Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208672
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116208672.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: N. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, Y., zastúpený: Procházka & partners, spol. s r.o., IČO: 36 854
948, Búdkova 4, 811 04 Bratislava, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: K. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., t.č. bytom A. H. XX, Y., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 11.04.2016 do 14.04.2016 z a s t a v u j e .

II. Vyživovacia povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, voči navrhovateľovi za
v y š u j e zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne, ktoré výživné je osoba povinná

výživným povinná platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 15.04.2016.

III. Vo zvyšnej časti sa návrhz a m i e t a .

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.04.2016 do 31.10.2016 vo výške 588,- eur sa
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, p o v o ľ u j e zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po
20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku

s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/33/2012-373 zo dňa 25.11.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/16/2014-411 zo dňa 14.07.2014 v časti
určenia bežného výživného na navrhovateľa.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04.04.2016, doručeným súdu dňa 15.04.2016, domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od 11.04.2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej
výživným k navrhovateľovi - plnoletému dieťaťu, zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 200,00 eur
mesačne.

2. Na pojednávaní dňa 08.09.2016 navrhovateľ uviedol, že žiada zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu,
voči čomu osoba povinná výživným, ktorá bola na pojednávaní prítomná, nenamietala.

3. Podľa § 395 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)4. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé podanie

sa posudzuje podľa jeho obsahu.

7. Podľa § 29 ods. 1 a 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a
to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. (1) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (3)

8. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie
od 11.04.2016 do 14.04.2016 na základe čiastočného späťvzatia návrhu v tejto časti vo výroku I.
rozsudku zastavil, keď osoba povinná výživným voči späťvzatiu návrhu v uvedenej časti na pojednávaní
nenamietala.

9. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Trnava v konaní sp.zn. 19P/33/2012 rozhodol
o rozvode manželstva rodičov navrhovateľa o úprave práv a povinností k spoločným deťom na čas
po rozvode. Otca zbavil rodičovských práv vo vzťahu k obom spoločným deťom N. a Z.. Momentálne
už plnoletý navrhovateľ žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým bratom Z..

Otec prispieva na jeho výživu mesačne sumou 50,- eur na základe rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave č.k. 23CoP/16/2014-411, právoplatné dňa 16.09.2014. Navrhovateľ nastúpil dňa 21.09.2015 na
denné štúdium technickej univerzity - N. G., so sídlom v Y., odbor priemyselný manažment. Uvedené
predstavuje podstatné zvýšenie nákladov pre navrhovateľa a samozrejme jeho matku ako osobu, ktorá
ho ako osobu v príprave na povolanie vyživuje. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je študentom technickej

školy a manažérskeho odboru, bolo nevyhnutné mu zabezpečiť študijné pomôcky najmä notebook, k
nemu prislúchajúce zariadenia ako veľkokapacitné úložisko, tlačiareň, tonery, papier, internet, telefón
a podobne. Rovnako si navrhovateľ potrebuje pravidelne zabezpečovať učebné materiály, rysovacie
pomôcky, rysovací papier a samozrejme stravu v školskej jedálni či cestovné. Vymenované predstavuje
veľmi výrazné zvýšenie nákladov pre navrhovateľa a jeho matku, ktorá sa mu uvedené študijné

pomôcky snaží zabezpečiť aspoň v nevyhnutnej miere. Navrhovateľ sa taktiež dlhodobo lieči na astmu
a alergie. Vekom sa mu zhoršila kontaktná alergia - najmä v oblasti očí a kože na tvári, na tele,
s tým, že musí užívať viac druhov kvapiek a mastí a má nastavenú dlhodobú antialergickú terapiu.
Uvedené taktiež predstavuje zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť o navrhovateľa. Ďalej sa
navrhovateľ vyjadril v podaní zo dňa 23.06.2016, kde poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu

v Trnave vo veci sp.zn. 19P/33/2012, ktorým bol zakázaný styk otca s navrhovateľom z dôvodov
výlučne na strane otca navrhovateľa, ktorý dlhodobo zneužíval postavenie navrhovateľa, ako jemu
zverenej osoby a na základe vážnych skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, bol otcovi nielen
obmedzený styk s navrhovateľom, ale súd ex offo rozhodol aj o zbavení rodičovských práv a povinností
otca voči navrhovateľovi a príslušná sudkyňa podala dokonca návrh na začatie trestného stíhania

otca navrhovateľa. Je zrejmé, že osoba povinná výživným svoje skutky voči navrhovateľovi nielenže
neoľutovala, ale stále ich zapiera a označuje za klamstvá, ktoré mu majú poškodiť. Ďalej navrhovateľ
poukazoval na veľký nepomer medzi výdavkami a príjmami, a to v neprospech príjmov. Dovoľuje si preto
poukázať na skutočnosť, že aj v čase trvania manželstva otec navrhovateľa pracoval pre spoločnosť
E. Y., s.r.o.. Matka navrhovateľa mala v tom čase informáciu o tom, že príjem osoby povinnej výživným

pozostával jednak z oficiálne priznaného príjmu od zamestnávateľa, ale taktiež z neoficiálnych príjmov
vo výške od 200 do 300 eur mesačne. Matka navrhovateľa je dlhodobo onkologickým pacientom s
plným invalidným dôchodkom. Jej zdravotný stav sa môže kedykoľvek zhoršiť a zapríčiniť jej dlhodobú
pracovnú neschopnosť. V minulosti sa tak opakovane stalo. V takom prípade by mohlo byť štúdium
navrhovateľa ohrozené. Rovnako poukazujú aj na fakt, že matka navrhovateľa ako dlhodobo chorá

osoba je aj napriek mnohým zdravotným komplikáciám súvisiacim s liečbou onkologického ochorenia
ochotná pracovať, aby tak umožnila svojim deťom dôstojný život a na druhej strane stojí zdravý muž,
ktorý už niekoľko rokov zotrváva v zamestnaní, v ktorom dosahuje minimálny možný zárobok. Zároveň
si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ sa tiež vyjadril v podaní zo dňa29.09.2016, kde uviedol, že matka navrhovateľa na základe rozhodnutia v dedičskom konaní č.k. XXD/
XXX/XXXX zdedila 1/4 nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý bol následne predaný a jej bola vyplatená
suma z predaja zodpovedajúca jej majetkového podielu, a to vo výške 16.750,- eur. Uvedené prostriedky

matka navrhovateľa použila najmä na splatenie dlhov, ktoré zanechal ešte otec navrhovateľa, prípadne
dlhov, ktoré si matka navrhovateľa brala pod tlakom otca navrhovateľa - toto jeho konanie je súčasťou i
prebiehajúceho trestného konania. Išlo o dlhy v nebankových spoločnostiach, dlhy na nájomnom, dlhy v
bankách, telekomunikačných spoločnostiach, či dlhy fyzickým osobám, ktoré ich splatenie požadovali aj
od matky navrhovateľa. Všetky tieto pohľadávky matka navrhovateľa splatila, a to aj tak, že si požičala na

