Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200200
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200200.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: TALCUM GRUPPO, s. r.
o., so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, zastúpený konateľom: T.. T. K.,
zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 307 121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/516568/2014/5094 zo dňa
24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Spoločnosť TALCUM, s. r. o. (ako nadobúdateľ) uzatvorila dňa 18.03.2009 so spoločnosťou Autoservis

FALKO, s. r. o. (ako prevodca) Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXXX/T.
Predmetom zmluvy bolo strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Spôsob úpravy mastenca“
v rozsahu spolumajiteľských práv prevodcu, ktoré vlastní ku dňu uzavretia tejto zmluvy a taktiež
strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Príprava mastencového prípravku s vysokým stupňom
čistoty“, t. j. ide o strpenie užívacích práv k uvedeným vynálezom, ktoré sú chránené O. č. XXXXXX
registrovaného na ÚPV SR s patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX zo dňa 26.02.2007, a to v

rozsahu výroby upraveného mastenca 400 ton/rok. S predmetom zmluvy sa zároveň postupuje právo
vedúceho subjektu pri realizácii projektu „Úpravy mastenca“ cestou spolupráce so spoločnosťou ZITOS,
s. r. o., Trnava. Týmto dňom sa nadobúdateľ ustanovuje do tejto pozície a v zmysle Dohody účastníkov
združenia podnikateľov TANO GRUPO Banská Bystrica určuje ďalší postup pri realizácii projektu
„Úprava mastenca“ v praxi. Cena za predmet zmluvy bola dohodnutá zmluvnými stranami v sume 850
000,- Eur bez DPH. Splatnosť ceny bola určená vzhľadom na stav rokovania so spoločnosťou ZITOS, s.

r.o.,do30dníododňaobdržaniaposkytnutianenávratnéhofinančnéhopríspevku,ktorýzískaobchodná
spoločnosť (fúziou ZITOS, s. r. o. a TALCUM, s. r. o.). Cena bude uhradená finančnými prostriedkami
v závislosti od splátky jednotlivých spoluvlastníkov patentových práv, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.
Spôsob a forma úhrady odplaty za predmet tejto zmluvy sa môže zmeniť dohodou zmluvných strán v
závislosti od vývoja realizácie projektu „Úprava mastenca“ prostredníctvom fúzie spoločnosti ZITOS, s.
r. o. a nadobúdateľa. Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXX/T zo dňa 18.03.2009 podpísal za prevodcu

Autoservis FALKO, s. r. o., T.. T. C. a nadobúdateľ TALCUM, s. r. o. T.. T. C..

Daňový subjekt - žalobca si v zdaňovacom období september 2009 uplatnil odpočítanie DPH
z dodávateľskej faktúry č. 180309/T (inter. č. D-1/IX/09) od dodávateľa Autoservis FALKO, s. r.
o., Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, IČO: 36 032 565, DIČ: 2020087399, IČ DPH:
SK2020087399, dátum vyhotovenia: 18.03.2009, dátum vzniku daňovej povinnosti 18.03.2009, predmet

fakturácie: Fakturujem vám prevod práv na základe „Zmluvy o prevode práv č. XXXXXX/T zo dňa
18.03.2009“, základ dane: 850 000,00 Eur, 19 % DPH: 161 500,00 Eur, suma celkom: 1 011 500,00 Eur.Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal u platiteľa DPH TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57,
974 05 Banská Bystrica, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009, o výsledku

ktorej vyhotovil Protokol č. 9601402/5/1660467/2014/Žák zo dňa 29.04.2014. Protokol s výzvou č.
9601402/5/1660654/2014/Žák zo dňa 29.04.2014 bol daňovému subjektu doručený v zmysle § 31 ods.
4 zákona č. 536/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) dňa 09.05.2014.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9601402/5/2481000/2014/

Žák zo dňa 04.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05
Banská Bystrica, rozdiel dane v sume 161 500,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009.
Daňový úrad Banská Bystrica nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009 v
sume 161 461,20 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 38,80 Eur.

Úrad priemyselného vlastníctva SR na vynález, ktorý bol predmetom patentovej prihlášky č. PP XXXX-
XXXX, patent neudelil, a teda ani nevydal patentovú listinu. Konanie o patentovej prihláške č. PP
XXXX-XXXX s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ bolo
rozhodnutím úradu zo dňa 14.01.2010 zastavené podľa § 40 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. o
patentoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2010. Žiadosť o pokračovanie v konaní

bola zamietnutá rozhodnutím úradu zo dňa 13.08.2010 pod PP XXXX-XXXX podľa § 51 ods. 5 zákona
č. 435/2001 Z.z. o patentoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.02.2011 v spojení s
rozhodnutím Predsedníčky ÚPV SR č. PP 5017-2007 II/6-2011 zo dňa 11.02.2011. Dňa 27.04.2011
podal jeden z prihlasovateľov T.. T. C. na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie
rozhodnutiazodňa11.02.2011,vktorejnavrhoval,abysúdtotoII.st.rozhodnutie,ktorýmúradnevyhovel

žiadosti o pokračovanie v konaní, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žaloba bola rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012 zamietnutá. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Dňa 04.11.2013
bola Daňovému úradu Banská Bystrica doručená správa z ÚPV SR, v ktorom okrem iného bolo uvedené,
že patent č. XXXXXX zo dňa 28.01.2013 zanikol podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 435/2011 Z.z.

o patentoch.

Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad v Banskej Bystrici v I. st. rozhodnutí ďalej vytýkal
žalobcovi personálne prepojenie daňových subjektov zúčastnených na obchodnom prípade. Konateľom
spoločnosti TALCUM, s. r. o. bol od 20.12.2008 do 18.06.2012 T.. T. K., od 18.06.2012 do 30.06.2013 T..

T.C.aod01.07.2013opäťT..T.K..SplnomocnenýmzástupcomspoločnostijeM..Y.O..Dňa10.09.2013
došlo k zmene názvu spoločnosti na TALCUM GRUPPO, s. r. o. Spoločnosť je právnym nástupcom
v dôsledku zlúčenia spoločností: FRIKON, s. r. o., PLATÓN, s. r. o., REAL TRADE Prešov, s. r. o.,
Viva M&M, s. r. o. Konateľom spoločnosti Autoservis FALKO, s. r. o., je podľa výpisu z obchodného
registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: s. r. o., vložka č.: 5596/S pán L. K.. Splnomocneným

zástupcomspoločnostibolT..T.C.,vsúčasnostijesplnomocnenýmzástupcomM..Y.O..T..T.C.vystavil
dňa 18.03.2009 za Autoservis FALKO, s. r. o. faktúru č. 18032009/T a taktiež podpísal za predsedu
Autoservis FALKO, s. r. o. Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXXX/T zo dňa 18.03.2009. Spoločnosť
Autoservis FALKO, s. r. o. a T.. T. C. (ako fyzická osoba) boli na základe písomnej informácie z ÚPV
SR č. PP 103-94 k 24.10.2013 majiteľmi patentu č. XXXXXX. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad

Banská Bystrica poukazoval ďalej na rozsudok ESD C-255/02 a C-504/10, v súvislosti s ktorými dospel
k záveru, že hlavným cieľom plnenia bolo získanie daňovej výhody. I napriek formálnemu dodržaniu
podmienok na odpočítanie DPH ustanovených zákonom č. 22/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších
predpisov, v danom prípade sa jednalo o zneužitie práva s cieľom získať daňovú výhodu. Právo na
odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre tak,

ako je to v prípade dodávateľskej faktúry od dodávateľa Autoservis FALKO. Nevyhnutným pre nárok
na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu,
teda že služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.
Nárok na odpočet DPH nevzniká len jej uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je
platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sž-o-KS 262/2004. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal žiadnymi
dôkazmi, že splnil podmienku uvedenú v § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda že prijatú službu prevod
práv na základe Zmluvy o prevode práv č. XXXXXXXX/T strpenie užívacích práv k vynálezu pod
názvom „Spôsob úpravy mastenca“ v rozsahu spolumajiteľských práv prevodcu, ktoré vlastní ku dňuuzavretia tejto zmluvy a taktiež strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Príprava mastencového
prípravku s vysokým stupňom čistoty“, t. j. ide o strpenie užívacích práv k uvedeným vynálezom, ktoré sú
chránené Patentom č. XXXXXX registrovaným na ÚPV SR a patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX

zo dňa 26.02.2007, a to v rozsahu výroby upraveného mastenca 400 ton/rok, použil, resp. použije na
uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani. Podľa Zákona o DPH všetky prijaté tovary a
služby musia byť platiteľom použité v súvislosti s uskutočnením jeho podnikateľskej činnosti. Uplatnenie
ustanovenia § 49 Zákona o DPH na prijaté tovary a služby, teda odpočítanie dane, vyžaduje ako
podmienku pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane skutočnosť, že nadobudnuté tovary a služby

musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami platiteľa. Prvostupňový správny
orgán - Daňový úrad v Banskej Bystrici ďalej poukázal aj na rozsudok ESD C-342/87 Genius Holding
DV a C-454/98 Schmeink a Strobel, z ktorých vyplýva, že právo na odpočítanie sa nevzťahuje na
daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedení na faktúrach. Samotné predloženie faktúr, ktorou sa
deklaruje dodanie tovaru, nie je dôkazom preukazujúcim, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Súdny
dvor vysvetľuje, že právo na odpočítanie dane môže byť uplatnené len s ohľadom na dane skutočne

splatné, zodpovedajúce transakcii, ktorá je predmetom DPH, alebo dane zaplatenej pred uskutočnením
transakcie (C-454/98 bod 53). Ak dodávateľ uvedený na faktúrach nedodal odberateľovi žiadnu službu,
nemôže si odberateľ odpočítať daň uvedenú na faktúrach. Z uvedeného dôvodu kontrolovaný platiteľ
nemá nárok na odpočítanie dane, pretože nedodržal zákonnú podmienku podľa § 49 ods. 2 Zákona o
DPH - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije

na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Zisteniami správcu dane bolo preukázané, že osoby, ktoré sa
zúčastnili prevodu práv - strpenie užívacích práv k vynálezom, ktoré sú chránené Patentom č. XXXXXX a
Patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX, vedeli o tom, že sa zúčastňujú konania, ktoré vedie k získaniu
daňovej výhody. Dôkazmi tejto skutočnosti sú fakty, že išlo o personálne prepojenie zúčastnených osôb,
že k zaplateniu protihodnoty nedošlo, že podľa odpovede ÚPV SR zúčastnené osoby neboli súčinné.

Cieľom ich konania bolo neoprávnené uplatnenie práva na odpočítanie dane kontrolovaným daňovým
subjektom.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca
a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.

