Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203874
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816203874.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: BANCO

COFIDIS, S.A., Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu: 500280312, na území Slovenskej republiky
koná prostredníctvom organizačnej zložky: BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO
35 945 745, so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom
Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO 36 679 771, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX
XX N. Z. XXX o zaplatenie 7 075,51 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu o zaplatenie istiny nad sumu 3.275,51 eur, spolu so

zákonným úrokom z omeškania vo výške nad 5,05% ročne z čiastky 3.275,51 eur odo dňa 24.07.2015,
ako aj pokiaľ sa týka nezaplatenia zmluvného úroku z omeškania do 23.07.2015 vo výške 538,32 eur,
v časti zaplateného zákonného úroku z omeškania od 23.07.2015 vo výške 90,37 eur, čiastočne v časti
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 7.613,83 eur (1.338,32 eur) odo dňa
24.07.2015 do zaplatenia, konanie z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

III. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 7.075,51 eur spolu s nezaplateným zmluvným úrokom od 23.07.2015 vo výške 538,32 eur, s
nezaplateným zákonným úrokom z omeškania od 23.07.2015 vo výške 90,37 eur, zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 7.613,83 eur odo dňa 24.07.2015 do zaplatenia, nákladov
v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 867,39 eur, ako

aj trov konania na tom základe, že v zmysle ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka bola dňa
15.03.2014 uzavretá medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, Zmluvu o úvere
č. 17358. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky. Na základe zmluvy poskytol
žalobca žalovanému úver vo výške 8.049,82 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla, bližšie
špecifikované v zmluve. Výška mesačnej splátky úveru, bola v zmluve dohodnutá na 210,86 eur. Počet
splátok bol stanovený na 60. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.04.2014. Žalovaný zaplatil
žalobcovi 26 splátok úveru, pričom posledná zaplatená splátka bola započítaná na splátku č. 26.

Od tejto doby, žalovaný svoj úver nesplácal a to aj napriek skutočnosti, že listom zo dňa 24.06.2015
vyzval žalobca, žalovaného na plnenie svojich zmluvných povinností. Listom odoslaným dňa 15.07.2015
informoval žalobca žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru, viac ako 3
mesiace, vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveruvzťahujú, splatným ku dňu 23.07.2015. Žalovaný do dnešného dňa žalobcovi dlžnú sumu nezaplatil.
Žalobca vo svojej písomnej žalobe ďalej uviedol, že v zmysle bodu 19 Všeobecných úverových
podmienok, je oprávnený požadovať od žalovaného, zaplatenie účelne vynaložených nákladov v

súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 867,39 eur.

2. Zást. žalobcu následne písomným podaním zo dňa 21.12.2016 na čl. 44-46 uviedol, že žalobu berie
späť a to čiastočne v časti istiny vo výške 7.075,51 eur - 3.800 eur = 3.275,51 eur, ďalej v plnom
rozsahu v časti nezaplateného zmluvného úroku od 23.07.2015 vo výške 538,32 eur, v plnom rozsahu

v časti zaplateného zákonného úroku z omeškania do 23.07.2015 vo výške 90,37 eur, čiastočne v časti
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 7.613,83 eur (1.338,32 eur) s tým,
že po čiastočnom späťvzatí žaloby, je petit žaloby taký, že žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť istinu vo výške 3.275,51 eur spolu s zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne z čiastky 3.275,51 eur odo dňa 24.07.2015 do zaplatenia a náklady v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 867,39 eur.

3. Vzhľadom na uvedené, súd preto v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcu, v zmysle ust. § 144 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého, žalobca môže vziať žalobu späť a v súvislosti s ust. § 145 ods. 1,2
CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby, rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Takto súd

konanie ohľadom žaloby žalobcu nad sumu zaplatenia istiny 3.275,51 eur spolu so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 3.275,51 eur od 24.07.2015 do zaplatenia.

4. Ako aj pokiaľ sa týka nezaplatenia zmluvného úroku z omeškania do 23.07.2015 vo výške 538,32
eur, v časti zaplateného zákonného úroku z omeškania od 23.07.2015 vo výške 90,37 eur, čiastočne v

časti zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 7.613,83 eur (1.338,32 eur) odo
dňa 24.07.2015 do zaplatenia, konanie zastavil.