ich splatenie peniaze od rodiny a známych. Z dedičstva následne vyplatila práve tieto najmä súkromné
pôžičky a ďalšie výdavky, a to splatenie dlhu bratovi matky navrhovateľa v sume 1.500,- eur, splatenie
dlhu priateľke matky navrhovateľa v sume 1.000,- eur, splatenie dlhu priateľke matky navrhovateľa, ktoré
si požičal otec navrhovateľa na náklady spojené s obstaraním zubných protéz 1.000,- eur, splatenie auta
I. V. (matka navrhovateľa dostala od B. príspevok na auto vo výške cca 6.600,- eur, zvyšok (6.000,- eur)
doplatila, uvedená suma je len zostatkom, ktorý bol splatený z dedičstva 3.500,- eur, stolový počítač

pre navrhovateľa a jeho maloletého brata 750,- eur, nábytok do detskej izby 650,- eur, stoličky do
kuchyne 112,- eur, bicykle pre navrhovateľa a jeho maloletého brata s príslušenstvom 800,- eur, 4-
dňový výlet s navrhovateľom a jeho maloletým bratom do K. 550,- eur, oprava motorového vozidla
(cúvacie senzory) 300,- eur, stomatológ pre navrhovateľku (náklady spojené s onkologickou liečbou),
rekonštrukcia chrupu navrhovateľky (taktiež nutnosť spôsobená onko liečbou) 1.300 - 1.500,- eur,

úspory v banke (na účely prípadného pohrebu navrhovateľky) 2.000,- eur, úspory v banke pre prípady
nutnosti 2.500,- eur, spolu cca 16.400,- eur. Navrhovateľ ako dôkazy označil a predložil potvrdenie o
návšteve školy, kúpnu zmluvu na zánovný notebook, potvrdenia o kúpe pomôcok, výpisy zo zdravotných
záznamov, pokladničné doklady, kartu platiteľa, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa
23.05.2016, faktúry č. 1160619045, č. 7605286893, č. 7604316715, č. 7603362798, č. 7602395221,

potvrdenie o objednávke zo dňa 18.07.2016, pokladničné doklady, faktúru č. 5160461423, objednávku
zo dňa 29.06.2016, potvrdenie o zrealizovaní transakcie, výtlačky z internetových stránok, navrhol tiež
ako svedkyňu vypočuť matku navrhovateľa.

10. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otec navrhovateľa, sa vyjadril k návrhu v podaní

zo dňa 14.06.2016, doručenom súdu dňa 14.06.2016, kde uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu
sa jeho finančné pomery podstatne nezmenili, čo je zrejmé aj z dokladu o jeho príjmoch za posledné
obdobie.Vtejtosúvislostipovažujezapotrebnézdôrazniť,ževzhľadomnavzniknutúsituáciuspôsobenú
aj rozhodnutiami súdu a následným konaním jeho bývalej manželky si v prvom rade musel riešiť
svoje existenčné podmienky tak, aby mohol vôbec vykonávať nejakú prácu umožňujúcu mu platenie

výživného, exekúcií (ktoré vznikli v spojitosti s hore uvedenými súdnymi rozhodnutiami), pričom teda
najvyššiu a podstatnú čiastku jeho výdavkov tvorí popri finančných prostriedkoch za jedlo, ošatenie,
náklady za telefón a iné suma za prenájom jednoizbového bytu, v ktorom býva, a to v čiastke 300
eur mesačne. Ďalej poukazoval na to, že navrhovateľ nejaví od jeho núteného odchodu zo spoločnej
domácnosti v apríli 2012 žiadny záujem o jeho osobu ani o jeho zdravotný stav. Za celé obdobie ho

nijakonekontaktoval,neinformovalhoaniosvojomživote,štúdiu,čisituáciivrodine.Rovnakoinformáciu
o jeho štúdiu na vysokej škole sa dozvedel prostredníctvom tohto súdneho konania, pričom taktiež
mu nie sú známe, aké výsledky dosahuje navrhovateľ na vysokej škole. Je potrebné poukázať aj na
skutočnosť, že navrhovateľ spolu so svojou matkou sa neustále všemožne snažia o jeho kriminalizáciu
podávaním rôznych lživých podaní na súdy, na políciu a v súčasnej dobe vystupujú proti nemu ako

údajní poškodení v zinscenovanom konaní na tunajšom súde, pričom uvedené konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené. Neštítia sa ani jeho ohovárania a osočovania pred ich známymi a aj pred úradmi,
znevažujú jeho dôveryhodnosť rôznymi klamstvami, čo má veľmi negatívny vplyv nielen na dôstojnosť
jeho osoby, jeho zdravie a kondíciu, ale ohrozujú aj jeho život, pričom všetky tieto ich skutky majú za
následok skutočnosť, že bol nútený zrušiť svoje živnostenské oprávnenie a musel sa zamestnať. Ďalej

pokladá za potrebné v kontexte celého tohto jeho zložitého a psychicky náročného obdobia poukázať
a dať do pozornosti konajúcemu súdu, že navrhovateľ sa svojimi lživými a tendenčnými písomnými aj
osobnými vyjadreniami v rámci pojednávaní na Okresnom súde v Trnave sp.zn. 19P/33/2012 vyjadroval
oňomakootcoviveľmidehonestujúcoaneúctivo,čoprispeloakojedenzdôvodovkrozvodumanželstva
s matkou navrhovateľa a ako sám navrhovateľ uvádza, aj k zbaveniu rodičovských práv vo vzťahu

k nemu, vtedy maloletému, a k jeho bratovi Z. Odhliadnuc od uvedeného, z predložených dokladov
o kúpe kozmetiky, osobného oblečenia je zrejmé, že navrhovateľ pri kúpe neprihliada na finančné
pomery v rodine, nepreferuje nákup štandardného tovaru, ale že sa naopak orientuje na drahší značkový
tovar. Rovnako je tomu aj pri nákupe tašky, za ktorú si aj máloktoré dieťa žijúce v kompletnej rodinenedovolí zaplatiť 34,95 eura. Za sporné rovnako považuje doklady pod č. 8., 9. a 10., kde nákup
mobilného telefónu s puzdrom spoločne za 189,59 eur sa ťažko dá uznať ako nutná položka pre
dosiahnutie kvalitných študijných výsledkov. Navyše v čase, keď sa mobilní operátori predháňajú v

ponuke zľavnených mobilných telefónov, sa javí tento nákup ako nehospodárne konanie pri ťaživej
finančnej situácii v rodine navrhovateľa. Z dokladov o kúpe pod vyššie uvedenými číslami je ako
príjemca uvedená iná osoba ako dospelý navrhovateľ, teda nie je možné určiť, kto v skutočnosti tovar
využíva, preto sa nedá s istotou určiť, či prispieva vynaložená suma skutočne k potrebám navrhovateľa
ako študenta. Časté neuvážené nákupy a výdavky navrhovateľa a jeho matky boli príčinou sporov a

