Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244893
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XX, zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o.,
IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Daniel Futej, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Bratislava, Imricha
Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 26.534,80 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. decembra 2014 č.k. 11C 213/2011-356 a uzneseniu zo
dňa 23. februára 2015 č.k. 11C 213/2011-381, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 23. februára 2015 č.k. 11C 213/2011-381 potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 26.534,80 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.). Svoj návrh založil na tom
skutkovom základe, že vložil peňažné prostriedky do družstva Podielové družstvo slovenské investície
(ďalej len družstvo) a stal sa jeho členom. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich
členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
§ 126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.

566/2001 Z.z.), ktorú schválil právny predchodca Národnej banky Slovenska - Úrad pre finančný trh
rozhodnutím č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002.
Družstvo zhodnocovalo peňažné prostriedky členov výlučne prostredníctvom spoločnosti CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj len obchodník s cennými papiermi), ktorá svoju činnosť vykonávala do
1.3.2011, kedy jej Národná banka Slovenska (ďalej len NBS) odobrala povolenie na poskytovanie
investičných služieb. Družstvo a obchodník s cennými papiermi dňa 2.6.2008 uzatvorili zmluvu o správe
portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov ním vložených do družstva mala

byť v súlade s Prospektom investície a činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške 8 % p.a.
Nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zákona
č. 566/2001 Z.z. a podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné prostriedky vložil do družstva výhradne z dôvodu,že sa spoľahol na dohľad NBS nad činnosťou družstva a obchodníka s cennými papiermi, a teda že
bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú ochránené a zhodnocované jeho peňažné prostriedky.
V máji 2010 sa dozvedel, že obchodník s cennými papiermi skončil s družstvom činnosť ku dňu

30.4.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné prostriedky,
a preto družstvo nemá prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie, ktoré mu
zveril. Nevedel, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože (ako uvádzalo družstvo) obchodník
s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých, v rozpore so skutočným
stavom o plnení svojich záväzkov zo zmluvy, družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov prebieha

v dohodnutej výške; zároveň si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa zmluvy
odmenu vo výške zhodnotenia portfólia družstva nad zmluvne dohodnuté osempercentné zvýšenie
hodnoty portfólia družstva. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi mu vznikla škoda, ktorá
predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, nakoľko družstvo mu ju nevrátilo a ani nevráti.
Družstvo, ktoré sa výpoveďou zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermi
dostalo do stavu, že nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (napríklad listom zo dňa

15.4.2010) a žiadalo ju o pomoc. NBS je zodpovedná za dohľad nad finančným trhom a disponuje
zákonom zverenými právomocami. Namietal, že NBS nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/2001
Z.z., ani zákonom č. 566/1992 Zb., a preto objektívne zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup NBS spočíval podľa navrhovateľa v tom, že
neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva a obchodníka s

cennými papiermi, ani na ich zamedzenie v budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení vedela
alebo musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a
právom chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom družstva. NBS včas
neupozornila družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, tak aby družstvo
a jeho členovia mohli chrániť svoje investície, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť až do 1.3.2011, kedy

mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro zistila neaktuálnosť
údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu činnosť. NBS
nereagovala na podnet družstva zo dňa 24.6.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za
neschopného plniť záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na
náhradu za nedostupný klientsky majetok. NBS neprijala voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné

opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so
svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa alebo tretích osôb, aj keď
NBS musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon č.
566/2001Z.z.Kuškodebynedošlo,akbyNBSvykonávaladohľadnadobchodníkomscennýmipapiermi
riadne, urobila by vo vzťahu k družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi potrebné opatrenia na

nápravu. Sprostredkovane z informácií družstva sa dozvedel, že NBS vedela o nedostatkoch v činnosti
obchodníka s cennými papiermi od roku 2007, kedy uňho vykonala dohľad na mieste a dňa 8.1.2008 mu
rozhodnutím č. NBS OPK-9750/3/2007 uložila pokutu v sume 500.000 Sk (16.596,96 €); rozhodnutie
bolo zrušené v druhostupňovom správnom konaní. Následným rozhodnutím č. NBS OPK-9750-5/2007
zo dňa 20.8.2008 mu NBS uložila pokutu v sume 300.000 Sk (9.958,18 €), rozhodnutie je právoplatné

