Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Monika Blahutiaková
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/297/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507227066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2009:1507227066.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľky: K.. R.
U., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom T. XX, F. proti odporcovi: K.. F. U., nar. X.X.XXXX, bytom W.. Q. XX, F., o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. U., nar. X.X.XXXX a
M. U. nar. XX.X.XXXX, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava
takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo R. U., rod. V., nar. nar. X.X.XXXX a F. U., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX a
zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Q. vo zväzku D., ročník XXXX na strane XX pod por.č.
XX, r o z v á d z a .
Maloletá F., nar. X.X.XXXX a maloletá M., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j ú do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletej F. sumu 200.- eur mesačne a na výživu
maloletej M. sumu 170.- eur, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých, počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk odporcu s maloletými dcérami F. a M. sa u p r a v u j e tak, že tento sa ponecháva neobmedzený
a na dohodu rodičov, ktorá bude konkretizovaná vždy najmenej 48 hodín pred zamýšľaným stykom otca
s dcérami.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom, doručeným súdu dňa 12.9.2007, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým dcéram F. a M.. Maloleté žiadala zveriť
do svojej osobnej starostlivosti a určiť odporcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 8.000.- Sk mesačne
na každú dcéru. Súčasne špecifikovala rozsah, v akom by sa mal realizovať styk otca s dcérami.
11C 297/07
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nesúhlasil však s dôvodmi rozvratu manželských
vzťahov tak, ako ich uviedla navrhovateľka. Žiadal na čas po rozvode zveriť obe dcéry do svojej osobnej
starostlivosti.
Súd vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu, rodných listov ich dcér,
potvrdeniami o príjme, s obsahom ostatných listín predložených účastníkmi, správou kolízneho
opatrovníka maloletých dcér účastníkov, so závermi znaleckého posudku č. 9/09 vyhotoveného znalcom
T.. U. Y., T., zohľadnil zhodné tvrdenia účastníkov a stanovisko kolízneho opatrovníka maloletých dcér
účastníkov.Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo v Rímsko-katolíckom farskom úrade v
Q. dňa X.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti
slovenskej. Z manželstva navrhovateľky a odporcu sa dňa 1.3.1997 narodila dcéra F., dňa XX.X.XXXX
dcéraM..PoslednéspoločnébydliskomaliúčastnícinaW..Q.č.XXvF.,čímjedanámiestnapríslušnosť
súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) OSP.
Navrhovateľka uviedla, že k vážnejšiemu narušeniu manželských vzťahov medzi účastníkmi došlo už
v roku 2002 v dôsledku názorových nezhôd. Tieto sa stupňovali, čo viedlo k citovému odcudzeniu
manželov a v roku 2005, keďže sa pridružili aj nezhody v intímnom spolužití, aj k prerušeniu intímneho
spolužitia. Manželské problémy sa stupňovali, manželstvo sa stalo formálnym zväzkom, obaja uvažovali
o jeho ukončení. V záujme maloletých dcér manželia ostali bývať v spoločnom byte, avšak žili oddelene.
Rozvrátené manželské vzťahy nevytvárali podľa názoru navrhovateľky zdravé rodinné prostredie.
Navrhovateľka má od februára 2008 nový vzťah, ktorý však nebol dôvodom rozvratu manželských
vzťahov, ale iba jeho dôsledkom. V marci 2008 opustila spoločnú domácnosť. Nemá viac záujem na
zachovaní manželstva s odporcom. Za príčiny rozvratu vzťahov označila názorové nezhody na spoločný
život a nezhody v intímnom spolužití.
Odporca akceptoval rozhodnutie navrhovateľky ukončiť s ním manželstvo, ktoré zhodne s
navrhovateľkou považuje už iba za formálny zväzok, keďže vzájomné citové vzťahy medzi manželmi
neexistujú a manželstvo neplní žiadne svoje funkcie. Popieral tvrdenie navrhovateľky o jeho
nedostatočnom záujme o ňu a o rodinu poukazujúc na to, že manželke vytváral všetky podmienky pre jej
sebarealizáciu, zvyšovanie a rozširovanie odbornej kvalifikácie, pre realizáciu jej osobných záujmov. Za
príčiny rozvratu vzťahov označil názorovú nezhodu, odklon navrhovateľky od hodnôt, ktoré vyznávala a
ktoré podľa odporcu boli relevantné pre harmonické spolužitie ako aj neveru navrhovateľky.
