Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215947
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215947.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864
42, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len MS SR), Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

16C/209/2012-56 z 18.2.2015 a uzneseniu 16C/153/2012-80 z 5.5.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
P o t v r d z u j euznesenie 16C/209/2012-80.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. Návrh zamietol a II. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, doručenou mu 27.9.2012, domáhala

voči žalovanej a na akom základe, čím žalobu odôvodnila (čo v nej uviedla), čo zistil z vyjadrenia
žalovanej doručené mu 3.4.2013, že vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Z
pripojeného spisu 10Er/437/2012 OS Michalovce [u súdneho exekútora (ďalej len exekútor) vedeného
pod č. Ex8648/12 zistil, že na súd bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 24.7.2012, že v návrhu
oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinová 25, požiadala o vykonanie exekúcie proti povinnému
Valentínovi Kimovi, na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, z 8.7.2011,

sp.zn. : SR05272/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.8.2011, a vykonateľnosť 4.8.2011, že týmto
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobkyni, sumu 339 eur s
príslušenstvom, že k žiadosti je pripojený návrh na vykonanie exekúcie, zmluva o úvere medzi dlžníkom
Valentínom Kimom a veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Pribinová 25, Bratislava a, že žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá uznesením z 9.8.2012. Konštatoval, že vo veci nariadil pojednávanie na
18.2.2015, ktorého sa však žalobkyňa bez ospravedlnenia nezúčastnila, že síce požiadala o zrušenie
pojednávania, a to z dôvodu, že podala ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení

jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd, dôsledkom ktorej podľa nej má byť zrušenie
rozhodnutia Krajského súdu, vo veci nevylúčeného sudcu povereného pojednávaním vo veci, že tento
dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania, ako to predpokladá § 119 O. s. p. v
spojení s § 101 ods.2 O. s. p.. Keďže napriek tomu sa žalobkyňa na pojednávanie nedostavila, konal a
rozhodol v jej neprítomnosti, v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Po vykonaní dokazovania vec
právne posúdil takto: Citujúc znenie § 3 ods.1,2, § 5 ods.1,2, § 6 ods.1, § 9 ods.1,2, § 15 ods.1,2, § 19

ods. 1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci(ďalej len
zákon) a po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Žalobkyňa sa domáha náhradyškody z toho dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15. dňovej lehote určenej v § 44 ods.1 Exekučného
poriadku, a preto žalobkyňa tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal za
preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 9.8.2012 v lehote, zamietnutím žiadosti

o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Žiadosť bola
doručená 24.7.2012, a rozhodnuté o nej bolo 9.8.2012, avšak nie z dôvodu nečinnosti exekučného
súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od
doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá žiadne vady. Nárok žalobkyne na náhradu škody,
nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a

preto nie je daný ani samotný základ jeho nároku. Z uvedeného dôvodu sa nezoberal správnosťou
vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala a návrh,
ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že žalobkyňa
nepreukázala splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.
č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to podmienku predbežného prerokovania nároku pred príslušným
orgánom. V návrhu žalobkyňa síce uviedla, že v súlade s § 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou

žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku, ale do spisu nepredložila žiadny
dôkazotom,žetakýtonároksiužalovanejuplatnila,akedy,adokazovanieodkázalanaspisMinisterstva
spravodlivosti SR. Žalovaná síce nepoprela, že jej žalobkyňa návrh adresovala, avšak uviedla, že
návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa

nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu
dokazoval súd, alebo žalovaná. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobkyňa prístup, alebo
ktorý by jej nemohla byť sprístupnený. Ak si žalobkyňa neponechala ani kópiu návrhu, sama sa dostala
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Ďalej mal za preukázané, že skutkové

tvrdenia žalobkyne o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom
stanovenejlehote,odktorýchodvodzovalasvojnároknanáhraduškodypodľa§9ods.1zák.č.514/2003
Z.z., sanezakladajúnapravde.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,podľaktorého
patrí náhrada úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní
od vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, vyslovil vo výroku rozsudku, že žalovanej

náhradu trov konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods.1,2 O.s.p.
Žalobkyňa proti rozhodnutiu podala v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; b) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca [§ 205 ods.2 písm. a)

