Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203464
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5711203464.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: X. I., L.. XX.XX.XXXX,

J. J. Č..XXX, XXX XX J., právne zastúpená Mgr. Petrom Gilanom, advokátom so sídlom v Martine,
Kukučínova 1, proti žalovanému: K. C., L.. X.X.XXXX, J. J. Č..XXX, XXX XX J., právne zastúpený JUDr.
Dašenou Gombíkovou, advokátkou so sídlom v Martine, Kukučínova 1, v konaní o zaplatenie 388,89
EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

III. Slovenskej republike - Okresnému súdu Martin sa nepriznáva nárok na náhradu za znaleckú odmenu
vo výške 321,22 eura, vyplatenú znalcovi MUDr. Petrovi Gemešovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa, žalobou, podanou dňa 23.3.2011 žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť jej
žalovanú sumu. V písomne podanej žalobe uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Martine zo
dňa 26.7.2010 sp.zn. 3T/211/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.11.2010 bol žalovaný uznaný za
vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že
dňa 27.6.2009 asi o 19,45 hod. v mieste trvalého bydliska v dome v obci J. Č..XXX po predchádzajúcom

slovnom nedorozumení fyzicky napadol žalobkyňu tak, že ju udrel dlaňou po pravej strane tváre, v
dôsledku čoho spadla na válendu a zdvihla pravú nohu v úmysle zabrániť ďalšiemu fyzickému útoku,
pričom žalovaný ju chytil za palec na pravej nohe a tento jej vykrútil, čím jej spôsobil zranenie posledného
článku prsta pravej nohy s rozvíjajúcou sa podliatinou s dobou práceneschopnosti v trvaní 22 dní.
Žalobkyňa ako poškodená v trestnom konaní si uplatnila náhradu škody vo výške 388,09 eura a s týmto
nárokom bola odkázaná na občianske súdne konanie. Škoda, ktorú si uplatnila pozostávala z bolestného
a náhrady za stratu na zárobku počas PN. Lekárskym posudkom o bolestnom, vypracovaným dňa

13.7.2010 C.. C. E. bolo celkové bolestné ohodnotené v bodoch na 20 bodov, pričom hodnota jedného
bodu v roku 2009 predstavovala podľa Zák.č.437/2004 Z.z. sumu 14,46 eura. Bolestné za 200 bodov
bolo uplatnené 289,20 eura, zaokrúhlene na 290 eura. Náhrada za stratu na zárobku počas PN od
29.6.2009 do 31.7.2009 bola vypočítaná zamestnávateľom žalobkyne na sumu 98,89 eura. Strata na
zárobku tvorila rozdiel medzi priemerným zárobkom žalobkyne pred poškodením a nemocenskými
dávkami, ktoré za obdobie PN boli vyplatené vo výške 144,30 eura. Keďže strata na zárobku bola v
júli 2009 vo výške 28,77 eura a v auguste 2009 vo výške 211,42 eura, sociálna poisťovňa vyplatila

nemocenské vo výške 144,30 eura. Celková strata na zárobku žalobkyne za predmetné obdobie PN
predstavovala 98,89 eura. Napriek výzve žalobkyne žalovaný túto výšku škody neuhradil.2. Na základe uvedenej žaloby súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor,
čím došlo k jeho zrušeniu.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 21.9.2011, kedy vypočul strany sporu. Žalobkyňa zotrvala na
podanej žalobe, navrhla, aby v konaní súd vychádzal z predložených listinných dokladov a rozhodnutia
súdu v trestnej veci.
Žalovaný tvrdil, že žalobkyni neublížil. Bol si vedomý rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré bolo
právoplatne skončené. Poukázal na to, že žalobkyňa sa aj so svojim zaťom starala o matku v danej dobe,

keď bola PN, nedodržiavala liečebný režim. V danej dobe bola na promóciách svojej dcéry. Znalecký
posudok C.. E. podľa neho nemal náležitosti riadne vypracovaného znaleckého posudku.

4.Súdombolonariadenévoveciznaleckédokazovaniestým,žedokonaniabolpribratýznalecC..G.N.,
ktorý mal stanoviť výšku bolestného za bolesť, ktorú utrpela žalobkyňa pri útoku žalovaného 27.6.2009,
určiť dôvodnosť trvania PN žalobkyne. Znalec vypracoval znalecký posudok pričom vychádzal z

podkladov,ktorévtejdobemalkdispozícií.Zozáverovjehoznaleckéhoposudkuurčilbolestné10bodov
v celkovej výške 144,60 eura, dôvodnosť dĺžky PN bola podľa neho 5 dní.

