Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200418
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov 1. P. H., bytom P. XXXX/XXX,
Q., 2. F. H., bytom P. XXXX/XXX, Q., právne zastúpených JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, so
sídlom Strojárska 3998, Snina, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Námestie mieru 3, Prešov,
za účasti 1. X. B., bytom P. XXXX/XX, Q., 2. V. B., bytom P. XXXX/XX, Q., 3. F.. P. A., bytom P. XXXX/XX,
Q., 4. D.. P. K., bytom K. XX, O., 5. P. E., bytom Q. XXXX/X, Q., 6. Lesopoľnohospodársky majetok Ulič
š.p., Ulič, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného úradu Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky č. H.-PO-H.-XXXX/XXX/XXX/ŠS-KK zo dňa 1. marca 2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňom 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 písm. a/ tohto zákona tento zákon ustanovuje
postavenie, sídla a územné obvody a pôsobnosť okresných úradov. V ust. § 9 ods. 1 zákon upravuje, že
obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
Z uvedených dôvodov súd ďalej vo veci konal s Okresným úradom Prešov v postavení žalovaného.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.03.2013 Obvodný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „žalovaný“) ako orgán štátnej správy príslušný
podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a § 4 ods. 1
písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie
a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) vo veci odvolania Mgr. P. A., bytom P. XXXX/XX,

Q. a manželov P. H. a F. H., obaja bytom P. XXXX/XXX, Q. proti rozhodnutiu Mesta Snina (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa 05.12.2012 rozhodol tak, že odvolanie
účastníkov konania zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán ako príslušný stavebný úrad vydal dňa
05.12.2012 rozhodnutie podľa § 66 Stavebného zákona, ktorým rozhodol, že stavba „Relaxačný objekt“
na parc. č. KN-C XXXX/XX, k.ú. Q., pre stavebníka X. B., bytom P. XXXX/XX, Q., sa po posúdení žiadosti

podľa § 37 ods. 2, § 62 ods. 1 a § 63 Stavebného zákona, povoľuje. Proti tomuto rozhodnutiu podali
v zákonom stanovenej lehote odvolanie účastníci konania Mgr. P. A. a manželia P. a F. H.. D.. P. A.
v odvolaní uviedla, že stavebný úrad sa so vznesenými námietkami v priebehu konania dostatočne
nevysporiadal s hlavnou námietkou, a to že medzi ňou a stavebníkom prebieha od r. 2003 súdnekonanie, predmetom ktorého je určenie hranice medzi pozemkami, t.j. medzi pozemkami KN-C č. XXXX
a KN-C č. XXXX. Navrhovateľom v súdnom spore je stavebník a v konaní boli vypracované viaceré
znalecké posudky, všetky v jej prospech, pričom spor zatiaľ nie je právoplatne skončený. Ďalej uviedla,

že hranica medzi ich pozemkami je sporná, čo je zrejmé aj z grafickej časti napadnutého rozhodnutia
na jeho poslednej strane, kde je vyznačená jednak hranica pozemku podľa skutočnej polohy plotu a
hranica pozemku podľa údajného právneho stavu zameraného geodetom. Stavebný úrad jej námietku
považoval za neopodstatnenú, pretože stavba bude umiestnená na pozemku parc. č. KN-C XXXX/
XX, ktorého sa prebiehajúci spor nemá dotýkať, avšak v texte napadnutého rozhodnutia je uvedené, že

povoľovaná stavba má byť umiestnená vo vzdialenosti 3,74 m od hranice medzi pozemkami. Preto je
toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonnými ustanoveniami a stavebný
úrad sa nedostatočne vysporiadal s jej námietkou o tom, že prebieha súdny spor o určenie hranice
medzi susediacimi pozemkami. Preto navrhla prerušiť konanie do skončenia súdneho sporu. Manželia
P. H. a F. H. v odvolaní uviedli, že v stavebnom konaní mali niekoľko výhrad, ktoré neboli stavebným
úradom brané na vedomie a to, že spochybnili hranice pozemku, kde boli vyzvaní stavebným úradom

k podaniu na súd, ale keďže v súdnom spore je stavebník s vedľajším susedom, čakali na rozhodnutie
súdu, či dôjde k posunu hranice. Ďalej uviedli, že v terajšom projekte je zakreslená hranica podľa
katastra s čím nesúhlasia, pretože nezodpovedá skutočnému stavu a zakreslená hranica sa posúva pri
ich garáži o niekoľko desiatok cm do ich pozemku. Poukázali aj na nedodržanie odlievok a presahovanie
striech na ich pozemok. Ďalej uviedli, prečo sa v pripomienkach v stavebnom konaní nevyjadrili k

zatieneniuichpozemkuadomuateda,žepristavbe„Prístrešokprepoľnohospodárskestrojeanáradie“-
dodatočné povolenie č. SP-XXXX/XXX-XX-Ga namietali, že stavba bude tieniť pozemok a námietka bola
zamietnutá s tým, že stavebný zákon nepojednáva o tienení priľahlých pozemkov a záhrad, čo považujú
za zavádzanie, pretože § 127 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov v
ods. 1 upravuje aj o tienení pozemkov a tento preto nemôže byť v rozpore so Stavebným zákonom.