O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. g) O. s. p.]; c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods.1 O. s. p. - súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. h) O. s. p.];
d) c) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.], e) d) súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g) f) rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedla: 1) Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej a jej
(žalobkyne) zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.2 O. s. p. preto, že sa (žalobkyňa) bez ospravedlnenia

na pojednávanie nedostavila. 2) Citovala znenie § 101 ods.2 O. s. p. Z cit. ust. je zrejmé, že možnosť
súdu konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená splnením formálnej podmienky spočívajúcej v
podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. 3) Riadne a včas požiadala o zrušenie
pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd
preto nemohol postupovať podľa § 101 ods.2 O. s. p. a vec prejednať v jej neprítomnosti. Ak tak spravil,

odňal jej tým právo na konanie pred súdom. 4) Citovala znenie § 15 ods.1 O. s. p. 5) Uskutočnila podanie
(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné
z konania vylúčiť. Okolnosť, že KS nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na „to“, že v jej očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie KS je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných KS v skutkovo a právne totožných veciach. Upozornila,
že jej právny názor vyslovil KS v Trnave, napr. v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24 zo 17.10.2012 v právne
a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov OS Dunajská Streda „s“ rozhodovania a vecsťažovateľa prikázal na prejednanie a rozhodnutie OS Galanta. Nešlo o jedno rozhodnutie, ale obdobne
rozhodol v ďalších 50 veciach a taktiež v mnohých ďalších veciach rovnako rozhodli o skutkovo a právne
rovnakých veciach sťažovateľa KS v Nitre a KS v Prešove. Citovala, čo KS v Prešove a KS v Nitre k

tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedli. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu (ďalej len ÚS)
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v oblasti zachovávania práva na nestranný
súd. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie
podmienok spravodlivého procesu (IV.US345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom podľa čl.36 ods.1 Listiny (a čl.46 ods.1 Ústavy SR) je v občianskom súdnom konaní

zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 až
16 O. s. p.). (I.ÚS27/98). Osobitne je nutné uviesť, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu
zákonný sudca podľa čl.48 ods.1 vety prvej Ústavy SR (III.ÚS16/2000). Pre rozhodnutie, či súd možno
považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovovania jeho členov a dĺžka
ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti.
Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti spolu úzko súvisia (napr. rozsudok ECtHR Findlay v.

Spojené kráľovstvo z 25.2.1997, ods.73). Dôkaz: Náhodne vybrané rozhodnutia KS v skutkovo a právne
zhodných veciach. 6) Za takýchto okolností a s vedomím, že: názor KS vo veci nestrannosti pre rozpor
„z“ rozhodovacou praxou iných KS, ÚS SR a ESĽP v Štrasburgu, neobstojí; podala ústavnú sťažnosť pre
porušovanie svojho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS; nebolo a
niejeprípustné,abykonaniepokračovaloústnym„pojednávaní“,vktoromvykonávalúkonyarozhodoval

vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. 7)
Konečné(meritórne)rozhodnutievovecisúdom(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p. proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Podáva proti

rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok
správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie jej
práva na súdnu ochranu, osobitne maria jej možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu

je prinajmenšom predčasné! 8) Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval § 101 ods.2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za jej
neprítomnosti meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti zástupcu

na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. 9)
Nemala sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala sa možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred

súdom. 10) V konkrétnostiach, napr. uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň je potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty, resp.
na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu
je dôležité skúmať nie len samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment,

kedy poverenie doručil príslušnému exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie).
Abysúdmoholkonštatovať,ževpríslušnomexekučnomkonanísanevyskytolnesprávnyúradnýpostup,
je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na
vydanie poverenia). 11) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne
konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutnénapodporuúspešnosti

svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a
vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. (napr. rozsudky Nideröst - Huber v. Švajčiarsko
z 18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 12) Súd rozhodol bez toho,
aby jej umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. 13) Ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala

možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Podľa konštantnej judikatúry ECtHR nemôže vnútroštátny súd založiť svoje
rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Nie je pritom dôležité
ani to, či tieto skutočnosti boli predložené ako dôkazy druhou stranou konania. 14) Kontradiktórnosťsúdneho procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale
vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je
ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie

je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom
procese a procese pred ÚS. [Krčmár a ostatní c. Česká republika (ďalej len ČR), rozsudok z 3.3.2000
vo veci sťažnosti č.35376/97]. K skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie. 1)
Tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácií, kedy bolo
potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise

a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal jej (žalobkyni) súd umožniť
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj „právny“ otázkam, nastoleným samotným súdom v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci
s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil jej právo na kontradiktórny súdny proces. 2) V
prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými
disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo (upozorňuje, že

súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám),
zistil, že „exituje“ okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o
tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. 3) V
súlade s judikatúrou ÚS SR účastník konania má právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec
sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu.

4) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,
ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim
s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. (napr. rozsudky Nideröst - Huber v. Švajčiarsko z 18.2.1997,
ods.24 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 5) Kontradiktórnosť súdneho procesu sa však

neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto
skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom
súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom procese a procese pred
ÚS. (Krčmár a ostatní c. ČR, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti č.35376/97). 6) Dodala, že súd

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny
založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu
štátneho orgánu. K skutočnosti, že sa žalovaná vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému
žalobnému návrhu. 1) Ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie k

žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods.3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať ňou (žalobkyňou) tvrdený skutkový stav. 2)
Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah
a rozsah si určil sám (navrhovala vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis)
a „na následne“ vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O. s. p. K majetkovej škode. 1) Súd

zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti. Súd sa však v odôvodnení
rozhodnutia zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu
a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však
úplne ignoroval všetky jej tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla „s“ titulu na udržiavanie a správy
informačného systému a „s“ titulu výdajov: na administratívne spracovanie textov urgencií; na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií; na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde); V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov,jeprejavomsvojvôlesúduajepotrebnéhoakoarbitrárnezrušiť.2)Právonaspravodlivýproces
spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je korelátom
práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že

výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky. Čl. 6 Dohovoru teda zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia. 3) Povinnosť
všeobecných súdov odôvodniť svoje rozhodnutie zdôrazňuje aj samotný ÚS vo svojej konštantnej
judikatúre. Citovala, čo ÚS, o. i., uviedol v Náleze III.ÚS36/2010. 4) Z „odôvodenia“ rozsudku vôbec
nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková

škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. 5) Súd by nemal
byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť
konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, kuktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii

súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl.6 ods.1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (mutatis mutandis Nález ÚS SR I.ÚS243/07 z 19.6.2008).
6) Navyše, súd napriek tomu, že skutkový dej a teda aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný,
odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v
iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje ona a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový

dej a teda aj skutkový základ. Pri dodržiavaní jej práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Úplne sa
totižto stráca podstata tohto práva - poznať premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto premís súd dospel v konkrétnom individuálnom a skutkovo ojedinelom prípade. 7)
Nesúhlasí však ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník
(povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by

prešli na exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu, než je výkon exekúcie
prenezaplateniepohľadávkyveriteľovi.Pravýmprávnymtitulomjevdanejvecinesprávnyúradnýpostup
exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal
náklady spojené so správou pohľadávky, ktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. 8)

Pri špecifikácii majetkovej škody v žalobe výslovne uviedla, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,
pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné
korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. 9) Hodlala v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to
aj prostredníctvom ZP, ktorého vyhotovenie zabezpečila. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len

na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ju podľa § 120 ods.4 O. s. p. a neoznámil jej, že hodlá vyhlásiť
rozhodnutie vo veci samej, aby tak mala priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. 10) Navyše
množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby (nové listiny, podania a skutočnosti súvisiace s prieťahmi
v konaní a rozhodovaním mimo zákonnú lehotu), pretože aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá.
Tieto dôkazy nemohla predložiť spolu so žalobou a nemohla ich predložiť ani neskôr, pretože „nebolo“

súdom poučená a informovaná, ako to uvádza v texte. 11) K oboznámeniu sa so ZP č.1/2014 o výške
vzniknutej škody (Uvedená argumentácia nie je súčasťou odvolania proti rozsudku o žalobe označenej
ako ISTINA RS). a) Predložila ako dôkaz o vzniku škody ZP č.1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným ZP je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na ňu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku a to v posudku určenej