nedorozumení aj v minulosti počas ich spoločného života. Kde snaha o uvážlivé a rozumné financovanie
a investovanie prostriedkov v rodine z jeho strany, boli a aj v súčasnosti sú zo strany navrhovateľa a
jeho matky označované ako týranie. Riešenie všetkých hore uvedených zbytočných sporov, vedených a
zveličovaných prednostne z nenávisti matky navrhovateľa a aj samotného navrhovateľa voči jeho osobe
ho stoja nemálo síl, energie a života, pričom je pre neho toto ich konanie nepochopiteľné vo vzťahu k
možnosti zlepšenia jeho finančnej situácie, čo by malo za následok aj potencionálne možné zlepšenie

finančného zabezpečenia navrhovateľa. Poukazoval aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 8CoP/177/2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/242/2011 a 11Cop/5/2015. Vzhľadom na
hore uvedené skutočnosti teda navrhuje súdu, aby po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa
ako neopodstatnený zamietol. Ako dôkazy v priebehu konania označil a predložil súdu potvrdenie
o hotovostnom vklade zo dňa 05.04.2016 a 12.05.2016, potvrdenie o príjme zo dňa 03.05.2016,

potvrdenie o exekučných zrážkach zo dňa 14.06.2016, záznam z predbežnej konzultácie zo dňa
03.08.2016,výpoveďzamestnávateľazpracovnéhopomeruzodňa09.08.2016,nájomnúzmluvuzodňa
01.05.2012, potvrdenia o hotovostnom vklade, pokladničné doklady, potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti občana/uchádzača o zamestnanie zo dňa 07.10.2016, lekársky nález zo dňa 17.10.2016.

11. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

12. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a
osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, ako aj dôkazmi, ktoré súd zaobstaral sám v súlade

s § 36 CMP, a síce výsledkami elektronickej lustrácie rodičov navrhovateľa v Registri obyvateľov a
výsledkamielektronickejlustrácierodičovnavrhovateľaanavrhovateľavSociálnejpoisťovni,odpoveďou
Sociálnej poisťovne zo dňa 27.04.2016, potvrdením o príjme matky navrhovateľa zo dňa 28.04.2016,
potvrdením o príjme osoby povinnej výživným zo dňa 03.05.2016, oznámením Štatistického úradu
SR zo dňa 11.07.2016, odpoveďou B. Y. zo dňa 13.07.2016, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa

13.09.2016, oznámením ÚPSVaR Y. zo dňa 20.09.2016, potvrdením ÚPSVaR Y. zo dňa 14.10.2016,
obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 19P/33/2012 a sp.zn. 19P/33/2016, výsluchom
navrhovateľa, osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, svedkyne - matky navrhovateľa a zistil
nasledovný skutkový stav:

13. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 19P/33/2012 vyplýva, že rozsudkom súdu prvej
inštancie č.k. 19P/33/2012-373 zo dňa 25.11.2013, potvrdeným rozsudkom súdu druhej inštancie č.k.
23CoP/16/2014-411 zo dňa 14.07.2014, bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa, maloleté deti
N. a Z. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok,
otcovi bolo určené výživné vo výške 50,- eur na každé dieťa, bol zakázaný styk otca s maloletými deťmi

a otec bol pozbavený rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z obsahu uvedeného spisu
bolo ďalej zistené, že matka navrhovateľa bola v tom čase zamestnaná u zamestnávateľa K. X. Y. s
priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 451,76 eura a zároveň poberala invalidný dôchodok vo
výške 420,- eur mesačne, t.j. príjem spolu 871,76 eura. Otec navrhovateľa bol v tom čase zamestnaný
v spoločnosti E. Y. s.r.o., G. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 340,33 eura. Obaja rodičia

mali vyživovaciu povinnosť voči (v tom čase) maloletému navrhovateľovi a maloletému synovi JW..
Navrhovateľ mal v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku 17 rokov a navštevoval 7. ročník 8-ročného
gymnázia. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, bol alergik, astmatik, mal kožné a ortopedické problémy.
Z č.l. 385 predmetného spisu ďalej vyplýva, že vec prejednávajúca sudkyňa po rozhodnutí vo veci
samej podala dňa 05.12.2013 na Okresnú prokuratúru Y. podnet - oznámenie o podozrení zo spáchania

trestnéhočinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208Trestnéhozákonaotcomnavrhovateľa.

14. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 19P/33/2016 vyplýva, že sa v ňom matka
navrhovateľa domáha zvýšenia výživného na maloletého Z., ku ktorému má otec navrhovateľa tiežvyživovaciu povinnosť, a to zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Uvedené konanie
doposiaľ nebolo skončené.

15. Z potvrdenia o príjme osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca navrhovateľa,
zo dňa 03.05.2016 (č.l. 26) vyplýva, že od 01.01.2011 bol zamestnaný v spoločnosti E. Y. s.r.o. a
dosahoval priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške XXX,- eur. Z výpovede zamestnávateľa zo dňa
09.08.2016 (č.l. 80) vyplýva, že zo strany zamestnávateľa mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, s tým, že dohodnutá výška odstupného je za 3 mesiace, pracovný pomer

sa mal skončiť 31.08.2016, dôvodom výpovede bola nadbytočnosť zamestnanca. Podľa oznámenia B.
Y. zo dňa 20.09.2016 (č.l. 114) je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.09.2016, s úradom
spolupracuje, vhodné zamestnanie mu ponúknuté nebolo. Z výsledkov elektronickej lustrácie otca
navrhovateľa v Sociálnej poisťovni (č.l. 141) vyplýva, že poberá dávku v nezamestnanosti vo výške
238,20 eura mesačne a tiež že v mesiaci august 2016 bol jeho vymeriavací základ vo výške 1.837,24
eura. Z lekárskeho nálezu obvodného lekára osoby povinnej výživným zo dňa 17.10.2016 vyplýva, že

otec navrhovateľa je v liečbe obvodného lekára pre stav po punkcii G. cysty. V anamnéze má atopický
ekzém, asthma bronchiale, polyvalentná alergia, renálna kolika (1982, 1988, 2011), vertebrogenný
bolestivý syndróm, nadváha, porucha glukózového metabolizmu, hypertenzívna choroba, pedes plani. Z
lekárskeho nálezu ortopéda S.. K. K. zo dňa XX.XX.XXXX, predloženého k nahliadnutiu na pojednávaní
súd zistil, že pretrváva hmatná cysta v podkolennej oblasti pravého kolena, objektívne: koleno inak bez

hydropsu. pohyb limitovaný mierne náplňou podkolennej jamky, palp. bolestivosť medzikĺbnej štrbiny,
sono: bakerova cysta, vretenovitý tvar vyplnená denznými hmotami, ojedinele kolekcia tekutiny v cyste.
Záver: Bakerova cysta, gen. 1.dx, stav po punkcii. Doporučené MRI vyšetrenie pre chronické obtiaže.

16. Z odpovede ÚPSVaR Trnava zo dňa 13.07.2016 (č.l. 70) vyplýva, že v období od 16.09.2014

po súčasnosť evidovali 87 voľných pracovných miest na pozíciu obchodný zástupca. Z odpovede
Štatistického úradu SR zo dňa 11.07.2016 (č.l. 69) vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda osoby
vykonávajúce prácu obchodného zástupcu bola v roku 2015 vo výške 1.025,- eur.