a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad. Uviedol, že NBS
mala vykonávať dohľad sústavný a nielen jednorazový, čím boli porušené jeho legitímne očakávania.
Ak by NBS riadne a včas splnila svoje zákonom stanovené povinnosti a vykonala by potrebné opatrenia,
k vzniku škody by nedošlo. Zodpovednosť orgánu verejnej moci za škodu je podľa neho založená na
objektívnom princípe. Podľa jeho názoru sa smernica 2003/71/ES na daný prípad vzťahuje, pretože

družstvo v prospekte investície majetkových hodnôt k 20.2.2002 vypočítava majetkové aktíva, ktoré sa
majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky. NBS účelovo
odvracia svoju objektívnu zodpovednosť a presúva ju na G.. N. U., I..

Súd prvého stupňa konštatoval, že ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, §

85 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len OSP)] rozhodol na pojednávaní dňa 8.12.2014 v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa,
poverenej zástupkyne odporcu a v neprítomnosti navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný, právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila jeho neúčasť
na pojednávaní z dôvodu, že je právne zastúpený, a súhlasila s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením odporcu, správami o
činnosti a finančnej situácii družstva, správami o hospodárení družstva, potvrdením o vklade peňažných
prostriedkov navrhovateľa do družstva, žiadosťami družstva o preskúmanie postupu obchodníka s
cennými papiermi a žiadosťami o výkon dohľadu na mieste zo dňa 15.4.2010 a 28.6.2010, správamiNBS o dohľade na mieste a dohľade na diaľku u obchodníka s cennými papiermi, oznámením NBS
zo dňa 27.7.2010 adresovaným Prezídiu Policajného zboru, Odboru boja proti korupcii Bratislava o
skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného činu, správami správcu konkurznej

podstaty družstva, zápisnicou z rokovania náhradnej členskej schôdze zo dňa 2.3.2009 a zo dňa
23.10.2009, rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, rozhodnutím
č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008, rozhodnutím č. GUV-841/2008 zo dňa 7.5.2008, rozhodnutím č.
OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.8.2008, rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010, rozhodnutím č.
OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010, rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010, rozhodnutím

č. GUV-841/2008 zo dňa 7.5.2008, rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, rozhodnutím
č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011, rozhodnutím č. ODT-8305- 5/2010 zo dňa 21.12.2010,
rozhodnutím č. OPK-2744-5/2007-PLP zo dňa 22.4.2008, rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa
1.3.2011, spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010, výpismi z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I pre družstvo (vložka 383/B, oddiel Dr) a obchodníka s cennými papiermi
(vložka 2902/B, oddiel Sa). Nevykonal dokazovanie navrhované navrhovateľom, a to vyžiadaním

účtovníctva družstva za obdobia rokov 2002-2010 z vyšetrovacieho spisu z dôvodu, že navrhovateľ si
nearchivoval finančné doklady, nemá ich k dispozícii, vyžiadaním správy o stave konkurzu vedeného
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 od správcu konkurznej podstaty, výsluchom svedkov
- zamestnancov NBS - H.. F. C., G.. P. Š., G.. U. O. Y. G.L.. X. C., ktorí sa mali vyjadriť, prečo od
začiatku činnosti družstva v roku 2002 neboli zo strany NBS vznesené žiadne námietky ani pripomienky

k činnosti družstva, prečo sa NBS uspokojila s takou nápravou, že celé portfólio družstva bolo rozložené
a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s., a obchodníkom s cennými papiermi, prečo
sa NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi v roku 2008 uspokojila s
pokutou v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €) a netrvala na odstránení nedostatkov v jeho činnosti v záujme
ochrany navrhovateľa. výsluchom predsedu predstavenstva družstva G.. N. U.. Nevykonal dokazovanie