Uviedli, že z projektu vyplýva, že stavba bude orientovaná juh - západ a ich pozemok a z časti aj dom
bude tienený väčšiu časť dňa, keďže projektovaný objekt bude vysoký +5 m a ich pozemok sa nachádza
ešte v nižšej úrovni oproti úrovni predmetnej stavby (cca 2 m).

Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 56 Správneho poriadku upovedomil

účastníkov konania o podanom odvolaní a listom č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa 17.01.2013 zvolal
ústne pojednávanie na deň 31.01.2013. Do zápisnice z pojednávania uviedol, že manželia H. trvajú na
podanom odvolaní, ďalej poukázali na výšku budovy 7,63 m, ktorou dôjde k znehodnoteniu ich pozemku,
preto žiadali o zníženie výšky hrebeňa stavby a o posunutie stavby v smere dole o 7,42 m. Stavebník X.
B. sa k podaným odvolaniam vyjadril písomne a uviedol, že námietky účastníkov konania sú účelové a

zavádzajúce a nezakladajú sa na pravde, keďže dôvodom ich konania je snaha, aby stavebný úrad zrušil
vydané stavebné povolenie a snažia o zbytočné prieťahy v konaní, ako aj zavádzanie stavebného úradu.

Ďalej žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s
ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku a zistil tento skutkový stav:

Stavebník X. B. podal dňa 07.05.2012 prvostupňovému správnemu orgánu ako príslušnému
stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní
na stavbu „relaxačný objekt“ na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX k. ú. Q.. Stavebný úrad vyzval
stavebníkanadoplneniežiadostiovydaniestavebnéhopovoleniaarozhodnutímč.SP-XXXX/XXXX-XX-
Dn zo dňa 09.05.2012 stavebné konanie prerušil. Následne oznámením o začatí spojeného územného

a stavebného konania č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa 25.06.2012 oznámil dotknutým orgánom a
známym účastníkom konania podľa § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona začatie spojeného
územného a stavebného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou na deň
18.07.2012 s upozornením, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť
najneskôr na tomto pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Účastníčka konania F.. P. A. a J. K.

podali dňa 16.07.2012 k stavebnému konaniu námietky, v ktorých uviedli, že nesúhlasia s vydaním
stavebného povolenia a poukázali na prebiehajúci súdny proces na Okresnom súde v Humennom vo
veci žalobcu Petra Blaška o určenie priebehu hranice medzi ich pozemkami. Žiadali prerušiť konanie do
doby právoplatného rozsudku Okresného súdu v Humennom.
Zústnehopojednávaniakonanéhodňa18.07.2012bolaspísanázápisnica,vktorejsúuvedenénámietky

účastníkov konania. Na tomto ústnom pojednávaní F. a P. H. namietali, že nesúhlasia so stavebným
povolením, pretože spochybňujú hranicu pozemku, že pri predošlých stavbách stavebník nedodržal
potrebnú vzdialenosť odlievky, podkopal stĺpik a nabitím obrubníkových kameňov rozšíril svoj pozemok,
že jedna strecha presahuje až na ich pozemok, že došlo takmer aj k fyzickému napadnutiu, o čom jezápis na polícii, že ich neustále obťažujú nadmerným hlukom, rušením nočného pokoja, nadmernou
prašnosťou, že stavebník takticky odčlenil pozemok pre brata s tým, že nebudú na konanie prizvaní
susedia a pokiaľ je im známe, na súde beží spor o posun hranice so susedom z druhej strany, takže

môže nastať posun aj na ich strane. Ďalej uviedli, že chcú urobiť nové oplotenie, ale čakajú na ukončenie
súdneho sporu vo veci usporiadania hraníc.

Prvostupňový správny orgán žiadosťou č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa 24.07.2012 požiadal Okresný
súdHumennéostanoviskoainformáciuostavesúdnehokonaniaaotom,čibyrozhodnutímsúdumohlo

dôjsť k posunu hraníc, ak áno, tak akým smerom a približne o akú vzdialenosť posunu hranice sa bude
jednať. Zároveň požiadal o stanovisko, či bolo odčlenenie parc. č. KN-C XXXX/XX, k.ú. Q. z parc. č.
KN-C XXXX/X, k.ú. Q. a následné darovanie inému vlastníkovi v súlade so zákonom. Vyzval stavebníka
na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia a rozhodnutím č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa
25.07.2012 konanie prerušil. Odkázal účastníkov konania P. a F. H. na súd a konanie prerušil do doby,
kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť s upozornením, že v prípade nepredloženia dôkazu,

že na súde bol podaný návrh v lehote do 30.11.2012, bude stavebný úrad v konaní pokračovať a urobí
si úsudok o námietke sám.

Ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán po posúdení žiadosti podľa § 37 ods. 2, § 62 ods. 1 a §
63 Stavebného zákona vydal podľa § 66 Stavebného zákona rozhodnutie č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo

dňa 05.12.2012, ktorým stavbu „Relaxačný objekt“ na parc. č. KN-C XXXX/XX, k.ú. Q., pre stavebníka
X. B. povolil. V odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal námietkami účastníkov konania, rozhodol o nich a
v súlade s § 66 Stavebného zákona pre uskutočnenie stavby stanovil záväzné podmienky.