17.Zpotvrdeniaopríjmematkynavrhovateľazodňa28.04.2016(č.l.23)vyplýva,žematkanavrhovateľa

je stále zamestnaná u zamestnávateľa H. X. Y. a dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške
495,57 eura, pričom v mesiaci apríl a máj 2015 jej bola vyplatená náhrada dočasnej PN vo výške 86,90
eura, t.j. jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 502,- eur. Z oznámenia N. poisťovne zo dňa
13.09.2016 (č.l. 108) vyplýva, že matka navrhovateľa poberá invalidný dôchodok vo výške 435,40 eura
mesačne.ZpotvrdeniaB.Y.zodňa14.10.2016(č.l.135)súdzistil,žematkenavrhovateľabolposkytnutý

dňa 17.03.2014 peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v sume 6.638,79 eura a
tiež že poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla s účinnosťou od 01.12.2013 v sume 33,09 eura mesačne.

18. Z potvrdenia N., S. P. so sídlom v Y. zo dňa 19.09.2016 (č.l. 111) vyplýva, že navrhovateľ študuje

bakalársky študijný program priemyselné manažérstvo v dennej forme štúdia v 2. roku štúdia, pričom
štúdium začalo 01.09.2015. Z výsledku elektronickej lustrácie navrhovateľa v N. poisťovni zo dňa
02.11.2016 (č.l. 140) vyplýva, že navrhovateľ brigádnicky pracoval v mesiacoch jún - september 2016 v
spoločnosti Y. N. SR, a.s., kde dosiahol hrubý príjem 57,44 eura za mesiac jún XXXX, 113,98 eura za
mesiac júl 2016, 29,62 eura za mesiac august 2016, 0,- eur za mesiac september 2016.

19. Na pojednávaní navrhovateľ poukazoval na to, že nie je možné, aby otec navrhovateľa vyžil zo
sumy 351,- eur mesačne, keď má výdavky na nájomné vo výške 300,- eur mesačne a zároveň platí
výživné na dve deti. Už v čase rozvodu manželstva mala matka navrhovateľa informáciu, že spoločnosť
E. Y. vyplácala otca legálne, ale aj mimo, to znamená, bez dokladu. Majú podozrenie, že má aj iné

príjmy, okrem tých čo preukázal. V konaní o rozvod nepreukazovali aj iné príjmy otca navrhovateľa
ako mu boli vyplácané legálne, pretože tam boli iné dôvody, a to z dôvodu urýchlenia konania, výživné
bolo až druhoradé. Dlho uvažovali o tom, či bude návrh podaný, pretože nechceli, aby sa navrhovateľ
stretol s otcom, ale vzhľadom na situáciu sa rozhodli, že návrh podajú. Pokiaľ ide o deň splatnosti 10-
teho dňa v mesiaci uvedený v návrhu, v tomto nebol žiaden zámer, navrhovateľ súhlasí aj s 15-tym

dňom. Navrhovateľ má náklady na stravu vo výške 170,- eur - t.j. strava doma vzhľadom na to, že je
ekonomickejšie. Ďalej na dopravu vo výške 20,- eur na MHD, na internet vo výške 11,- eur. Pokiaľ ide
o ošetrenie pleti - toto podstupuje navrhovateľ asi 1x mesačne vo výške 20,- eur, lieky Biotron sirup
50,- eur mesačne, je to bylinkový sirup na upokojenie a rosaceu, ktorý mu odporúčala kožná lekárka,toto je asi 2 balenia týždenne, ďalej navrhovateľ berie lieky na alergiu, na afty, na imunitu, spolu je to
všetko asi 50,- eur mesačne, pretože väčšina liekov je voľnopredajných. Náklady na oblečenie sú asi
30,- eur mesačne, kozmetika - holenie a prípravky na citlivú pokožku asi 30,- eur mesačne, z dôvodu, že

navrhovateľ má rosaceu, mobilný telefón vo výške 12,- eur mesačne, nie je tam započítané bývanie a
jednorazové náklady na papier, toner a podobne. Pokiaľ ide o náklady na školu, bol zakúpený počítač,
tonery kupuje asi raz mesačne, s tým, že si tlačí sám skriptá. Tonery kupuje vždy raz za mesiac všetky tri,
ako sú uvedené na č.l. 9, čím nahrádza kúpu učebníc. Otec navrhovateľa platí riadne výživné vo výške
50,- eur mesačne. K právnemu zastúpeniu uviedli, že právne zastúpenie navrhovateľa je pro bono, nie

je možné hovoriť o tom, že vznikali nejaké zbytočné náklady.

20. Navrhovateľ pri výsluchu účastníka konania uviedol, že brigádnicky pracoval minulý rok v lete a tak
isto si vybavil aj tieto prázdniny, s tým, že neprekračuje stanovenú výšku pre odvody 188,- eur. Študuje
denné štúdium, s tým, že prvý semester bolo štúdium každý pracovný deň, v súčasnosti je to 4 dni v
pracovnom týždni. Študuje na S. Y.

21. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otec navrhovateľa, na pojednávaní pri výsluchu
uviedol,ževočinemuprebiehajúexekúcieztitulu,žesimatkanavrhovateľauplatnilatrovyvrozvodovom
konaní. Nesúhlasí so zvýšením výživného z dôvodu, že to nemá z čoho platiť. Matka navrhovateľa a
navrhovateľ majú veľký záujem na kriminalizácii jeho osoby, on sa musí tomuto brániť. Poukazuje na

to, že navrhovateľ je právne zastúpený. K tvrdeniu, že sú mu vyplácané vyššie prostriedky, uvádza,
že nie sú mu vyplácané žiadne iné prostriedky od zamestnávateľa. V období trvania manželstva bol
zamestnaný na živnosť v spoločnosti, v ktorej je t.č. zamestnaný formou pracovného pomeru. Počas
trvania manželstva dostával dve platby, jednu cez živnostenské oprávnenie a druhú nejakých 40,- eur
ako zamestnanec, pretože si to vyžadovala vtedajšia legislatíva. Žije v domácnosti sám. Náklady na

bývanie má vo výške 300,- eur mesačne, pričom v tomto sú zahrnuté aj služby, výdavky na telefón má
vo výške 25,- eur mesačne. Ak súd by nazrel do trestného spisu, zistil by, že sa navrhovateľ snaží o
dehonestáciu jeho osoby, uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú pravdou. Toto všetko má značný vplyv na jeho
zdravotný stav. Pokiaľ ide o náklady na stravu, stravuje sa väčšinou doma, je to asi 100,- eur, na ošatenie
je to asi 30,- eur mesačne, ďalšie výdavky uviesť nevie. V spoločnosti E. Y. pracuje ako obchodný

zástupca, obchodujú so spotrebiteľským balením liehu. Má vyštudované gymnázium, má nadstavbu
železničná doprava a preprava, prax má v obchodnom zastupovaní, v železničnej doprave pracoval 10
rokov, robil výpravcu a vlakového dispečera - bolo to v roku 1983 až 1993. Skončil tam z dôvodu zmien
v spoločnosti, prepúšťali sa zamestnanci. V prípade vyšších výdavkov ako sú jeho príjmy, mu pomáhajú
priateľa zo spoločenstva, pričom ide o spoločenstvo kresťanov. Na pojednávaní dňa 08.09.2016 otec