z dôvodov, že je vecou navrhovateľa, aby určila predmet konania a jeho rozsah, v predmetnej právnej
veci výšku škody, ktorej náhrady sa domáha. Určovaním rozsahu škody zo strany súdu namiesto
navrhovateľa by došlo k porušeniu rovnosti strán. Vyžiadanie správy audítora o stave konkurzného
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 považoval za nadbytočné,
pretože súd sám zistil stav predmetného konkurzného konania zo spisu sp. zn. 3K/95/2010. Uviedol že

družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti, z ktorých do roku 2007 a 2010 nevyplývali
žiadne informácie o problémoch v hospodárení družstva; až v roku 2010 upozornilo na nedostatky a
odvtedy začala NBS vykonávať dohľad na mieste. Preto je vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Mal
za to, že je vecou diskrečnej právomoci NBS rozhodnúť v správnom konaní o následkoch pochybení
zo strany kontrolovaných subjektov počas vykonávania dohľadu nad finančným trhom. Rozhodnutie o

uložení pokuty 500 000 Sk bolo druhostupňovým správnym orgánom zrušené a rozhodnutie o uložení
pokuty 300.000 Sk je právoplatné a vykonateľné; nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom
(rozkladom) ani žalobou o jeho preskúmanie v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP. Vykonanie
tohto dôkazu preto považoval za nadbytočné. Vzhľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom
spise mal výsluch G.. N. U. mal za nadbytočný.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že Úrad pre finančný trh ako právny
predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. UFT-002/2002/SPI zo dňa
21.3.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo, že skutočnosti v ňom
uvedené sú úplné a pravdivé. Úrad pre finančný trh dňa 13.5.2003 družstvo upozornil, že družstvom

uvádzané informácie: „ÚFT schválením prospektov investícií odobril projekt družstiev, pretože hodnotil
každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske
výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja. Od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom ÚFT, ktorý ich veľmi pozorne sleduje, posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemá
k činnosti výhrady“ nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122

ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení nebol povinný preverovať pravdivosť alebo
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad
neodobril projekt družstiev; schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu
zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových

hodnôt. Úrad vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
nie nad celkovou činnosťou družstva. Na základe toho Úrad vyzval družstvo, aby informácie (uvedené
kurzívou) nepoužíval a nešíril, a to ani vo vzťahu k členom družstva. Konštatoval, že kompetencie Úradu
pre finančný trh prešli s účinnosťou od 1.1.2006 na NBS [§ 45 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľadenad finančných trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.747/2004 Z.z.)]. Dohľad nad
finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.). Uviedol, že navrhovateľ
ako člen družstva (poradové číslo člena 10017) vložil do družstva peňažné prostriedky s cieľom ich

zhodnotenia a stal sa vlastníkom členského podielu v sume 26.114,11 €, dňa 11.2.2011 požiadal o
zrušenie jeho členského podielu a členstva v družstve. Navrhovateľovi v súvislosti so zánikom členstva
v družstve vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 26.114,11 €. V jeho prospech bola
vystavená zmenka ID 2852 na zmenkovú sumu 26.114,11 €, bez protestu, na rad, splatná na videnie.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, čomu zodpovedá rozdiel medzi žalovanou sumou 26.534,80 € a

vyrovnacím podielom, na ktoré vyplatenie má nárok, v sume 26.114,11 €.

