Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812203786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812203786.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: U. Q., C.. XX. XX. XXXX, S. A. U.,
I. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom v Zvolene, Dukelských hrdinov 16,
proti žalovaným 1. W.C. A., C.. XX. XX. XXXX, S. A. Q., W. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Šmelkom,
advokátom so sídlom vo Vrútkach, Komorova 17, 2. Stavebné bytové družstvo Rožňava, so sídlom v
Rožňave, Budovateľská 49, IČO: 31 686 966, zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so
sídlom v Rožňave, Budovateľská 49, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21. 01. 2014 č.k. 12C/70/2012-169 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia zamietol žalobu. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade vo
výške 273,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanému v 2. rade vo výške 405,97 eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu,
uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol Správou katastra U. povolený v konaní pod sp. zn. A. XXX/XXXX a
na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra U., nachádzajúcich sa v k. ú. Q., L. Q., L. U.,
C. T. Č.. XXXX, X. D.:

X..) S. Č.. XX C. O. C. X. M. A. A. Č.. XX S. A. Q., O. O.. Č.. XXX (Ď. T. S.). S. W. M. C. M. - M.. U.
„. Č.. XXX/X,
S..) O. M. L. A. XXX/XXXXX-Y., C. O. Č. X. O. H. S.,
J..) O. M. L. A. XXX/XXXXX - Y., C. M. - M.. U. „. Č.. XXX/X L. A. XXX B. - H. M. X. C.,
je neplatná. Zároveň sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti Zmluvy o prevode členských práv
a povinností k X - Y. Q.B. S. Č.. XX, C. O. C. X. M. S. O. O.. Č.. XXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
prevodcom (doterajším členom) a žalovaným v 1. rade ako nadobúdateľom (novým členom) dňa XX. XX.

XXXX. V prípade vyslovenia neplatnosti žiadala, aby súd uložil povinnosť žalobkyni vrátiť žalovanému v
1. rade sumu 8.630,42 eur titulom plnenia, ktoré od žalovaného od 1. rade získala k označenému bytu.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 261 ods. 3
písm.b/,§230,§231ods.1,§344zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodný
zákonník“), § 685 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, článku 21 Stanov bytového družstva Rožňava,

schválených zhromaždením delegátov dňa 29. 05. 2003 platných od 29. 05. 2003 vzal za preukázané,
že žalobkyňa nadobudla členské práva a povinnosti k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. M. A. A.
Č.. XX S. A. Q. O. O.. Č.. XXX H., C. T. Č.. XXXX I.. Ú.. Q., na základe prevzatia dlhu od pôvodného
dlžníka S. Q. za sumu 130.000,- Sk. Vlastníkom bytu bol žalovaný v 2. rade, ktorý uzavrel so žalobkyňou
nájomnú zmluvu dňa XX. XX. XXXX. Pre porušovanie platobných povinností bola žalobkyni žalovaným

v2.radedanávýpoveďznájmupredmetnéhobytulistomzodňa11.05.2004.Ajnapriektomužalobkyňa
v byte naďalej bývala, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že túto skutočnosť akceptoval žalovaný v 2.
rade, ktorý ju zrejme naďalej považoval za nájomkyňu bytu až do prevodu členských práv a povinností
na žalovaného v 1. rade. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa mala zámer previesť nadobudnuté
členské práva a povinnosti k predmetnému bytu na iný subjekt. S tým úmyslom prišla do kontaktu
so žalovaným v 1. rade, s ktorým uzavrela dňa XX. XX. XXXX predbežnú dohodu o kúpe a predaji

bytu, v zmysle ktorej bola dojednaná cena prevodu vo výške 230.000,- Sk eventuálne 250.000,- Sk pri
zrealizovaní výmeny okien. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade v deň uzavretia
zmluvy zaplatil žalobkyni zálohu na účet vo výške 180.000,- Sk a ďalšiu sumu v hotovosti vo výške
20.000,-Sk.Žalobkyňasazaviazalauvoľniťpredmetnýbytdo30.07.2008.DňaXX.XX.XXXXpodpísali
žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, nezávisle od seba na SBD v Rožňave Zmluvu o prevode členských práv