Ďalej uviedol, že Okresný súd Humenné podal prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.01.2013

správu, v ktorej uviedol, že konanie v právnej veci navrhovateľa X. B. proti odporkyni F.. P. A. o určenie
hranice doteraz nebolo právoplatne skončené, a preto nemôže zaujať stanovisko vo veci, či odčlenenie
parcely č. KN-C XXXX/XX z parcely č. KN-C XXXX/X bolo v súlade so zákonom a že k tejto otázke nie
je možné pred ukončením dokazovania podať odpoveď.

Konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na podklade predloženého spisového
materiálu v danej veci nezistil pochybenie prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní rozhodnutia
ani v konaní, ktoré mu predchádzalo.

Dôvodil, že proces správneho konania upravujú ustanovenia Správneho poriadku a hmotnoprávnym

predpisom je v tomto prípade Stavebný zákon. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku sa konanie začína
na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Návrh účastníka konania na začatie
správneho konania je z právneho hľadiska podaním, avšak zákonodarca používa na jeho označenie
osobitný názov, pretože tu ide o kvalifikované podanie, z ktorého vyplýva podstata veci, o ktorej sa má
rozhodnúť. Vo svojom návrhu účastník vymedzí, o čom bude správny orgán rozhodovať, t.j. určí predmet

konania. Od takto vymedzeného predmetu konania sa správny orgán nemôže odchýliť. V tomto prípade
išlo o žiadosť stavebníka o vydanie stavebného povolenia na stavbu relaxačného objektu, teda správny
orgán rozhodoval o tom, či mu stavebné povolenie vydá alebo nevydá. Bola tu účastníkom konania
uplatnená dispozičná zásada a cieľom správneho konania bolo vydanie stavebného povolenia na stavbu
relaxačného objektu realizovaného v súlade s platnými právnymi predpismi.

Konštatoval, že stavebný úrad podľa § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona oznámil začatie
spojeného územného a stavebného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním a súčasne upozornil dotknuté orgány a účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť
najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

Citoval ust. § 54, § 55 ods. 1, § 58 ods. 1, § 58 ods. 2, § 66 ods. 1 Stavebného zákona a uviedol,
že prvostupňový správny orgán zabezpečil právom chránené záujmy účastníkov konania dodržaním
zákonného postupu a je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, že zákonné podmienky pre vydanie
stavebného povolenia boli splnené.

Citoval ust. § 3 ods. 1, 4, 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku a konštatoval, že prvostupňový správny
orgán v danom prípade dodržal požiadavky pre riadne vydanie rozhodnutia v správnom konaní.K námietkam účastníkov konania uvedených v odvolaniach dôvodil, že podľa § 137 ods. 1, 2, 3
Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj
o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv

k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich
orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá
keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila
uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného
účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Stavebný úrad

určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný
návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad
urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

Dôvodil, že v konaniach podľa Stavebného zákona sa vyskytujú námietky, o ktorých podľa právneho
poriadku prináleží rozhodovať súdu. V prípade, že ide o námietku, ktorá keby bola oprávnená, umožnila

by uskutočnenie stavby v podstatne inej forme alebo miere (to znamená, že jej riešenie ovplyvní
rozhodnutie vo veci), stavebný úrad je povinný konanie prerušiť a vyčkať na právoplatné rozhodnutie
súdu. V predmetnom prípade prebieha súdne konanie na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.
17C/108/2003 vo veci navrhovateľa X. B. proti odporkyni F.. P. A., o určenie hranice medzi pozemkami
parc. č. KN-C XXXX/X, k.ú. Q. a parc. č. KN-C XXXX/X, k.ú. Q.. V súčasnej dobe nie je možné určiť

hranicu,pretožerozhodnutievtejtovecimôževydaťibasúd.Určenietejtohranicenebudemaťpodstatný
vplyv na povoľovanú stavbu, pretože jej vzdialenosť od spornej hranice je dostatočná a z tohto dôvodu
tu nie je zákonný priestor na domáhanie sa prerušovania konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho
sporu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poloha stavby je určená vo
vzdialenosti 3,74 m od existujúceho oplotenia nachádzajúceho sa pri hranici medzi parc. č. KN-C XXXX/

X, k.ú. Q. a parc. č. KN-C XXXX/X (správne XXXX/X), k.ú. Q.. Stavba relaxačného objektu má byť
realizovaná na samostatnej parcele č. KN-C XXXX/XX, k.ú. Q., ktorej poloha je presne určená a uvedený
súdny spor nemá na jej vytýčenie žiadny vplyv.