Vychádzal tiež zo zistenia, že družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ
uzatvorili dňa 2.6.2008 zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zákona č. 566/2001 Z.z. Zmluva upravovala
práva a povinnosti zmluvných strán pri riadení portfólia klienta v súlade so schváleným prospektom
investícií a jeho dodatkami. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolo zabezpečenie čo najvyššieho

zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu družstva tvoreného členskými
vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií. Obhospodarovateľ sa zaviazal
zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Právam a povinnostiam klienta zodpovedali
práva a povinnosti obhospodarovateľa spočívajúce v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych
predpisov, konaní s odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme klienta, dbaní na primeranú mieru

rizika pre klienta, ochrane informácií získaných od klienta pred tretími osobami, predkladaní štvrťročných
správ o zhodnotení finančných prostriedkov za uvedené obdobie klientovi. Prípadné akékoľvek spory,
ktoré by vznikli zo zmluvy, budú zmluvné strany prioritne riešiť dohodou s vynaložením všetkého úsilia
a v prípade, že k dohode nepríde, bude vec riešená v súlade s právnym poriadkom SR.

Z konania mu vyplynulo,, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne
súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha. Po
zistení nedostatkov týkajúcich sa prospektu investície, NBS prerokovala nedostatky mimo konania vo
veciach dohľadu s členmi štatutárneho orgánu družstva. Zo zápisu č. ODO- 9855/2007 zo dňa 24.8.2007

zistil, že NBS požiadala družstvo a jeho dcérske spoločnosti o písomné stanovisko k nezrovnalostiam
a problémom v ich činnosti a o informácie o spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva G.. N.
U. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej činnosti družstiev od roku 2001 a neevidovali žiadne
sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi zdôrazňovalo, že využije svoje finančné nástroje v
portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky, resp. predmetné finančné nástroje umiestni v

troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu rozloženiu investičného rizika odporúčaného NBS.
Družstvo v dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie
dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia.
Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi vo

vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo.
Na základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste, od družstva si dňa 25.4.2007
vyžiadala štruktúru majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006, a dňa 24.8.2007 boli prerokované problémy a
nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z.; na prerokovaní sa zúčastnili zástupcovia družstva
a NBS. NBS rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi

pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 €) Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-841/2008 zo dňa
7.5.2008 zrušila rozhodnutie NBS č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie
konanie. NBS v novom konaní rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €). Obchodník s cennými papiermi proti
tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok (rozklad). NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu

Policajného zboru, Odboru boja proti korupcii Bratislava, skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri
výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce, že konaním oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením
č. PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010. NBS predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 zo dňa
12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným

obchodníkovi bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. NBS zastavila konanie o žiadosti družstva
o schválenie dodatku k prospektu investície (rozhodnutie č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010).
Rozhodnutie bolo potvrdenie rozhodnutím Bankovej rady NBS č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb pre
porušenie ustanovení § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, § 84 ods. 1 písm.
b/, § 76 ods. 2, § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým

rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
4.3.2011. Rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt, pretože sa zmenili údaje uvedené vo verejnej ponuke majetkových hodnôt.

Súd prvého stupňa mal tiež preukázané, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo

dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2011 pod značkou K000394 v časti
75B, vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku v sume
30.273,99 €. Podal v ňom incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože
prebieha speňažovanie majetku družstva.

Po právnej stránke súd prvého stupňa vychádzal z č.l. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 písm. d/, § 3

ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, § 126 ods. 1 a 2, § 127, § 135 ods. 1, 2, 7 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom
do 21.7.2013, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z., § 233 ods. 1, § 243 ods. 1 a 2, § 243 a,
§ 244 ods. 1 a 3 ObZ.

Z vykonaného dokazovanie vyvodil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy
o riadení portfólia medzi obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako
klientom zo dňa 2.6.2008, ako aj členstvo navrhovateľa v družstve. Sporným zostalo ustálenie, či ide
o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu
zodpovedného za vznik škody navrhovateľovi.