výške. b) Ak súd vo svojom odôvodnení rozsudku konštatuje, že nepreukázala, že by jej postupom
exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda pričom ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikovala jednotlivé
náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu,
nakoľko určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku, potom súd nevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým ZP. ZP totiž jednoznačne vyplýva, ktoré

konkrétne náklady boli ňou vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou ZP
sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad
o vynaložených mzdových „nákladov“, „nákladov“ na tlač, nákladov na úpravu informačného systému,
„nákladov“ na poštovné a „nákladov“ na telekomunikačné služby. c) Nemožno sa napokon nevyjadriť
ku skutočnosti, že predložila ZP až po roku a pol od podania žaloby na súde. V tejto súvislosti dáva

do pozornosti samotný ZP, z ktorého vyplýva, že zadala jeho vypracovanie ešte l.3.2013. Vypracovanie
ZP je tak dôkladné a zároveň jeho vypracovanie bolo tak zložité, a to aj s ohľadom na množstvo
spracovaných podkladov, že jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. Táto skutočnosť je objektívnou
skutočnosťou, ktorú nevie ovplyvniť. Uvedená zložitosť veci predstavuje aj zreteľný doklad o tom, že
určenie výšky škody a jej jednotlivých zložiek je zložitou odbornou otázkou, ktorú súd nemôže vyriešiť

sám prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Navyše vzhľadom na plynutie premlčacích dôb bola
nútená svoje nároky uplatniť včas, a to aj v situácii, kedy vedela výšku škody určiť len odhadom, a
nebol priestor na získanie ZP. d) V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik
nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so

žalobným petitom, a to prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. K nemajetkovej ujme.
1) Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jej práva
na prerokovanie veci bez zbytočných „prielohov“ zaručeného čl.48 ods.2 Ústavy SR, ako aj práv na
„prejedanie“ veci v primeranej lehote zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zák. stanovenom čase. ÚS rovnako tak stanovil, že
má ako účastník konania aj právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym
súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. 2) Predsa sám súd zistil,

že o návrhu nebolo rozhodnuté v zák. stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný
postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody! 3) Rozhodnutie sudu je vnútorne
rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje
rozhodnutie o nepriznaní jej nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe
súdu nie je v právnom štáte udržateľné. 4) Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti,

ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutie. S takýmto
odôvodnením však nemožno súhlasiť. Jej práva boli porušené prekročením „zákonnom“ stanovenej
lehoty a tento fakt jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania! Preto: Sú irelevantné úvahy súdu
o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si zvolila, navyše, keď podľa práva sú súdne rozhodnutia
všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov; Sú irelevantné úvahy súdu o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika, navyše, keď podnikateľské riziko nemožno pre existenciu

čl.2 ods.2 Ústavy SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zák. štátnym orgánom;
Sú irelevantné úvahy súdu o udržiavaní kontaktu exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska
poverenie na vykonanie exekúcie od súdu. 5) Práve všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v
jej právnej sfére „nerešpektovaní“ zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Jasne a zrozumiteľne opísala, aké

problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie oprela aj o podstatnú judikatúru ÚS spojenú s
porušovaním v žalobe označených práv. K návrhu na prerušenie konania 1) Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu jej návrh na prerušenie konania z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jej práva na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na ÚS SR, bol súd povinný pred

samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. 2) Na podporu uvedeného
tvrdenia poukázala na judikatúru KS (mutatis mutandis Rozsudok KS v Žiline 9Co/174/2014; citovala,
čo v ňom na str.3 uvádza). S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadala
zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu na opätovné prejednanie.
Súd uznesením z 5.5.2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatila súdny

poplatok za (predmet poplatku) odvolanie, ktorý je 20 € (pol.č.7a sadzobníka súdnych poplatkov).
Voči tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pričom uznesenie napadla v
celom rozsahu. K dôvodom tohto postoja uviedla: 1) Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Citovala časť znenia (prvú vetu) § 169 ods.1
O. s. p. Výnimky z povinnosti uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169

v ods.2 a 3, pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného
dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. 2.
Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd
k jeho vydaniu môže len hádať. 3. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie uznesenia o
uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v množstve vecí,