Citoval ust. § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z.,

ktorousastanovujúpodrobnostiovšeobecnýchtechnickýchpožiadavkáchnavýstavbuaovšeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
ktorý upravuje, že ak vytvárajú rodinné domy medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi
nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 m. Odstupové vzdialenosti budú regulatívom, ktorý zohľadní konkrétne podmienky

výstavby. V tejto súvislosti argumentoval, že situácia osadenia stavby, ktorá bola priložená k žiadosti
o stavebné povolenie, potvrdzuje splnenie uvedených normatív, pretože na susedných pozemkoch sa
nenachádzajú v menšej vzdialenosti rodinné domy a taktiež vzdialenosť stavby relačného objektu bude
aj po rozhodnutí súdom v zmysle vyhlášky zachovaná. Podotkol, že v predmetnom prípade sa nejedná
o stavbu rodinného domu, na ktoré sa vyhláška vzťahuje, preto prvostupňový správny orgán postupoval

správne, keď daným námietkam nevyhovel a zamietol ich.

K námietke účastníkov konania manželov H. - žalobcov, že aj napriek výzve prvostupňového správneho
orgánu nepodali žalobu na súd z dôvodu, že čakajú na rozhodnutie vo vyššie uvedenom spore, nemá
právny dopad na predmetné konanie, pretože sa v ich prípade jedná o hranicu s pozemkom parc. č.

KN-C XXXX/XX k.ú. Q., ktorého vlastníkom je V. B., bytom P. XXXX, Q.. Prvostupňový správny orgán
im aj napriek tejto skutočnosti dal možnosť na podanie návrhu na rozhodnutie o námietke na súd s
upozornením, že v prípade, ak nepredložia dôkaz, v konaní sa bude pokračovať. K ich ďalšej námietke o
nedodržaní odlievky strechy a presahovaní existujúcich striech na ich pozemok uviedol, že táto námietka
je v tomto konaní irelevantná, pretože nie je predmetom tohto konania.

Citoval ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že vlastník veci sa musí zdržať
všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku
alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie

stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a
vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromupresahujúce na jeho pozemok. V tejto súvislosti dôvodil, že v tomto ustanovení je zakotvené zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. V prípade
obťažovania susedov tienením je potrebné skúmať, či imisie spôsobené takýmto zásahom prekračujú

mieru primeranú miestnym pomerom a ak vlastník nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho
práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom
konaní. Poukázal na to, že v územnom pláne Mesta Snina je predmetný pozemok zaradený ako
obytná plocha bytových domov, preto umiestnenie stavby z hľadiska jej výšky, nie je možné kvalifikovať
ako zásah do vlastníckeho práva nad mieru primeranú miestnym pomerom zo stavebného hľadiska.

Účastníci konania mali právo podať proti rozhodnutiu o povolení stavby odvolanie, ale nimi uvedené
skutočnosti neboli novými skutkovými okolnosťami a prvostupňový správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia sa všetkými námietkami riadne zaoberal a riadne odôvodnil.

Konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo nezistil také nedostatky,
pre ktoré by sa rozhodnutie malo považovať za nesprávne a muselo by sa zmeniť alebo zrušiť. Dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona
a Správneho poriadku.

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a
namietali, že postup a rozhodnutie tak Mesta Snina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), ako aj

žalovaného sú nesprávne a nezákonné. Citovali § 3 ods. 1, 2 a 4, § 46 Správneho poriadku, § 66
ods. 1 a 2 Stavebného zákona a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a dôvodili, že žalovaný pri
preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu opomenul podstatnú skutočnosť a to,
že v rozhodnutí absentuje podstatná náležitosť podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a to druh
stavby a účel povoľovanej stavby. Z uvedeného logicky vyplýva, že z dôvodu absencie tejto podstatnej

náležitosti žalovaný sa teda ani nemohol zaoberať ďalšími špecifickými požiadavkami nevyhnutnými
v zmysle príslušných právnych noriem pre konkrétny druh stavby a pre konkrétny účely stavby.
Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je teda nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nejasnosť, pretože ani len z názvu predmetnej stavby „Relaxačný objekt“ na parcele č. CKN XXXX/XX,
k.ú. Q. nie je zrejmé, či predmetná stavba bude využívaná na súkromné alebo podnikateľské, prípadne

iné účely. Následne z dôvodu absencie tejto nevyhnutnej náležitosti stavebného povolenia nie je možné
objektívne posúdiť, či povoľovaná stavby „iba“ s názvom je v súlade s územným plánom Mesta Snina.
Žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí iba
stroho konštatoval, že v územnom pláne Mesta Snina je predmetný pozemok zaradený ako obytná
plocha bytových domov, preto umiestnenie stavby z hľadiska jej výšky nie je možné kvalifikovať ako

zásah do vlastníckeho práva nad mieru primeranú miestnym pomerom zo stavebného hľadiska a pritom
sa absolútne nevysporiadal, či aj samotný druh a funkcia stavby je v súlade s územným plánom Mesta
Snina. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či umiestnenie tejto stavby je v súlade s funkčným
využitím určeným záväznými limitmi a regulatívmi daného urbanistického obvodu, pretože to žalovaný
dostatočne neodôvodnil a neuviedol akou správnou úvahou k tomuto záveru dospel, prečo pri hodnotení

súladu územného plánu Mesta Snina sa zaoberal len výškou stavby a ostatné podstatné kritériá nebral
do úvahy. Nepostupoval v súlade so zákonom a pri svojom postupe nevychádzal zo spoľahlivo zisteného
stavu.

