní je zrejmé, že rozhodnutie o nich je závislé na vyhodnotení účelnosti vynaložených nákladov za
jednotlivé úkony právnej služby právneho zástupcu žalobcu.

Odvolací súd má za to, že odvolanie vedľajšej účastníčky v časti, v ktorej táto namieta účelnosť
vynaložených nákladov v súvislosti s priznaním odmeny za úkony právnej služby žalobcu pod č. 17 a 18,
a to stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného a stanovisko žalobcu k vyjadreniu vedľajšej účastníčky
z 11.3.2013 a 18.3.2013 je sčasti dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v týchto vyjadreniach

žalobca reagoval na vyjadrenia vedľajšej účastníčky, ako aj žalovaného k jeho odvolaniu, a to na základe
vlastného uváženia, teda bez výzvy súdu. Právny zástupca žalobcu sa o týchto vyjadreniach, na ktoré
reagoval uvedenými podaniami dozvedel pri nahliadnutí do spisu dňa 1.2.2013 a reagoval na ne dvomi
osobitnými podaniami z 11.3.2013 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného č.l. 440) a zo dňa 18.3.2013
(vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka č.l. 442). Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolanie

vedľajšej účastníčky, pokiaľ táto konštatovala, že v spise sa nenachádza podanie zo dňa 11.3.2013,
keďže takéto podanie sa nachádza pod č.l. 440. Napriek tomu odvolací súd považuje jej odvolanie za
dôvodné sčasti. Má totiž za to, že o obsahu obidvoch vyjadrení, na ktoré žalobca reagoval sa dozvedel
naraz a za logický a teda aj účelný preto možno považovať iba jeden úkon ako spoločnú reakciu na
obidve podania, keďže podaním dvoch samostatných vyjadrení sa iba neúčelne navyšujú trovy konania.

Odvolací súd preto považuje v súvislosti s týmito dvomi úkonmi za dôvodne vynaložené trovy konania
iba za 1 spoločný úkon. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku týkajúcu sa podania
žalobcu zo dňa 10.11.2011 označeného pod položkou č. 10. Toto podanie možno hodnotiť v súlade s ust.
§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ako písomné podanie na súd týkajúce sa vo veci samej. V tomto podaní žalobca

vykonal právne hodnotenie svojho nároku a nie je podstatná namietaná skutočnosť, že toto svoje
právne hodnotenie opiera o konkrétne rozhodnutia súdov. Za tento úkon právnej pomoci teda žalobcovi
patrí náhrada. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky vedľajšej účastníčky voči priznaným
náhradám cestovného, ako aj náhrade za stratu času. V konaní nebolo sporné, že takéto náklady
právnemu zástupcovi žalobcu počas konania vznikli v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach,

namietaná bola však ich účelnosť s poukazom na veľkú vzdialenosť. Odvolací súd má za to, že právo
zvoliť si svojho právneho zástupcu z radov advokátov je právom účastníka konania a toto jeho právo
nemožnoobmedzovaťibanaadvokátovvkonkrétnevymedzenomteritóriu.Pokiaľtedauvedenénákladyvznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb žalobcovi jeho právnym zástupcom je potrebné ich
považovať za účelne vynaložené náklady žalobcu.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolacie námietky žalobcu ohľadne nepriznanej odmeny za 2 úkony
právnejslužby,atopísomnépodaniezodňa29.1.2008apísomnépodaniezodňa14.2.2011.Formulácia
otázok pre znalca vykonaná na základe výzvy súdu spĺňa charakter písomného podania na súd vo veci
samej podľa § 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky a bez právneho významu je otázka, či takto vykonaný

úkon môže alebo nemôže byť na ťarchu žalovaného. Za účelne vynaložené trovy konania považuje
odvolací súd aj písomné podanie, v ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu upravoval
zmenu žaloby písomným podaním zo dňa 14.2.2011. Toto podanie nemožno hodnotiť ako odstraňovanie
predchádzajúcej nesprávnej formulácie petitu žaloby, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že týmto podaním
žalobca reagoval na výsledky znaleckého dokazovania, v ktorom došlo k zmene základného bodového
hodnotenia bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré tvorí základ pre ustálenie výšky

nároku žalobcu a je teda zrejmé, že reakcia žalobcu na uvedenú skutočnosť úpravou výšky nároku bola
dôvodná.

Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu voči rozsudku, v ktorom mu nebola priznaná

odmena za úkon právnej služby - nahliadnutie do súdneho spisu dňa 2.5.2011. Tento úkon nepovažuje
odvolací súd za úkon právnej služby v zmysle vyššie cit. vyhlášky, ale iba za administratívny úkon
advokáta a odmena za tento úkon je zahrnutá v odmene za úkony právnej služby.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd súdom prvého stupňa priznanú odmenu za právne služby v
sume 11 142,74 eur znížil o sumu 546,05 eur (odmena za stanovisko k vyjadreniu vedľajšej účastníčky
zo dňa 18.3.2013) a túto odmenu rozšíril o sumu 1 238,18 eur (2x 619,09 eur za písomné podanie zo
dňa 29.1.2008 a návrh na zmenu žaloby zo dňa 14.2.2011). Výsledná suma odmeny za všetky úkony
právnej služby takto predstavuje sumu 11 834,87 eur.

Z rovnakých dôvodov odvolací súd upravoval aj výšku priznaných náhrad za režijné paušály, keď súdom
priznanú sumu 144,44 eur znížil o sumu 7,81 eur a rozšíril o sumy 6,34 eur a 7,41 eur. Spolu takto
predstavuje sumár náhrady za režijné paušály 158,30 eur. S pripočítaním nezmenenej výšky náhrady

cestovného v sume 749,09 eur a náhrady za straty času v sume 865,82 eur predstavuje náhrada trov
konania žalobcu za právne služby sumu 13 600,16 eur a s pripočítaním DPH v sume 720,03 eur to
predstavuje sumu 16 320,20 eur. V takomto rozsahu odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého
stupňa o trovách konania podľa § 220 O.s.p.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Tak žalobca, ako aj
vedľajšia účastníčka boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, preto im náhrada trov konania nepatrí
a žalovanému odvolacie trovy v tejto fáze konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.