1100301/1/516568/2014/5094 zo dňa 24.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu -
Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/2481000/2014/Žák zo dňa 04.06.2014 potvrdil.

Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že kontrolovaný daňový subjekt - žalobca nepreukázal
splnenie podmienky § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda že fakturované plnenie použil alebo použije na

uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani. Podľa Zákona o DPH všetky prijaté tovary a
služby musia byť použité platiteľom v súvislosti s uskutočnením jeho podnikateľskej činnosti. Uplatnenie
§ 49 Zákona o DPH na prijaté tovary a služby (teda odpočítanie dane) vyžaduje ako podmienku pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane skutočnosť, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame
a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami platiteľa. V tomto prípade podľa informácie ÚPV SR

konanie o patentovej prihláške č. PP XXXX-XXXX bolo zastavené dňa 14.01.2010 a Patent č. XXXXXX
zanikol 28.01.2013, t. j. kontrolovaný daňový subjekt služby na základe zmluvy v súvislosti s patentovou
prihláškou č. PP XXXX-XXXX a Patentom SR č. XXXXXX už nevyužije na uskutočnenie svojich
zdaniteľnýchplnení.Pokiaľžalobcatvrdil,žebolivyrobenévzorkymastenca,čoalenijakonepreukazuje,
že boli vyrobené postupom, ktorý bol predmetom Patentu č. XXXXXX, prípadne patentovej prihlášky

PP XXXX-XXXX (realizácia v provizórnych podmienkach v byte). Spoločnosti a osoby zúčastnené
na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, čo preukazujú výpisy z
obchodného registra alebo aj informácie ÚPV SR zo dňa 24.10.2013, boli spolumajiteľmi Patentu č.
XXXXXX, pričom tieto spoločnosti majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská
Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené.

Skúmaný tok plnení sa mal uskutočniť v reťazci medzi ekonomicky a personálne prepojenými osobami,
ktoré boli vzájomne prepojené aj ako spolumajitelia Patentu č. XXXXXX, s ktorým preverované plnenie
súviselo. Obchodné transakcie sa mali uskutočniť medzi personálne prepojenými spoločnosťami, ktoré
spájalanielenosobaM..Y.O.,alepredovšetkýmT..T.C.,ktorýzastupovaljednotlivéspoločnosti,vystavil
za dodávateľa preverovanú faktúru a podpísal obe zmluvné strany zmluvy zo dňa 18.03.2009, deklaroval

výrobu vzoriek mastenca. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že námietky
ohľadom personálneho prepojenia osôb považuje za neopodstatnené.Vzhľadom na výšku fakturovanej odplaty a okolnosti obchodného prípadu, bolo namieste, že správca
dane preveroval tiež úhradu odplaty, aj keď úhrada za plnenie sama o sebe nie jej podmienkou
na odpočítanie DPH z fakturovaného plnenia. K úhrade predmetnej faktúry splnomocnený zástupca

kontrolovaného daňového subjektu M.. Y. O. v písomnom vyjadrení na otázky zo zápisnice zo dňa
26.02.2014 uviedol, že faktúra č. 18032009/T, interné č. D-1/IX/09 nebola uhradená ani ku dnešnému
dňu, nakoľko predmetná spolupráca s firmou ZITOS, s. r. o., Trnava skončila neúspechom, firme
ZITOS, s. r. o. sa nakoniec nepodarilo získať na projekt finančné prostriedky (úver z banky), ani
formou žiadosti poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ. Samotná odplata bola

dohodnutá neurčito. Je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití fakturovaného plnenia
bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že fakturované plnenia
sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorým nie je spojené právo na odpočet dane. Táto požiadavka
ako dôkazné bremeno daňového subjektu vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH.
Svoj zámer by musel preto daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo kontrolovaný daňový
subjekt nepreukázal. Na základe uvedeného odvolací orgán námietky odvolania vo veci priameho a

bezprostredného spojenia s výstupnými plneniami považuje za neopodstatnené, pretože kontrolovaný
daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal úmysel, ale ani skutočné využitie fakturovaného plnenia
vysokej hodnoty na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení počas existencie Patentu č. 278312 a
patentovej prihlášky PP 5017-2007. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že šiestu Smernicu
Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich

sa dani z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej
Smernicou Rady č. 95/7/ES zo dňa 10.04.1995 (ďalej len šiesta smernica), ktorej ustanovenia sú
zapracované vo vnútroštátnej právnej úprave slovenskej úpravy, t. j. v Zákone o DPH, je potrebné
vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatený na vstupe, keď plnenie
predstavujúce základ tohto práva predstavuje zneužitie. V rozhodnutí I. st. správneho orgánu bolo

spochybnené dodanie fakturovaného plnenia, nebolo dostatočne preukázané použitie fakturovaného
plnenia na účely zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu. Zároveň obchodná transakcia
vykazuje objektívne prvky, ktoré preukazujú, že hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov
bolo získať daňovú výhodu, ktorou by v tom prípade bolo uplatnenie nadmerného odpočtu z
titulu odpočítania DPH na základe fakturovaných plnení. Obchodné transakcie, deklarované medzi

personálne a ekonomicky úzkou vzájomne prepojenými osobami, doklady deklarujúce preverované
plnenia, ktoré vystavovala tá istá osoba, neurčitá úhrada faktúry za plnenie, množstvo žiadostí
deklarujúcich prevod práv k patentu, po vyhodnotení o vzájomných súvislostiach preukazujú úzke
personálne a ekonomické prepojenie zúčastnených osôb v súvislosti s prijatým plnením vysokej
hodnoty, nepreukázanou úhradou a nepreukázaním reálneho použitia prijatého plnenia, predstavujú

objektívne prvky, svedčiace o tom, že hlavným cieľom predmetného zdaniteľného obchodu bolo získanie
daňovej výhody. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal úmysel reálne využiť deklarované plnenia
na uskutočnenie zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalobca v dodatku odvolania zo dňa 24.06.2014 požadoval
nadmerný odpočet deklarovaný v daňovom priznaní k DPH 9/2009 vo výške 161 461,20 Eur, vrátenie
všetkých ostatných nevrátených nadmerných odpočtov DPH a priznanie úrokov z omeškania, k tomu