navrhovateľa uviedol, že je pravdou, že nie je v súčasnosti zamestnaný, je evidovaný na úrade práce od
01.09.2016, s tým, že si hľadá zamestnanie. Zamestnanie si hľadá na internete, oslovuje spoločnosti,
hľadá si ho cez známych a priateľov a cez úrad práce. Prioritne si hľadá miesto obchodného zástupcu.
Ešte dávky v nezamestnanosti nepoberá, má riadnu výplatu. Keď bol zamestnaný v spoločnosti E.
priebežne si hľadal aj lepšie platené pracovné miesto, skúšal sa naspäť zamestnať na železnici, skúšal

aj určité obchodné spoločnosti. Nemá však doklady, že ich navštívil, nakoľko nepredpokladal, že by
to mohol niekedy potrebovať. Pokiaľ uvádzal, že mu s výdavkami prevyšujúcimi jeho príjmy pomáhalo
spoločenstvo kresťanov, ide o skupinu 150 až 200 ľudí. Pomáhajú mu s vecami, s jedlom, napr. zo
záhrady, rôznymi zbierkami. Nevie toto preukázať, nakoľko nepredpokladal, že by to mohol niekedy
potrebovať. Pokiaľ ide o jeho mesačné náklady, tieto sú stále rovnaké. Má aj nejaké pôžičky, ale nemá k

nim podklady, nie sú to pôžičky z bánk alebo nebankových spoločností, ide o pôžičky od fyzických osôb,
ku ktorým sa nevie teraz bližšie vyjadriť, ale predloží súdu špecifikáciu písomne. Ďalej uviedol, že mzda
mu je vyplácaná v hotovosti, vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie nemôže mať účet. Exekučné
konanie prebieha z dôvodu vymáhaných trov konania z rozvodového konania. V prípade exekúcií
uvedených na č.l. 50 spisu, nevie o aké exekúcie ide. Mal za to, že jedna z týchto súm mala byť na trovy

z rozvodového konania a jedna na znalečné. Ďalej poukazoval na to, že v prípade príjmu uvedeného
Štatistickým úradom je potrebné zohľadniť jeho vek, a to je, že má XX rokov. Na poslednom pojednávaní
sa otec navrhovateľa ospravedlnil, že nedoručil do spisu požadované doklady, nakoľko od 07.10.2016
je práceneschopný. Práceneschopný je po zranení pravej nohy, praskla mu G. cysta. Predpokladanú
dobu liečby nepozná, dnes (pozn. súdu 03.11.2016) bol u špecialistu, nepovedal mu koľko sa bude liečiť,

má podstúpiť magnetickú rezonanciu. Na nohu neužíva žiadne lieky. Momentálne mu nič nepredpísali,
zajtra idem k obvodnému lekárovi. Cysta mu praskla 04.10.2016, odvtedy navštívil 4x ortopéda, vyberal
mu tekutinu z cysty a 2x absolvoval kontrolu u obvodného lekára. Nemá na pojednávaní požadované
doklady, ktoré mal doložiť v zmysle uznesenia z predchádzajúceho pojednávania, nakoľko sa nemoholkvôli PN spojiť s advokátom a ani nahliadnuť do spisu. Nevie uviesť výšku ním uvádzaných pôžičiek
na minulom pojednávaní a tiež sa nevie vyjadriť ani ohľadom exekúcií. Pokiaľ ide o sumu 1.837,24
eura, ktorá mu podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bola vyplatená v auguste 2016, išlo o odstupné.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti má preto, že mu tak bolo poradené z úradu práce, resp.
úrad práce to vyžaduje. Právom záverečnej reči uviedol, že zo strany právneho zástupcu navrhovateľa
sú to iba konštrukcie, ktoré používa. Pokiaľ človek príde o zamestnanie, pracuje tam 6 rokov, nemôže
tam nič zmeniť. Taktiež je po následku úrazu, ktorý si sám nezavinil, práceneschopný. Hľadá si prácu
na úrade práce. To, že navrhovateľ predloží výpis zamestnaní stiahnutý z internetu, kde neskúma

žiadne podklady, kde na veľa zamestnaní sú požadované odborné spôsobilosti, jazykové spôsobilosti
a minimálne polovica z nich nedosahuje ani minimálny príjem, ktorý bol zistený zo Štatistického úradu
pre jeho kvalifikáciu, myslel si, že súd bude vychádzať z reality, ktorá je tu a nie tlačiť sa tu do štatistík.
Predkladá ešte jeden lekársky nález, ktorý poukazuje na to, že trpí rôznymi chorobami, ktoré mu sťažujú
predpoklad nájsť si primeranú prácu. Žiada súd, aby vyčkal s rozhodnutím, pokiaľ si nenájde adekvátnu
prácu, lebo to nebude mať z čoho platiť.

22. Svedkyňa -. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že počas ich manželstva mal bývalý manžel
zdokladovaný príjem a potom vie, že u zamestnávateľa E. Y. mával peniaze aj bokom, s tým, že žili ako
žili, o veľa veciach počas manželstva nevedela, alebo sa dozvedela neskôr. Ale vie, že mu dával peniaze
aj bokom, bolo to niekedy 200,- eur, alebo 150,- eur, niekedy 300,- eur, nebolo to však 10,- eur. Nikdy

ona sumu nevedela, s peniazmi disponoval vždy iba muž. Ale, že mal príjem bokom, to áno. Keď sa jej
vrátilo onkologické ochorenie v marci 2014, bol jej poskytnutý príspevok na osobné motorové vozidlo,
ktoré si aj v marci 2014 kúpila. Na vozidlo dostala polovicu sumy od štátu a druhú polovicu si platila. Od
štátu to bolo 6.300,- eur a ona platila 6.000,- eur, túto sumu si požičala. Ide o I. V.. Bolo to nové vozidlo,
bolo jej tak aj doporučené na B. práce, aby išlo o nové vozidlo, pretože nové sa menej kazia. Mesačne

dostáva od úradu práce 33,- eur príspevok na benzín. Žiadne iné dávky nedostáva. Jej čistý mesačný
príjem od zamestnávateľa je okolo 400,- až 500,- eur v čistom. Potom poberá invalidný dôchodok vo
výške 435,40 eura mesačne. Nehnuteľnosti nevlastní. Bývajú v nájomnom byte pre potreby mesta a je
viazaný na jej prácu. Môže ho obývať dovtedy, dokedy je zamestnaná. Nájomné platí 225,- eur a 105,-
eur služby, 38,- eur elektrika, 9,90 eur internet. V domácnosti býva so synmi.

23. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

28. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať

len odo dňa začatia súdneho konania.

30. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.31. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

32. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

33. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

34. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je

dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoleté dieťa - navrhovateľa zo sumy
50,00 eur mesačne na sumu 140,00 eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 15.04.2016.

35. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v
čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o

zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/33/2012-373 zo dňa
25.11.2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúcej zmenu výšky
vyživovacej povinnosti.

