Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/112/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109012162
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2109012162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obžalovaných Z. F.P.E. a
PaeDr. E. W., vedenej pre trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona a iné, dňa 2.8.2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. F., nar. XX.XX.XXXX T. W., trvale bytom F. Q. R., I.. A. XXXX/XX, okr. W., súkromný
podnikateľ

a
obžalovaná: PaeDr. E. W., rod. R., nar. XX.XX.XXXX T. W. trvale bytom W., I.. O. G. J. XXXX/XX, t.
č. skrývajúcu sa na neznámom mieste

sú vinní, že

obvinená D. R. a Z. F. (stíhaní v samostatnom konaní na OS TT pod sp. zn. 7T 191/2006) sa v mesiacoch

jún až august v roku 2005 spolčili s obvinenou PaedDr. E. W., kde s cieľom zmocniť sa aj za použitia
fyzického násilia podnikateľa S. J. narodeného 27.08.1965, požiadali J. R. (stíhaného v samostatnom
konaní na Prezídiu PZ ÚBOK, odbor Východ, Košice pod ČVS:PPZ- 58/BOK-V-2009) o zrealizovanie
ich zámeru za finančnú odplatu s tým, že J. R. za týmto účelom na základe ich poverenia zjednal ďalšie
osoby a to N.Y.W. U. a J. W. (stíhaných v samostatnom konaní na Prezídiu PZ ÚBOK, odbor Východ,
Košice pod ČVS:PPZ-58/BOK-V-2009).Tieto osoby spoločne s PaedDr. E. W. a Z. F. v mesiaci júl v

roku 2005 v Trnave sledovali pohyb, zvyky a miesto zdržiavania sa poškodeného S. J., kde za týmto
účelom J. R. s ďalšími osobami viackrát prišiel do Trnavy, aby v súlade s inštrukciami D. R. a Z. F. pri
využití informácií PaedDr. E.U.N. W. naplánovali uvedené násilné zmocnenie sa poškodeného, pričom
si následne rozdelili úlohy, a to tak, že Z. F. spolu s D. R. zabezpečili mobilné telefóny, ktoré mali byť
použité na komunikáciu medzi členmi tejto skupiny, PaedDr. E. W. zisťovala pohyb S. J. a následne
prostredníctvom mobilných telefónov určených na vykonanie tejto akcie hlásila Z. F. a D. R. zistené
skutočnosti. Z. F., J. R., N. U. a J. W. si zabezpečili odevy čiernej farby a plynové zbrane, pričom však

F. si obstaral zbraň pravú. Dňa 12.08.2005 Z. F. spoločne s D. R. si v požičovni motorových vozidiel v
Dunajskej Strede zapožičali motorové vozidlo Mercedes Viano EČ : DS 037 BP, ktoré odviezli na vopred
pripravené miesto, následne vozidlo upravili tak, že z neho demontovali evidenčné čísla, vozidlo vybavili
modrým majákom, ktorý umiestnili na prístrojovú dosku. Vo večerných hodinách dňa 12.08.2005 sa Z.
F., J. R., N. U. a J. W. obliekli do čiernych odevov s tričkami s nápisom POLÍCIA a kuklami, ozbrojili sa
obstaranými pištoľami a takto sa presunuli do blízkosti podniku „Stará pošta“ na ulici Radlinského č. 2

v Trnave. Vozidlo Mercedes Viano so zdemontovanými evidenčnými číslami riadil Z. F. s tým, že vzadu
sedeli J. R., N. U. a J. W.. V blízkosti podniku Stará pošta čakali na telefonický pokyn PaedDr. E.U.N.
W., ktorá kontaktovala Z. F. a telefonicky mu oznámila, že poškodený S. J. sa už nachádza v objekte
podniku Stará pošta a má na sebe oblečenú oranžovú košeľu. Následne po tejto informácii sa Z. F., J.
R., J. W. a N. U. so zapnutým majákom vozidlom presunuli priamo pred objekt „Stará pošta“ na ulici
Radlinského č. 2 v Trnave, kde v tomto oblečení, ktoré navodzovalo dojem, že ide o členov zásahovej
jednotky polície vbehli v čase okolo 23.40 hod. do baru Stará pošta s krikom ,,polícia“, pričom Z. F. zostal

stáť pri dverách, N. U. a J. W. s namierenými zbraňami dávali pozor a J. R. priskočil k poškodenémuS.Z.Y. J., strhol ho na zem, prikľakol ho a priložil mu putá, kde keď sa S.Z.Y. J. pýtal, že za čo to je,
povedal, že za podvod, pričom zvalil na zem aj F. F.N.T.. S. J. aj napriek jeho protestom naložili do
tam pristaveného vozidla Mercedes Viano, pričom keď poškodený kládol odpor, tak ho J. R.S.Š. udrel

jeden krát pištoľou do oblasti hlavy. Pri odchode z objektu poškodený žiadal G. U. o privolanie polície
s tým, že keď G. U. vybral mobilný telefón a snažil sa volať na políciu jeden z obvinených mu priložil
ku hlave zbraň a pod hrozbou jej použitia ho prinútil telefón zložiť. Mercedesom Viano sa následne
spolu s poškodeným S. J. premiestnili do objektu rodinného domu D. R. v F. Q. R., ulica J. XX, kde
poškodenému S. J. páskou zalepili oči a za pomoci pút ho pripútali k teplovodnému kúreniu, kde ho

obvinená PaedDr. E. W. spolu s ostatnými strážila a tam ho proti jeho vôli držali až do 15.08.2005.
Dňa 15.08.2005 za pomoci J. W. a Z. F. previezli poškodeného S. J.G. osobným motorovým vozidlom,
ktoré riadila D. R., na chatu v oblasti U. - M. , popisné č. XXX, ktorú si na tento účel obvinená D. R.
vypožičala, pričom v izbe na prízemí poškodeného kovovými putami pripútali o rám postele, zalepili mu
oči a ústa, striedali sa pri jeho strážení, podávali mu rôzne utišujúce lieky. J. W. spolu s PaedDr. E. W. ho
tam najmenej v priebehu dvoch dní strážili, pričom obvinená PaedDr. E. W. kontrolovala zdravotný stav

poškodeného, kde v dôsledku zhoršovania jeho zdravotného stavu podávaním vyššie uvedených liečiv
poškodeného na príkaz D. R. odviazali, posadili za stôl, kde Z. F. ozbrojený pravou zbraňou a s kuklou
na hlave na neho dával pozor a D. R.M.D. využívajúc stiesňujúce pomery, bezmocnosť a zlý fyzický stav
poškodeného ho opakovane nútila podpisovať ďalšie doposiaľ neustálené písomnosti, aby sa pokúsili
zakryť spáchanie predmetnej trestnej činnosti, prikázali poškodenému, aby okrem iného vlastnoručne

napísal list adresovaný denníku Nový Čas, v ktorom bolo uvedené, že nejde o únos, ale iba o stávku s
priateľmi, pričom predmetný dopis bol následne aj v denníku Nový Čas uverejnený.

t e d a

obžalovaní Z. F. a PaedDr. E. W.