a povinností. Pred podpisom tejto zmluvy zaplatil žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade na meno
žalobkyne sumu 60.860,50 Sk titulom poplatku z omeškania a nedoplatku na nájomnom. Žalobkyňa
tvrdila, že od zmluvy o prevode členských práv a povinností, ktorou tieto previedla na žalovaného v 1.
rade odstúpila písomne dňa XX. XX. XXXX z dôvodu, že túto zmluvu uzatvárala v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Toto odstúpenie však žalovanému v 1. rade nedoručila. Žalovanému v 1. rade

bolo žalobkyňou doručené až písomné odstúpenie od zmluvy dňa XX. XX. XXXX. Odstúpenie bolo
realizované v zmysle ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posudzoval odstúpenie od
zmluvy v súlade s ust. § 344 Obchodného zákonníka, keďže otázka odstúpenia od zmluvy je kompletne
riešená v Obchodnom zákonníku. Súd prvej inštancie vychádzal z toho právneho názoru, že daný
zmluvný vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je treba posudzovať podľa ustanovení

Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka, keďže v danom prípade
išlo o záväzkový vzťah zo zmluvy o prevode členských práv a povinností. Nakoľko z obsahu zmluvy
o prevode členských práv a povinností medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nevyplynulo, že by
si títo dojednali možnosť odstúpenia od uvedenej dohody, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa s
poukazom na § 344 Obchodného zákonníka nebola oprávnená od tejto dohody odstúpiť. Vychádzajúc

z obsahu listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy o prevode členských práv a povinností, ktoré bolo
žalobkyňou doručené žalovanému dňa XX. XX. XXXX súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa od
zmluvy odstúpila s poukazom na § 49 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zmluvu uzavrela v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok, ktoré odôvodnila tým, že už v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný v
1. rade vedomosť o tom, že zmluvu uzatvára za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko odplata za

prevod práv a povinností nezodpovedala bežnej odplate v čase uzavretia zmluvy. Uvedomovala si tiež
svoju povinnosť vrátiť prijatú sumu 8.630,42 eur (260.000,- Sk) žalovanému v 1. rade. Nakoľko však v
danom prípade odstúpenie v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka nie je možné, keďže ide o zmluvný
vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie posudzoval toto
odstúpenie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Konštatoval, že Obchodný zákonník umožňuje

odstúpenie od zmluvy v prípade, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti
zo zmluvy, pričom vtedy môže odstúpiť od zmluvy veriteľ aj dlžník. Za podstatné porušenie zmluvy
v zmysle § 345 Obchodného zákonníka sa považuje také porušenie, ak zmluvná strana vedela už v
čase uzavretia zmluvy, že druhá zmluvná strana nebude mať pri omeškaní záujem na plnení zo zmluvy.
Vyžadujesapritompozitívnavedomosť.Zanepodstatnéporušeniezmluvyvsúlades§346Obchodného

zákonníka sa považuje také porušenie, ak strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť, a to ani
v dodatočne primeranej lehote, ktorá jej bola poskytnutá, alebo ak strana, ktorá je v omeškaní vyhlási,
že svoj záväzok nesplní. Vtedy môže odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočne primeranej lehoty. V tej
súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o prevode o prevode členských práv a
povinnostidňa05.08.2008,zožiadneholistinnéhodôkazunevyplynulo,žebyexistovalakýkoľvekreálny

dlh žalovaného v 1. rade voči žalobkyni. Práve naopak, z predbežnej dohody vyplynulo, že konečná cena
za prevod členských práv mala byť v sume 230.000,- Sk, len v prípade zrealizovania výmeny okien v byte
mala byť 250.000,- Sk. Výmeny okien však neboli vykonané a žalovaný celkovo zaplatil žalobkyni za
prevod členských práv a povinností sumu 260.860,50 Sk. Pritom zmluva bola podpísaná rok po uzavretípredbežnej dohody a po vyplatení zálohy 200.000,- Sk žalobkyni. Podľa názoru súdu prvej inštancie za
tak dlhé obdobie žalobkyni nič nebránilo vrátiť prevzatú zálohu vo výške 200.000,- Sk žalovanému v 1.
rade a neuzavrieť s ním zmluvu o prevode členských práv a povinností. Preukázateľne sa tak nestalo,