žalovaný uviedol, že tieto požiadavky nie sú predmetom rozhodovania č. 9601402/5/2481000/2014/Žak
zo dňa 04.06.2014.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie žalovaného č.
1100301/1/516568/2014/5094zodňa24.11.2014,akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduvBanskejBystrici
č. 9601402/5/2481000/2014/Žák zo dňa 04.06.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že správca dane a žalovaný sa absolútne nezaoberali
nezákonnosťou konania správcu dane už pred začatím daňovej kontroly, t. j. nezákonnosťou konania,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. V tomto konaní správca dane v hrubom rozpore so zákonom
(§ 79 Zákona o DPH) a svojím protizákonným konaním navodil protiprávny stav, teda nevrátil nadmerný

odpočet DPH daňovému subjektu a nezačal pritom daňovú kontrolu, nepriznal daňovému subjektu ani
sankčný úrok podľa § 79 ods. 3 o DPH, resp. ešte podľa § 35b ods. 6 a 7 Zákona o správe daní
a poplatkov. Týmto konaním správca dane spôsobil daňovému subjektu obrovskú škodu tým, že mu
obmedzil aj jeho základné právo podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a právo vlastniť a užívať majetok (čl.
20 Ústavy SR), pretože peňažné prostriedky daňového subjektu bez právneho titulu, neoprávnene,

zadržiaval vo forme nevrátenia nadmerného odpočtu DPH a daňový subjekt ich tak nemohol použiť na
svoju podnikateľskú činnosť. Navyše došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 Ústavy SR, ktorá zaručuje aj pred správnymi (daňovými) orgánmi, keďže týmto
postupom si správca dane môže svojvoľne predĺžiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktoráje zákonom striktne daná, aj niekoľko rokov. Zákon o DPH v § 79 ustanovuje záväzné pravidlo v súvislosti
snadmernýmodpočtomDPHajehovrátenídaňovémusubjektu(najmä§79ods.1,4a6ZákonaoDPH)
a ich porušenie nemožno zakrývať daňovou kontrolou vykonanou po lehote a jeho vrátenie a účelovým

spôsobom s úmyslom nepriznať nadmerný odpočet DPH, a to bez správneho objektívneho posúdenia
veci. V danom prípade konanie správcu dane, ako aj žalovaného, t. j. neskoršie začatie daňovej kontroly
a následne vyrubovacie konanie sú síce zdanlivo dovoleným postupom, ale prostredníctvom tohto
konania sa sledoval cieľ dosiahnutie nedovoleného výsledku (nevrátenie nadmerného odpočtu DPH a
nepriznanie úrokov z omeškania za jeho neoprávnené zadržiavanie). Správca dane aj žalovaný konali

so zámerom spôsobiť škodu daňovému subjektu a takéto konanie napĺňa definíciu „tzv. zneužitia práv“,
ktorú pre oblasť daní priniesol napr. judikát Správního soudu ČR sp. zn. 1Afs 107/2004-48. Správca
dane nedôvodne, svojvoľne a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nerešpektoval
splnomocnenia Ing. C. na podpísanie a podanie daňových priznaní, čím spôsobil daňovému subjektu v
priamej príčinnej súvislosti so svojím protiprávnym konaním škodu tým, že vykázaný nadmerný odpočet
DPH nebol v zákonnej lehote a zákonným spôsobom vrátený. Správca dane vo veci správnosti a

včasnosti odvodu DPH zo zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie september 2009 neuvádza
žiadne informácie o dôvodoch neoprávneného zadržiavania nadmerného odpočtu DPH po uplynutí
zákonnej lehoty. Preto je žalobca toho názoru, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci a jeho rozhodnutie vykazuje značný stupeň arbitrárnosti. Rozhodnutie správcu
dane bolo výsledkom vyrubovacieho konania, nevychádzalo, resp. nemalo vychádzať len z protokolu o

daňovej kontrole, ktorý je len jedným z dôkazov, ale celkového konania, a preto treba pri posudzovaní
zákonnosti daňového konania posudzovať celé konanie správcu dane, nielen daňovú kontrolu, ktorá
je len čiastkovým úkonom v rámci tohto konania. Daňový subjekt namietal nezákonnosť daňového
konania ak celku, teda aj obdobie pred začatím daňovej kontroly. Pokiaľ ide spoluprácu so spoločnosťou
ZITOS, s. r. o., a pokiaľ bolo konštatované, že bola neúspešná, teda neskončila zrealizovaním projektu

v podobe priemyselnej výroby mastenca, neznamená, že spolupráca neexistovala a nerozvíjala sa.
To, že spoločnosť ZITOS, s. r. o. nezabezpečila financovanie projektu, nemožno dávať za vinu
daňovému subjektu. Úmysel daňového subjektu bol jasne deklarovaný v podnikateľskom zámere
(príloha znaleckého posudku) a aj tento bol správcovi dane známy z jeho kontrolnej činnosti. Prípravná
činnosť, aj spolupráca so ZITOS bola tiež správcovi dane zdokladovaná. Preto je nesprávny záver