- iného násilím, hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a trpel a taký čin spáchali so zbraňou ako členovia
organizovanej skupiny

obžalovaná PaedDr. E. W.
- spoločným konaním iného pozbavila osobnej slobody,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní Z. F. a PaeDr. E. W.
- trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a, písmeno b/ Trestného zákona (číslo
140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005)

obžalovaná PaedDr. E. W.
- trestný čin pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 odsek 1 Trestného zákona (číslo 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona
(číslo 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005).

Za to sa odsudzujú:

Obžalovaný Z. F.

Podľa § 235 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní
3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 sa obžalovaný na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do I. NVS.

Obžalovaná PaedDr. E. W.Podľa § 232 ods. 1 s použitím § 35 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2005 na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 sa obžalovaná na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do I. NVS.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený W. J. so svojím nárokom na náhradu škody

odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde obžalobu na obvinených D. R., E. W.
a Z. F. pre spáchanie trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 a trestného činu pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 ods. 1

Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
tohto Trestného zákona. V obžalobe súčasne navrhol konať proti obvineným D. R., a E. W. ako proti
užším podľa § 360 Trestného poriadku. Opatrením zo dňa 1.6.2010 súd rozhodol o vykonaní konania
protiobvinenejE.W.protiušlémupodľa§360Trestnéhoporiadku.Naobvinenúbolvydanývprípravnom
konaní príkaz na zatknutie, ktorý nebol do dňa vydania rozhodnutia o konaní proti ušlému zrealizovaný.

Pobytobvinenejnebolzistenýnapriektomu,žepátranieponevykonávaliorgányčinnévtrestnomkonaní
avrámcisúdnehokonaniasarovnakonepodarilojejpobytzistiť.Súdtakdospelkzáveru,žeobvinenása
vyhýba trestnému konaniu tým, že sa skrýva a je teda daný predpoklad v zmysle § 358 ods. 1 Trestného
poriadku na vykonanie konania proti ušlému. Vo vzťahu k obvinenej D. R. bolo najskôr súdom vydané
opatrenie, na základe, ktorého sa proti nej malo tiež vykonať konanie ako proti ušlému, avšak neskôr

súd toto opatrenie zrušil, nakoľko zistil že obvinená bola zadržaná a vzatá do väzby v Českej republike
za inú trestnú činnosť. S poukazom na väzobné stíhanie obvinenej mimo územia Slovenskej republiky,
z dôvodu urýchleného vykonania hlavného pojednávania vo väzobnej veci proti Z. F. , súd na hlavnom
pojednávaní dňa 13.7.2010 rozhodol podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku o vylúčení trestnej veci
obžalovanej D. R. zo spoločného konania na samostatné konanie. Súdne konanie ďalej tak pokračovalo

iba proti obžalovanému Z. F. a proti obžalovanej E. W., voči ktorej sa viedlo konanie proti ušlému.

ObžalovanýZ.F.nahlavnompojednávanívyužilsvojeprávoodoprieťkvecivypovedaťpričomprevažnej
väčšiny hlavných pojednávaní ktoré boli vo veci vykonané sa nezúčastnil a požiadal ho o ich vykonanie
vo svojej neprítomnosti. Obžalovaný využil svoje právo odoprieť k veci vypovedať i v prípravnom konaní.

Rovnako i obžalovaná PaedDr. E. W. využila v prípravnom konaní svoje právo odoprieť veci vypovedať.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul poškodených F. F., W. J.G.W. a G. U.. Ďalej vypočul svedkov J.
R., J. W., N. U., J. K., A. Š., G. J.Č., Z. J., M. M.I.U., Z. M., J. T., R. S., H. A., D. U., G. D., J.. H. J. a

Z. F.. Súd oboznámil i listinné dôkazy.

Z uvedených svedeckých výpovedí považuje súd výpovede svedkov J. R., J. W. G. N. U. za dôležité a
rozhodujúce vo vzťahu k usvedčeniu oboch obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti, ktorá sa im v
obžalobekladiezavinu.Zichvýpovedívyplynulo,žetýchtosiobžalovaníZ.F.aD.R.najalinavykonanie

únosu poškodeného S. J.. Všetci uvedení svedkovia vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní
v podstate zhodne popísali skutočnosti, týkajúce sa prípravy a únosu S. J. z reštaurácie Stará pošta a
jeho prevezenie do domu v F.T.O. Q. R..
Svedok J. R. podľa jeho výpovede, spolu so svedkami Š. a N. prišli prvýkrát do Trnavy na základe
žiadosti obž. F. a tu sa zoznámili aj s obžalovanou R.. Do Trnavy išli za účelom, že bolo treba zobrať

nejakého chlapa, s ktorým mal obž. F. nejaké spory a ktorému bolo treba dať na podpis nejaké papiere.
Následne išli do Trnavy, kde mal obž. F. zistiť, či ten chlap je v nejakom podniku. Keďže tam nebol, odišli
na späť domov bez toho, aby urobili to, pre čo ich obž. F. do Trnavy zavolal.

Svedok R. spolu s U. a W. prišli druhýkrát do Trnavy po tom, ako ich opäť zavolal obžalovaný F., s

ktorým sa stretli na čerpacej stanici a následne ich obžalovaný F. odviedol do F. Q. R.. Na druhý deňišiel obž. F. s nimi do Bratislavy do Army schopu, kde nakúpili oblečenie, v ktorom mali vypadať ako
kukláči. To, že majú pri vyzerať ako kukláči v akcii, pri ktorej mali zobrať toho chlapa navrhol obž. F. a
tento aj oblečenie z Army schopu aj zaplatil. Tretia osoba - žena, ktorú nevedel svedok jednoznačne

identifikovať zabezpečila vozidlo Mercedes Vito s Dunajskostredskými evidenčnými číslami, na ktorom
išli do Trnavy na „akciu“. Uvedené skutočnosti takmer úplne presne potvrdili vo svoje výpovedi i svedok
J. W. a svedok N. U. a to tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní.