keďže prevod bol zrealizovaný. Pri podpísaní zmluvy o prevode pritom žalobkyňa nevyjadrila žiadne
výhrady. Až s odstupom 13 dní po uzavretí zmluvy dospela k nevýhodnosti zmluvy, avšak v tom čase
už nemala peniaze, ktoré jej poskytol žalovaný v 1. rade a ktoré by mu mohla vrátiť, čo vyplynulo z
jej výpovede. Uvedené odstúpenie od zmluvy zo dňa 28. 08. 2008 podľa názoru súdu prvej inštancie
nespĺňa podmienky pre platné odstúpenie, nakoľko nebolo doručené žalovanému v 1. rade. V poradí

druhé odstúpenie zmluvy doručené žalovanému v 1. rade dňa 27. 12. 2010, t. j. po uplynutí viac ako
dvoch rokov tiež nemožno považovať za platné. V tom čase už žalovaný v 1. rade bol totiž vlastníkom
predmetnéhobytu.Priposudzovanínáležitostíodstúpeniaodzmluvysúddospelkzáveru,žeodstúpenie
od zmluvy o prevode členských práv a povinností je neplatné, nakoľko nebol preukázaný ani jeden
zo základných predpokladov platného odstúpenia od zmluvy tak, ako ich má na mysli § 344 - 346
Obchodného zákonníka. V danom prípade totiž nedošlo k podstatnému ani nepodstatnému porušeniu

zmluvy zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý nebol v omeškaní so žiadnou povinnosťou, ktorá by mala
vyplynúť zo zmluvy o prevode členských práv a povinností.

4. Aj za predpokladu, že by bolo odstúpenie od zmluvy o prevode členských práv a povinností
posudzované v zmysle Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dodal, že žalobkyňa žiadnym

spôsobom nepreukázala tieseň, ani nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých by zmluvu uzavrela.
Je totiž zrejmé, že sama nadobudla byt na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností za
sumu 130.000,- Sk, pričom za ten istý byt obdŕžala od žalovaného v 1. rade sumu 260.860,50 Sk. Týmto
aktom navyšenepreviedlabytdovlastníctvažalovanéhov1.rade,previedlananeho(len)člensképráva
a povinnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto táto suma zodpovedala danému aktu. Nakoľko

žalobkyňa od zmluvy platne neodstúpila, súd prvej inštancie vyvodil, že zmluva o prevode členských
práv a povinností zo dňa 05. 08. 2008, je platnou.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 05. 08. 2008 bola medzi žalovaným v 1.
radeažalovanýmv2.radeuzavretánájomnázmluvakpredmetnémubytunadobuneurčitúsúčinnosťou

od XX. XX. XXXX, kde bolo konštatované, že zmluva bola uzavretá na základe prevodu členských
práv a povinností zo dňa XX. XX. XXXX. Z tejto nájomnej zmluvy nepochybne vyplynulo, že pôvodným
nájomcom bytu bola U. Q. a odo dňa prevodu členských práv a povinností sa stal nájomcom žalovaný v
1. rade. S poukazom na § 4 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v 1. rade

platne nadobudol členské práva a povinnosti na základe zmluvy o prevode členských práv zo dňa XX.
XX. XXXX k predmetnému bytu a súčasne na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX uzavretej
so žalovaným v 2. rade sa stal aj nájomcom predmetného bytu. Potom, ako žalovaný v 1. rade požiadal o
prevod družstevného bytu do jeho vlastníctva ako nájomca a člen bytového družstva, žalovaný v 2. rade
ako predávajúci previedol na žalovaného v 1. rade ako kupujúceho vlastnícke práva k predmetnému

bytu, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku. Uvedená zmluva bola uzavretá v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v písomnej
forme, zmluvu uzatváral subjekt na to oprávnený, t.zn. nájomca a člen bytového družstva, žalovaný v 1.
rade v tom čase nemal žiadne poznatky o odstúpení od zmluvy o prevode členských práv a povinností
zo strany žalobkyne, z čoho súdu prvej inštancie vyplynulo, že zmluva uzavretá medzi žalovanými

je uzavretá platne, v súlade s ustanoveniami zákona. Zhodnotením takto vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol, vrátane časti
žalobného návrhu, ktorým žalobkyňa navrhovala zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 8.630,42 eur.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnú žalobkyňu

zaviazal nahradiť úspešným žalovaným trovy konania. Trovy žalovaného v 1. rade pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, ktoré priznal v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 a dňa 21. 01. 2014)
vo výške 3 x 60,07 eur a 1 x 61,87 eur, ako aj režijný paušál 3 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, čo spolu
činí 273,55 eur. Žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyššie cit.

