Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200123
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715200123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa S. N. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v obci F. č. XX zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Humennom na Štefánikovej ulici č. 22 proti odporcovi T. N. nar. XX.X.XXXX
trvale bývajúceho v N. na ulici L. I. XXXX/XX toho času bývajúci v obci I. pod W. S. XXX F. republika
zastúpeného E. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. na ulici L. I. XXXX/XX v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 10C 5/2015 z 12.7.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu

Michalovcez12.7.2016sp.zn.10C5/2015ododporcuprenavrhovateľaS.N.nar.X.X.XXXXz33Eurna
150 Eur mesačne počnúc dňom 9.1.2015 do budúcna, ktoré je povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15-
teho dňa vopred a tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 13C 647/2001-35 z 30.9.2002.

Zrušuje výrok o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.
13C 647/2001-35 tak, že zvýšil výživné z 33 Eur na 120 Eur mesačne, ktoré zaviazal odporcu platiť

navrhovateľovi vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 9.1.2015 do budúcna. Dlžné výživné
1.610,58Eurpovolilodporcovisplácaťvmesačnýchsplátkachvovýške50Eurspolusbežnýmvýživným
až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho návrhu o zvýšenie výživného z 33 Eur na sumu 300 Eur

mesačne počnúc dňom 9.1.2015 do budúcna v celom rozsahu vyhovel, alternatívne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie navrhovateľa smerovalo
aj proti výroku o trovách konania, kde žiadal, aby odvolací súd zmenil v tejto časti výrok rozsudku súdu
prvej inštancie a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že výživné 120
Eur považuje za nedostačujúce predovšetkým s prihliadnutím na zmenu pomerov od poslednej úpravy
výživného a na dlhé časové obdobie, počas ktorého výživné upravované nebolo. Zdôraznil, že posledný
raz bolo rozhodnuté, keď bol vo veku päť rokov a od toho času došlo niekoľkokrát k výraznej zmene

pomerov predovšetkým u navrhovateľa a je presvedčený, že aj u odporcu. Vyslovil názor, že už aj v
čase poslednej úpravy výživného bolo určené nízke výživné vzhľadom na pomery v čase tohto určenia.
Uviedol, že naďalej žije so svojom matkou, jej manželom a babkou v spoločnej domácnosti. Manžel
matky je nezamestnaný, má živnosť a v súčasnej dobe nemá žiaden príjem. Matka je zamestnaná vspoločnosti P. Jej priemerný mesačný zárobok je 400 Eur mesačne. Opätovne poukázal na dôvody,
ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, a to predovšetkým skutočnosť, že končí štúdium na strednej
odbornej škole a s ukončením tohto štúdia maturitnou skúškou sú spojené zvýšené výdavky. Vzhľadom

na špecifikum štúdia je nevyhnutné zabezpečiť si napr. pracovné ošatenie a financovať náklady spojené
so zabezpečením surovín, ktoré potrebuje na varenie pri maturitnej skúške. Okrem toho poukázal na
fyzický vzrast, dosahuje nadpriemernú výšku a nadpriemerné číslo topánok, ktorých zabezpečenie je
finančne náročnejšie. Zdôraznil, že matka nie je schopná zo svojho priemerného mesačného zárobku
zabezpečiť všetky tieto nevyhnutné náklady preto aj on počas prázdnin matke finančne vypomáhal

brigádami. Z týchto finančných prostriedkov si mohol zaplatiť napr. autoškolu. Počas školského roka
však nie je schopný vykonávať brigádnicku činnosť vzhľadom na denné štúdium. Zdôraznil, že odporca
sa od rozvodu s jeho matkou o neho nezaujímal, platil výživné vo výške 33 Eur mesačne počas celého
obdobia od jeho piatich rokov až doteraz a neprispieval žiadnym iným spôsobom na jeho výživu a
výchovu. Vyslovil presvedčenie, že odporca vo vyjadrení k návrhu o zvýšenie výživného nadhodnotil
svoje mesačné náklady. Spochybnil nevyhnutnosť zakúpenia osobného motorového vozidla v cene