V ďalšej časti výpovede svedok J. R. opísal samotný priebeh únosu S.G.T. J. s objektu podniku Stará

Pošta v Trnave. Vozidlo Mercedes Vito riadil do Trnavy obžalovaný F., R. sedel vedľa vodiča a U. a
W. sedeli vzadu. Obž. F. zastavil pred nejakými bytovkami a telefonoval s nejakou ženou, ktorá mu
oznámila, že muž, ktorého majú zobrať je v reštaurácii má ružovú košeľu, šedivé vlasy a sedí pri stole s
dvomi mužmi a dvomi ženami. Následne obž. F. a svedkovia R., U. G. W. vošli do reštaurácie, a „zahrali“
policajnú akciu. Pri tejto mali na hlavách nasadené čierne kukly a v rukách mali plynové pištole a kričali
na ľudí v reštaurácii, že ide o policajnú akciu. Svedok R. spoznal toho muža, ktorého mali zobrať podľa

farby košele. Povedal mu, že ho zatýka za podvod, založil mu na ruky putá, ktoré si priniesol a naložili
ho do dodávky. S.Z.Y. J. sa rozopli putá, vyrazil R. z ruky pištoľ, táto zranila J. na hlave a začala mu z
hlavy tiecť krv. Keď viedol R. J. z reštaurácie a do vozidla a vychádzali z budovy, J. nejakému na ulici
stojacemu chlapcovi povedal, že to nie sú policajti, aby zavolal skutočnú políciu. Na to niektorý z dvojice
U., W. (sv. R. nevedel povedať ktorý) namieril na tohto chlapca pištoľ, aby netelefonoval. Skutočnosti

uvádzané svedkom R. v tejto časti výpovede potvrdzujú v prevažnej miere vo svojich výpovediach i
svedkovia J. W. G. N. U.. J. W.W. zhodne popisuje cestu z F. do W. s tým rozdielom, že vedľa vodiča (obž.
F.) nesedel nik z nich troch, všetci sedeli vzadu a sedačky vzadu boli vybraté. Svedok W. naviac uviedol,
že pred ich Mercedsom išla na vozidla Škoda Superb čiernej farby obž. R.. Svedok W. neuviedol, že
by niekto na chlapca, ktorého oslovil J., aby zavolal políciu, namieril pištoľ. Svedok U. rovnako popísal

priebeh „zadržania“ S. J. v priestoroch reštaurácie a jeho naloženie do vozidla, ktorým prišli. Na rozdiel
od výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že chlapcovi, ktorému J. kázal zavolať políciu v
tom nik z nich nebránil.

Výpovede uvedených svedkov, najmä svedka R. korešpondujú so záznamami telefonických hovorov,

ktoré boli odpočuté a zaznamenané príslušnými zložkami polície, na základe súhlasu Krajského súdu v
Bratislave vydaného Ntt-2-V-1385/2005 zo dňa 30.6.2005.

Svedok R. na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2010 vo svojej výpovedi uviedol, že pri jednom telefonickom
rozhovore (pred jeho druhým príchodom do Trnavy) mu obžalovaný F. dal k telefónu i obžalovanú D.

R., ktorú nazval „šéfová“ a táto mu zo žartu hovorila, že kedy už príde do Trnavy. Táto časť výpovede
korešponduje s obsahom odpočutého hovoru označeného č. 1104 uskutočneného dňa 28.7.2005, v
ktorom obžalovaný F. označil D. R. slovom „vedúca“. Svedok R.Š. vo svojej výpovedi ďalej uvádzal,
že prvýkrát prišli do W. a potom do F. Q. R. a stretli sa s obžalovanými F. G. R.. Na F. pokyn išli sv.
R., N. G. Š.G.Q. a obž. F. s vozidlom Opel do Trnavy pred nejaký podnik, kde sa N.Ň. s F. išli pozrieť,

či tak je ten chlap, kvôli ktorému ich zavolali do Trnavy. Predtým než prišli do Trnavy vymenil obž. F.
na vozidle evidenčné čísla a namiesto ev. čísla okresu Vranou na Topľou tam dal iné ev. čísla. Keď
R. zo Š. čakali v aute pred podnikom skontrolovala ich policajná hliadka, ktorá našla v batožinovom
priestore vozidla evidenčné čísla vozidla z okresu Vranou na Topľou a tie falošné evidenčné čísla, ktoré
boli namontované na vozidla zabavili. Táto časť výpovede súhlasí s oboznámeným listinným dôkazom

- záznamom policajnej hliadky OO PZ Trnava zo dňa 15.7.2005, podľa ktorej vykonal policajná hliadka
v ten deň v skorých ranných hodinách kontrolu vozidla Opel Vectra ev.č. BA-343 IL, pri ktorej boli vo
vozidla prítomné osoby A. Š. J. R.. Zároveň boli v batožinovom priestore vozidla nájdené evidenčné
čísla VT-969 AT a bratislavské evidenčné čísla boli odcudzené a je po nich vyhlásené pátranie.

Svedok J. K. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že svedok E. N. si od neho požičal vozidlo Opel Vectra
s ev. č. VT 969 AT, ktoré vtedy užíval so zdôvodnením, že potrebuje ísť niečo vybaviť do Bratislavy. I
svedok A. Š. vo svojej výpovedi opísal rovnako skutočnosti, ktoré uviedol svedok J. R..

Svedok J. R. ďalej vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa odohrali po tom, ako S. J. odviezli z priestorov

Starej pošty v Trnave. Poškodeného S. J. previezli do rodinného domu F.Z. Q. R., zaviedli ho do hornej
izby, kde ho pripútali putami k radiátoru a zalepili mu oči. Obž. F. im povedal aby J. zobrali všetky
veci, ktoré má pri sebe, na základe čoho J. prehľadali, zobrali mu hodinky značky Omega, prsteň a zo
zadného vrecka sumu viac ako 100 000,- Sk. Potom sa vrátili hore k J.K., ktorému svedok R. povedal,že sa nemusí báť, že len podpíše nejaké papiere a ide domov. Obž. F. požiadal svedkov, aby jeden z
nich zostal S. J. strážiť a ostatný môžu ísť domov. Svedok J. W. sa rozhodol, že zostane a obž. F. mu
sľúbil, že mu dá niečo navyše. Svedkovia R.S.Š. G. U. sa pobalili a išli preč. Predtým ako odišli ešte

umyli dodávku zvnútra, lebo tam boli kvapky J.G.W. krvi, pričom túto umývali saponátom a kartáčom.
Svedkovia R. a U. sa pred odchodom stretli s obžalovanou R., ktorej svedok R. odovzdal tie veci, ktoré
zobrali J.. Obž. R. veci prevzala a dala svedkovi R. peniaze ako zárobok za tú prácu, ktorú pre nich
vykonali, pričom pre všetkých dala 130.000,- Sk a potom sa rozišli. Svedok J. W. sa vrátil o niekoľko
dní neskôr vlakom. Svedok R. peniaze, ktoré mu dala obžalovaná R. rozdelil medzi nich troch, tak že im

dvom (U. G. W.) dal po 40.000,- Sk a zvyšok si nechal. Svedok W. nevravel nič o tom ako to skončilo,
iba vravel, že boli s tým chlapom (S. J.Z.Č.) na nejakej chate.

Výpoveď svedka R. v tejto časti potvrdzuje i výpoveď svedka N. U., ktorý rovnako uviedol že S. J. zaviedli
do domu F., odviedli do hornej izby a pripútali o radiátor a zalepili mu oči. Rovnako potvrdil, že S. J.
prehľadali, zobrali mu strieborné hodinky a 102 000 Sk. Svedok R.Á. sa ho spýtal, či nechce zostať ešte

jeden deň, na čo mu svedok U. odpovedal, že chce ísť domov. Nato odišli vozidlom J. R.S.Š. domov,
kde mu R. vyplatil 40 000,- Sl. Svedok N. U. vo svojej výpovedi neuviedol, že by sa stretli s obžalovanou
R., ktorá by im vyplatila peniaze za robotu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi svedok J. R..