vyhláškou, a to za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na zo
dňa 06. 07. 2012, účasť na pojednávaniach dňa 10. 03. 2013, 10. 12. 2013 a 21. 01. 2014) 2 x 58,69
eur, 2 x 60,07 eur a 1 x 61,87 eur, ako aj režijný paušál 2 x 7,63 eur, 2 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, vrátane
20 % DPH vo výške 67,66 eur, čo spolu činí 405,97 eur.7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a

odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V
dôvodoch odvolania uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko toto
neobsahuje žiadne odôvodnenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami sa spravoval súd pri
zamietnutí žaloby, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie súdu smerodajné a z akého dôvodu. Súd sa v
odôvodnenírozhodnutiazaoberalvýlučnečasťoužaloby,ktorousadomáhalaurčenianeplatnostizmluvy

o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu medzi ňou ako prevodcom a žalovaným
v 1. rade ako nadobúdateľom. Nezaoberal sa však skutočnosťami a dôvodmi neplatnosti uzavretej
kúpnej zmluvy, ktoré uviedla v podaní zo dňa 03. 06. 2013, ďalej prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 a dňa 21. 01. 2014. Súd prvej inštancie nevykonal ani ňou
navrhnutý dôkaz, a to výsluch Y.. H. M., ktorú žiadala vypočuť k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy
medzi žalovanými, pričom mala za to, že ňou uvádzané skutočnosti, ktoré uvedeným výsluchom chcela

preukázať, mal konajúci súd v celom rozsahu za preukázané. V priebehu konania poukázala hneď na
2 samostatné dôvody neplatnosti uzavretia zmluvy medzi žalovanými, s ktorými bol súd povinný sa
vyporiadať a to: 1. nedodržanie predpísanej formy uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti (bytu) - nedostatok technickej jednoty dokumentu a 2. vykonanie prevodu vlastníckeho
práva k bytu v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu (§ 5 ods. 5)
previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto
ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. So žalovaným v 2. rade uzavrela
dňa XX. XX. XXXX nájomnú zmluvu, ktorá nebola do dnešného dňa platným spôsobom ukončená. Je
pravdou, že žalovaný v 2. rade predložil fotokópiu výpovede z nájmu bytu zo dňa XX. XX. XXXX, avšak

táto jej nebola doručená a žalovaný v 2. rade túto skutočnosť ani v konaní nepreukázal. Zástupkyňa
žalovaného v 2. rade pritom sama uviedla, že doručenie výpovede preukázať nevie a zároveň žalovaný
v 2. rade nevykonal žiadny úkon smerujúci k vyprataniu bytu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že došlo k
platnému ukončeniu nájomného vzťahu. Napriek uvedenému konajúci súd dospel k záveru, že uvedená
výpoveď jej bola doručená. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade je pôvodným vlastníkom

celého bytového domu a teda povinnou osobou v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Konajúci
súd sa však týmito dôvodmi nezaoberal a ani sa s nimi nevyporiadal tak, ako sa nevyporiadal ani s
rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, ktoré do
spisu doložila. Uviedla tiež, že nesúhlasí so zamietnutím ostatnej časti žaloby a s názorom súdu o tom,
že nebolo možné z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok odstúpiť od uzavretej zmluvy

o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu. Tvrdí, že ku kumulatívnemu splneniu
obidvoch uvedených podmienok v danom prípade došlo a vzhľadom na ich splnenie bolo možné platne
od uzatvorenej zmluvy odstúpiť.

8. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Plne sa

stotožnil sa dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že výsluch Y.. H. M. nie je potrebný,
nakoľko relevantnými dôkazmi v danom prípade, ktorými sú písomne vyhotovené zmluvy, z ktorých súd
prvej inštancie vychádzal, bol preukázaný skutkový stav vo veci.