žalovaný, ak uvádza na str. 12, druhý odsek zdola napadnutého rozhodnutia, že spolupráca so ZITOS, s.
r.o.,saneuskutočnila.Onasauskutočnila,lensanedosiaholzamýšľanýcieľ,t.j.vybudovanieprevádzky
na úpravu mastenca v Obci Rajec v priestoroch bývalej fabriky na výrobu kobercov „KORASAN“. Tento
cieľ nebol dosiahnutý, lebo ZITOS, s. r. o. sa nepodarilo získať potrebné finančné prostriedky, ani z
eurofondov. Cieľ spolupráce nebol dosiahnutý z dôvodov mimo kontrolu daňového subjektu. V súvislosti

s tvrdením žalovaného, že sa neuplatnili podmienky dodania služby podľa zmluvy zo dňa 18.03.2009,
žalobcauviedol,žepredmetzmluvynebolviazanýlennaspoluprácusoZITOS,s.r.o.Natútospoluprácu
bol naviazaný len spôsob úhrady a jej splatnosť. Samotná cena bola určená dohodou zmluvných
strán v pevne stanovenej sume. Kúpnopredajná cena bola jasne stanovená, nemenným spôsobom.
Variabilnou formu stanovené platobné podmienky nespôsobujú žiadne spochybnenie dodania predmetu

zmluvy. Reálne dodanie predmetu zmluvy bolo realizované na základe písomnej zmluvy a na základe
zmluvy bola vystavená faktúra - daňový doklad. Prevod práv registrovalo združenie podnikateľov TANO
GRUPPO, nakoľko ÚPV SR takýto prevod medzi spolumajiteľmi nezapisuje, neregistruje. ÚPV SR
registruje len spolumajiteľov, nie ich podiely. Predmetná zmluva o prevode práv č. XXXXXXXX/T je
dôkazom, že služba (prevod práv) bola prevodcom dodaná a nadobúdateľom prijatá, čo by mohli potvrdiť

aj svedkovia, ktorých však správca dane odmietol vypočuť napriek tomu, že ich výsluch daňový subjekt
navrhoval. Prevod práv bol realizovaný na základe písomnej zmluvy. Prevodca práva odovzdal (čl. III
bod 1 zmluvy) a nadobúdateľ tieto práva prebral (čl. III bod 2 zmluvy). Z toho vyplýva, že daňová
povinnosťvznikla,lebodňa18.03.2009bolaslužbadodaná.Daňovýsubjektpreukázalprípravnúčinnosť
v danej veci, čo si správca dane preveril aj nahliadnutím do spisu u subjektu B. J.. Bola preukázaná

prípravná fáza hospodárskej činnosti daňového subjektu a jeho úmysel realizovať projekt „Úprava
mastenca“, a teda aj použitie fakturovaného plnenia na podnikateľskú činnosť. V súvislosti s tvrdením I.
st. správneho orgánu, ako aj žalovaného o zneužití práva, žalobca uviedol, že správca dane ani žalovaný
žiadne zneužitie práva nikdy nepreukázal, ani ho vlastne riadne neskúmal, je to len nepreukázané
tvrdenie, resp. obyčajné konštatovanie bez opory o vykonanom dokazovaní. Personálne prepojenie

spolumajiteľov patentu nemôže byť prvkom preukazujúcim zneužitie práva, takýto názor nemá oporu v
žiadnomprávnompredpise,anivjudikatúre.Jetobežnápodnikateľskáprax,akspolupracujúcesubjekty,
ktoré sú nejako prepojené, napr. personálne, nemá to nič spoločného so zneužitím práva. K otázke
personálneho prepojenia poukázal žalobca na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 „ORFEJ“zo dňa 19.12.2012, C-621/10, C-129/11 a čl. 80 Smernice Rady o DPH, ako aj § 22 ods. 8 a 9 Zákona o
DPH. Čo sa týka zaplatenia protihodnoty, prípadne niektorých iných prvkov, na ktoré sa daňové orgány
tak často odvolávajú, nejedná sa o podmienku na odpočítanie dane podľa Zákona o DPH a daňové

orgány nemajú právomoc ukladať daňovému subjektu podmienky, ktoré zákon neukladá. To, že konanie
o patentovej prihláške bolo zastavené, je absolútne irelevantné pre posúdenie nároku na odpočítanie
dane. Konanie o patentovej prihláške bolo zastavené v roku 2010 a toto konanie sa týka zdaňovacieho
obdobia september 2009. Zánik patentovej ochrany nemá vplyv na existenciu vynálezu, ten existuje aj
naďalej, aj naďalej ho možno aj využívať. Keďže daňový subjekt preukázal prípravnú činnosť a toto aj

podložil objektívnymi dôkazmi, nemožno už vôbec hovoriť o nejakom zneužití práva a jasne to dokazuje
úmysel realizovať projekt „Úprava mastenca“. Žalobca ďalej poukazoval na judikatúru Súdneho dvora
EÚ C-37/95, C-400/98, C-110/94. Na záver uviedol, že žiadne zneužitie práva zo strany daňového
subjektu nebolo daňovými orgánmi preukázané, nebol aplikovaný postup zisťovania zneužitia práva
podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax a iní, daňové orgány posudzujú otázku
zneužitia práva v rozpore s judikatúrou SD EÚ a Smernicou o DPH, preto ich následné rozhodnutia