36. K zmene pomerov na strane navrhovateľa prišlo jednak uplynutím času viac ako 2 roky, keď v
čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mal navrhovateľ 17 rokov, pričom v súčasnosti je už plnoletý a vo
veku 20 rokov, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, kultúrno-
spoločenské vyžitie, ktoré náklady sú nákladmi dospelého človeka oproti nákladom na dospievajúceho.
Zvýšené náklady sú okrem toho u navrhovateľa spojené aj s denným štúdiom na vysokej škole,

pričom tieto náklady sú nepomerne vyššie ako náklady na štúdium na strednej škole. Niet pochýb o
tom, že navrhovateľ sa pripravuje na svoje budúce povolanie vo forme denného štúdia na vysokej
škole, z ktorého dôvodu nie je schopný sám sa živiť, ale stále je odkázaný výživou na svojich
rodičov. Výživné doposiaľ poskytované zo strany otca navrhovateľa už nezodpovedá odôvodneným a
nevyhnutným potrebám navrhovateľa, lebo na jeho strane došlo k výraznému zvýšeniu potrieb nielen

vyšším vekom, ale najmä nástupom na vysokú školu. Pokiaľ ide o zdravotné problém navrhovateľa, tu
ku zmene neprišlo, pretože už v čase skoršieho rozsudku bol navrhovateľ alergik, astmatik, mal kožné
a ortopedické problémy.

37. Pokiaľ ide o príjem matky navrhovateľa, táto je tak ako v čase skoršieho rozsudku zamestnaná

u zamestnávateľa K. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 502,- eur a zároveň
poberá invalidný dôchodok vo výške 435,40 eura mesačne, t.j. príjem spolu 937,40 eura mesačne.
Od 01.12.2013 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 33,09 eura mesačne. Z uvedeného
vyplýva, že príjem matky navrhovateľa sa oproti času skoršieho rozsudku zvýšil o cca 65,- eur, k čomu

poberá uvedený príspevok na kompenzáciu výdavkov na auto.

38. Pokiaľ ide o príjem otca navrhovateľa, tento je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade
práce, pričom poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 238,20 eura mesačne. Súd však vyhodnotením
všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že napriek tomu nie je možné

uzavrieť, že na strane otca navrhovateľa došlo k zhoršeniu jeho možností a schopností, a teda má
za to, že nie je možné na jeho momentálnu nezamestnanosť prihliadať. Súd má za to, že naopak,
oproti preukázanému čistému príjmu otca navrhovateľa z času skoršieho rozsudku vo výške 340,33 eura
mesačne došlo k zvýšeniu jeho potencionálneho čistého príjmu na sumu 1.025,- eur, ktorú čistú mzdu by
otec mohol dosahovať, ak by si počas jeho pracovného pomeru v spoločnosti E. s.r.o. skutočne hľadal

zamestnanie v odbore, v ktorom má prax, a síce v odbore obchodný zástupca. Súd neuveril tvrdeniam
otca navrhovateľa, že tak aj robil, ale bol neúspešný, nakoľko v období od 16.09.2014 do 13.07.2016
evidovali na ÚPSVaR Y. až 87 voľných pracovných miest na pozíciu obchodný zástupca. S poukazom
na správu ŠÚ SR priemerná čistá mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu obchodného zástupcubola v roku 2015 vo výške 1.025,- eur. Otec navrhovateľa sa tak nemusel uspokojovať s minimálnou
mzdou, ktorú poberal u zamestnávateľa E. Y. s.r.o., ale nič mu nebránilo nájsť si lepšie platenú prácu v
rovnakom odbore. Nie je pritom možné prihliadať ani na poukazovanie na jeho vek, nakoľko je stále v

produktívnom veku bez takých zdravotných problémov, ktoré by mu bránili v hľadaní si zodpovedajúcej
práce, keď žiaden zo zdravotných problémov uvedených v lekárskej správe zo dňa 17.10.2016 neznižuje
jeho pracovnú schopnosť, o čom by svedčilo len priznanie aspoň čiastočnej invalidity. Navyše, jeho
tvrdenie, že si takú prácu hľadal, avšak neúspešne, ničím nepreukázal, preto súd jeho tvrdeniu neuveril.
Zároveň bolo preukázané, že výdavky otca navrhovateľa (300,- eur na nájom, 100,- eur na stravu, 25,-

eurnatelefón,30,-eurnaošatenie,100,-eurnavýživné,spolu555,-eur)prevyšujújehopríjmy(355,-eur
čistá mzda v E. s.r.o.), pričom nebol schopný preukázať, z čoho tento nepomer vykrýva. Na pojednávaní
síce tvrdil, že mu pomáha spoločenstvo kresťanov, avšak sám uviedol, že toto nevie preukázať. Rovnako
ak tvrdil, že má pôžičky, neuviedol, v akej výške, od koho, a to ani po odročenom pojednávaní. Uvedené
vyjadrovanie osoby povinnej výživným nie je potom možné považovať za nič iné, ako za zahmlievanie
jeho skutočných príjmov. V súvislosti so všetkým vyššie uvedeným je potom potrebné považovať za

pravdivú výpoveď svedkyne o tom, že popri minimálnej mzde bola otcovi navrhovateľa vyplácaná ďalšia
suma „na ruku“, a z uvedeného dôvodu potom nebol nútený hľadať si lepšie platené zamestnanie.

39. Súd poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného sa nevychádza iba z reálnych príjmov osoby
povinnej výživným, ale v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 ZR má súd povinnosť prihliadať aj len na

schopnosti a možnosti takejto osoby, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania.
Podľa názoru súdu je potrebné podľa tohto ustanovenia postupovať v prípade otca navrhovateľa
a prihliadať na priemernú čistú mesačnú mzdu, ktorú by mohol dosahovať, ak by si reálne hľadal
zamestnanie ako obchodný zástupca u iného zamestnávateľa, a to vo výške 1.025,- eur mesačne. Otec
navrhovateľa si musí byť vedomý toho, že je v produktívnom veku, s dvoma vyživovacími povinnosťami,

a musí vynaložiť všetko úsilie (tak ako matka navrhovateľa), aby dosahoval čo najvyšší príjem, nakoľko
jeho deti sú na neho svojou výživou odkázané, nakoľko ešte nie sú schopné samy sa živiť. Ak sa otec
uspokojil s (ním tvrdenou) minimálnou mzdou u zamestnávateľa E. Y. s.r.o. a nehľadal si lepšie platenú
prácu, kde by priemerne dosahoval X.XXX,- eur mesačne v odbore, v ktorom má prax (pričom ide o
priemernú, nie najvyššiu, mzdu), a ktorá ponuka voľných pracovných miest bola vysoká, uvedené je

treba vykladať na jeho ťarchu, a síce, že sa v tomto smere správa nezodpovedne a nedbá dostatočne
na svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, v tomto prípade voči navrhovateľovi. Na takéto jeho
správanie súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach
otca navrhovateľa dosahovať uvedenú čistú mesačnú mzdu 1.025,- eur, a je potrebné z nej vychádzať,