220.000 Kč, pričom auto údajne potrebuje len na cestu do zamestnania, preto je názoru, že mohol
zakúpiť auto nižšej finančnej hodnoty. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že odporca je schopný platiť
vyššie výživné a také rozhodnutie by bolo spravodlivé. Súčasne navrhol zmeniť výrok o náhrade trov
konania, ktorým konajúci súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov z právneho zastúpenia. Žiadal, aby
odvolací súd zmenil tento výrok podľa ust. § 55 Civilného mimosporového konania, v zmysle ktorého

súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

3. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správny a zákonný. Uviedol, že zo svojho mesačného zárobku musí splácať úvery v českej
mene, ktoré mu boli poskytnuté na zakúpenie si bytu a zakúpenie si auta, ktoré nevyhnutne potrebuje na

cestovanie do zamestnania. Zdôraznil, že v prípade, ak by bolo určené zvýšené výživné navrhovateľovi
na 300 Eur mesačne a v podobnej sume by mu prispievala matka, navrhovateľ by dosiahol takú sumu,
ktorá je vyššia ako minimálna mesačná mzda a fakticky by nemusel pracovať, pričom on pracuje ako
robotník na zmeny v Českej republike a na zárobok, ktorý dosahuje, musí ťažko pracovať. Tvrdenie
navrhovateľa, že manžel jeho matky nemá žiaden príjem, považuje za nedôveryhodné a v tejto súvislosti

poukázal na to, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou dostatočne nezaoberal. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zákonný.

4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
1.7.2016 zrušil zák. č. 99/1963 Zbierky Občiansky súdny poriadok.

5.Podľa§395CMPak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnostitohtozákonazostávajúzachované.Nalehoty,ktorédňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona
neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,

uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o výživnom,
dlžnom výživnom a trovách konania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36
CMP), ohľadom schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, ako aj odôvodnených
potrieb navrhovateľa, vykonal dokazovanie ohľadom zákonných podmienok pre zvýšenie výživného,
zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení a svoje rozhodnutie čo do

nároku o zvýšenie výživného dostatočne odôvodnil. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil zmenu pomerov navrhovateľa v súvislosti s určením výšky výživného
ako aj skutočnosti, v dôsledku ktorých došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré zvýšenie
určeného výživného odôvodňujú. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe kpodstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla každé tri roky v súvislosti s jeho fyzickým a
psychickým vývojom a dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou
povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného, resp. zvýšení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené
potreby dieťaťa nezahŕňajú len potreby nevyhnutné pre život, ale v prípade, ak to schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, medzi tieto potreby patria aj výdavky dieťaťa na

kultúrne vyžitie, rozšírenie obzorov, záľuby, relax, zábavu a pohodlie v takej miere, aby bolo zachované
právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. K odvolacím námietkam odporcu ohľadom
príjmov navrhovateľa z brigádnickej činnosti a neochoty navrhovateľa týmto spôsobom si zvýšiť životnú
úroveň konštatuje, že tento príjem nemá trvalý charakter a spravidla ani dostatočnú výšku na to,
aby odôvodňoval určenie nižšej vyživovacej povinnosti, resp. by bol dôvodom na zamietnutie návrhu
o zvýšenie výživného. Uvedené prostriedky by navrhovateľ získaval vo svojom voľnom čase popri

sústavnej príprave na výkon budúceho povolania a je potrebné preto prihliadať na ne, ako na formu
vreckového. V danom prípade však aj tieto možnosti má navrhovateľ výrazne obmedzené, keďže
je študentom denného stredoškolského štúdia, kedy má minimálne možnosti si finančne vypomáhať
brigádnickou činnosťou. K odvolacej námietke odporcu týkajúcej sa príjmov manžela matky odvolací
súd uvádza, že manžel matky nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, napriek tomu