Vyslovil, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods.
3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcimpredpokladynajehouplatneniepodľačl.46ods.3,ods.4,čl.51ods.1ÚstavySR(napríklad
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
nemôže zbaviť. Uviedol, že družstvo, ktorého členom bol aj navrhovateľ, až do roku 2010 deklarovalo,
že jeho hospodárske výsledky sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa
zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej
situácii. Družstvo v rokoch 2007 a 2010 informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní

svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka
s cennými papiermi vykonávať dohľad na mieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti
zistené pri dohľade. NBS nebola v konaní nečinná, práve naopak: v roku 2007 vykonala dohľad na
mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s cennými papiermi nedostatky, ktoré viedli k:uloženiu
pokuty v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 € (rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 z 8.1.2008, ktoré bolo

zrušené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu - Bankovej rady NBS - č. GUV 841/2008 zo
dňa 7.5.2008),uloženiu pokuty v sume 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 € (rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007
z 20.8.2008, ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal
práva podať rozklad), predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 z 12.7.2010 nariadila obchodníkovi s
cennými papiermi zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným bez jej predchádzajúceho súhlasu,

dňa 27.7.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi
družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. PPZ-153/BPK-B-2010 zo
16.11.2010, zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo
(rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 u 26.8.2010), odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb rozhodnutím č.ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, ktoré

bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. GUV-274/11 zo dňa 1.3.2011, NBS rozhodnutím č.
ODT-10890-4/2010 z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.

Z uvedeného vyvodil, že NBS nezanedbala svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými subjektmi -
družstvom a obchodníkom s cennými papiermi - vykonávala v zákonnom rozsahu ako dohľad nad

plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125
až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu. NBS v rámci dohľadu
kontrolovala zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2,
§ 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenieinformačnýchpovinnostívyhlasovateľaverejnejponukyasplneniepovinnostipredložiťpredzverejnením
NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj

na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy
preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. NBS preto v čase
výkonu dohľadu v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla podľa neho prekročiť rozsah svojich právomocí,
zverených jej zákonom č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods.

2 Ústavy SR. Poukázal na to, že družstvo už na začiatku svojej existencie zavádzalo svojich členov a
poskytovalo im nepravdivé informácie, že Úrad pre finančný trh hodnotil každé družstvo od jeho vzniku
za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu,
systém fungovania i plán rozvoja; od februára 2002 sú družstvá pod dozorom Úradu pre finančný trh,
ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje každý prejav navonok. Úrad pre finančný trh družstvo dňa
13.5.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval a nešíril, a to ani vo vzťahu k členom družstva, pretože

nie sú v súlade so zákonom - úrad nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad neodobril projekt
družstiev.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca sa dopustil nesprávneho
úradného postupu. V konaní poukazoval len na skutočnosť, že odporca bol nečinný, spôsoboval
prieťahy,neskorozistilnedostatkyvčinnostiobchodníkascennýmipapiermi,nerobilriadneavčasúkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, neprijal opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody,
nekonal v súlade so zákonom č. 747/2004 Z.z., so zákonom č. 566/1992 Zb. a so zákonom č. 566/2001

Z.z. Preto zo strany NBS dospel k názoru, že nejde o nesprávny úradný postup (ale ide o postup
konformný so zákonom), NBS nebola nečinná, ihneď po oznámení družstva začala vykonávať dohľad
na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili až do odobratia povolenia obchodníkovi
s cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb. Mal za diskrečnú právomoc NBS v správnom
konaní ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov právnickými osobami, teda za spáchanie iných

správnych deliktov, pri ktorých sa uplatňujú zásady administratívneho trestania a analogicky aj zásady
trestného trestania. Ak NBS postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie
povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup považoval za v súlade s právomocou, ktorú
jej zákon zveril. Nemal tak za naplnenú prvú a základnú podmienku pre vyvodenie zodpovednosti voči
štátu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej

moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v podobe nevyplateného
členského podielu, je škodou, ktorú nespôsobil odporca. Navrhovateľ ako člen družstva musel vedieť,
že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich

výnosov; bol povinný podieľať sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 ObZ). Tvrdenie
navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS,
nie sú právne relevantné a v rozpore s citovanými právnymi predpismi (aj s ohľadom na oznámenie
Úradu pre finančný trh zo dňa 13.5.2003 citované vyššie). Členovia družstva po ďalších informáciách
nepátrali, boli tak spokojní. Teda ani členovia družstva nevyvinuli podľa neho dostatočnú starostlivosť

spočívajúcu v záujme o ochranu svojich vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich
zodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát).

Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými
papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov,

ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými
papiermi a družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými
papiermi, neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom
vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä na poskytovanie
služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od svojich členov

predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie potrieb svojich členov
spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom
trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva a
zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napríklad štát). Škoda, ktoránavrhovateľovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu a vyrovnacieho podielu, je podľa
neho výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo, resp.
jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať náhrady škody voči členom

predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a
ods. 2 ObZ. Uviedol, že priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, vyplýva
z nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je
odporca.

Podľa názoru súdu prvého stupňa družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní obchodníka s
cennými papiermi, pretože G.. N. U. bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000
do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom
predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s
cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). G.. N. U.
preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných

spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať družstvo z titulu
funkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak neurobil a družstvo
neinformoval, nesie podľa neho zodpovednosť za následky svojho konania. Mal za to, že medzi konaním
odporcu a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, preto nemôže existovať ani priama príčinná súvislosť.

Na základe toho nemal za splnenú ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu.

Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nebola splnená ani jedna zákonná
podmienka vyplývajúca z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie zodpovednosti
voči štátu za škodu, preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac jeho nesprávnym rozhodnutím, neúplným zistením
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nepostupoval v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode

na jej úkor, pretože vychádzala z garancie odporcu, ako orgánu dohľadu podľa zákona, ktorý poveril
odporcu dohľadom nad subjektmi, ktoré mali nakladať s jeho investíciou. Poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR sp.zn. III. ÚS 341/07, sp. zn. I. ÚS 243/07, sp.zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument, že
upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad odbornou činnosťou

Družstva, považoval za irelevantný, ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť, keďže
zákon č. 566/2001 Z.z. v ustanovení nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“
dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase,
keď odporca schválil Prospekt investície a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt a predmet dohľadu nebol menený. Nestotožnil sa s tvrdením,

že neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho škodou a porušením zákonných povinností odporcom
spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bolo porušený zákon č. 566/2001 Z.z., k jeho škode
došlovrámciporušeniazákonnejpovinnostiodporcuvykonávaťzákonomstanovenépovinnostidohľadu
a nie v dôsledku toho, že nebol bdelý. Mal za to, že súd prvého stupňa tým, že jeho návrh zamietol
aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany

odporcu nedošlo, odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy
dohľadu. Uviedol, že NBS minimálne od roku 2007 zanedbáva svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad
družstvom aj obchodníkom s cennými papiermi, pričom jej povinnosťou podľa § 127 zákona o cenných
papieroch bolo a je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v

tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa nej mal podľa § 135 ods. 2
zákona o cenných papieroch odporca zisťovať, čo v prípade družstva, obchodníka, ako ani u neho
neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydanýchNBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol Prospekt investícií vydaný ešte Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS a tento povinný zákonný dohľad zo
strany NBS považoval za koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných

rizikách, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo
činnosťou obchodníka, ako aj rizík, ktoré mohli viesť k obnoveniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda v tomto prípade aj jej samotnej. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 206/2011 bolo z výpovede svedka G.. N. U., I.. preukázané, že NBS
už v roku 2007 pri kontrole družstva zistil, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne

rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.s.,
ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.
V tomto konaní sa tiež zistilo, že NBS sa po tomto vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené
namiesto jednej, do troch zmeniek, a to vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o. a

