Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 5, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204479
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716204479.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom vo veci starostlivosti o mal. C. A.
C., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
pracovisko Detva, dieťa rodičov X. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX U., občana
SR, zast. JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou AK Zvolen, so sídlom Bystrický rad 453/77,
960 01 Zvolen a O. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. XX, XXX XX C.W., N.. Č.. M. XXX XX

U., X.. R.. Š. XX, občianky SR, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o. v Žiline,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu
styku s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Otec X. C., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. C. A. C., nar. XX. XX.
XXXX nasledovne:
- každý tretí piatok v mesiaci od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod.
- počas letných prázdnin od pondelka druhého júlového týždňa od 9.00 hod. do nedele tretieho júlového

týždňa do 18.00 hod. - nepretržite 14 po sebe nasledujúcich dní,
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka od 18.00 hod. do pondelka do
18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 18.00
hod a každý nepárny kalendárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho
roka do 18.00 hod.

Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je o p r á v n e n
ý maloletú v stanovených dňoch a časoch vyzdvihnúť pred budovou Slovenskej pošty U. - V. a matka
je p o v i n n á v stanovený deň a čas po ukončení realizácie styku maloletú od otca prevziať pred
budovou Slovenskej pošty U.- V..

Otec X. C., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý s maloletou C. A. C., nar. XX. XX. XXXX telefonovať

prostredníctvom telefónu matky každú nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina 37P/119/2013 zo dňa 22. 05. 2014
v časti úpravy styku.

Žiadna strana n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomným podaním zo dňa 18. 05. 2015 domáhal zníženia
výživného a úpravy styku s maloletým dieťaťom.

2. Matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, k návrhu na úpravu styku
sa súhlasne pripojila s určitými výhradami.

3. Súd na základe výsluchu rodičov maloletého dieťaťa, na základe prednesu právnej zástupkyne
otca maloletého dieťaťa, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, písomných vyjadrení a podaní, rozsudku

Okresného súdu Zvolen 9C/33/2010 zo dňa 07. 09. 2010, rozsudku Okresného súdu Žilina,
30P/278/2012 zo dňa 08. 04. 2013, na základe zadovážených správ o zárobku, ďalších správ a listín,
ako aj na základe ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Rodičia maloletého dieťaťa boli v minulosti manželmi, ktorých manželstvo rozviedol Okresný súd
Zvolen rozsudkom 9C/33/2010 dňa 07. 09. 2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 09.

2010, pričom maloletá C. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozsudkom
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P/278/2012 zo dňa 08. 04. 2013 došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Zvolen a to tak, že na základe rodičovskej dohody súd zveril maloletú C. do osobnej starostlivosti
matky a navrhovateľa/otca dieťaťa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou
50,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Žilina

37P/119/2013 zo dňa 22. 05. 2014 došlo k zmene rozsudku toho istého súdu 30P/278/2012 o. i. aj v časti
výšky vyživovacej povinnosti k maloletej C. a to tak, že odo dňa 01. 08. 2014 bola uložená povinnosť
otcovi maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou vo výške 130,- Eur mesačne splatnou vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

5. Navrhovateľ uviedol, že v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného s navrhovanou
výškou výživného súhlasil, pretože matka nebola zamestnaná, poberala len rodičovský príspevok a
navyše mala vyživovaciu povinnosť aj k ďalším trom maloletým deťom, okrem maloletej C..

6. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného došlo k

podstatnej zmene pomerov na strane matky, ako aj na jeho strane, ktoré dôvodňovali zníženie výšky
výživného, ktorým v čase podania návrhu prispieval na výchovu a výživu maloletej dcéry.

7. Vo svojom návrhu otec dieťaťa uviedol, že matka maloletej C. je zamestnaná, nemá však vedomosť o
tom, kto je jej zamestnávateľom a aký je jej priemerný čistý mesačný príjem. Určite však tento mesačný

príjem bol vyšší ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom tak, že podľa jeho názoru aj
matka sa musí primeraným spôsobom podieľať na výžive maloletej C.. Ďalšou podstatnou zmenou
pomerov na strane matky, podľa názoru otca maloletej C. bola tá skutočnosť, že najstarší syn R. F.
A. (XX rokov) po ukončení povinnej školskej dochádzky zanechal ďalšie štúdium a začal príležitostne
pracovať, pričom touto svojou činnosťou prinášal do určitej miery aj vlastným pričinením určité finančné

prostriedky v rámci rodinného rozpočtu.