Namietali, že žalovaný sa taktiež nevysporiadal s ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nezrozumiteľnosť

a nejasnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a to, že ani zo samotného rozhodnutia, ani
projektovej dokumentácie nevyplýva, či šírka rímsy, vrátane odkvapového žľabu nebude presahovať
na pozemok vo vlastníctve žalobcov (t.j. prečnievanie strechy), zvlášť keď v tomto stavebnom konaní
žalobcovia ako účastníci stavebného konania v rámci námietok spochybnili hranicu pozemkov a taktiež
poukázali na špekulatívne odčlenenie pozemku parc.č. XXXX/XX z pozemku parc.č. XXXX/X a následne

jeho prevod darovacou zmluvou bratovi stavebníka V. B. tesne pred podaním žiadosti o stavebné
povolenie, t.j. 12.03.2012. Zo strany stavebníka jednoznačne išlo o špekulatívne konanie s cieľom
predísťtomu,abyžalobcoviaboliúčastníkmistavebnéhokonania.Zrozhodnutísprávnychorgánov,aniz
projektovej dokumentácie teda nevyplýva, či prečnievanie strechy bude len cez pozemok parc.č. XXXX/
XX alebo aj cez pozemok parc.č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov berúc do úvahy fakt, že pozemok

parc.č.XXXX/XXmášírkulen0,51m,čímnastranežalobcovdochádzakvznikuprávnejneistotyakotov
skutočnostibudezrealizované,čiavakejmieredôjdekzásahudoichvlastníckychpráv.Správneorgány
sa s tými pochybnosťami mali vysporiadať a dostatočným spôsobom ich odôvodniť, predovšetkým z
dôvodov predchádzania budúcich sporov.Ďalej citovali ust. § 66 ods. 3 Stavebného zákona a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a v súvislosti s týmito citovanými ustanoveniami

uviedli,žesprávneorgánytiežnevysporiadalistýmakábudenáslednáúdržbastavbyvzhľadomnato,že
navrhovanástavbamábyťumiestnenáblízkohranicepozemkužalobcovaajto,žesklonstrechymámať
podľa projektovej dokumentácie (bez overovacej pečiatky) 30 stupňov. Prvostupňový správny orgán mal
vrozhodnutívzáväznýchpodmienkachuskutočňovaniastavbyurčiťpovinnosťnamontovaťzachytávače
zosúvajúceho sa snehu podľa § 26 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, čím by bola aspoň čiastočne
zabezpečená ochrana práv žalobcov.

Ďalej namietali, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa dostatočne nevysporiadali s výhradou
žalobcov uvedenou v odvolaní a to posúdením preslnenia a dennej osvetlenosti pozemku parc.č. XXXX/

X, k.ú. Q. a aj rodinného domu vo vlastníctve žalobcov podľa STN 73 0580. Realizácia povoľovanej
stavby podľa projektovej dokumentácie by žalobcom ako vlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X priniesla
výrazné zníženie intenzity slnečného žiarenia počas dňa, čo by predstavovalo obťažovanie tienením
nad mieru primeranú pomerom a bolo by v rozpore s ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka už len
s prihliadnutím na skutočnosť, že pozemok a dom žalobcov sa nachádza v ochrannom pásme lesa.

S problematikou tienenia povoľovanej stavby na susedné pozemky a stavbu sa žalovaný v rozhodnutí
vysporiadal iba odkazom na súdnu ochranu v sporovom konaní, čím v podstate schválil neoprávnený
zásah do ich vlastníckych práv. S cieľom vyhnúť sa budúcim sporom a konfliktom mal žalovaný od
stavebníka vyžiadať svetlotechnický posudok na posúdenie vplyvu povoľovanej stavby, ktorý by posúdil
vplyv denného osvetlenia a tienenia povoľovanej stavby na susedné pozemky a stavby z hľadiska

platných technických noriem. Týmto dôkazným prostriedkom by sa jednoznačne potvrdilo alebo vylúčilo
znehodnotenie susedných pozemkov vplyvom tienenia berúc do úvahy blízkosť lesa. Týmto svojim
postupom a rozhodnutím žalovaný porušil zásadu prevencie, pretože jeho rozhodnutie vyvoláva ďalší
spor.

Uviedli, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho
ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že
vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť
bez právneho dôvodu (PL.ÚS 16/95). V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v znení dodatkového protokolu č. 1 sa poskytuje ochrana majetku každej fyzickej a právnickej osobe
s výnimkou postavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného
záujmu.