GLOBAL production, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING, a.s. a navyše vo všetkých bol či už členom, predstavenstva alebo konateľom G.. D.
Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka, čo znamená, že NBS naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s. a
obchodníkom. Mala za to, že NBS ani po vydaní rozhodnutia v roku 2008 neprijala žiadne kontrolné

alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zákona o cenných papieroch ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, pričom
malaastálemánapr.predbežnealebocelkomzakázaťčinnosťobchodníkovialebodružstvu,resp.zrušiť
povolenie na činnosť obchodníkovi alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva
družstva alebo obchodníka a týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj

obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do družstva. Uviedol,
že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a
ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak
NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia zo dňa 30.5.2011 č.
ODI-10890-4/2010 o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Mala za to, že žiadna platná právna

norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žiadna platná právna
norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala
možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu, ako aj prvostupňového súdu
povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. podľa neho ani neustanovuje, nevyžaduje a
dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,

pripúšťa regresnú náhradu. Poukázal tiež na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty o stave
konkurzu zo dňa 20.8.2013, z ktorého vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky a že
aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje jej možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu
sp.zn. 3K 95/2010. Namietal, že pokiaľ v zápisniciach o pojednávaní nie je uvedené, že boli prečítané
určité, presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil

ich obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov
nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa v konaní postupoval maximálne
zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Podľa neho navrhovateľka doposiaľ nevyužila
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadnu žalobu proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE.

K jej tvrdeniu, že údajne nepostupoval v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
princíp právnej istoty, uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi
sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej
judikatúry, podľa ktorej všetky orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (§ 2 ods. 2 Ústavy SR). Uviedol, že až od účinnosti novelizovaného

ustanovenia§129ods.3zákonaocennýchpapieroch,tedaažod1.6.2010bolipovinnostivyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až
odvtedy mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície, teda či siplní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4. Žiaden zákon

neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI žiadne povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík. Konštatoval, že za činnosť družstva PDSI
celkovo zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán
družstva, pokiaľ nie je zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. Taktiež na dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo aj voči členom družstva vždy

zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI. Nevykonával dohľad nad finančnými
ukazovateľmi PDSI, nebol a nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva
PDSI. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľky, jej výška voči družstvu PDSI sa
bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a ak jej pohľadávka nebude uspokojená v rámci
konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda, ktorá nevzniká v okamihu jej splatnosti ani v okamihu
omeškania dlžníka. Uviedol, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, že družstvo PDSI podalo

žalobu o náhradu údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011 a napriek tomu podala svoju žalobu. Považoval
zodpovednosť štátu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu za zodpovednosť subsidiárnu vo
vzťahu k zodpovednosti osoby, v danom prípade PDSI ako dlžníkovi, ktorý prijal finančné prostriedky od
navrhovateľov a iba družstvo PDSI má povinnosť im ich vrátiť. Mal tiež za to, že škoda musí existovať v

čase rozhodnutia súdu, pretože rozhodujúci je v zmysle § 154 O.s.p. v čase rozhodovania. K námietke
navrhovateľky ohľadom vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, uviedol, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov
presne špecifikoval, o aké jednotlivé dôkazy išlo a aký je ich obsah. Navyše právnemu zástupcovi
navrhovateľky, ako aj jemu bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti

prvostupňového súdu a podľa NS SR sp. zn. 1Obo 283/2006 a ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, keď navrhovatelia vedú stovky sporov
na rovnakom skutkovom a právnom základe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho odôvodnením
rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd
nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia nestotožnil sa s názorom s námietkou
navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisnice o pojednávaní
nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 28.1.2014

je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov, k
oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky a je tiež zaprotokolované,
že právni zástupcovia účastníkov netrvali na vykonaní listinných dôkazov.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej

bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods.1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo

primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších

podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú

jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom

uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.