9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil

trovy odvolacieho konania. Zmluvu o prevode vlastníctva považuje za zákonnú, keďže nájomný pomer
žalobkyne k predmetnému bytu zanikol prevodom členských práv a povinností na žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade bol v čase prevodu bytu do jeho vlastníctva nájomcom predmetného bytu a tiež
poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade treba posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p."), z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

11.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 03. 2017 o 13.15 hod. v
poj. miestnosti č. d.v 206/ II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 23. 03. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom neboli zistené ani
žiadne vady konania uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Správne, výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2C.s.p.).Odôvodnenierozsudku
súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Žalobkyňa
pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa
súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

17. Správne súd prvej inštancie právne uzavrel, že záväzkový vzťah, vzniknutý medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa 05. 08.
2008 podlieha právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, keďže ide o obchodnozáväzkový
vzťah. Charakter obchodnozáväzkového vzťahu v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, a to z ust.
§ 261 ods. 3 písm. b/ účinného v čase uzavretia zmluvy. Nakoľko ide o kogentné ustanovenie, aplikáciu

Obchodného zákonníka nemožno vylúčiť, a to ani dohodou strán.

18. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ust.
§ 49 Občianskeho zákonníka.

19. Z vyššie cit. ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že vo vzťahoch upravených
Obchodným zákonníkom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastník,
ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Z
týchto dôvodov žalobkyňa nebola oprávnená použiť ako dôvod odstúpenia od zmluvy konanie v tiesni
alebo konanie za nápadne nevýhodných podmienok podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, ako sa

mylne domnieva.

20. Za situácie, keď z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynul
jednoznačný záver o tom, že zmluva o prevode členských práv a povinností uzavretá dňa 5. 8. 2008
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je platným právnym úkonom a zo strany žalobkyne nedošlo

k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, správne uzavrel súd prvej inštancie, že na žalovaného v 1.
rade boli žalobkyňou prevedené členské práva a povinnosti k predmetnému bytu. Žalovaný v 1. rade
sa následne zmluvou o prevode vlastníctva k predmetnému bytu uzavretou so žalovaným v 2. rade
stal vlastníkom predmetného bytu. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu o
určenie neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu uzavretej medzi

žalobkyňou ako prevodcom a žalovaným v 1. rade ako nadobúdateľom zo dňa 5.8.2008. Za správny
možno považovať aj záver súdu prvej inštancie, že zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému bytu,
uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade je platná a z toho dôvodu žalobu v celom
rozsahu zamietol.

21. Podľa § 714 veta prvá Občianskeho zákonníka zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne
jej nájom bytu.22. Nakoľko žalobkyňa platne previedla členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu
na žalovaného v 1. rade, zaniklo jej členstvo v bytovom družstve a súčasne došlo aj k zániku jej nájmu
k predmetnému bytu. Preto neobstoja námietky žalobkyne, že v danom prípade k ukončeniu nájmu k

predmetnému bytu nedošlo.

23. Za opodstatnené nemožno považovať ani námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatku zákonných
náležitostí (nedostatok technickej jednoty) kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Za procesnej
situácie, keď žalobkyňa platne previedla členské práva a povinnosti na žalovaného v 1. rade a tento

sa následne na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade stal vlastníkom predmetného
bytu, žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy (§80
písm. c/ O.s.p. a §137 písm. c/ C.s.p. účinného od 1.7.2016). Aj v prípade vyhovenia žaloby súdom
v tejto časti by totiž nedošlo k zmene jej právneho postavenia, keďže v takom prípade by žalovaný v
1. rade nestratil členské práva k predmetnému bytu. Ani pozitívne rozhodnutie súdu v tejto časti by sa
preto nedotklo právneho postavenia žalobkyne, ktorá by nenadobudla v takom prípade členské práva

a povinnosti k predmetnému bytu spätne.

24.Odvolacísúdsastotožňujespostupomsúduprvejinštancie,ktorýnepristúpilkvýsluchusvedkyneY..
H. M., ktorú žalobkyňa navrhla vypočuť k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanými, keďže
jej výpoveď nemôže prispieť k objasneniu žiadnej relevantnej skutočnosti z dôvodov vyššie uvedených.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že neúspešnú žalobkyňu zaviazal nahradiť trovy odvolacieho konania úspešných
žalovaných v 1. a 2. rade v celom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).