pričom oproti skoršiemu rozsudku sa jedná o zlepšenie možností otca navrhovateľa. Súd neprihliadal
na dočasnú pracovnú neschopnosť otca v období od 07.10.2016 do rozhodnutia súdu, nakoľko nejde
o trvalú zmenu, ale len o zmenu dočasnú, ktorá nemá vplyv na určenie výživného, nakoľko nejde o
významnú zmenu v zárobkovej sfére. To, že ide len o zmenu dočasnú, nasvedčuje aj skutočnosť, že sám
otec navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že žiada súd, aby vyčkal s rozhodnutím, pokiaľ si nenájde

adekvátnuprácu,zčohojezrejmé,žesúčasnýzdravotnýproblém(prasknutieBakerovejcysty)považuje
len za dočasný, nebrániaci mu hľadať si prácu. Navyše, ak by otec bol zamestnaný v zmysle vyššie
uvedeného, v období práceneschopnosti by mu boli vyplácané nemocenské dávky, z ktorých by rovnako
mohol výživné platiť. Súd teda dospel k záveru, že otec navrhovateľa ako muž v produktívnom veku
bez vážnych zdravotných problémov žijúci v Y. kraji s dostatkom voľných pracovných miest, je schopný

nájsť si zamestnanie v odbore obchodný zástupca s čistým mesačným príjmom cca 1.025,- eur. Bolo
by proti záujmu navrhovateľa, aby súd prihliadal na v podstate dobrovoľnú nezamestnanosť otca resp.
na jeho prácu len za minimálnu mzdu, pretože je povinnosťou rodiča starať sa o výživu svojho dieťaťa a
vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorých jeho výživu zabezpečí. Zároveň súd poukazuje
na skutočnosť, že matka navrhovateľa, ktorá je pre zdravotné problémy invalidizovaná, napriek tomu

pracuje, pričom dosahuje takmer vyššie uvedený čistý príjem.

40. Z uvedenej čistej mzdy 1.025,- eur, ktorú je schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľa
dosahovať, by bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť na obe svoje deti v rozmedzí od 20 do 25%
z čistého príjmu, t.j. v rozmedzí od cca 205,- eur do 256,25 eura. Nakoľko má však dve vyživovacie

povinnosti je potrebné vychádzať z hornej hranice, teda z potencionálneho príjmu, ktorý je schopný
dosahovať, by mal vynakladať mesačne sumu cca 250,- eur na obe deti. Na plnoletého syna súd potom
považovalzaodôvodnenúvyššiusumuvýživnéhovsume140,-eur, poukazomnačozostanevozvyšnejvýške 110,- eur primerané výživné aj na maloletého syna, pričom uvedené rozdelenie súm zodpovedá
aj rozdielu veku medzi deťmi, stupňu vzdelávania, s čím sú spojené rozdielne náklady.

41. Pokiaľ ide o náklady na navrhovateľa, súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné
mesačné náklady vo výške 345,- eur mesačne (strava 120,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena
10,- eur (zvýšené náklady preukázané neboli), lieky 25,- eur (ktorú sumu súd považoval za primeranú
s poukazom na lekársku správu na č.l. 4 v spojení s tým, že ide o odporúčané doplnky, ktoré nie je
nutné zakupovať každý mesiac, a preto suma 50,- eur je nadhodnotená), telefón 12,- eur, internet 11,-

eur (sumu spolu 23,- eur na uvedené súd považoval za primeranú s poukazom na obdobný výdavok
otca navrhovateľa), škola 31,54 eura (faktúra č.l. 9 preukazujúca nákup tonerov, čím na druhej strane
navrhovateľ nemusí vynakladať výdavky na učebnice), bývanie 106,- eur (celkové náklady na bývanie
318,- eur na č.l. 58 deleno 3 osoby). Za odôvodnené náklady navrhovateľa súd nepovažoval výdavky
na MHD, nakoľko navrhovateľ býva aj navštevuje školu v rámci mesta Y. pričom ide o vzdialenosť, ktorú
je možné prekonávať aj pešo.

42.Zvýšenévýživnézostranyotcanavrhovateľavovýške140,-eurmesačnejevsumou,ktoroujepodľa
názoru súdu otec schopný prispievať na výživu navrhovateľa, ak skutočne vynaloží úsilie v hľadaní si
adekvátneho zamestnania, s prihliadnutím na potencionálny príjem, s ktorým by mohol disponovať. Z
toho je zrejmé, že vo zvyšnej potrebnej časti sa bude musieť na nákladoch na navrhovateľa podieľať

aj jeho matka, u ktorej došlo k zvýšeniu príjmu oproti skoršiemu rozsudku (o cca 65,- eur), a ktorá je
povinná podieľať sa na výžive navrhovateľa aj finančne, nakoľko vzhľadom k plnoletosti navrhovateľa
sa o neho už osobne nestará. Súd tiež poukazuje tiež na to, že matkine pomery sa okrem zvýšenia
príjmu zlepšili aj zdedením majetku, z ktorého jej aj po čiastočných výdavkoch zostali úspory. Navyše, z
nákupov urobených matkou navrhovateľa je zrejmé, že jej životná úroveň je vyššia ako životná úroveň

otca navrhovateľa, pričom na tejto vyššej životnej úrovni má právo sa podieľať aj navrhovateľ, a preto
je odôvodnené požadovať, aby sa na zostávajúcich nákladoch na navrhovateľa podieľala jeho matka.
Čiastočne bude svoje náklady pritom pokrývať aj sám navrhovateľ, keďže sa brigádnicky zamestnáva,
hoci je treba poukázať na to, že k tomuto nie je povinný, keďže sa len pripravuje na svoje budúce
povolanie.

43. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená,
že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému

má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. Súdom novo určená výška
vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi je podľa názoru súdu zodpovedajúca schopnostiam otca
s prihliadnutím na skutočnosť, že má okrem plnoletého syna vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému
synovi Jurajovi. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného
vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného 140,00 eur mesačne, pričom

vyššie výživné by v súčasnosti nezodpovedalo možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľa.

44. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie
výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2013 prišlo k
zmene pomerov na strane navrhovateľa, keď navrhovateľ dosiahol plnoletosť, dospel, pričom študuje na

vysokej škole s čím súvisia zvýšené výdavky na jeho výživu a štúdium. Súd potom dospel súd k záveru,
že v záujme zabezpečenia potrebnej výživy navrhovateľa je, aby sa nej vo zvýšenej miere podieľala
nielen matka, ale aj otec navrhovateľa, preto súd výživné osoby ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné, zvýšil na sumu 140,00 eur mesačne. Súdom novo určená výška vyživovacej povinnosti osoby,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, voči navrhovateľovi, je podľa názoru súdu zodpovedajúca

odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako i zárobkovým možnostiam osoby povinnej výživným aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z. Vo zvyšnej
výškejepotrebné,abysananákladochnanavrhovateľapodieľalaajjehomatka,ktorásaonavrhovateľa
už osobne nestará, nakoľko je plnoletý.