O skutočnostiach, ktoré sa odohrali potom, ako doviezli S. J. do rodinného domu v F. Q. R. vypovedal i

svedok J. W., ktorého výpoveď sa zhoduje s výpoveďami svedkov R. G. U. v tom smere, že J. vyložili von
zauta,následnehovyviedlihorenaposchodie,kdehopripútaliopotrubieaočimuzalepilipáskou.Spolu
so svedkom R. ho prehľadali, zobrali mu peniaze (97 000,- Sk) a hodinky. Neskôr došli na poschodie a
obžalovaná R. aj s obžalovaným F., svedka poslali preč, ale ešte predtým dal svedok J. z oči dole pásku,
aby videl, že podala zobrať R.. Obž. F. mal kuklu stále na hlave. Obaja obžalovaní poslali svedka preč

a svedok počul, ako sa o niečom s J. rozprávajú. Zachytil, že vraveli, že potrebujú občiansky preukaz,
na čo im J. odpovedal, že tento nemá, že ho má jeho sestra a že jej treba zavolať. Následne za ním
prišiel svedok J. R. a požiadal ho, aby zostal na dome toho chlapa strážiť, s čím svedok súhlasil. Za J.
chodili obaja obžalovaní, ktorí sa s ním rozprávali bez prítomnosti svedka. J. sa správal kľukne a nebol
s ním nejaký problém. Svedok si všimol akou obžalovaná R. dole v kuchyni drví nejaké lieky a potom ich

dávala do alkoholu alebo džúsu a nosila ich J., aby ich vypil. Dávala mu aj nejaké iné tabletky, pričom mu
povedala, aby si ich zobral a že je to na ukľudnenie. J.K.T. počúvol a tieto tabletky vzal. Svedok vo svojej
výpovedi ďalej uviedol, že v dome bola ešte obžalovaná E. W., ktorú poznal pri rekognícii. Videl ju dole v
kuchyni s obž. F. a bolo mu povedané, že je to lekárka. O niekoľko dní (na hlavnom pojednávaní svedok
spresnil, že to bolo asi 2 až 3 dní potom ako doviezli J. do domu) povedala obžalovaná R. svedkovi, že

J. prevezú. V noci naložili J. do vozidla Seat Alhambra, ktorý šoférovala obžalovaná R. a svedok spolu
s obžalovaným F. sedeli s J. vzadu. J. mal rukách putá, na hlave kuklu a mal zalepené ústa. Keď išli cez
Trnavu, niekde v centre mesta zastavili a obž. R. povedala J.K.T., že dostanem mobil a že zavolá sestre,
ktorej má povedať, aby mu doniesla občiansky preukaz a to osobe, ktorá si pre neho príde. J. s tým
súhlasil, svedok mu dal kuklu dole, obžalovaná R. mu poddala mobil a J. do mobilu zopakoval to čo mu

povedal a obžalovaná. Následne išli z mesta do nejakého lesa, išli po rozbitej ceste a prišli pred nejakú
chatu. Obž. R. odomkla dvere na tej chate a s spoločne s obžalovaným F. zobral svedok S. J., ktorého
vyviedli hore do chaty, tam mu dali sadnúť na posteľ a pripútali ho o rám postele. Na chate bola aj tá
doktorka (E. W.) pričom svedok nevedel povedať či prišla spoločné s nimi alebo už na chate bola. Svedok
potom J.G.W. v chate strážil, pričom s ním vždy bola aj obž. E. W., ktorá mala na krku aj fonendoskop

a týmto J. aj počúvala. Na druhý deň prišla za J. obžalovaní R. s F.P.E., svedok J. odpútal a posadil ho
za stôl. F. mal pritom na hlave kuklu a za pasom pištoľ. Obžalovaná R. vravela J., aby niečo podpísal a
dávala mu podpísať nejaké čisté papiere. Počul ako mu obžalovanávravela, že keď toto podpíše potom
ho pustia domov. J. podpisoval čo mu vraveli. Rovnako aj na tejto chate obžalovaná R. drvila tabletky,
ktoré dávala potom spolu s alkoholom piť J.K.T.. Obžalovaná R. tiež kázala J., aby napísal list do novín,

ktorý mu diktovala a z ktorého obsahu vyplýva, že nejde o únos, ale ide len o hru. Tento list potom svedok
čítal v denníku Nový čas, kde bol uverejnený a obsahovo bol zhodný s tým čo J. diktovala obžalovaná
R.. Keď sa svedok pýtal obžalovanej R. čo bude s J.Z.Č., odpovedala mu, že podpíše prevod nejakých
nehnuteľností a domov na niekoho a potom ho pustia. Potom svedok ďalej dával na J. pozor, pričom
s ním bola aj obž. E. W., s ktorou sa rozprával o bežných veciach. J. už bol potom načisto nevládny,

len ležala v posteli, bol slabý a keď potreboval ísť na WC takou musel svedok odniesť. Svedok potom
obžalovanej R. povedal, že potrebuje ísť domov. Táto preňho večer prišla a zobrala hosť chaty preč
na terénnom vozidle zn. Nissan. S. J. zostal na chate s obžalovanou W., keď svedok odchádzal, bol
pripútaný o rám postele a dýchal. Bol slabý a ležal na posteli. Obžalovaná zaviezla svedka k vlaku adala mu 5.000,- Sk. Svedok R. mu sľúbil za robotu 40.000,- no z týchto mu dal len 30.000,- Sk pretože
sa na neho nahneval, nakoľko svedok mal priniesť so sebou veci, v ktorých uskutočnili únoscu S.G.D.
J., no svedok tieto veci so sebou nepriniesol.

Svedok J. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že viackrát požičal obž. R. svoj Nissan
pickup, ktorý mu v jednom prípade vrátil obž. F.P.N..

Výpovede uvedených svedkov R., U. G. W. ohľadne priebehu únosu S.Y. J.G.W. sa zhodujú z

výpoveďami ostatných svedkov zúčastnených na tejto situácii. Svedok poškodený G. U. potvrdil, že S.
J., keď vychádzal na ulicu ho požiadal, aby zavolal políciu, pretože toto nie je polícia. Na svedka niektorý
z tých troch, ktorí vychádzali s J. namieril pištoľ a kázal mu netelefonovať.

Svedkovia M. M., Z. M. a svedok poškodený F. F.N.T. boli sa v čase únosu S. J. nachádzali v reštaurácii
na Starej pošte a sedeli pri stole spolu s S. J.. Všetci uvedení svedkovia zhodne popísali ako do

reštaurácie vtrhli muži v kuklách s tým, že ide o policajnú akciu a násilím odviedli S. J.. Svedkovia M. a
F. videli, ako J. naložili do čierneho auta (mikrobusu, resp. dodávky) a odviezli ho preč.

Svedkyňa D. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v čase spáchania skutku
nachádzala v priestoroch reštaurácie na Starej pošte. V reštaurácii sa strhol hluk a nejaký muž v čiernej

kukle nazrel do miestnosti, kde svedkyňa sedela. Priamym svedkom únosu S. J. nebola. Svedkyňa tiež
uviedla, že obž. D. R. ju kontaktovala kvôli kúpe nehnuteľnosti, ktorú svedkyňa ako realitná maklérka
ponúkala na predaj. Kvôli tejto kúpe svedkyňa sprostredkovala stretnutie medzi G. J.G.W. a obž. D. R..