5. Následne bolo súdu oznámené, že žalovaný podal návrh na obnovu konania vo veci Okresného
súdu Martin sp.zn. 3T/211/2009, a navrhol prerušiť predmetné konanie. Uznesením zo dňa 21.5.2012

súd prerušil konanie do právoplatného skončenia návrhu na povolenie obnovy konania vo veci sp.zn.
3T/211/2009. Obnova konania bola povolená a následne došlo k novému rozhodnutiu v trestnej veci,
vedenej pod sp.zn. 3T/211/2009 a rozsudkom zo dňa 4.10.2016 bol žalovaný K. C. oslobodený spod
obžaloby, lebo nebolo dokázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Uvedený skutok bol
rovnako špecifikovaný ako v predchádzajúcom rozhodnutí a zároveň tak, ako bol uvedený v žalobe teda,

že dňa 27.6.2009 o 19.45 hod. v mieste trvalého bydliska po predchádzajúcom slovnom nedorozumení
fyzicky napadol X. I. tak, že ju udrel dlaňou po pravej strane tváre, v dôsledku čoho spadla na válendu,
zdvihla pravú nohu v úmysle zabrániť ďalšiemu fyzickému útoku, pričom obžalovaný ju chytil za palec
na pravej nohe a tento jej vykrútil, čím jej spôsobil zranenie posledného článku prsta pravej nohy s
rozvíjajúcou sa podliatinou s dobou PN v trvaní 21 dní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.12.2016.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku a trestnej veci, kde sa súd podrobne zaoberal jednotlivými
dôkazmi, okrem iného i výsluchom znalca C.. L. C. G.., ktorý uviedol, že v prípade, ak poškodená
uviedla, že v ten deň, kedy malo dôjsť k úrazu si nič nevšimla na palci nohy až na druhý deň ju začala
pobolievať, táto okolnosť je netypická vo vzťahu k existencii zlomeniny palca, skôr by to poukazovalo
na pomliaždenie mäkkých častí palca, ak tá bolesť alebo krvný výron nastúpili neskôr. Zo zápisnice

o podaní oznámenia vyplynulo, že poškodená sa dňa 27.6.2009 o 20.45 hod. dostavila na Obvodné
oddelenie PZ Martin - Západ, kde v podstate len uviedla, že ju obžalovaný slovne a fyzicky napadol
a to tak, že jej dal facku na pravú stranu tváre. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že zdravotný stav
poškodenej po údajnom skutku jej nebránil dostaviť sa na políciu a podať oznámenie na obžalovaného.
Naviac v tomto oznámení podľa názoru súdu bez racionálneho dôvodu poškodená vôbec neuviedla, že

obžalovaný jej mal vykrúcať palec na nohe, čo je nelogické, keď mala mať bolesti (sama poškodená
vo svojej výpovedi uviedla, že ju palec bolel, ale hneď jej nemodrel až na druhý deň). Bez povšimnutia
súd nemohol prehliadnuť výpoveď poškodenej v tom smere, že zranenie jej mal obžalovaný spôsobiť na
ľavej nohe, avšak podľa zdravotnej dokumentácie zranenie poškodená mala utrpieť na pravej nohe. Po
vykonanom dokazovaní sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, či sa stal skutok tak, ako ho uvádzala

obžaloba a preto súd K. C. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bol obžalovaný stíhaný.

6. Po rozhodnutí Okresného súdu Martin v trestnej veci súd vyzval žalobkyňu, aby oznámila, či vzhľadom
na toto rozhodnutie trvá na podanej žalobe. Žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe naďalej trvá.

7. Súd preto nariadil pojednávanie, kde oboznámil listinné dôkazy pripojené do spisu a to rozsudok
Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/211/2009 zo dňa 26.7.2010, lekársky posudok o bolestnom zo dňa
13.7.2010, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne a mzdový list s výpočtom strany na zárobku počas PN,
rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského žalobkyni, platobný príkaz na výplatu dávok,

