Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110237785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa:

Z. K., U. X, H. proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR,
Štefanovičova 5, Bratislava 2/ NICK finance so sídlom Moyzesova 46, Košice o zaplatenie 13.576,37
euro (409.000,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcovi v 1. rade zamieta.

Súd konanie voči odporcovi v 2. rade zastavuje.

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmOkresnémusúduBratislavaIdňa5.5.2010domáhalvoči odporcom
v l. a 2. rade náhrady škody vo výške 13.576,37 euro (409.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške
17,6 % od 1.7.1999 ročne do zaplatenia a trov konania. Zaplatenia žalovanej sumy sa navrhovateľ
domáhal titulom náhrady škody z titulu všeobecnej zodpovednosti a zodpovednosti štátu a jeho orgánov
za škodu vzniknutú na majetku občanov - tichých spoločníkov v nebankových subjektoch.

Návrh odôvodnil tým, že zmluvný vzťah navrhovateľa a nebankových subjektov vznikol investovaním

bona-fide peňažných prostriedkov do spoločnosti s názvom NICK finance so sídlom Moyzesova,
Košice. Tento vzťah občan - veriteľ a nebankový subjekt vznikol na základe §§ 679 až § 681
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Tvrdil, že uzavretím týchto zmlúv s nebankovými subjektami ako tichí spoločníci a v prevažnej miere
dôchodcovia s nízkymi dôchodkami neporušili žiadne predpisy. Koncom roka 1998 a začiatkom roka
1999ponástupenovýchpolitickýchstrándovedeniaštátusaokamžitezmenilopodnikateľsképrostredie

Niektorí poprední predstavitelia štátnej moci v opozícii kladne hodnotili činnosť záložní , že vyššie
zhodnocujú úspory občanov, keď sa dostali k štátnej moci, chránili iba banky, záložne nechali padnúť,
čim bola porušená Ústava SR čl. 2 ods. 1/2 a § 1 ods. 1 Tr. por. zák. č. 141/1961 Zb.

Ďalej uviedol, že firme NICK finance so sídlom Moyzesova 46, Košice s majiteľkou O.. H. bolo udelené
živnostenské oprávnenie podľa registra OU Košice II dňom 13.3:1996 v rozpore so živnostenským
zákonom č. 455/1991 Zb. bez náležitého uváženia, kvalifikácie, financií a majetku, keďže majiteľka s

vkladmi mala podnikať . Jej činnosť mali kontrolovať MF cestou daňových úradov a finančnej polície.
Ďalej tým, že vláda SR resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti majiteľky a
pracovníkov v NS, značne poškodili na ústavných právach okradnutých občanov (základné práva a
slobody čl. 12, 19/1, či. 20/1 a 3 a či. 46 ods. 3 Ústavy SR).Vrcholným orgánom výkonnej moci v SR (vládou) boli porušené uvedené články Ústavy SR tým, že
včas nekonala voči nebankovým subjektom tak, ako jej to ukladá Ústava SR v čl. 2 ods.1/2 a § 1

Trestného poriadku - Zákona č. 141/1961 Zb. (ide o náležité zistenie trestných činov) a nepotrestala
páchateľov trestnej činnosti {§ 2 ods. 4 a 5 Z.z. o právach a povinnostiach pri legalizácii príjmov z
trestnej činnosti a pri jej odhaľovaní. Nekonaním prokuratúry bol porušovaný § 3 zák. č. 214/1966 Zb.,
ktorý ukladá prokuratúre vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušovania
zákonnosti, ochranu poškodených práv a vyvodzovanie zodpovednosti.

Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej
kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze a poctivo zarobené úspory, čím vedome porušovali
zákon o reklame č. 220/1996 Z. z., v znení zákona č. 147/2001 Z. z. a zákona č. 23/2002 Z. z., avšak
štátne orgány a organy činné v trestnom konaní nekonali dôsledne podľa príslušných zákonov. Tu sa
vynára otázka, prečo sa nevykonával dozor nad nekalou reklamnou činnosťou a kto si nesplnil svoju

povinnosť.

Je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov (§ 118 zák.
podnikanie a poškodzovanie klientov a uvádzanie ich do omylu, čím páchali aj trestný čin podvodu podľa
§ 250 zákona č. 140/1961 Zb. resp. trestného činu sprenevery podľa § 248 cit. zákona. Ministerstvo

financií malo o i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol povinný zabrániť porušovaniu
zákonnosti to sa však nestalo. Orgány činné v trestnom konaní vedeli o páchaní trestnej činnosti
nebankovými subjektami, je na posúdení súdu, či nemajú zodpovednosť za škodu v zmysle §§ 415 a
420 OZ, ktorú spôsobili porušením právnej zodpovednosti.