súd prvého stupňa preukázal, že navrhovateľovi sa snaží v rámci svojich finančných možností a
schopností prispievať určitou finančnou čiastkou. Nie je však možné mu zo zákona uložiť povinnosť
starať sa o výživu a výchovu navrhovateľa. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom
spisu a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade je zvýšenie výživného
odporcu pre navrhovateľa dôvodné, prihliadol aj na skutočnosť, že výživné nebolo zvýšené od šiesteho

roku veku navrhovateľa. Vychádzajúc zo všetkých vykonaných dôkazov vyhodnotených vo vzájomnej
súvislosti odvolací súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov
a preukázané výdavky spojené s ukončením strednej školy maturitou, ako aj samotné výdavky spojené
s ošatením, stravovaním a zabezpečením určitých kultúrnych potrieb zvýšenie výživného odôvodňujú.
Odvolací súd po posúdení všetkých okolností dospel k odlišnému názoru týkajúceho sa rozsahu

zvýšenia výživného, preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil výživné odporcu pre
navrhovateľa z 33 Eur na 150 Eur mesačne, čo v danom prípade považuje za primerané a dostatočné
prihliadnuc na všetky okolnosti daného prípadu a to tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane
povinného rodiča. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade nastala situácia, kedy
zodpovednosť za výživu a výchovu maloletého dieťaťa, toho času už plnoletého navrhovateľa, bola v

priebehu rokov od šiesteho roku jeho veku až do podania návrhu na zvýšenie výživného ponechaná
výlučne na matku, t.j. druhého rodiča, ktorá sa o navrhovateľa starala reálne od jeho šiestich rokov
veku a dobrovoľne si plnila vyživovaciu povinnosť voči nemu za pomoci svojich rodičov na hranici
možností a bolo by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou, keby
nebolovýživnédostatočnezvýšené anipouplynutítoľkýchrokov,počasktorýchnastalazmenapomerov

nepochybneniekoľkokrát.Výživnémusízodpovedaťnielenodôvodnenýmpotrebámmaloletéhodieťaťa,
resp. toho času už plnoletého navrhovateľa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného rodiča, a preto je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby navrhovateľa uspokojené v takej
miere, ktoré odzrkadľujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné
je zákonné a správne, nakoľko zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie

o zvýšení výživného v zmysle Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v
napadnutom výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné z 33 Eur na 150 Eur mesačne, čo v danom prípade
mázadostatočnéaprimeranétakvzhľadomkodôvodnenýmpotrebámnavrhovateľa,akoajmožnostiam
a schopnostiam odporcu.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
určené doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v
rozsahu danom v ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že vo výroku o dlžnom výživnom, ktorý súvisí s
výrokom o zvýšení výživného neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto hopodľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ zrušil a podľa ust. § 391 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výživnom je predbežne vykonateľné
a odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že od rozhodnutia súdu navrhovateľ poberá
výživné v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež preto, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil, je potrebné doplniť dokazovanie a riadne zistiť skutkový stav ohľadom plnenia si vyživovacej

povinnosti odporcom v období od rozhodnutia súdu prvej inštancie do právoplatného rozhodnutia
odvolacieho súdu z dôvodu riadneho a zákonného výpočtu dlžného výživného. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo výroku o určení dlžného výživného pochybil, pretože
neurčil obdobie, za ktoré predmetné dlžné výživné bolo určené. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že
v prípade ak by o dlžnom výživnom rozhodol na základe nových skutočností zistených v odvolacom
konaní odvolací súd, odňal by tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom a využiť tak právo

podať opravný prostriedok. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil
rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 CSP.

12. Odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil rozsudok aj vo výroku o trovách účastníkov

konania, o ktorých súd prvej inštancie opätovne rozhodne s prihliadnutím na zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).