8. Otec dieťaťa uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti O. V. so sídlom S. X, XXX XX M., s čistým
priemerným mesačným príjmom za posledných 5 mesiacov (uvádzané obdobie ku dňu podania návrhu)
vo výške cca 364,66 Eur. Jeho mesačné náklady okrem výživného vo výške 130,- Eur pre dcéru

predstavovali aj cestovné z titulu dochádzky do zamestnania vo výške 50,- Eur, poplatok za telefón 10,-
Eur, lieky 24,- Eur, čiastka potrebná na kúpu stravy vo výške 150,- Eur. Okrem týchto výdavkov uviedol,
že uhrádza ešte množstvo žalôb, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho manželstva s matkou maloletej
C., pričom táto osoba na úhradu dlhov žiadnym spôsobom neprispieva. Uviedol, že v súčasnosti nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani bytu, vzhľadom k tomu, že tento musel predať a výťažok z predaja

použiť na úhradu dlhov pochádzajúcich z manželstva. Takisto uviedol, že nevlastní ani žiadne hodnotné
hnuteľné veci. V súčasnosti býva na ubytovni v mieste výkonu práce.

9. Zároveň požadoval upraviť styk s maloletou C., kedy vo svojom návrhu sa domáhal jednak úpravy
fyzického stretávania sa s dcérou, ako aj umožnenia mu v určitom súdom určenom čase byť v

telefonickom kontakte s dcérou.

10. Matka maloletej uviedla, že otec dieťaťa sa v predmetnom kalendárnom roku o dieťa zaujímal
asi 3-krát a to v období zimných sviatkov, veľkonočných sviatkov a krátko pred prvým pojednávaním.Potvrdila, že skutočne od mája 2015 do septembra 2015 bola zamestnankyňou spoločnosti Q. V.. R.. J..,
s priemerným mesačným zárobkom cca 565,- Eur. V októbri 2015 zamestnaná nebola, no od novembra
2015 sa opäť zamestnala a to na dobu určitú od 04. 11. 2015 do 30. 04. 2016 v spoločnosti J. P. V. V. W.

Z.. Na otázku sudcu uviedla, že jej príjem bol vo výške minimálnej mzdy cca 360,-Eur. Od februára 2016
do30.04.2016bolapráceneschopná,pričomvmáji2016dostalaodsociálnejpoisťovnisumu 465,-Eur.

11. Uviedla, že s návrhom na zníženie výživného na maloletú C. nesúhlasí, pričom jej syn R. je síce XX-
ročný, ale chodí na U. Q.. Zdôraznila, že dieťaťom zostáva až do dovŕšenia 18-teho roku svojho veku,

takže zo zákona má nárok na vyživovaciu povinnosť tak zo strany otca, ako aj matky.

12. Otec dieťaťa na otázku sudcu uviedol, že v spoločnosti O. V. bol zamestnaný do júna 2015. Od júla
2015 do decembra 2015 bol zamestnaný v spoločnosti O.. Od decembra 2015 až po súčasnosť je opäť
zamestnaný v spoločnosti O. V.E (sídlo spoločnosti je M. XX, M.).

13. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením so mzdovými listami spoločnosti O. - V. L.. V.. -
bývalého zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa, bol jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie od
júla 2015 do novembra 2015 vo výške 523,71 Eur. Ďalšou správou od spoločnosti O. V. mal súd za
preukázané, že od 01. 12. 2015 je otec maloletej C. zamestnaný v tejto spoločnosti a jeho pracovný
pomer trval aj v čase rozhodovania vo veci. Pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou na

dobu určitú a to do ukončenia prác u užívateľského zamestnávateľa. Zároveň bol súdu doručený výpis
mzdového listu jednak za obdobie roku 2015, ale aj roku 2014 a aktuálne za rok 2016.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodou o výške výživného.

19. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v zásade bola sporná výška výživného, kedy
matka trvala na tom (po predchádzajúcom späťvzatí návrhu na zvýšenie výživného na sumu 150,- Eur),
aby súd ponechal v platnosti výšku výživného u otca maloletej v sume 130,- Eur mesačne. Naopak
otec maloletého dieťaťa požadoval znížiť výšku výživného v zmysle písomného podania na sumu 80,-
Eur mesačne.

22. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované zákonné ustanovenie súd dospel k
záveru, že návrh na zníženie výživného zo sumy 130,- Eur na sumu 80,- Eur nie je dôvodný. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že výška priemerného mesačného zárobku otca maloletého dieťaťa v
čase posledného rozhodovania o výživnom predstavovala sumu 430,- Eur. Priemerný zárobok otca za

rok 2015 bol 388,17 Eur, ale za obdobie od januára do septembra 2016 predstavoval výšku 630,70 Eur,
čo je takmer o jednu tretinu viac, ako otec maloletého dieťaťa zarábal v čase posledného rozhodovania
o výške výživného. Súd mal teda za to, že návrh na zníženie výživného nie je opodstatnený, a preto
ho zamietol. Pokiaľ otec maloletého uviedol, že okrem iného sa podieľa na úhrade dlhov vzniknutých zaexistencie manželstva s matkou maloletej, takéto finančné platby nepredchádzajú platbám výživného
a jedná sa o prednostnú platbu, pretože maloleté dieťa je v zásade vždy odkázané na starostlivosť
zo strany svojich rodičov (v prípade ak nejde o náhradnú osobnú starostlivosť), toto nie je schopné si

zadovážiť vlastným pričinením finančné prostriedky slúžiace mu na obživu, a uspokojenie základných
životných, zdravotných či vzdelávacích potrieb.

23. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa poukázala na to, že matka maloletej nevyčerpala
všetky možnosti, ktoré jej zákon umožňuje a pasívnym správaním sa pripravila o možnosť poberať od

štátu náhradné výživné vo výške 80,- Eur. Je však potrebné uviesť, že matka maloletej C. má okrem
vyživovacej povinnosti voči nej, aj vyživovaciu povinnosť k ďalším trom deťom a vzniknutý deficit po
odpočte jej príjmu (420,- Eur), jej finančne pomáha „vykryť“ buď jej matka, prípadne bývalí svokrovci, či
jejpartner,ktorýmámesačnýpríjemcca550,-Eur.Ajnapriektomu,ženiejejehoprimárnoupovinnosťou
podieľať sa na výžive a zabezpečovaní základných životných potrieb pre štyri maloleté deti, ktorých
nie je biologickým otcom, matka maloletej C. uviedla, že sú situácie kedy jej finančne pomôže zvládať

mesačné náklady jej terajší partner.

24. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, v zásade z obsahu všetkých prednesov matky, ako aj
jej ich priamych reakcií na riešenie tohto problému zo strany otca maloletej C., prípadne jeho právnej
zástupkyne vyplynulo, že matka v podstate súhlasila s úpravou styku tak, ako to navrhol otec maloletej

C.. Bolo potom pre súd nepochopiteľné, prečo náhle matka svoj názor v písomnom vyjadrení zo dňa 01.
12. 2016 zmenila. Súd však dospel k záveru, že pokiaľ má otec na jednej strane povinnosť finančne sa
podieľať na výžive maloletého dieťaťa, na druhej strane má aj právo byť v styku s dieťaťom, o ktorého
výživu sa stará; pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, súd nemal dôvod prečo
by otcom navrhovaný spôsob a rozsah stretávania sa so C. menil alebo inak ho obmedzoval vo výkone

svojho rodičovského práva. Súd nezistil, žeby matka bola proti telefonickému kontaktu otca s maloletou
dcérou v čase, ako to v návrhu požadoval otec dieťaťa.

25. S poukazom na zhora uvedené, súd potom rozhodol o úprave styku otca s maloletou C., ako aj
o návrhu telefonovať s maloletou tak, ako to vyplýva zo súdneho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že v

minulosti už súdy rozhodovali o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, predmetným
súdnym rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina 37P/119/2013 zo dňa 22. 05.
2014 v časti úpravy styku.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376
CMP).