Citovali ust. § 67 Stavebného zákona a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a namietali, že

prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom a súvisiacimi právnymi predpismi
a následne to nepreskúmal ani žalovaný a to, že po vyžiadaní fotokópií z administratívneho spisu
žalobcami prvostupňový správny orgán im doručil tri výkresy z projektovej dokumentácie bez overenia
stavebným úradom, t.j. neboli opatrené pečiatkami o ich schválení stavebným úradom. Na základe
uvedeného mohlo dôjsť v priebehu stavebného konania k neoprávnenej manipulácii s projektovou

dokumentáciou, a to konkrétne s výkresom č. 3 - pôdorys základov, s výkresom č. 6 - pôdorys strechy
a s výkresom č. 7 -pôdorys krovu a práve týchto výkresov sa týkali skutočnosti namietané žalobcami.
Sú toho názoru, že projektová dokumentácia overená stavebným úradom by mala byť zárukou ochrany
práv a záujmov fyzických osôb v rámci stavebného konania a záväzným a smerodajným podkladom
pre samotnú realizáciu stavby. Žalovaný sa s týmto nedostatkom v postupe prvostupňového správneho

orgánu nezaoberal vôbec, úplne ju opomenul v administratívnom spise prvostupňového správneho
orgánu a nevyhodnotil to ako nesprávny postup. Aj keď to v odvolaní proti vydaniu rozhodnutia o
stavebnom povolení nenamietali, ide o procesné pochybenie, na ktoré je súd povinný prihliadnuť.

Citovali ust. § 47 ods. 3 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku a dôvodili, že rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu ako aj žalovaného nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čo skutočnosť,
že napriek doručeniu správy z Okresného sudu v Humennom o tom, že súd nemôže zaujať stanovisko k
otázke, či odčlenenie parcely č. C-KN XXXX/XX z parcely č. C-KN XXXX/XX bolo v súlade so zákonom,
pretože nie je možné pred ukončením dokazovania podať odpoveď z rozhodnutia žalovaného orgánunie je jasne a zrozumiteľné, ako sa s touto otázkou odčlenenia vyrovnal. Poukázali opätovne na to,
že ide o špekulatívne odčlenený pozemok o šírke 0,51 m, nachádzajúci sa medzi pozemkom parc.č.
CKN XXXX/XX, na ktorom sa má nachádzať povoľovaná stavba a pozemkom parcelné č. XXXX/X vo

vlastníctve žalobcov. Žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.06.2013 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetompreskúmaniavtomtokonaníjerozhodnutiežalovaného,ktorýmzamietolodvolaniežalobcov
a potvrdil rozhodnutie Mesta Snina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn
zo dňa 05.12.2012, ktorý po posúdení žiadosti stavebníka X. B. podľa § 37 ods. 2, § 62 ods. 1 a § 63
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Stavebný zákon“) podľa § 66 Stavebného zákona povolil stavbu „Relaxačný objekt“ na parcele č.
CKN XXXX/XX v k.ú. Q..

Pretože účastníkom stavebného konania boli aj ďalšie osoby a to X. B., V. B., F.. P. A., D.. P. K., P. E.,
Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., súd ich uznesením zo dňa 02.07.2013 pribral do konania

podľa § 250 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

Súd podľa § 250g ods. 1 O.s.p. konal v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade, ktorých neúčasť
ospravedlnil právny zástupca zo zdravotných dôvodov, v neprítomnosti účastníčky konania F.. P. A.,
ktorá svoju neúčasť ospravedlnila e-mailovým podaním zo dňa 10.12.2014 a nežiadala pojednávanie
vo veci odročiť, v neprítomnosti účastníka konania Lesopoľnohospodársky majetok, š.p. Ulič, ktorému

predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas dňa 17.10.2014, ktorý svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil. Súd rovnako konal aj v neprítomnosti D.. P. K. z dôvodu, že súdu bolo U.
K., bytom K. XXXX/XX, O. písomným podaním zo dňa 01.12.2014 oznámené, že Ing. P. K. zomrel dňa
23.11.2014. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že účastník konania Ing. P. K. vystupoval v
konaní pred správnymi orgánmi ako zodpovedný projektant, ktorý vypracoval projektovú dokumentáciu,

teda jeho postavenie v konaní vyplynulo z jeho odbornej spôsobilosti projektanta, preto súd v konaní
nepokračoval s jeho dedičmi.

Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadostiuvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby
so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky
umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území, pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní,
inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v
územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi
začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebník Peter B. podal dňa 07.05.2012 prvostupňovému
správnemu orgánu ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa
§ 58 Stavebného zákona na jednoduchú stavbu čiastočne podpivničenú, ktorá bude slúžiť na relax a
oddych a bude postavená na parcele č. CKN XXXX/XX, k.ú. Q..

Prvostupňový správny orgán listom č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa 07.05.2012 oznámil účastníkom
konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania spojeného s územným konaním a súčasne
nariadil k prerokovaniu predloženej žiadosti ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou, ktorá
sa uskutoční dňa 18.07.2012. Zároveň účastníkov konania upozornil, že môžu svoje námietky k žiadosti

o stavebné povolenie uplatniť najneskôr pri tomto ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.