Svedkyňa G. J., sestra S. J. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v tom čase, keď

malo k uvedenému skutku dôjsť nachádzala sa so synovcom W. J. v Tatrách v Liptovskom Mikuláši v
Tatralandii. Telefonovala jej pani U., že S. J. zobrali policajti. Svedkyňa sa dohodla so sestrou G. D.,
aby prišla za ňou do Tatier, vymenili sa spolu, ona ostala so synovcom Tomášom a svedkyňa odišla do
Trnavy, aby na polícii zistila, čo sa stalo. Pani U. jej povedala, že potom ako S. J.G. policajti zobrali, tak
tam ostali jeho kľúče i mobilný telefón, preto sa nepokúšala volať mu na mobil. Išla najprv na políciu,

kde jej povedali, že má ísť domov, že určite ju bude niekto kontaktovať a povie jej, o čo ide. Potom
jej niekedy okolo obeda volali, že sa tam mám dostaviť na políciu a keď tam prišla, tak jej povedali,
čo sa stalo, že jej brata uniesli, že ho nezobrala polícia. Neskôr na políciu priniesla bratov telefón a
niektoré jeho osobné veci, kvôli DNA. Po tejto udalosti už svojho brata S.G.T. J. nevidela. Niekoľko dní
potom, ako sa tento jeho únos odohral, bolo to zo dňa 14. na 15. toho mesiaca, z nedele na pondelok,

jej brat S. J. telefonoval z utajeného telefónneho čísla, povedal jej, že je v poriadku a že potrebuje svoj
občiansky preukaz. Celý hovor bol iba s tým obsahom, že jej povedal: „Katka som v poriadku a budem
potrebovať občiansky preukaz.“ Svedkyňa z toho pochopila, že sa jej ešte asi ozve, no viac sa neozval.
Ohľadne toho, že mu má priniesť občiansky preukaz ju viac nekontaktoval. Neskôr jej na adresu domov
poslal S. J. niekoľko rukou písaných listov, v ktorých uvádzal, že pani R. a pán F. sú nevinní a podobne.

S obž. R. sa prvýkrát stretla v decembri toho roku, čo sa to stalo. K stretnutiu došlo tak, že pani R.
jej po pani U. odkázala, že sa chce so ňou stretnúť. Stretli sa asi o siedmej hodine večer v penzióne
na J. ulici v Trnave a tam jej pani R. povedala, že je nevinná a nič nespravila. Celé stretnutie trvalo
asi 2 minúty. Obžalovaného F. prvýkrát videla až na súde v pojednávacej miestnosti. Obž. W. prvýkrát
videla až keď v televízii bola nejaká správa, dovtedy nevedela o koho ide. Ohľadne popisu vzťahu medzi

ňou a nezvestným S. J., svedkyňa uviedla, že s bratom mala odmalička dobrý vzťah a bola to ona, za
ktorou prišiel vtedy, keď sa chcel pustiť do nejakého podnikania alebo do nejakej významnejšej veci.
Zdôveroval sa jej teda s osobnými i pracovnými vecami. V inkriminovanom období sa jej brat nezveril, že
má nejaké problémy. Podľa písma na tých listoch, ktoré jej prišli poznala, že ide o písmo jej brata S.G.D.
J.. Aj to, čo bolo v liste napísané, bolo písané jeho štýlom, ktorý tiež bezpečne spoznala. Na otázku

aký bol vzťah medzi jej bratom S. J. a jej synovcom W. J., svedkyňa uviedla, že S. J. bol voči svojmu
synovi W. J. dosť autoritatívny a prísny v požiadavkách, ktoré sa týkali školy, ako i jeho výchovy. Dá sa
povedať, že v určitom období sa svojho otca stránil a viac času strávil buď s ňou alebo s jej rodičmi.
Pokiaľ by mala charakterizovať obdobie posledných dvoch rokov ako došlo k únosu brata, tak ich vzťah
bol práve vtedy problémový. W. sa nachádzal v pubertálnom veku a kvôli zlým výsledkom v škole mu

vtedy otec zakázala akékoľvek dovolenky cez leto. Preto ho svedkyňa vzala a išla vtedy s ním do Tatier
do Tatralandie. Do svojich podnikateľských aktivít ho určite nezasvecoval, tieto si prísne strážil a W. sa
o týchto mohol dozvedieť iba z toho, čo vypočul v rozhovoroch medzi svedkyňou a jeho otcom.Svedkyňa G. D., sestra G. J. G. S. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom, že S. J. zobrali policajti
sa dozvedela z telefonátu svojej sestry G. J.. Svedkyňa sa ďalej vyjadrovala ku vzťahom v rodine J..
Uviedla, že S. J. nemal so svojim synom W. J.G.W. dobré vzťahy a nevychádzali si moc dobre. S bratom i

sestrousivychádzaladobre,bratmalvšakbližšívzťahsosestrouG.J.,pričommaliajspoločnépracovné
aktivity. Podľa výpovede svedkyne mal W. J. po zmiznutí svojho otca prevziať väčšiu časť jeho majetku
a to aj na úkor napr. G. J..

Svedok H. J. sa na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi vyjadroval najmä k vzťahom medzi S. J. a

W. J., pričom uviedol, že tieto boli dobré. Oboch pozná dlhé roky.

SvedkyňaZ.J.,matkaW.J.abývalamanželka S.J.svojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,že
o únose S. J. sa dozvedela až v sobotu, hoci k tomu malo dôjsť v piatok. Nič jej nepovedala ani švagriná,
ktorá bola so synom v Liptovskom Mikuláši. Mne v sobotu volal syn W. J., že sa museli predčasne vrátiť
a že švagriná mala ísť vyplatiť nejakú veľkú výhru na Starú poštu. Okolo 13:00 hod. v sobotu jej známy

H. Ď. povedal, že S. J. uniesli. Spýtala sa na to teda švagrinej G. J., ktorá jej však povedala, že sa s ňou
na túto tému baviť nebude a to kvôli tomu, čo vypovedala na polícii a aj kvôli tomu, že je s ním rozvedený
a že ju to nemá čo zaujímať. S obžalovaných pozná len pani R., ktorú najprv poznala len z počutia a
až potom, asi dva roky nato, sa začala stretávať s jej synom W.Á.Š. J., čomu svedkyňa nebola rada.
Nakoniec to dospelo k tomu, že si jej zavolala, resp., ju naložili do auta a zaviezli k nej, kde si od nej

vypočula, to, že jej bývalý manžel S.G.D. J. žije a že sa sním dohodla, že musí dávať pozor na syna W.
J.. V čase, keď sa tento skutok stal, tak syn Tomáš bol v druhom ročníku gymnázia, mal ísť do tretieho.
Už v máji 2006 začala synovi vybavovať nejaký pobyt v zahraničí, nakoniec z toho vzišlo, žeby mohol ísť
do Kanady. Keďže nebol plnoletý, musela podpísať súhlas s vycestovaním. Pobyt v Kanade mu zaplatila
švagriná G. J., tvrdila, že má z čoho, že jej S. J. nechal peniaze. Syn odišiel do Kanady v auguste 2006

a niekedy v polovici júna 2007 sa vrátil. Potom bol dva mesiace doma a následne odišiel na rok do Írska,
kde dokončil strednú školu. Niekedy v januári 2008 sa syn W. J.Č. vrátil asi na 4 dni z Írska s tým, že
niekto mu zaplatil letenku. Keď prišiel do Trnavy, tak jej povedal, že musí ísť niečo podpísať a povedal
jej, že za ňou príde doktor R., ktorému má dať jeho rodný list. Neskôr sa od iných ľudí dozvedela, že mali
ísť niečo podpísať za Dr. F., ale nevie o akú osobu ide. Doktor R. bol za svedkyňou, dala mu rodný list W.