Podľa § 23 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí. Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.
11C 297/07
Podľa § 19 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je
aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov sú v danom prípade splnené. Hlavným spoločenským účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí. Súd mal dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov
dlhodobo neplní svoje funkcie, neuspokojuje ich emocionálne, sexuálne ani ekonomické potreby. Medzi
manželmi sa stratila citová väzba, účastníci ako manželia dlhodobo spolu nežijú, spolu nehospodária,
nevedú spoločnú domácnosť, bývajú oddelene. Súd konštatoval porušenie povinností uložených
manželom v § 18 Zákona o rodine, najmä porušenie povinnosti žiť spolu, povinnosti vytvárania zdravého
rodinného prostredia, na strane navrhovateľky aj povinnosti vernosti. Manželia nedokázali vyriešiť krízu
svojho manželstva, nakoniec zhodne prejavili nezáujem zotrvať v spoločnom manželskom zväzku.
Navrhovateľka vylúčila možnosť zachovania manželstva spolupôsobením a intervenciou manželskej
poradne, s ktorou v tomto štádiu rozvratu vzájomných vzťahov odmietla spoluprácu, keďže čas
intervencie považovala za premeškaný. Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželia nežijú
v zhode, neposkytujú si vzájomne podporu a pomoc. Za tohto stavu súd manželstvo účastníkov taktiež
považuje už iba za formálny zväzok. Keďže spoločnosť má záujem na manželstvách predstavujúcichharmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, vzhľadom na výpoveďou účastníkov
zistený skutkový stav, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov bez ďalšieho
dokazovania rozviedol. Z prejavu oboch manželov v priebehu konania bol zrejmý ich nezáujem
na zachovaní manželstva napriek snahám súdu párovou terapiou viesť účastníkov k obnoveniu
manželského spolužitia. Za daného stavu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi sa ich manželstvo súdu
javilo pre budúcnosť neobnoviteľné.
Súd dospel k záveru, že rozvod manželstva účastníkov nie je v rozpore ani so záujmom ich maloletých
dcér .
V zmysle § 23 ods. 2 ZR súd vzhliadol príčiny vedúce k rozvratu manželstva v rozdielnych názoroch
účastníkov na spoločný život a v nezhodách v intímnom spolužití.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11C 297/07
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ZR pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.
Výkonrodičovskýchpráv,najmäpokiaľideozvereniedetídoosobnejstarostlivosti,bolmedziúčastníkmi
na čas po rozvode ich manželstva sporný. Napriek snahe súdu za aktívnej súčinnosti kolízneho
opatrovníka rodičia nedospeli k rodičovskej dohode. Zotrvávali na svojich stanoviskách, ktoré boli
protichodné a nezmieriteľné. Súd preto poveril znalca vyjadrením sa k optimálnej úprave výkonu
rodičovských práv.
Zo správy o miestnom šetrení a pohovore s maloletými dcérami účastníkov konania kolíznym
opatrovníkom súd zistil, že rodina účastníkov je evidovaná iba od podania návrhu na rozvod manželstva.
Doposiaľ nebola signalizovaná ani zistená nedostatočná starostlivosť o maloleté zo strany ich rodičov.
Neboli zistené žiadne závady v starostlivosti oboch rodičov o svoje dcéry, deti sa javili spokojné,
vyrovnané, nepoznačené rozvratom partnerských vzťahov ich rodičov. Zo záverov znaleckého posudku
mal súd preukázané, že maloletá Barbora je citovo pozitívne viazaná rovnakou mierou na oboch rodičov,
bezvýraznejšíchpreferenciíjednéhoznich.Rovnakosilnécitovéputojuviažekmladšejsestre.Maloletá