Do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 18.07.2012 vo veci stavebného konania na stavbu
relaxačný objekt na parc.č. CKN XXXX/XX, k.ú. Q. vzniesli námietky žalobcovia v 1. a 2. rade a to, že so
stavebným povolení nesúhlasia z dôvodu, že: 1. spochybňujú hranicu pozemku, 2. pri predchádzajúcich

stavbách nedodržali potrebnú vzdialenosť odlievky, podkopali stĺpik, nabili tam obrubníkové kamene,
čím rozšírili svoj pozemok, dokonca jedna strecha presahuje až na ich pozemok, aj pri prácach, ktoré
bolo potrebné vykonať z ich strany vopred ich neupozornili a voľne sa s ignoráciou pohybovali po ich
pozemku, došlo takmer až k fyzickému napadnutiu zo strany brata žiadateľa, o čom je aj záznam na
polícii, 3. neustále ich obťažujú nadmerným hlukom, rušením nočného pokoja, nadmernou prašnosťou,

4. fakticky odčlenil (myslí sa tým stavebník) pozemok pre brata s tým, že nebudú prizvaní do konania ako
susedia, 5. pokiaľ je im známe na súde beží spor o posun hranice so susedom z druhej strany, potom
musí nastať aj posun hranice na ich strane, chcú urobiť nové oplotenie, ale čakajú na ukončenie súdneho
sporu vo veci usporiadania hraníc, 6. z týchto dôvodov nemajú dôveru voči akémukoľvek stavebnému
plánu zo strany stavebníka pána B..

Na základe týchto námietok prvostupňový správny orgán listom č. SP-XXXX/XXXX-XX-VN zo dňa
24.07.2012 požiadal Okresný súd Humenné o stanovisko resp. informáciu o stave súdneho konania
žalobcu X. B. o určenie priebehu hranice medzi parcelami č. CKN XXXX/X a CKN XXX/X, k.ú. Q. a o tom,
či rozhodnutím súdu by mohlo dôjsť k posunu hraníc, ak áno akým smerom a približne o akú vzdialenosť

posunu hranice sa bude jednať. Zároveň žiadal o stanovisko, či odčlenenie parcely CKN XXX/XX, k.ú.
Q. z parcely CKN XXXX/X, k.ú. Q. a následné darovanie inému vlastníkovi bolo v súlade so zákonom.
Následne rozhodnutím č. SP-XXXX/XXXX-XX-Dn zo dňa 24.07.2012 podľa § 137 ods. 2 Stavebného
zákona odkázal žalobcov v 1. a 2. rade vo veci občianskoprávnej námietky týkajúcej sa spochybnenia
hranice medzi parcelami č. CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k.ú. Q. a parcely č. CKN XXXX/XX, k.ú.

Q. uplatnených v stavebnom konaní a prerušil konanie do doby kým rozhodnutie súdu nenadobudne
právoplatnosť. Zároveň určil žalobcom v 1. a 2. rade, aby v lehote do 30.11.2012 predložili dôkaz, že na
súde bol podaný návrh na rozhodnutie o námietke. Ak nebude v stanovenej lehote predložený dôkaz
stavebnému úradu, že bol podaný súdu návrh na rozhodnutie o námietke, stavebný úrad bude podľa
§ 137 ods. 3 Stavebného zákona v konaní pokračovať a urobí si úsudok o námietke sám a rozhodne

vo veci.

Žalobcovia v žalobných námietkach namietali, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu
absentuje podstatná náležitosť rozhodnutia a to druh stavby a účel povoľovanej stavby a z tohtodôvodu žalovaný sa ani nemohol zaoberať ďalšími špecifickými požiadavkami nevyhnutnými v zmysle
príslušných právnych noriem pre konkrétny druh stavby a účel stavby. Taktiež namietali, že z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu nie je možné posúdiť, či povoľovaná stavba je v súlade s územným

plánom Mesta Snina a teda či umiestnenie tejto stavby je v súlade s funkčným využitím, určenými
záväznými limitmi a regulatívmi daného urbanistického obvodu.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t.j. Správny poriadok, ktorý
upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní a to v §
46 a 47 Správneho poriadku.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného

zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných
náležitostí

a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania,
b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny,

c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje,
d) podmienky pre uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby,
e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy
účastníkov konania,
f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa

územné rozhodnutie nevyžaduje,
g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo)
zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu
uskutočňovanú svojpomocou meno a priezvisko stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá
bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby,

h) určenie lehoty na dokončenie stavby,
i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania,
j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.

Podľa § 66 ods. 2 Stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí,

prípadne určí

a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne

požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického
vybavenia na napojenie na tieto siete,
f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov,
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola povolená stavba je zrejmé, že ide o
stavbu „relaxačného objektu“ pre stavebníka Petra B., ktorá bude realizovaná podľa schváleného
projektu stavby k stavebnému konaniu, ktorú vypracoval v marci 2012 zodpovedný projektant D.. P.
K.. Súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá sa nachádza v administratívnom spise žalovaného je

aj technická správa vypracovaná Ing. P. K. k stavbe relaxačný objekt, v ktorej sa v čl. II. technické
riešenie objektu, 1. všeobecná časť, 1.1 podklady uvádza, že dokumentácia bola spracovaná na základe
požiadaviek investora - stavebníka za účelom relaxu, oddychu pre neho, ako aj jeho rodinu.Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny

alebo podmienky územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým
ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné

vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak
stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby
stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom
konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení
výberového konania.