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci
ďalej uviedol, že žalovaný zotrváva aj naďalej na dôvodoch, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí
a pre úplnosť ďalej k veci uviedol, že výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie odpočítania dane z

preverovanej faktúry a správca dane následne vyčíslil dopad výsledkov daňovej kontroly na výslednú
daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu. Nadmerný odpočet v sume 161 461,20 Eur
uplatnený v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie september 2009 nebol v čase výkonu daňovej
kontroly vrátený, preto neuznanie uplatneného odpočítania dane z preverenej faktúry v sume 161 500,-
Eur znamenalo nepriznanie nároku na uplatnený nadmerný odpočet v sume 161 461,20 Eur a zároveň

vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti v sume 38,80 Eur, ktorú mal žalobca ako kontrolovaný daňový
subjekt zaplatiť. Tým, že daňová kontrola je procesom kontrolným, z jej povahy vyplýva, že ju správca
dane môže vykonať na základe podaného daňového priznania. Správca dane pôvodne neakceptoval
daňové priznanie žalobcu - daňového subjektu TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, na DPH za
zdaňovacie obdobie september 2009 z dôvodu, že správca dane spochybnil oprávnenie osoby, ktorého

podala konať za daňový subjekt a v tejto veci správca dane s daňovým subjektom komunikoval v záujme
odstránenia pochybností. Následne správca dane postupoval na základe právneho názoru vo veci
oprávnenosti osoby, ktorá daňové priznanie podala, uvedeného v rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013 vo veci žaloby daňového subjektu INVESTANO, s. r. o., na

základe čoho podané daňové priznanie daňového subjektu TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica
(od 10.09.2013 TALCUM GRUPPO, s. r. o.) na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 správca
akceptoval. Následne správca dane začal výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september
2009, výsledkom ktorej bolo neuznanie uplatneného nadmerného odpočtu a určenie vlastnej daňovej
povinnosti za zdaňovacie obdobie september 2009. Predmetom žaloby je práve rozhodnutie žalovaného

odvolacieho orgánu zo dňa 24.11.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu zo dňa 04.06.2014
o vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2009 a nie skutočnosti predchádzajúce
tejto kontrole (konanie predchádzajúce daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie
september 2009 je predmetom samostatnej žaloby sp. zn. 23S/217/2014). Žalovaný v súvislosti s
námietkami žalobcu poukázal na § 49 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň

z tovarov alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová
povinnosť. Dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočtu, pričom nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru či služby
faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie, pretože samotná faktúra nie je dôkazom o
tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Podľa

§ 2 ods. 1 písm. a), b) Zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby
za protihodnotu uskutočnenú zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, z čoho
vyplýva, že dohodnutie reálnej protihodnoty, odplaty je podmienkou na to, aby sa plnenie považovalo za
predmet DPH. Uplatnenie § 49 Zákona o DPH na prijaté tovary a služby (odpočítanie dane) vyžaduje
ako podmienku pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane skutočnosť, že nadobudnuté tovary a

služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami platiteľa. Vzorky mastenca
nijako nepreukazujú, že boli vyrobené postupom, ktorý bol predmetom Patentu č. XXXXXX, prípadne
patentovej vyhlášky PP 5017-2007 (realizácia v provizórnych podmienkach v byte). Je nevyhnutné,
aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva naodpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení,
s ktorými je spojené právo na odpočet dane. Táto požiadavka ako dôkazné bremeno daňového
subjektu vyplynula priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer mal preto daňový

subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. Zo všetkých okolností súvisiacich
s danou vecou vyplýva, že nešlo o prípravnú činnosť smerujúcu k hospodárskej činnosti, nakoľko
obchodné prípady súvisiace s prevodom spolumajiteľského podielu k prihláške č. PP XXXX-XXXX.
s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ a v obchodných
prípadoch v súvislosti s Patentom č. XXXXXX s názvom „Spôsob úpravy mastenca“ sa uskutočňujú

opakovane v reťazci uvádzaných personálnych prepojených spoločností a osôb v priebehu viacerých
zdaňovacích období (až rokov), ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvoriť
podmienky na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, t. j. vedú k zneužitiu práva, ktorého hlavným
cieľom je získanie daňovej výhody a na takéto konanie sa nesmie prihliadnuť. Bolo spochybnené
dodanie fakturovaného plnenia, nebolo dostatočne preukázané použitie fakturovaného plnenia na
účely zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu). Hlavným cieľom predmetných

zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu, čo vyplýva z toho, že išlo o obchodné transakcie
deklarované medzi personálne a ekonomicky úzko vzájomne prepojenými osobami. Osoby, ktoré sa
zúčastňovali deklarovaného obchodu, boli úzko personálne a ekonomicky prepojené, čím bol splnený
predpoklad, že vedeli, že sa zúčastňujú konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody. Personálne
prepojenie daňových subjektov zúčastnených na obchodnom prípade vyplýva z výpisov obchodného

registra jednotlivých spoločností a zo zistenej daňovej kontroly. Personálne prepojenie spoločností spája
nielen osoba M.. Y. O., ale predovšetkým T.. T. C., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavil za
dodávateľapreverovanéfaktúryazmluvy,malvyrobiťvzorkymastenca.Spoločnostiaosobyzúčastnené
na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, čo preukazujú výpisy z
obchodnéhoregistraaleboajzinformáciíÚPVSRzodňa24.10.2013,bolispolumajiteľmiO.č.XXXXXX,