J.G.W., on si ho prekopíroval a originál jej vrátil. Buď na druhý deň, alebo o niekoľko dní došlo k situácii,
keď jej syn W. J. povedal, že musí isť preč, načo večer niekto začal intenzívne zvoniť na zvonček, aby ho
pustila do činžiaku. Videla, že pri vchode do činžiaku stoja nejakí dvaja chalani a zúrivo zvonia. Zľakla
sa a išla potme k susedke, ktorá býva na prízemí. Cez kukátko susediných dverí videla, že obaja títo
chalani sa dostali do činžiaku, jeden išiel po schodoch a jeden výťahom hore. Počula, že búchali a kopali

do jej dverí. Svedkyňa volala synovi, že čo to má znamenať, načo jej asi o 5 minút zavolala pani R. a do
ďalších piatich alebo desiatich minút došla pred činžiak. Keď prišla tak ju zavolala, aby zišla k nej, keď to
urobila, povedala jej, aby nasadla do auta, v ktorom celý čas telefonovala s niekým a riešila s ním, prečo
svedkyni niekto doma vybuchuje a kope do dverí. Potom povedala, že to bude v poriadku a vysadila ju z
auta. Následne odišiel jej syn W. J. niekde do zahraničia asi na 3 mesiace. Síce jej volal, no nepovedal

kde je, povedala iba, že je v poriadku. Svedkyňu viackrát žiadala pani R., aby za ňou prišla a vždy sa
jej pri týchto stretnutiach pýtala, kde je W., žiadala ju, aby ho presvedčila a dohovorila mu, aby sa vrátil.
Naposledy sa s obž. R. stretla niekedy v marci 2009, kedy jej obž. R.M.D. zavolala, že pre ňu príde jej
šofér a že ju odvezie k nej do J.. Prišiel pre ňu pán W. a odviezol ju k R. do domu v J.. Obžalovaná
jej podala list, ktorý údajne písal S. J., pričom svedkyňa uviedla, že v ňom nebolo žiadne oslovenie a s

určitosťou vie povedať, že ten list nebol písaný jeho rukou, bolo to ženské písmo. V liste bolo napísané,
aby sa W. do 64 hodín ozval pani R.K.T., bolo tam tiež, že je to taký malý potkan a že keď to neurobí,
tak bude zle, že zastrelí najprv jeho a potom aj svedkyňu, že mu je to jedno, pretože si všetci myslia,
že je mŕtvy. Svedkyňa obžalovanej povedala, že to nie je S. písmo, načo ju ona okríkla, že či nepozná
písmo svojho muža. Obžalovaná zobrala tento list a na toalete ho spálila. Na druhý deň bola kvôli tomuto

listu predvolaná na políciu vypovedať. Aj v priebehu jej výsluchu na polícii jej obžalovaná písala SMS
správy, niečo v tom duchu, že je nevinná, svedkyňa tieto SMSky vyšetrovateľovi aj ukázala a on si ich
hneď zapísal. Na otázku, aby charakterizovala posledné dva roky vzťah medzi S. J. a W. J., svedkyňa
uviedla, že vzťah medzi nimi bol dobrý, normálne a pravidelne sa navštevovali, S. J. dávala peniaze jej
aj W.Á.Š.. Hoci jej podľa rozvodového rozsudku mal platiť 2.000,- Sk mesačne, platil jej 15.000,- Sk.

Pamätá sa, že S. J. jej ukazoval projekty, podľa ktorých chcel postaviť bytový dom, v ktorom mali byť
dva byty, z ktorých jeden mal byť pre neho a jeden pre syna W..Svedok Z. F., ktoré súd predvolal na žiadosť obhajoby na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v
súčasnosti je trestne stíhaný a nachádzam sa od 20.3.2009 vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov. Okrem
ÚVV Leopoldov som sa určitý čas nachádzal aj vo väzby v ÚVV Nitra a v ÚVTOS Trenčín. Obžalovaného

Z. F. nepozná. Na otázku obhajcu, či sa niekedy stretol s osobou S. J. svedok uviedol, že S. J. spoznal
niekedy v období rokov 2000, 2001 až 2002, kedy sa boli spolu skútrovať na seneckých jazerách a tam
boli predstavení. Niekoľkokrát sa s ním stretol na týchto jazerách a niekoľkokrát na jeho diskotéke v
podniku Stará Pošta v Trnave. Bližšie sa nepoznali, keď sa stretli, tak sa bavili len o tom ako sa má,
ako sa majú ich spoloční známi a podobne. O osobných záležitostiach S. J. s ním nehovoril. Naposledy

sa s ním osobne stretol asi v roku 2002. V roku 2008 sa začali jeho problémy, kvôli ktorým je teraz
trestne stíhaný a vtedy sa nachádzal v Grécku, pričom sa rozhodol, že sa na Slovensko nevráti, zo
strachu pred uväznením a šikanou zo strany polície. Následne odišiel do Francúzska a v mesiacoch
október a november 2008 sa vrátil na Slovensko. Prostredníctvom známych sa snažil získať kontakt na
pracovníkov Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Trnave, prostredníctvom ktorých chcel polícii
vysvetliť skutočnosti, ktoré súviseli s jeho trestným stíhaním a chcel sa vyhnúť tomu, aby bol nezákonne

vzatý do väzby. Skontaktoval sa s ním človek, ktorý mal prezývku Y., jeho totožnosť nepozná a tiež
ho osobne nepozná. Tento človek mu začal rozprávať informácie, ktoré súvisia jeho trestným stíhaním,
s osudom spoluobvinených, ktorí boli s ním trestne stíhaní a bolo vidieť, že má informácie o trestnej
veci svedka. Tento človek mu tiež povedal informáciu, že bol zachytený na hraničnom priechode Kitze,
medzi Slovenskou a Rakúskou republikou. Tento človek mu ponúkol, že mu zabezpečí nové doklady,