5. Pokiaľ sa týka ďalších nárokov žalobcu, tak z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca, ako
veriteľ a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 15.03.2014 Zmluvu o úvere - individuálne podmienky č.

17358. Na základe zmluvy, poskytol žalobca žalovanému, ako fyzickej osobe, úver na kúpu osobného
motorového vozidla - spotrebiteľský úver na dobu určitú, kde v zmluve, ak je uvedená celková výška
spotrebiteľského úveru (istina) 4.842 eur. Ďalej v tejto zmluve je uvedené, ako celková čiastka na úhradu
(celkovénákladydlžníka,spojenésospotrebiteľskýmúverom)-12.651,60eur.Žalobcaspolusožalobou
doložil aj prehľad splátok, ktoré vykonal žalovaný v súvislosti so spotrebiteľským úverom, z ktorého

vyplýva ( čl. 11), že žalovaný uhradil 26 splátok po 210,86 eur. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný
žalobca vo svojej písomnej žalobe. Ďalej, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca vyzval žalovaného
listom zo dňa 14.07.2015 (čl. 14) na úhradu dlžnej sumy a vyhlásil splatnosť celého úveru.

6. Z dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.03.2014 aj Zmluvu o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva (čl.17) a to ohľadom vozidla AUDI A3 špz. Y.-XXX-X.. V nadväznosti na to,
žalobca vykonal realizáciu tohto zabezpečovacieho prevodu práva a predal na dražbe vozidlo tvoriace
zábezpeku, za sumu 3.800 eur.

7. Žalovaný sa nevyjadril a nepreberal poštu na adrese svojho trvalého bydliska, preto mu žaloba

s prílohami, ako aj všetky písomnosti, boli doručované podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, sa pre účely tohto zákona, rozumie spotrebiteľským úverom, dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru alebo inej právnej
forme.

9. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zák. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver, vrámci svojho podnikania, v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru, môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.10. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i), písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere, podľa všeobecných náležitostí, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa, spojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok, podľa ods. 2, je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe za:

a) Poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
b) Dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje
náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, aj vykonaného dokazovania, súd mal za
nesporné preukázané, že medzi účastníkmi konania, bola dňa 15.03.2014 uzavretá zmluva, ktorú súd
posúdil, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Skutočnosť, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
mal súd preukázanú zo samotnej zmluvy, podľa ktorej žalobcom, ako veriteľom, bol žalovanému, ako
dlžníkovi - fyzickej osobe, poskytnutý spotrebiteľský úver na účel zakúpenia osobného motorového

vozidla. Na základe zmluvy, poskytol žalobca žalovanému viazaný spotrebiteľský úver v celkovej výške
( istine) 4.842 eur. V tejto zmluve o úvere zo dňa 15.03.2014 je uvedená celková čiastka na úhradu
spojená so spotrebiteľským úverom v sume 12.651,60 eur. Ako to vyplýva z uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.03.2014, v tejto zmluve chýbajú všetky potrebné, vyššie uvedené
zákonné ustanovenia. Z dokazovania však vyplýva, že žalovaný uhradil 26 splátok po 210,86 eur 5.482

eur. Ďalej z dokazovania vyplýva a potvrdzuje to aj samotný žalobca, že vrámci dražby predal osobné
motorové vozidlo žalovaného, tvoriace zábezpeku za sumu 3.800 eur. Takto vychádza, že žalovaný v
súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom, uhradil žalobcovi sumu 9.286,82 eur (5.486,82 eur +
3.800 eur = 9.286,82 eur). Žalovaný takto uhradil žalobcovi namiesto 4.842 eur t.j. spotrebiteľský úver,
ktorý žalobca poskytol žalovanému, celkove sumu 9.286,82 eur, čo je o 4.444,82 eur viac. Tým, že je

úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaný zaplatil viac ako istinu, už nie je povinný nič platiť.

13. Na základe týchto skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol v zmysle
ust. § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, v súvislosti s ust. § 262 ods. 1,2 CSP, tak že
účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému

trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na
súde a aby každý z účastníkov konania obdŕžal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.