pričom tieto spoločnosti majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica,
resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica. Z písomného vyjadrenia M.. Y. O. zo dňa 26.02.2014
vyplýva, že faktúra č. 180309/T nebola uhradená, pretože spolupráca s firmou ZITOS, s. r. o., Trnava
skončila neúspechom. V súvislosti s § 49 ods. 2 Zákona o DPH bolo povinnosťou daňového subjektu
preukázať zámer o použití fakturovaného plnenia v čase vzniku práva na odpočítanie dane. Svoj zámer

daňový subjekt relevantnými dôkazmi nepreukázal. V merite veci súvisiace obchody, ktorých predmetom
je prevod práva k vynálezu, licencii, patentu, patentovej vyhláške a s tým súvisiacich služieb v reťazi
prepojených spoločností a osôb, boli predmetom už viacerých daňových a súdnych konaní.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy

piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že v predmetnom prípade nebolo
zistené také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, a preto žalobu žalobcu zamietol.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Vdanomprípadežalobažalobcusmerujeprotirozhodnutiužalovanéhoč.1100301/1/516568/2014/5094
zo dňa 24.11.2014.

V danom prípade predmetom rozhodnutia I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici,

ako aj II. st. správneho orgánu - žalovaného je vyrubenie rozdielu dane za mesiac september 2009,
nepriznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2009 a vyrubenie vlastnej daňovej
povinnostinaDPH.Znapadnutýchrozhodnutísprávnychorgánovvyplýva,žepredmetomtohtosúdneho
konania nie je preskúmavanie zákonnosti súvisiacej s neoprávneným zadržiavaním nevráteného
nadmerného odpočtu DPH a nepriznanie sankčných úrokov, preto súd sa s námietkami žalobcu v žalobe

v súvislosti s nepriznaním nadmerného odpočtu DPH a sankčných úrokov ani nezaoberal. Správca
dane pôvodne neakceptoval daňové priznanie žalobcu - daňového subjektu TALCUM, s. r. o., Podháj
57, Banská Bystrica (od 10.09.2013 TALCUM GRUPPO, s. r. o.) na DPH za zdaňovacie obdobie
september 2009 z dôvodu, že správca dane spochybnil oprávnenie osoby, ktorá mohla konať za daňový
subjekt. V súvislosti so spochybnením oprávnenej osoby sa viedlo konanie na krajskom súde pod sp.

zn. 23S/89/2011 a na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Sžf/36/2012. Rozsudok Najvyššieho súdu SR
je zo dňa 18.04.2013. Až po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR vykonal správca dane daňovú
kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2009. Konanie predchádzajúce daňovej kontrolevykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2009 má byť predmetom samostatnej žaloby
sp. zn. 23S/217/2014.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a

7, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa písm. b) citovaného
ustanovenia zákona, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené

zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že služby boli použité platiteľom v súvislosti s uskutočnením jeho
podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky
požadovanej podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého

vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou pre odpočet DPH. Pre uplatnenie odpočtu DPH
nepostačuje len deklarovanie dodanie tovaru alebo služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne
vecné plnenie, dôkazné bremeno je na žalobcovi, žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.

Pokiaľžalobcatvrdil,žebolapreukázanáprípravnáfázahospodárskejčinnostidaňovéhosubjektuajeho

úmysel realizovať projekt „Úprava mastenca“ , a teda aj použitie fakturovaného plnenia na podnikateľskú
činnosť, k tomu súd uvádza, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože vyrobenie vzoriek mastenca (aj
to v jednoduchých domácich podmienkach) nie je prípravná fáza hospodárskej činnosti a nebolo
preukázané, že by došlo k začatiu hospodárskej činnosti so súvisiacou výrobou mastenca, spolupráca
so spoločnosťou ZITOS, s. r. o., sa neuskutočnila, nepodarilo sa jej získať finančné prostriedky.

V súvislosti so zákazom zneužívania práva (rozsudky Halifax a iné), zásada zákazu zneužívania práva
znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s
cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Súdny dvor v tejto súvislosti s rozsudkom Halifax okrem iného
konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby

predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach
smernice a vo vnútornej správnej úprave, ktorá je preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej
poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovanými týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo
všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.
Právo na odpočet DPH by prináležalo žalobcovi v prípade (za predpokladu, že by boli splnené náležitosti

§ 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, § 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o DPH), že
neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody bez existencie
iného hospodárskeho cieľa. Nie je dôvod na to, aby sa na účely skúmania existencie zneužitia robili
rozdiely medzi prípravnými činnosťami a následnými činnosťami.