M. je citovo pozitívne rovnakou mierou viazaná na oboch rodičov, avšak s miernou preferenciou matky.
Vzťah k staršej sestre je tak isto veľmi pozitívny. Na základe komplexného vyhodnotenia výsledkovdokazovania znalec konštatoval, že obaja rodičia majú relatívne porovnateľné osobnostné predpoklady
pre výchovnú starostlivosť o svoje dcéry. S prihliadnutím na fyzický vek a pohlavie detí účastníkov
navrhol, aby obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva ich rodičov zverené do osobnej
starostlivosti matky s tým, že budú vytvorené predpoklady na to, aby sa otec spolupodieľal na ich
výchove v maximálnej miere. Vzhľadom k intenzívnemu citovému vzťahu maloletých nepovažoval
za vhodné rozdelenie detí do výchovného prostredia otca resp. matky, toto rozdelenie považoval za
kontraindikované.
Pri rozhodovaní súdu v časti, pokiaľ ide o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky, súd
vzal do úvahy závery a doporučenia znalca z odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia
detí. Nevzhliadol dôvod vo svojom rozhodnutí odchýliť sa od jeho doporučení, a to napriek písomne
prejavenej vôli maloletej F., ktorú adresovala súdu. V tomto prípade súd preferoval posúdenie
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti a z toho vyplývajúce závery a doporučenia pred emotívnym
prejavom a momentálnym pocitom maloletej vo veku 12 rokov.
Prirozhodovaníovyživovacejpovinnostiotcasúdsiosvojiltvrdenia účastníkovavychádzalzpríjmových
a majetkových pomerov oboch rodičov maloletých, ktoré preukazovali v tomto konaní. Matka maloletých
požadovala výživné vo výške 8.000.- Sk mesačne pre každú dcéru. Otec sa k výške výživného
nevyjadroval, keďže očakával zverenie detí do jeho starostlivosti.
11C 297/07
Iba takéto rozhodnutie považoval za spravodlivé za stavu, keď doposiaľ sa staral o deti v súlade so
svojím svedomím a zodpovedne, druhý z manželskej dvojice cca 4 roky pred návrhom na rozvod trávil
väčšinu voľného času mimo domu ( rozsah neprítomnosti navrhovateľky preukazoval databázou vstupov
a výstupov magnetického zámku vstupných dverí za obdobie od 24.4.2005 až 14.3.2008, kedy opustila
spoločnú domácnosť) zanedbávajúc deti, našiel si paralelný vzťah a opustil spoločnú domácnosť.
Iné rozhodnutie v tejto otázke považoval za degradáciu hodnôt spájaných s úlohou rodiny a rovnocennej
úlohy matky a otca pri výchove a starostlivosti o deti. Odôvodnené potreby dcér vo veku 12 a 9 rokov,
vyjadrené v peňažných nákladoch, nespochybňoval. Potvrdením o príjmoch fyzickej osoby zo závislej
činnosti za obdobie roku 2006 preukazoval čiastkový základ dane vo výške 1.115.318.- Sk, potvrdením
o výške príjmu za obdobie 6/2007 - 8/2007 v spoločnosti T. L., s.r.o. preukazoval čistý priemerný
mesačný príjem vo výške 52.771.- Sk a za obdobie 3/2008 - 5/2008 vo výške 50.979.- Sk a uviedol,
že finančne je schopný zabezpečiť nielen štandardné ale aj nadštandardné potreby svojich dcér. Počas
striedavej starostlivosti dcéram zabezpečoval a financoval všetky náklady súvisiace so školu ako aj s
ich záujmovými činnosťami ( obe sa venujú tancu).
Matka maloletých preukázala za obdobie 6/2007 - 5/2008 priemerný čistý mesačný príjem u
zamestnávateľa I. F. L., a.s. vo výške 41.071.- Sk., potvrdením o podaní daňového priznania k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 základ dane vo výške 428.950.- Sk, t.j. priemerne mesačne vo
výške 35.745.- Sk. S Výdavky spojené s bývaním v 3-izbovom byte nešpecifikovala, výdavky na dcéry
položkovite nešpecifikovala, tieto sú spojené s výdavkami na stravu, učebnice, školské pomôcky, ZRPŠ,
potreby na telesnú výchovu, záujmový krúžok tanca, školské výlety, oblečenie, hygienické a kozmetické
prípravky, kultúra, prázdninové pobyty. Maloletá M. s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav je v
dispenzarizácii endokrinologickej ambulancii, u neurológa, je sledovaná v kardiologickej ambulancii.