Členenie stavieb podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu je v Stavebnom zákona upravené
v § 43a, kde podľa odseku 1 tohto zákona sa stavby členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
Podľaodseku2citovanéhoustanoveniapozemnéstavbysúpriestorovosústredené,zastrešenébudovy,
vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat

alebo vecí. Nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a na
nebytové budovy.

Podľa § 43b ods. 1 Stavebného zákona, bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej
plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

a) bytové domy,
b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky
pre bezdomovcov.

Bližšie členenie budov podľa účelu teda nie je zákonom stanovené.

Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je preto zrejmé o aký druh a účel povoľovanej stavby
ide, čo vyplýva z jej pomenovania „Relaxačný objekt“, ako aj z obsahu projektovej dokumentácie

predloženej stavebníkom v stavebnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd považuje námietku žalobcov
vo vzťahu k obsahovej náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to určenia druhu
stavby a jeho účelu za neopodstatnenú.

Za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobcov, že sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal či

samotný druh a funkcia stavby je v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou Mesta Snina a či
jej umiestnenie je v súlade s funkčným využitím, určenými záväznými limitmi a regulatívmi daného
urbanistického obvodu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nesporne
vyplýva, že umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom Mesta Snina schváleným uznesením
Mestského zastupiteľstva v Snine č. XXX/XXXX zo dňa 09.06.2005 a zmenami a doplnkami 2008

územného plánu Mesta Snina schválenými uznesením Mestského zastupiteľstva v Snine č. XXX/
XXXX zo dňa 04.11.2010. Táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na citované ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý vymedzuje v

tomto ustanovení tzv. koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, ktorej účelom je stanoviť
určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo
svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z tejto koncentračnej zásady
vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie
závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže

prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam
účastníkov, ktoré boli na ústnom pojednávaní resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené.
Na základe vyššie uvedeného je teda možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť
len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenejlehote a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť a nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní.
Žalobcovia v námietkach uplatnených v spojenom územnom a stavebnom konaní zo dňa 18.07.2012,
ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nenamietali tú skutočnosť, že by

navrhovaná stavba nebola v súlade s územným plánom Mesta Snina. Preto súd nie je povinný prihliadať
na túto námietku žalobcov. Na túto námietku nemohol prihliadať ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
pretože ju žalobcovia v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu neuvádzali.

Rovnako z dôvodu koncentračnej zásady uplatňovanej v stavebnom konaní súd nie je oprávnený

prihliadať ani na námietky žalobcov týkajúce sa šírky rímsy, vrátane odkvapového žľabu navrhovanej
stavby a jej možného presahovania na pozemok vo vlastníctve žalobcov; námietku, že v záväzných
podmienkach uskutočňovania stavby rozhodnutia o povolení stavby sa mala určiť povinnosť
namontovať zachytávače zosúvajúceho sa snehu, námietku možného tienenia na susedné pozemky
(posúdenia preslnenia a dennej osvetlenosti pozemku), pretože tieto námietky žalobcovia neuplatnili v
prvostupňovom stavebnom konaní, hoci tak mohli urobiť. Nenamietali tieto skutočnosti ani v podanom

odvolaní proti rozhodnutiu o povolení stavby, preto sa s týmito námietkami nemohol vysporiadať ani
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žalobcovia na ústnom pojednávaní (18.07.2012) a v podanom odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.01.2013, ktoré tvorí obsah administratívneho spisu

podávali námietky k odlievkam striech a zatieneniu ich pozemkov už existujúcich stavieb „Prístrešok pre
poľnohospodárske stroje a náradie“ (dodatočné povolenie č. SP-XXXX/XXX-XX-Xa). Z uvedeného je
teda zrejmé, že sa netýkali povoľovanej stavby. Žalovaný preto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
opodstatnene konštatoval, že v predmetnom konaní sú tieto námietky irelevantné a netýkajú sa tohto
konania.

Neopodstatnená je námietka žalobcov na postup prvostupňového správneho orgánu pri doručovaní
kópie projektovej dokumentácie žalobcom v priebehu stavebného konania, ktorá nebola opatrená
pečiatkou stavebného úradu.

Podľa § 67 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú
dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa
bude stavba uskutočňovať a vlastníkovi stavby, ak nie stavebníkom, jedno vyhotovenie projektovej
dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Z tohto citovaného ustanovenia nesporne vyplýva, že
projektovú dokumentáciu overuje stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia.

Ak teda prvostupňový správny orgán poskytol žalobcom v priebehu konania (pred vydaním stavebného
povolenia) kópiu projektovej dokumentácie bez overovacej pečiatky, jeho postup bol v súlade so
zákonom.

Všeobecné náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní sú upravené v ust. § 47 ods. 1 až
3 Správneho poriadku. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia.

Osobitné náležitosti vydané v stavebnom konaní sú uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach § 10
vyhlášky č. 453/2000 Z.z., § 66 ods. 2 Stavebného zákona.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky predpísané
náležitosti čo do výroku a odôvodnenia.

Zuvedenýchdôvodovkrajskýsúdnapadnutérozhodnutie podľa§250jods.1potvrdilakovecnesprávne
a zákonné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovia nemali v konaní úspech, náhradu
trov konania im preto nepriznal a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania.Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.