napr. Krajsky súd v Žiline, napr. v konaní 8Co/295/2013, ktorý zaslala v prílohe. Dôkaz: Uznesenie
Krajského súdu v Žiline 8Co/295/2013 z 30.7.2013. 4. Bol jej vyrubený súdny poplatok vo výške 20 €
za podané odvolanie. Súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle pol.č.7a sadzobníka
súdnych poplatkov zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 5.
Podľa položky č.7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody

spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie a p. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov. 6. Podľa dôvodovej správy
k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák.č.145/95 Z. z. o správnych poplatkoch v

znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (predmetný návrh zák.
obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby), čl. II k bodu
3: Žaloby sa budú spoplatňovať podľa pol.č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov. 7. Podľa odôvodnenia
pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a
Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č.145) (schváleným návrhom došlo k zavedeniu spoplatnenia
žaloby paušálnym poplatkom 20 €). V nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnymúradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 €, čím sa
jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zák. (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho
rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto

veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako
paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. 8. Podala odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie
je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Preto nemôže byť
vyzvaná na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. 9. Všetky uvedené právne závery sú v
súlade s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 4Cdo 39/2007 z 29.3.2007 (citovala z neho; rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe
priložila). 10. V prílohe zák.č.71/92 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 11. Bola jej v rozpore so
zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ZoSP; poznámka žalobkyne) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemala. Takéto

konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.46
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.6 ods.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.12 ods.1 a čl.13 ods.1 písm. a)
Ústavy SR. 12. V § 1 ods.1 ZoSP je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl.59 ods.2 ústavy, podľa
ktorejdaneapoplatkymožnoukladaťzákonomalebonazákladezákona.Podľauvedenéhoustanovenia

sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a
za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že použitie
analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl.59 ods.2 ústavy vylúčené (k
tomu pozri Edmund Horváth: Zákon o súdnych poplatkoch komentár. Bratislava: Iura Edition 2006 s.8,

a n. tiež rozsudok NS SR 4Cdo 39/2007 z 29.3.2007). 13. Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje
jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy. Ak
zák. v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v
ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva
práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej

moci. 14. Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zák.č.71/92 Zb. ukladaná
poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do
jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie
čl.12 ods.1, no najmä čl.13 ods.1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (m. m. (Nález

Ústavného súdu SR I.ÚS252/05 z 22.3.2006). 15. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci
viazaný čl.2 ods.2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom,ktorýustanovízákon.16.Navyše,podľa§18caZoSPzúkonovnavrhnutýchalebozakonania
začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú
splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba ňou podaná pred 1.10.2012 konanie teda začalo

pred účinnosťou zák.č.286/12 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný
do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa § 4 ods.1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

odpoplatkuvecneoslobodené.17.SuvedenýmsastotožňujeajNSSR,ktorývuznesenísp.zn.5MCdo
14/2007 z 30.06.2008 vyslovil názor, že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia
konania. V tomto prípade ide o zužujúci výklad, a citoval, čo NS SR v predmetnom uznesení uviedol. 18.
Vyššie uvedený právny záver NS SR je v súlade s jeho ďalším publikovaným rozhodnutím všeobecného
významu, a to uznesením NS SR sp. zn. 6 M Cdo 2/2011 z 10.8.2011, ktorým vyslovuje názor, že v

čase začatia konania bolo súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdnych poplatkov. Išlo o vecné oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, ktoré
vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie je od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Za žiadny
procesný úkon urobený v tomto konaní sa poplatok neplatí. Je preto logické, že ak sa oslobodzuje
konanie ako celok, oslobodzuje sa aj odvolacie konanie, čo potvrdzuje ust. § 4 ods.4 zákona č. 71/1992

o súdnych poplatkoch. 19. Uvedený záver je potvrdený medzi inými, napr. Okresným súdom Komárno
a Okresným súdom Rimavská Sobota, ktorý pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za podané odvolanie podľa položky 7a. Dôkaz: Uznesenie Okresného súdu Komárno
8C/842/2012 zo 16.10.2013, Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota 16C/174/2012 z 3.1.2014.20. Na podporu uvedeného záveru rovnako priložil aj časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013 o 09:00 hod, na č. dv. 204.
1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka vzniku

poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorú sme v záujme žalobcu
žiadali sprístupniť v zmysle žiadosti o sprístupnenie informácie zo 23.3.2015 podľa zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Dôkaz: Odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z.