a na základe ktorých budem môcť napríklad vycestovať do Thajska, povedal mu koľko peňazí by za to
požadoval a podobne. Svedok sa ho spýtal, načo by odcestoval preč, na čo mu tento človek povedal,
že už tak urobili aj iné osoby, napríklad aj S. J., ktorý je v súčasnosti v Thajsku. S týmto človekom s
prezývkou Y. sa svedok stretol asi trikrát v Trnave na čerpacej stanici pri podniku ŽOS a pri jednom z
týchto stretnutí, keď mu ten človek hovoril o S. J., tak vytočil na svojom mobilnom telefóne číslo, dal mu

mobilný telefón a v telefóne sa mu niekto ozval. Podľa hlasu alebo spôsobu reči nevie povedať či to bol
S.Z.Y. J., myslí si, že to bol on podľa toho, že ho oslovil „Z.“, pričom takto svedka oslovoval iba on a
ešte jeden človek, u ktorého predtým v Bratislave pracoval. Svedkovi tento človek v telefóne, o ktorom si
myslí, že je S. J. hovoril, že je v súčasnosti v Thajsku, povedal mu, že je „dobrotka“, čím zrejem narážal
na jeho problémy so zákonom a pýtal sa niečo v tom zmysle, kedy svedok príde do Thajska, akoby už

vedel, že by mal pre niečo do Thajska ísť. Svedok v tom čase nič nevedel o problémoch, ktoré S. J. má,
nevedel o tom, čo sa okolo neho deje, preto mu to nepripadalo ani nijak zvláštne, že je v Thajsku, myslel
si, že je na dovolenke, alebo že sa tam presunul. Preto sa ho bližšie na jeho pobyt v Thajsku nepýtal.
Toto sa odohralo niekedy v období roku 2008, možno to bol koniec septembra, ale pravdepodobnejšie
to bolo v októbri alebo novembri roku 2008.

Svedok poškodený W. J., syn S. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní.
Svdkom únosu otca S. J. nebol. Skutončosť, že bol jeho otec unesený sa dozvedel až na druhý týždeň
v utorok po tom, čo sa to stalo, keď už boli s matkou u rodinných známych v Považskej Bystrici. S otcom
S.G.T. J. mal celkom dobrý vzťah. Podporoval ho v školských a mimoškolských aktivitách a pomáhal

aj jeho matke, ktorá bola invalidná dôchodkyňa a mala problém sa zamestnať. S otcom sa stretával
pravidelne. Po tejto udalosti sa s otcom už neskontaktoval, neprišiel mu od neho žiaden list, ani od neho
nemal telefonát a ani ho nevidel. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti svedok poškodený na tunajšom súde
podal návrh na jeho vyhlásenie za mŕtveho, nakoľko má naliehavý právny záujem na dedičskom konaní.
Všetky skutočnosti, ktoré sa dosiaľ podarilo zistiť orgánom činným v trestnom konaní aj súdnym znalcom

podľa neho nasvedčujú, že jeho otec nežije a keďže je jedeným jeho dedičom, má záujem na tom, aby
prebehlo riadne dedičské konanie, aby zdedil jeho majetok a disponoval ním vo vlastnom mene.

Svedkyňa H. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou D. R. je v
priateľskom vzťahu. Obžalovaný Z. F. jej bol predstavený ako vodič D. R.. Obžalovaná R. si v čase,

keď malo dôjsť k spáchaniu skutku od svedkyne požičala chatu na Bukovej, pričom uviedla, že túto
potrebuje na 2-3 dni kvôli oddychu, chce tam ísť s partiou. Svedkyňa, nakoľko je lekárka, poskytla
obžalovanej R. i liek N., nakoľko sa táto sťažovala, že kvôli starostlivosti o chorú matku je vyčerpaná
a nemôže si riadne oddýchnuť. Kľúče od chaty si prišiel prevziať od svedkyne obž. F. a tieto vrátila
svedkyni osobne obžalovaná R.K.T.. Svedkyňa ďalej podrobnejšie opísala vnútorné riešenie priestorov

chaty a jej vybavenie.

Výpovede svedkov J. R., J. W. G. N. U. ktoré súd posúdil samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
a rovnako i v súvislosti s výpoveďami iných svedkov a inými vykonanými dôkazmi ( tak ako jej vyšieluvedené ) usvedčujú oboch obžalovaných že spolu s D. R. sa dopustili spáchania skutku, ktorý sa aj
v bode I obžaloby kladie za vinu. Ohľadne priebehu prípravy a samotného únosu S. J. z priestorov
reštaurácie na Starej pošte vypovedali všetci traja vyššie uvedení svedkovia (spolupáchatelia skutku) J.

R.,J.W.G.N.U.vprevažnej mierezhodne.Rozdielyvichvýpovediachohľadnetoho,čisvedokR.sedel
vpredu alebo vzadu vo vozidle a či na chlapca, ktorého žiadal J., aby privolal políciu, namieril niektorý
z nich zbraň nepovažuje súd za dôležité v tom smere, aby spochybňovali celkovú vierohodnosť ich
výpovedí. Rovnako možno konštatovať, že i tie časti ich výpovedí, ktoré popisujú obdobie od privezenia
S. J.Č. do rodinného domu v F. Q. R. až do odchodu svedkov R.G.S. G. U.Á. z W. sa v podstatných

bodoch zhodujú a možno ich bez rozumných pochybností považovať za dôveryhodné. Z uvedeného
dôvodu teda možno považovať za dôveryhodnú i tú časť výpovede svedka J. W., v ktorej popisuje
obdobie niekoľkých dní, počas ktorých strážil X. S. J. Boh rodinnom dome v obci F.Q.Č. Q. R.. a neskôr
nahratie, do ktorej hol spolu s obžalovanými F. a R.M.D. previezli. Výpoveď svedka J. W. usvedčuje z
podielu na trestnej činnosti ktorá je predmetom obžaloby i obžalovanú E. W.. za podstatné pritom súd
považuje,žemenovanísvedkoviavypovedalinahlavnompojednávanízhodneakovprípravnomkonaní,

teda s výnimkou malých a nepodstatných rozdielov súd rovnako, s odstupom niekoľkých rokov popísali
rozhodné skutočnosti. I s poukazom nato, že boli v inej trestnej veci odsúdení za spáchanie závažnej
trestnej činnosti na vysoké nepodmienečné tresty odňatia slobody, niet z čoho logicky dôvodiť, že by
mali záujem svedčiť v neprospech obžalovaných, keď nebola preukázaná žiadna iná spojitosť medzi
osobami svedkov a osobami obžalovaných mimo tej trestnej činnosti, pre ktorú sú obaja obžalovaní

stíhaní. V priebehu konania hlavného pojednávania neboli vykonaným dokazovaním zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali dôkazy svedčiace proti obžalovaným. Ani výpoveď
Z. F. takýmto dôkazom nie je. Z jeho výpovede totiž nemožno bez pochybností uzavrieť, že telefonoval
práve s osobou S. J., keďže týmto si ani sám svedok nie je celkom istý. Skutočnosť či poškodený S.
J. žije alebo nežije sama osebe nemá význam na skutkové alebo právne posúdenie konania, ktoré sa

obžalovaným kladie za vinu. Pokiaľ ide o osobu syna poškodeného S. J., W. J., taký jeho účasť na
nezvestnosti S. J. nebola nijakým spôsobom preukázaná. Je logické, že ako jeho jediný syn a prípadný
dedič má záujem na vyhlásení S. J. za mrtvého, keď S.Z.Y. J. je nezvestný od roku 2005. Výpovede
rodinných príslušníkov S. J.K.T. načrtli určitý obraz o vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými členmi
rodiny, avšak pri posudzovaní dôkazov, ktoré svedčia o páchaní trestnej činnosti, ktorá je predmetom

obžaloby nemajú na tieto podstatný vplyv.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím záznamov telekomunikačnej prevádzky,
ktoré boli vyhotovené políciou na základe súdneho príkazu vyššie uvedeného v odôvodnení tohto
rozsudku. Obsah týchto odpočutých hovorov plne korešponduje s výpoveďami svedkov J. R. J. W. G. N.