V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v

logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha

(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne všakmusí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti
zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako

následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako

kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujma,ktorá
musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom
konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľ si uplatňovala svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložila finančné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska zhromažďovalo peňažné

prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST,
o.c.p.,a.s., s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných
papierov, ktorá bola menená a doplňovaná. Z konania obchodníka s cennými papiermi, v spojení s
jeho činnosťou pre Družstvo vyvodzovala vznik škody, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do

Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8%.
Vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to, že Družstvo a
aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú

zhodnotené v garantovanej výške.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad

činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný
rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák.
č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od
1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať

schválený prospekt investícií. Teda až od 1.6.2010 mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či
Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v
zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4
zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej

doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností

pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Podľa platnej právnej úpravy mohol totiž kontrolovať len
to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto
súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je

spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak
si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmyslezásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jej argumentáciu,
že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,

musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľky, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí

vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.
Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,

že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či
predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s
cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je

zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej

rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bola
navrhovateľka v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je
spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného

investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými
papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s

cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej
banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8.1.2008
č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96
eur (500 000 Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej
banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi

s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300 000 Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb. Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky
Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia

sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za
nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona
na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho
práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovanížiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských
slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z..

Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady
pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady
(dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky

Slovenska navrhovateľ očakávala a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V
daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady
pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a
z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom
navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup
NárodnejbankySlovenskaapochybenia,činedostatkyspočívajúcevtom,žeNárodnábankaSlovenska

pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné
posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v
súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľom
tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázal. V konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle

ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ bol členom Družstva, ktoré je v súčasnosti v konkurze,
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,

právoplatným dňa 5.5.2001. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal vznik škody, pretože nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči
dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bol v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka povinného vydať jej získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Kým teda nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný predpoklad existencie škody, a

týmanizákladnýpredpokladzodpovednostištátupodľazákonač.514/2003Z.z.(analogickyrozhodnutie
Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa 31.05.2006 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikované pod č. 4/87 vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné). Z uvedeného
dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľky, rozporujúce záver súdu prvého stupňa o

predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodné.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého

stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov. Navrhovateľom vytýkané procesné
pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., teda nebolo
odvolacím súdom zistené .

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 23. februára 2015 č.k. 11C 213/2011-381 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní na účet súdu súdny poplatok za odvolanie vo výške 20

Eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie,
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrúbenie
súdneho poplatku zastavil. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb., účinného

do 01.10.2012 a na ust. § 18ca zákona č. 71/1992 Zb., účinného k 01.10.2012, namietal uloženie
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie dôvodiac tým, že predmetom konania je jeho nárok
proti odporcovi na náhradu škody podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom konanie sa začalo do
30.09.2012, a vzťahuje sa naň neobmedzené vecné oslobodenie od súdneho poplatku ex lege, ktorésmeruje k vecnému oslobodeniu od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, uvedených v Sadzobníku
zákona o súdnych poplatkoch, účinného do 01.10.2012, teda aj k vyrúbenému poplatku. Mal za to, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012)
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo
výške 20 eur.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa súd napadnutým uznesením, ktorým uložil

navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny
predpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej
súdny poplatok vyrúbil, a súdny poplatok bol navrhovateľovi vyrúbený aj v správnej výške. Postup súdu
prvého stupňa, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, bol preto
správny. Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Je totiž nepochybné,

že v Sadzobníku súdnych poplatkov sa v položke č. 7a nachádza súdny poplatok pre konanie o návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Táto položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom
č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Súčasne bolo touto novelou do zák. č.

71/1992 Zb. vložené ust. § 18ca, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. síce do 30.09.2012 nebolo
uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, od 01.10.2012 je však spoplatnené. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 37/2010 zo dňa 04.05.2011 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká

podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný
okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrúbiť a vymáhať až po vzniku
poplatkovej povinnosti“. Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v ust. § 17 ods. 2 ustanovuje,
že poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo
výške určenej týmto zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľovi poplatková povinnosť za

podané odvolanie proti rozsudku vznikla. Navrhovateľ by nebol povinná zaplatiť poplatok za odvolanie
(i s poukazom na ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal
pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podal dňa 11.11.2013, z čoho vyplýva, že odvolacie konanie
sa začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z.. Preto postupoval súd prvéhostupňa správne, ak jej napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, účinnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poplatok
vyrúbil aj v správnej výške 20 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v

spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.