výzvu na náhradu škody zo dňa 25.2.2011, znalecký posudok C.. G. N. zo dňa 25.1.2012, rozsudok
Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/211/2009 zo dňa 4.10.2016, rozhodnutie Sociálnej poisťovne Martin
zo dňa 19.12.2011, začatím konania vo veci nároku na nemocenské a porušenie liečebného režimu zo
dňa 21.11.2011. Do spisu bol pripojený spis Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/211/2009.8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po poslednom rozhodnutí v trestnej veci mal
záujem uzavrieť dohodu o urovnaní so žalovaným, avšak tento žiadal, aby vo veci rozhodol súd. Napriek

tomu, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby, žalobkyňa trvala na tom, že dňa 27.6.2009 ju žalovaný
napadol a spôsobil jej zranenia. Zranenia si nevymyslela, tieto boli diagnostikované aj ošetrujúcimi
lekármi. Následne bol vypracovaný znalecký posudok a tento obodoval zranenie žalobkyne.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že pokiaľ boli predkladané rozhodnutia, tak

vychádzali z rozsudku, ktorým bol žalovaný odsúdený v trestnom konaní. Pretože došlo k zmene a
žalovaný bol oslobodený spod obžaloby, mala žalobkyňa žalobu vziať späť. Pokiaľ na žalobe naďalej
trvá, žiadala, aby bola zamietnutá, pretože k žiadnemu útoku zo strany žalovaného na žalobkyňu
nedošlo. Bola toho názoru, že mechanizmus zranení, popísaný žalobkyňou nemohol viesť k zraneniam
tak, ako to uviedla. Poukázala ešte na podnet na trestné stíhanie, ktorý žalobkyňa dávala dvakrát, kde
raz viedla zranenia, druhýkrát to tak nebolo, resp. nebolo v takom rozsahu.

10. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Na základe uvedeného súd vychádzal
zo zisteného skutkového a právneho stavu vo veci. Zásadným dôkazom, ktorý súd zohľadnil a
akceptoval, bolo rozhodnutie v trestnej veci sp.zn. 3T/211/2009 zo dňa 4.10.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 23.12.2016, v zmysle ktorého bol žalovaný K. C. oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo

dokázané, že stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Teda inými slovami, pre toto konanie podstatná
skutočnosť bola tá, že žalovaný odsúdený nebol tak, ako to bolo uvedené v čase podania obžaloby a
nebolo preukázané, že by fyzicky napadol žalobkyňu a spôsobil zranenia, na základe ktorých by si mohla
uplatňovať bolestné a ďalšie nároky. Žalobkyňa žiadne ďalšie návrhy na preukázanie vlastných tvrdení
neuviedla a pretože nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného ako jeden zo základných

atribútov práva na náhradu škody, súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%. Žalovaný bol v konaní úspešný. Je pravdou, že žalobkyňa podávala žalobu, v

ktorej vychádzala z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/211/2009, ktorým bol
žalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví tak, ako to bolo popísané v žalobe, avšak
v priebehu konania došlo k zmene v tom, že bola povolená obnova trestného konania a žalovaný bol
oslobodený spod obžaloby s poukazom na rozporné tvrdenia žalovanej, popis mechanizmu zranenia
žalovanej. Teda žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný spôsobil zranenia tak, ako to bolo tvrdené v

žalobe s poukazom na rozsudok v trestnej veci zo dňa 26.7.2010. Žalovaný sa od začiatku bránil tým,
že ujmu na zdraví žalobkyni nespôsobil. Toto bolo preukázané, resp. nebol preukázaný opak, teda to,
čo tvrdila žalobkyňa, že jej bola spôsobená žalovaným ujma na zdraví. Z tohto pohľadu bol žalovaný
jednoznačne v konaní úspešný a súd mu priznal právo na náhradu trov konania.

12. V čase podania žaloby bola žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov, na základe toho, že si
uplatňovala nárok na náhradu škody v súvislosti s ublížením na zdraví v súlade s ustanovením § 4
ods.2 písm.i/ Zákona o súdnych poplatkoch. V čase nariadenia znaleckého dokazovania súd žalobkyni
nemohol uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého posudku, pretože bola oslobodená od
súdnych poplatkov. Uznesením zo dňa 1.2.2012 súd priznal znalcovi, ktorý bol pribratý do konania a to

C.. G. N. odmenu vo výške 321,22 eura zo štátnych prostriedkov. Takýmto spôsobom znalcovi znalecká
odmena bola vyplatená. Pretože žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov a žalovaný bol v
konaní úspešný, súd nepriznal Slovenskej republike náhradu za znaleckú odmenu, vyplatenú C.. G. N.
vo výške 321,22 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.