Skutočnosti, že cieľom predmetných zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu - nadmerného
odpočtu z titulu odpočítania DPH na základe faktúrového plnenia, nasvedčujú nasledujúce skutočnosti:
- išlo o obchodné transakcie deklarované medzi personálne a ekonomicky úzko vzájomne prepojenými
osobami,
- doklady deklarujúce preverované plnenie vystavila a podpísala tá istá osoba Ing. T. C.,

vystavil za dodávateľa Autoservis FALKO, s. r. o., odberateľskú faktúru č. 180309/T zo dňa 18.03.2009 a
podpísal Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXX/T zo dňa 18.03.2009, a to za prevodcu Autoservis FALKO,
s. r. o., aj za nadobúdateľa TALCUM GRUPPO, s. r. o.,
- úhrada odplaty za fakturované plnenie bola dohodnutá neurčito, nejednoznačne, úhrada bola viazaná
na získanie finančných prostriedkov spoločnosťou ZITOS, s. r. o., spoločnosť ZITOS, s. r. o.,

finančné prostriedky nezískala, odplata nebola uhradená,
- žalobca nepreukázal úmysel reálneho využitia fakturovaného plnenia na uskutočnenie svojich
zdaniteľných plnení.Vsúvislostispatentomč.XXXXXX,akoajspatentovouprihláškouč.PPXXXX-XXXXbolopredložených
množstvo žiadostí na ÚPV SR v súvislosti s prevodom patentu po malých častiach, udeľovanie licencií,
ďalej strpenie užívacích práv k vynálezu a podobne. Ako príklad uvádzam viacero sporov, ktoré sa

viedli v senáte 23S: sp.zn. 23S/195/2004, 23S/194/2004, 23S/196/2004 (veci boli spojené na spoločné
konanie a viedli sa pod sp.zn. 23S/194/2004), mal súd zistené, že jeden z prihlasovateľov vynálezu -
žalobca PLATÓN, s.r.o. si proti Daňovému riaditeľstvu SR uplatňoval nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty za odpredaj časti patentu „Spôsob úpravy mastenca“, ktorý bol predchodcom „Spôsob prípravy
mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH,

krajský súd žalobu žalobcu zamietol a rozsudok krajského súdu č.k. 23S/194/2004-105 zo dňa 29.
septembra2004sastalprávoplatnývspojenísrozsudkomNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžo-KS4/2005.
Obdobne to bola aj v spojených veciach vedených pod sp.zn. 23S/181/2004, keď si nadmerný odpočet
uplatňoval žalobca T.. T. C. - ECCO FATTO proti Daňovému riaditeľstvu SR.

Vo veciach vedených na KS BB pod sp.zn. 23S/117/2008 si žalobca VIVA M&M uplatňoval odpočet dane

z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR a v ďalšej obdobnej veci si žalobca TANOARCH,
s.r.o. sp.zn. 23S/36/2008 uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR, v
obidvoch veciach si žalobcovia odpočet uplatňovali z licenčných zmlúv v súvislosti s patentom „Spôsob
úpravy mastenca“. Aj v týchto veciach bol žalobca neúspešný.

Pokiaľ ide o prevod práva na riešenie „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom
čistoty“, žalobca viedol spory aj v ďalších veciach ako napríklad sp.zn. 23S/22/09, keď bola žaloba
žalobcu zamietnutá a rozsudok KS BB sa stal právoplatný.

Zo spisu sp.zn. 23S/71/2009 je súdu známe, že proti konateľovi spoločnosti s.r.o. TANO CONTO T.. T.

Kovandovi bolo vedené aj trestné konanie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Konanie sa
viedlo na Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3T 25/00.

Pokiaľ išlo o udelený patent „Spôsob úpravy mastenca“, ako aj pokiaľ ide o prihlášku na udelenie
patentu „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ani v jednom prípade

nedošlo k priemyselnému využitiu a boli vypracované len vzorky. Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte. Žalobca už od roku 2004, ako začal súdne spory s Daňovým riaditeľstvom SR pre nadmerný
odpočet DPH v súvislosti s predajom patentu č. PP XXX-XX „spôsob úpravy mastenca“ nepreukázal
hospodárske využitie vynálezu. Súdu je známe, že viacerí z prihlasovateľov patentu č. PP XXX-XX viedli
v minulosti viac ako desiatku sporov proti daňovým úradom, v ktorých sa domáhali nadmerného odpočtu

dane (napr. predaj patentu po častiach č. PP XXX-XX, „spôsob úpravy mastenca“, príkladmo možno
uviesť veci: sp. zn. 23S/194/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn.
23S 195/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S 196/2004, žalobca
PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/181/2004, žalobca T. C. ECCO-FATTO,
žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/192/2004, žalobca T. C. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové

riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/193/2004, žalobca T. C. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR.
V súvislosti s odplatou za využívanie patentu na základe licenčnej zmluvy a uplatňovania nadmerného
odpočtu DPH sa viedol spor sp. zn. 23 S/36/2008, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové
riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom práva na riešenie sa viedli napríklad spory sp. zn. 23S/118/2009,
žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o. , žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/4/2009, žalobca

TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o.,
žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/59/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný
Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/72/2009 žalobca VIVA M&M, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo
SR; V súvislosti s prevodom práva na riešenie vynálezu „spôsob úpravy mastencového produktu s
vysokým stupňom čistoty“, č. 5017-2007 sa viedol napríklad spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp.

zn. 23S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom
autorských práv k využívaniu technologického postupu úpravy mastenca sa viedol spor o nadmerný
odpočet DPH vo veci sp. zn. 23S/71/2009, žalobca TANO CONTO, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo
SR. Uvedené spory neboli uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pracuje aj ďalší správny senát 24S, do ktorého napádajú obdobné spory ako do senátu 23S.

Z uvedených sporov je súdu všeobecne známe, že hlavnú úlohu pri personálnom prepojení zo
spomínaných súdnych sporov mal T.. T. C..Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby nebol v rozpore so
zákonom, preto žalobu žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní
neúspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní odjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.