Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1110237785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci

žalobcu: F.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, U. X, H., proti žalovanej: O. H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt V. G.
XXX, okres V.Ž., o zaplatenie 13 576,37 EUR (409 000,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 13 576,31 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne
z dlžnej sumy od 1.7.1999 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Z. K. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 5.5.2010
domáhal voči žalovaným: 1/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej

republiky a voči 2/ NICK finance so sídlom Moyzesova 46, Košice náhrady škody vo výške 13 576,37
EUR (409 000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 1.7.1999 ročne do zaplatenia a trov
konania. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal titulom náhrady škody z titulu všeobecnej
zodpovednosti a zodpovednosti štátu a jeho orgánov za škodu vzniknutú na majetku občanov -
tichých spoločníkov v nebankových subjektoch. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvný vzťah žalobcu a
nebankového subjektu vznikol investovaním bona-fide peňažných prostriedkov do spoločnosti s názvom
NICK finance so sídlom Moyzesova 46, Košice. Tento vzťah občan - veriteľ a nebankový subjekt vznikol

na základe § 679 až § 681 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Tvrdil,
žeuzavretímtýchtozmlúvsnebankovýmisubjektmiakotichíspoločníciavprevažnejmieredôchodcovia
s nízkymi dôchodkami neporušili žiadne predpisy. Koncom roka 1998 a začiatkom roka 1999 po nástupe
nových politických strán do vedenia štátu sa okamžite zmenilo podnikateľské prostredie. Niektorí
poprední predstavitelia štátnej moci v opozícii kladne hodnotili činnosť záložní, že vyššie zhodnocujú
úspory občanov, keď sa dostali k štátnej moci, chránili iba banky, záložne nechali padnúť, čím bola
porušená Ústava SR čl. 2 ods. 1/2 a § 1 ods. 1 Tr. por. zák. č. 141/1961 Zb. Ďalej uviedol, že firme NICK

finance so sídlom. Moyzesova 46, Košice s majiteľkou O.. H. bolo udelené živnostenské oprávnenie
podľa registra OU Košice II dňom 13.3.1996 v rozpore so živnostenským zákonom č. 455/1991 Zb.
bez náležitého uváženia, kvalifikácie, financií a majetku, keďže majiteľka s vkladmi mala podnikať.
Jej činnosť mali kontrolovať MF cestou daňových úradov a finančnej polície. Ďalej tým, že vláda SR,
resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti majiteľky a pracovníkov v NS, značne
poškodili na ústavných právach okradnutých občanov (základné práva a slobody čl. 12, 19/1, čl. 20/1 a
3 a čl. 46 ods. 3 Ústavy SR). Vrcholným orgánom výkonnej moci v SR (vládou) boli porušené uvedené

články Ústavy SR tým, že včas nekonala voči nebankovým subjektom tak, ako jej to ukladá Ústava SR
v čl. 2 ods.1/2 a § 1 Trestného poriadku - Zákona č. 141/1961 Zb. (ide o náležité zistenie trestných
činov) a nepotrestala páchateľov trestnej činnosti (§ 2 ods. 4 a 5 Z. z. o právach a povinnostiach
pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti a pri jej odhaľovaní). Nekonaním prokuratúry bol porušovaný§ 3 zák. č. 214/1966 Zb., ktorý ukladá prokuratúre vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie
a odstránenie porušovania zákonnosti, ochranu poškodených práv a vyvodzovanie zodpovednosti.
Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej

kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze a poctivo zarobené úspory, čím vedome porušovali
zákon o reklame č. 220/1996 Z. z., v znení zákona č. 147/2001 Z. z. a zákona č. 23/2002 Z. z.,
avšak štátne orgány a orgány činné v trestnom konaní nekonali dôsledne podľa príslušných zákonov.
Tu sa vynára otázka, prečo sa nevykonával dozor nad nekalou reklamnou činnosťou a kto si nesplnil
svoju povinnosť. Ďalej uviedol, že je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní

nebankových subjektov (§118 zák. podnikanie a poškodzovanie klientov a uvádzanie ich do omylu, čím
páchali aj trestný čin podvodu podľa § 250 zákona č. 140/1961 Zb., resp. trestného činu sprenevery
podľa § 248 cit. Zákona). Ministerstvo financií malo o. i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý
bol povinný zabrániť porušovaniu zákonnosti, to sa však nestalo. Orgány činné v trestnom konaní vedeli
o páchaní trestnej činnosti nebankovými subjektmi, je na posúdení súdu, či nemajú zodpovednosť
za škodu v zmysle § 415 a 420 OZ, ktorú spôsobili porušením právnej zodpovednosti. Vláda SR a jej

výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonností nebankovými subjektmi. Mali dostatok
nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, ale nekonali, príp. konali povrchne, zdĺhavo, čím
umožnili NS páchať trestnú činnosť, za čo by mali niesť podiel zodpovednosti. Nekonaním vlády SR bol
porušený čl. 20 Ústavy. K právnemu vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a firmou NICK finance došlo
v súlade so zákonom a za porušovanie zákonnosti zodpovedajú či už zainteresované osoby spoločnosti,

spol.s.r.o. alebovládaSRaNRSRatotým,ženezamedzilaškodcomvpáchanejkorupciiaporušovaní
zákonnosti(§420ods.1OZ).Konanienebankovýchsubjektovavládyjevrozporesobjektívnymprávom
a preto nebankové subjekty a vláda SR sú povinní uhradiť žalobcovi škodu zo zákona podľa § 424,
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako poškodená osoba v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, § 18
zákona č. 58/1969 Zb. a § 43 ods. 1 Trestného poriadku si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej

na majetku voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva financií SR.

2. Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.3.2011 č. k. 9C 112/2010-33 tak, že
žalobu voči žalovanému v l. rade zamietol a konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Proti rozsudku
podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 1.8.2011 č. k. 6 Co 42/2011-58

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania žalovaného
v l. rade potvrdil. V zastavujúcej časti v časti náhrady trov konania žalovanej v 2. rade zrušil a v týchto
častiach vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že žalobca ako žalovanú v
2. rade označil NICK - finance Košice, zastúpenú O. H., S. XX, H. a H. XX, H.. Na základe uvedených
identifikačných údajov žalovanej v 2. rade bolo dostatočne zrejmé, že žalovanou v 2. rade je živnostník

O. H. s obchodným menom O. H. - NICK - finance, IČO: XX XXX XXX a miestom podnikania V. XX, H.
(podľa výpisu zo živnostenského registra). Uvedený podnikateľský subjekt ukončil svoju podnikateľskú
činnosť k 10.3.2011. Ukončenie podnikateľskej činnosti zo strany fyzickej osoby však nespôsobuje stratu
jej spôsobilosti byť účastníkom konania, kedy by bolo dôvodné zastavenie konania v zmysle § 104 ods. 1
veta prvá O. s. p. v spojení s 19 O. s. p. pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Spôsobilosť

fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká smrťou (§ 7 ods. 2 Obč. zák.). V predmetnej veci tak nebol
správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zastavil konanie voči žalovanej v l. rade.

3. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 63, § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) riadiac
sa právnym názorom odvolacieho súdu vo veci konal s právnym nástupcom pôvodného žalobcu,

ktorý v priebehu konania zomrel dňa 18.11.2014 a so žalovanou O. H., trvalý pobyt V. G. XXX, Q. V..
Žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo po neb. Z. K. nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa 18.11.2014
osvedčením o dedičstve vydaným Z.. Z. M., notárskym kandidátom povereným S.. I. H., notárom ako
súdnym komisárom so sídlom v Košiciach, H. XX, na základe poverenia Okresného súdu Košice I č. k.
36D/345/2014, Dnot. 167/2014, 7114229705. Žalovaná strana sa k žalobe nevyjadrila, súd v zmysle §

151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považoval za nesporné.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmluvami o tichom spoločenstve zo
dňa 11.3.1998, 20.1.1999 a 23.3.1999 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav: Právny predchodca žalobcu dňa 11.3.1998 uzavrel so spoločnosťou NICK finance so sídlom
Moyzesova 46, Košice zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 až 681 Obchodného zákonníka.

Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom
vo výške 50 000,- Sk, Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť vyplatí spoločníkovi ročný výnos
40 percent ročne z výšky vkladu tichého spoločníka. Právny predchodca žalobcu dňa 20.1.1999
uzavrel so spoločnosťou NICK finance so sídlom Moyzesova 46, Košice zmluvu o tichom spoločenstvepodľa § 673 až 681 Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zúčastňovať sa
na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 253 000,- Sk, Zmluvné strany sa dohodli, že
spoločnosť vyplatí spoločníkovi ročný výnos 50,6 percent ročne z výšky vkladu tichého spoločníka.

Právny predchodca žalobcu dňa 23.3.1999 uzavrel so spoločnosťou NICK finance so sídlom Moyzesova
46, Košice zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 až 681 Obchodného zákonníka. Právny
predchodca žalobcu sa zaviazal zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo
výške 106 960,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť vyplatí spoločníkovi ročný výnos 50,6
percent ročne z výšky vkladu tichého spoločníka.

4. Podľa § 673 Obchodného zákonníka ( Zák. č.513/1991 Z. z.)

(1) Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a
podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu
tichého spoločníka na výsledku podnikania.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 674 Obchodného zákonníka

(1) Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota
využiteľná pri podnikaní.

(2) Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť jeho využitie
pri podnikaní v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

(3) Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných vecí, jej
vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie po dobu
trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu právo a zmluva neurčuje niečo iné, je podnikateľ oprávnený po
dobu trvania zmluvy na jeho výkon.

Podľa § 675 Obchodného zákonníka

(1) Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov
týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.

(2) Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom
zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania,
na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Podnikateľ
je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá

podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a výročnú správu.

(3) Ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia informácií
a listín podľa odseku 2, podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka zaslať požadované
informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú adresu na vlastné náklady, inak je

povinný ich poskytnúť v mieste svojho sídla.

Podľa § 676 Obchodného zákonníka

(1) Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.

(2) Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej
závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade
s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.

(3) Pri neskoršej strate nie je spoločník povinný prijatý podiel na zisku vracať.

Podľa § 677 Obchodného zákonníka(1) O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších rokoch sa znížený
vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

(2) Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa
zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.

Podľa § 678 Obchodného zákonníka

(1) Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.

(2) Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak
a) jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo

b) vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Podľa § 679 Obchodného zákonníka

(1) Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:
a) uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,

b) výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú,

c) ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu,

d) ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje,

e) vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu
pre nedostatok majetku.

(2) Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, možno zmluvu vypovedať najneskôr šesť mesiacov pred
koncom kalendárneho roka.

Podľa § 680 Obchodného zákonníka

Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo
znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

Podľa § 681 Obchodného zákonníka

Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne
postavenie, aké má veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie svojho
vkladu pred zánikom zmluvy.

5. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými

dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu. V konaní nebolo
sporné, že právny predchodca žalobcu a spoločnosť NICK - finance Košice, zastúpená O. H.,
uzavreli dňa 11.3.1998, 20.1.1999 a 23.3.1999 zmluvy o tichom spoločenstve podľa § 673 až 681
Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zúčastňovať sa na podnikateľskej
činnosti podnikateľa vkladom v celkovej výške 409 000,- Sk. Spoločnosť NICK finance so sídlom

Moyzesova 46, Košice si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy nesplnila a žalobcovi nevrátila
vložené peniaze s úrokmi, keď ukončila svoju činnosť k 10.3.2011. Ukončenie podnikateľskej činnosti zo
strany fyzickej osoby nespôsobuje stratu jej spôsobilosti byť účastníkom konania, spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti zaniká smrťou (§ 7 ods. 2 Obč. zákonníka). Účasť tichého spoločníka na
podnikaní zanikla v zmysle § 679 ods. 1 písm. d/. Občianskeho zákonníka. Podľa § 680 Obchodného

zákonníka do 30 dní po zániku zmluvy bol podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený
alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania. Túto povinnosť si žalovaná nesplnila, súd preto
žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie vkladu tichého spoločníka na podnikaní vcelkovej sume 13 576,37 EUR (409 000,- Sk) s príslušenstvom právnemu nástupcovi pôvodného
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1/, § 255 ods. 1/ CSP podľa pomeru úspechu
strany vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania
proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.