Vláda SR a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti nebankovými
subjektami. Mali dostatok nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti že nekonali, príp. konali
povrchne, zdĺhavo, čím umožnili NS páchať trestnú činnosť, za čo by mali niesť podiel zodpovednosti.
NekonanímvládySRbolporušenýčl.20 Ústavy.Kprávnemuvzťahumedzi navrhovateľmi akoveriteľmi
a spoločnosťou bono, spol s .r. o , Južná trieda 48, 040 01 Košice došlo v súlade so zákonom a za

porušovanie zákonnosti zodpovedajú či už zainteresované osoby spoločnosti bono, spol s .r. o alebo
vláda SR a NR SR a to tým, že nezamedzila škodcom v páchanej korupcii a porušovaní zákonnosti (§
420 ods. 1 OZ). Konanie nebankových subjektov a vlády je v rozpore s objektívnym právom a preto
nebankové subjekty a vláda SR sú povinní uhradiť navrhovateľovi škodu zo zákona podľa §§ 424,442
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ako poškodená osoba v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a § 43 ods. 1
Trestnéhoporiadkusiuplatnilnároknanáhraduškodyspôsobenejna majetku vočiSlovenskejrepublike
v zastúpení Ministerstva financií SR .

Odporca v 1 a 2. rade sa k návrhu nevyjadrili

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, keď účastníci konania sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili ani nepožiadali z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmluvami o tichom spoločenstve zo
dňa 11.3.1998, 20.1.1999 a 23.3.1999 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav:

Navrhovateľ dňa 11.3.1998 uzavrel so spoločnosťou NICK finance so sídlom. Moyzesova 46, Košice
zmluvu o tichom spoločenstve podľa §§ 673 až 681 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa zaviazal
zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 15.000,- Sk.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť vyplatí spoločníkovi ročný výnos 40 percent ročne z výšky

vkladu tichého spoločníka.Navrhovateľ dňa 20.1.1999 uzavrel so spoločnosťou NICK finance so sídlom. Moyzesova 46, Košice
zmluvu o tichom spoločenstve podľa §§ 673 až 681 Obchodného zákonníka Navrhovateľ sa zaviazal
zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 96.140,- Sk.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť vyplatí spoločníkovi ročný výnos 50,6 percent ročne z výšky
vkladu tichého spoločníka.

Navrhovateľ dňa 23.3.1999 uzavrel so spoločnosťou NICK finance so sídlom. Moyzesova 46, Košice

zmluvu o tichom spoločenstve podľa §§ 673 až 681 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa zaviazal
zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 40.644,- Sk.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť vyplatí spoločníkovi ročný výnos 50,6 percent ročne z výšky
vkladu tichého spoločníka.

Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu

neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu
štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp

právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli
preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane

navrhovateľa, či sa navrhovateľom označený odporca dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku
vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch.
Navrhovateľ uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve vstúpili do záväzkovo právnych vzťahov s

právnickou osobou bono, spol s.r.o. Južná trieda 48, Košice , vzájomné práva a povinnosti zmluvných
strán sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy
upravujú.SpoločnosťNICKfinancesosídlom.Moyzesova46, Košice sisvojepovinnostivyplývajúcejejzozmluvy
nesplnila a navrhovateľovi nevrátila vložené peniaze s úrokmi a ukončila svoju činnosť k 10.3.2011.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
( ušlý zisk ).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,

nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.

Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže
byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu

poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v
rámci rozhodovacej činnosti.

Podľa názoru súdu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval,

pretože uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore.

Pasívne legitimovaným je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne
orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa
procesných noriem. Navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup Ministerstva financií SR. Podľa

názoru súdu nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgány nepostupovali v súlade so zákonom.

Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá
bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľ tak neurobil, neoznačil konkrétne konania
a neuviedli v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť.

Navrhovateľom označené subjekty však nemohli sami, či prostredníctvom do ich pôsobnosti patriacich
orgánov,vrámcisvojejkompetenciezakázaťpodnikateľskúčinnosťnebankovýmsubjektomčiuzavretie
zmluvy o pôžičke.

Navrhovateľom uvádzaná nečinnosť nemohla preto zo strany odporcu založiť nesprávny úradný postup
v spojení s uplatňovaním právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade
nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom
výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ jeho neexistujúcu povinnosť.

Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje
konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá.

Obchodným spoločnostiam je umožnené vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv
o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti a rovnakého

postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s
obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba
práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového
hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do
súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by štát prostredníctvom svojich príslušných orgánov zakázal nebankovým subjektom činnosť
spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do
občiansko obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako ajdo vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by
tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty
vo forme pohľadávok a ich príslušenstva - úrokov.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány
môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu

v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy
a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S
princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka.

Zodpovednosť odporcu v l. rade nie je daná ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo porušenie

prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.,
pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Občianskeho zákonníka. zakladá
jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je však vylúčená vo vzťahu
k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O. s.
p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v

zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p.

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval
svoj žalobný návrh.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O. s.
p. ).

Navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany odporcu v l. rade a teda ani
existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané
zákonné predpoklady zodpovednosti navrhovateľom označeného odporcu v l. rade za škodu titulom

nesprávneho úradného postupu a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh
voči odporcovi v l. rade zamietol.

Odporca v 2. rade ukončil svoju činnosť k 10.3.2010, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Súdpretopodľa§104ods.1/O.s.p.konanievočiodporcoviv2rade prenedostatokpodmienkykonania,

ktorý nemožno odstrániť zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O. s. p. teda podľa úspechu v konaní,
avšak úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1
O. s. p. , nakoľko odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f / rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.