Maloletá F. nosí okuliare, je sledovaná u čeľustného ortopéda, v endokrinologickej ambulancii.
Pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté na čas po rozvode manželstva ich rodičov súd vychádzal z
preukázaného príjmu oboch rodičov maloletého. Nebolo zistené ani tvrdené, že u odporcu ako osoby
povinnej došlo k poklesu jeho príjmu zmenou jeho subjektívnych vlastností, t.j. fyzickej zdatnosti,
vzdelania,pracovnýchskúsenostíapod.Prirozhodovaníovyživovacejpovinnostiodporcusúdzohľadnil
ďalej skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o maloleté podieľa, čo sporné medzi účastníkmi
nebolo. Dobré materiálne podmienky dcér účastníkov potvrdil aj kolízny opatrovník pri miestnom
šetrení pomerov maloletých. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba voči dcére F. a M., ktorýchodôvodnené potreby hodnotili ako bežné s prihliadnutím na ich fyzický vek 1 2 a 9 rokov, zvýšené, pokiaľ
ide o záujmové aktivity oboch a na strane maloletej M. pokiaľ ide o jej zdravotný stav. Otec deklaroval
a nakoniec medzi účastníkmi sporné ani nebolo, že v prípade zvýšených nárokov na zabezpečenie
odôvodnených potrieb dcér pri náležitej vzájomnej komunikácii s ich matkou bez potreby súdnej úpravy
sa podieľa na výdavkoch spojených so starostlivosťou o ne.
Súd výživné určené sumou 200.- eur a 170.- mesačne považoval za primerané odôvodneným potrebám
maloletých ako aj možnostiam a schopnostiam oboch ich rodičov. Takto určenú výšku výživného
považoval za zodpovedajúcu všetkým zákonným kritériám uvedeným v ustanovení § 62, § 75, § 76 a
nasl. ZR. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletých,
jeho zistenia pri miestnom šetrení pomerov dcér účastníkov a skutočnosť, že otázka zabezpečovania
materiálnych potrieb pre dcéry, žiačky 3. a 6. triedy ZŠ, s prihliadnutím na ich mimoškolské záujmové
činnosti (obe sa venujú tancu) sporná nakoniec medzi účastníkmi ani nebola.
11C 297/07
Preto v tomto smere súd ďalšie dokazovanie nevykonával, rodičia maloletých takéto dokazovanie ani
nežiadali, nenavrhovali. Matka maloletých rozhodnutie súdu v otázke rozsahu výživného akceptovala
v celom rozsahu.
Z vyjadrenia matky maloletých bolo zrejmé, že rešpektuje práva dcér na zachovaní ich vzťahu k
otcovi. Za zisteného skutkového stavu ako aj s prihliadnutím na doporučenie znalca bolo potrebné
ponechať otcovi čo najširší priestor pre formovanie osobnosti maloletých dcér a účasť na ich výchove.
Odporca prejavil a preukazoval skutočný záujem o svoje maloleté dcéry, matka tento vzťah a záujem
nespochybňovala.
V osobnostnej štruktúre otca neboli zistené žiadne vlastnosti, ktoré by spochybňovali jeho rodičovské
a výchovné kompetencie, bolo zistené, že otec má ku svojím dcéram vytvorený veľmi silný pozitívny
citový vzťah. Bolo nežiaduce, aby rozvrátené manželské vzťahy medzi rodičmi maloletých negatívne
ovplyvnili úpravu styku otca s dcérami. Súd nakoniec upravil styk otca s maloletými v rozsahu, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia tak, aby táto úprava zohľadňovala vzájomné citové väzby dcér a
otca, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia maloletých.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo stavu v čase
vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) s tým, že pokiaľ sa zmenia pomery na strane maloletých
resp. ich rodičov, v časti výroku o výkone rodičovských práv a povinností je tento rozsudok zmeniteľný
(§ 163 ods. 2 O.s.p.).
Účastníci si náhradu trov konania neuplatňovali, preto v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. v tomto
rozhodnutí absentuje výrok o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,
písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2, písm.
a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.