U. o tom, akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi nimi, ako i medzi svedkami a obžalovanými
Z. F.P.N. G. D. R..

Ako listinné dôkazy súd tiež oboznámil zápisnice o rekognícii osoby, z ktorých vyplýva, že tak svedok
J. R., ako i svedok J. W. poznali podľa fotografii obžalovanú D. R. ako osobu, ktorá za vykonanie ich

práce platila a pre ktorú obžalovaný F. pracoval. Uvedení svedkovia rovnako pri rekognícii veci podľa
fotografie poznali rodinný dom patriaci D. R., v ktorom sa pripravovali na pozbavenie osobnej slobody
S. J. a do ktorého tohto priviezli potom, ako ho osobnej slobody pozbavili v priestoroch reštaurácie na
Starej pošte v Trnave. Svedok J. W. poznal pri rekognícii vecí podľa fotografie i chatu, do ktorej S. J.
spolu s oboma obžalovanými previezli z rodinného domu v F. Q. R.. Pred uskutočnením týchto rekognícii

menovaní svedkovia vo svojich výpovediach opísali tak osobu obžalovanej D.E.J. R., ako i uvedené
nehnuteľnosti. Vo vzťahu k obžalovanej E. W.K.T. súd oboznámil zápisnice o rekognícii osoby naživo,
pri ktorej v prípravnom konaní svedok J. R. opoznal obžalovanú E. W.Ő. ako tretiu osobu, ktorá sa
nachádzala spolu s obžalovanými F. a R. v rodinnom dome F. Q. R.N.Q.. Svedok J. W. tiež poznal pri
rovnakom druhu rekognície obžalovanú E. W.Ő.X. ako osobu, ktorá s nimi bola v rodinnom dome v F.Z.

Q. R. a neskôr v chate, v ktorej zadržiavali S. J. a ktorá mu bola predstavená ako lekárka. Súd oboznámil
i zápisnicu o rekonštrukcii zo dňa 30. 6. 2009, ktorá bola vykonaná za svedkom J. W. v oblasti U. -
M., okres Trnava, pri ktorej menovaný svedok bezpečne poznal chatu, v ktorej bol zadržiavaný S. J.
a podrobne (zhodne ako pri svojej výpovedi v prípravnom konaní) popísal spôsob, akým S. J. do tejto
chaty priviezli a ako ho tam zadržiavali.

Uvedené dôkazy súd posúdil každý samostatne, ako i v ich vzájomnej súvislosti a prišiel k záveru, že
bezpečne, bez rozumných pochybností preukazujú spáchanie skutku uvedeného v bode 1 obžaloby,
pričom páchateľmi týchto tohto skutku súd obžalovaný Z. F., E. E. W. G. D. R..Po právnej stránke súd zhodnotil konanie oboch obžalovaných v zhode s obžalobou, keď bolo
preukázané že obaja obžalovaní násilným odvlečením poškodeného S. J.G.W. s priestorov reštaurácie
na starej pošte v Trnave a jeho zadržiavaním v priestoroch rodinného domu v F. Q. R. a neskôr na

chate v oblasti U. násilím, respektíve hrozbou násilia nútili, aby podpisoval rôzne vyhlásenia respektíve
bližšie nešpecifikované písomnosti, na základe, ktorých malo dôjsť k prevodom bližšie nezistených
nehnuteľností. Tento úmysel obžalovaných (teda prinútiť poškodeného S. J. k uskutočneniu určitých
právnychúkonov)jezrejmýnajmäzvýpovedísvedkovR.,U.G.W.,ktorýmopakovanieobajaobžalovaní
(F. G. R.) tvrdili, že od S. J.Z.Č. potrebujú nejaké podpísané papiere. Svedok J. W. i na vlastné uši

počul, ako obžalovaní presviedčali S. J., aby im niečo podpísal s tým, že potom ho pustia domov. Na
spáchanie tohto trestného činu sa obžalovaní zorganizovali, pričom každý z nich plnil svoju čiastkovú
úlohu spočívajúcu napríklad v zabezpečení oblečenia, v ktorom mali pôsobiť vyššie uvedení svedkovia
ako príslušníci polície, zabezpečení motorového vozidla značky Mercedes slúžiaceho na prevoz S. J.
z W. do F. Q. R., zabezpečení objektu chaty v oblasti U., v ktorej neskôr zadržiavali S. J. a podobne.
Obaja obžalovaní tak svojim konaním naplnili skutkovú podstatu trestného činu vydierania podľa § 235

odsek 1, odsek 2 písmeno a/ písmeno b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 spáchaného ako
členovia organizovanej skupiny. Obžalovaná E. W.Ö.S. spáchala (spolu s J. W.) i trestný čin pozbavenia
osobnej slobody podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal pri obžalovanom Z. F. z tohto, že tento sa síce

podieľal významnou mierou na organizovaní trestnej činnosti, no od jej spáchania uplynula doba takmer
siedmych rokov, čo má podstatný vplyv na určenie výšky trestu. Preto rozhodol o uložení trestu odňatia
slobody v trvaní 3 rokov, teda v spodnej hranici trestnej sadzby (2-8 rokov). Ukladanie vyššieho trestu
odňatia slobody by podľa názoru súdu nesplnilo v súčasnosti ten účel trestu, ktorý sleduje trestný zákon
účinný v čase spáchania skutku. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho v zmysle § 39a ods.
2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaná E. W. sa dopustila spáchania dvoch úmyselných trestných činov trestných činov, za ktoré
súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody a to podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného

v čase spáchania skutku, teda s použitím tzv. asperačnej zásady. V trestnej sadzbe za trestný čin
najprísnejšie trestný, upravenej podľa uvedeného ustanovenia súd uložil obžalovanej trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov, pričom ide o trest minimálny v takto upravenej trestnej sadzbe.
Z rovnakých dôvodov ako u obžalovaného Z. F. zaradil i obžalovanú Gabrielu na výkon trestu do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.

Nakoľko v dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní dnu nedostal nedávalo dostatočný podklad
na rozhodnutie o náhrade škody tak, ako si uplatnil poškodený W. J. na hlavnom pojednávaní, odkázal
ho súd v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.