45. Pokiaľ ide o tvrdenie osoby povinnej výživným, že navrhovateľ sa o ňom ako o otcovi vyjadroval
v konaní o rozvod veľmi dehonestujúco a neúctivo, uvedené nie je možné považovať za dôvod na
postup podľa § 75 ods. 2 veta pred bodkočiarkou ZR („Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi;“). Konanie o rozvod manželstva sa skončilo o.i. aj právoplatným výrokomo zákaze styku otca s navrhovateľom (vtedy maloletým dieťaťom) z viny otca navrhovateľa, a teda
dôvody na negatívne sa vyjadrovanie navrhovateľa o otcovi bolo plne opodstatnené. Navrhovateľ pritom
nepodal trestné oznámenie na otca, bola to sudkyňa rozhodujúca v konaní o rozvod manželstva, a teda

nie je pravdivým tvrdenie otca navrhovateľa, že sa ho snaží kriminalizovať. Nakoľko v konaní sp.zn.
19P/33/2012 bolo právoplatne preukázané také správanie sa otca k navrhovateľovi, ktoré odôvodnilo
zákaz styku otca s navrhovateľom a pozbavenie rodičovských práv, nemôže byť nejavenie záujmu
navrhovateľa o otca, nekontaktovanie a neinformovanie ho, považované za konanie rozporné s dobrými
mravmi.

46. Pokiaľ ide o skutočnosť, že uvedený potencionálny príjem otca navrhovateľa nebol zistený už v
konaní sp.zn. 19P/33/2012, súd poukazuje na osobitosti prípadu rozvodu rodičov navrhovateľa, kedy z
dôvodu urýchlenia rozvodu (pri súčasnom podozrení z týrania, o ktorom prebieha v súčasnosti trestné
konanie), sa javí ako prirodzené, že matka navrhovateľa nenamietala voči výživnému po 50,- eur na
každé dieťa. Navyše tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, súd skúma

možnosti a schopnosti osoby povinnej výživným nanovo, a nič mu tak nebránilo doplniť dokazovanie
v tomto smere, keď zároveň možnosť osoby povinnej výživným sa zamestnať na inom obdobnom
pracovnom mieste s nepomerne vyšším príjmom bola zisťovaná za obdobie po vyhlásení skoršieho
rozsudku.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za odôvodnený v časti
zvýšenia výživného zo strany osoby povinnej výživným zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 140,00 eur
mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu (§ 77 ods. 1 ZR), t.j. od 15.04.2016, a preto mu v tejto
časti vo výroku II. vyhovel, a vo zvyšku návrh navrhovateľa vo výroku III. zamietol. Splatnosť výživného
súd ponechal rovnakú ako v predchádzajúcom rozhodnutí, t.j. do 15-teho dňa každého mesiaca vopred,

keď navrhovateľ na splatnosti do 10-teho dňa v mesiaci nakoniec netrval, pričom súd v tomto prípade ani
nie je viazaný návrhom. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, je povinná platiť zvýšené
výživné k rukám navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ je oproti skoršiemu rozsudku už plnoletý.

48. K opakovanému poukazovaniu osoby povinnej výživným na to, že by sa potrebovala poradiť s

advokátom, súd uvádza nasledovné: Vo veci sa uskutočnili tri pojednávania. Na prvom pojednávaní
dňa 16.06.2016 sa osoba povinná výživným vyjadrila, že je pre neho nutné si zabezpečiť advokáta,
pričom súd ho predtým poučil o možnosti požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci Centrum
právnej pomoci. Na pojednávaní dňa 08.09.2016 doložil do spisu Záznam z predbežnej konzultácie
zo dňa 03.08.2016, z ktorého vyplýva, že uvedeného dňa navštívil CPP, kde bol informovaný, že

nespĺňa podmienky materiálnej núdze. Posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 03.11.2016, kde
osoba povinná výživným uviedla, že s advokátom sa nemohol spojiť kvôli úrazu. Na otázku súdu, prečo
neudelil plnú moc advokátovi od 03.08.2016, kedy mu CPP uviedlo, že mu bezplatnú právnu pomoc
neposkytne, do dňa jeho úrazu, uviedla, že sa mu to nepodarilo. Súd má za to, že s prihliadnutím na
uvedené, mala osoba povinná výživným dostatok času, celkom od júna do novembra 2016, minimálne

však 2 mesiace od 03.08.2016 (keď bolo zrejmé, že CPP jej bezplatnú právnu pomoc neposkytne)
do 04.10.2016 (tvrdený úraz), aby si zabezpečila právneho zástupcu, a ak sa je to nepodarilo, niet
dôvodu za týmto účelom odročovať pojednávanie, pretože uvedené je možné považovať len za snahu
oddialiť konečné rozhodnutie. Súd tiež poukazuje na to, že ani nebolo v konaní preukázané, že by otec
navrhovateľa utrpel úraz, keď v lekárskych správach sa hovorí o „punkcii“ Bakerovej cysty, t.j. o cielenom

prepichnutí lekárom, a nie o jej samovoľnom prasknutí, z čoho potom vyplýva, že nešlo o úraz, ale o
plánovaný zákrok, o ktorom otec navrhovateľa musel vopred vedieť, a teda ho to nemohlo zaskočiť.

49. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 15.04.2016 súd vyčíslil osobe, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.04.2016 do 31.10.2016,

ktorý činí 588,- eur, pričom vzhľadom k výške uvedeného nedoplatku súd povolil splácanie nedoplatku v
splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Pri uvedenej výške splátky bude dlh uhradený
v primeranom čase (v súlade s ustálenou súdnou praxou v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku),
pričom na ochranu navrhovateľa slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením čo i len
jednej splátky. Nedoplatok na výživnom súd vypočítal nasledovne: za obdobie 15.04.2016 - 30.04.2016

mal otec dať 74,72 eura (16 dní x 4,67 eura/1 deň pri výživnom 140,00 eur (140/30)) - za toto obdobie
dal 26,72 eura (16 dní x 1,67 eura/1 deň pri výživnom 50,00 eur (50/30)), následne za mesiace máj -
október 2016 mal otec dať 140,00 eur v každom mesiaci - v každom z uvedených mesiacov dal 50,00eur, t.j. nedoplatok za mesiac apríl 2016 v sume 48,- eur + nedoplatok za mesiace máj - október 2016
v sume 540,- eur (90,- eur x 6 mesiacov); spolu nedoplatok 588,- eur.

50. Týmto rozsudkom súd vo výroku V. rozsudku zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 19P/33/2012-373 zo dňa 25.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
23CoP/16/2014-411 zo dňa 14.07.2014 v časti určenia bežného výživného na navrhovateľa.

51. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

52. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

53. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

54. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľa na náhradu trov konania od osoby povinnej výživným, o
náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade

vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP, ani nezistil také okolnosti prípadu, kedy by malo byť priznanie náhrady
trov konania navrhovateľovi považované za spravodlivé. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že na
pojednávaní dňa 16.06.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že právne služby sú navrhovateľovi
poskytované pro bono, a preto ani niet trov, ktoré by navrhovateľovi v konaní vznikli, a teda ani trov,

ktoré by mohli byť nahradené.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.