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov + časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013. S poukazom na uvedenú právnu argumentáciu žiadala súd, aby s
poukazom na § 210a O. s. p. tomuto odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil
bez náhrady a ak tento postup súd nevyužije, žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie/výzvu v
celom rozsahu zrušil bez náhrady.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O. s. p., lebo je vecne správne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Rovnako odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie voči uzneseniu z 5.5.2015 v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a toto potvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne.

Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.

Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť
známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných práv
podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami KS
v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I.ÚS293/2013-10 z

29.5.2013, I.ÚS311/2013-10 z 29.5.2013, III.351/2013-11 z 18.7.2013, IV.ÚS508/2013-8 z 15.8.2013
atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností, a preto nemala žiaden
dôvod predpokladať, že sa tak nestane aj v prípade jej sťažnosti proti uzneseniu 6NcC/52/2012 z
19.10.2012 KS v Košiciach, ktorým sudkyňa Mgr. Daniela Pristášová nebola vylúčená z prejednávania
a rozhodovania tejto veci (spojená do konania 16C/133/2012). Súd preto mohol nariadiť pojednávanie

a rozhodnúť o veci samej.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 3.4.2012, teda nebola založená
ani možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (§ 153b).
Okrem toho stav, že žalobkyňa nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie si spôsobila sama tým, že sa bez dôležitého dôvodu neustanovila na

pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté.
Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní z
18.2.2015 (č.l.49-55), na ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu
nezúčastnila, preto jej právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.
K napadnutému uzneseniu a námietkam uvedeným v odvolaní proti nemu možno doplniť nasledovné:

Pre vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie je rozhodujúca právna úprava účinná v čase podania
odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom, teda v danom prípade účinná od 1.7.2014 (odvolanie podané
13.3.2015), čo má za následok vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie.
Poplatok za odvolanie sa platí podľa pol. 7a sadzobníka, v rovnakej sadzbe ako za žalobu.
Podľa § 5 ods.1 písm. a) zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

znení neskorších predpisov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo
žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods.2 cit. zák. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Na účely plnenia poplatkovej povinnosti účastníkov konania však prvostupňová i druhostupňová fáza

konania predstavuje samostatné konania (§ 6 ods.2 prvá veta zák. o súdnych poplatkoch). Konaním na
návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa O. s. p. a to pred súdom prvého stupňa, ale rovnako
i odvolacie konanie a dovolacie konanie. Znamená to, že súdny poplatok sa predovšetkým platí za
podaný návrh v prvom stupni. Ak konanie prechádza do fázy druhostupňovej, treba poplatok zaplatiť
opätovne, a to podľa rovnakej sadzby ako v konaní uskutočnenom na prvom stupni. Ak je teda sadzba

poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie v jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej
sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní. Na uvedené ust. nadväzuje § 7, v ktorom sa určuje základ
poplatku pri jednotlivých druhoch predmetov poplatkových úkonov. Z ich formulácie je zrejmé, že za
základ poplatku sa považuje vždy predmet konania vo veci samej, teda vo veciach začatých na návrh,
predmet konania určený žalobou (návrhom). Ten je aj predmetom odvolacieho konania, a to v rozsahu,

v akom sa rozhodnutie súdu odvolaním napadá. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním.
Žalobkyňa podala žalobu na súd 27.9.2012. Vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, od zaplatenia
súdneho poplatku za návrh bola oslobodená [§ 4 ods.1 písm. k) zák. o súdnych poplatkoch, účinného
do 30.9.2012, ktorý bol s účinnosťou od 1.10.2012 zrušený]. V prílohe sadzobníka súdnych poplatkov
(pol. 7a) bola určená sadzba súdneho poplatku za tento druh návrhov pevnou sumou vo výške 20 €. Pre

spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol podaný. Žalobkyňa
odvolanie proti rozsudku súdu podala 13.3.2015, teda v čase keď už boli konania na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
spoplatnené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/323/2014 z 28.1.2015).
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spočívajúce v uvedení položky sadzobníka súdnych poplatkov,

podľa ktorej bol poplatok určený je dostatočné, v súlade s bežnou a zaužívanou praxou a vyhovuje
požiadavke dostatočného odôvodnenia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná
žiadne trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.