Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/34/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111203613
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111203613.12

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu B.. Ľ. I., U.. XX.X.XXXX,
R. K. I. E. XX, XXX XX D. XX, proti žalovaným 1. W. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. XXXX/X,XXX XX
R. - N. M., 2. Prvá prešovská dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov,
IČO: 36 497 240, právne zastúpená JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 200/33, 3. D. W., U.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom T. XXX/XX, XXX XX E. U. H., 4. Správa

katastra Prešov, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, 5. B.. Ľ. U., H. X, XXX XX D., žalovaní v 1. a 3. rade
právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Turistická 11, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.2.2011 domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľnosti
zapísaných pôvodne na liste vlastníctva Č.. XXXX, toho času Č.. XXXX Katastrálnym úradom Prešov,
Správou katastra Prešov pre okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Solivar ako zastavané
plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, č. parcely XXXX/X, zastavané plochy m nádvoria o výmere 1684
m2, číslo parcely XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, č. parcely XXXX/X a stavba

skladu bez súpisného čísla stojaceho na parcele XXXX/X, dražených v prvom kole dňa 10.11.2010 o
10.00 hodine v Prešove.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.21007 uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení
záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla na
základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1 rade v rovnaký deň. Na žiadnej

zo založených nehnuteľností nespočívalo v čase uzatvorenia oboch zmlúv žiadne vecné bremeno, resp.
iné záložné právo. Predbežným opatrením vo veci XXCb/XXX/XXXX Okresný súd Prešov žalobcovi
zakázal predať, scudziť, alebo zaťažiť právom tretích osôb všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve,
ktorých celková hodnota podľa znaleckých odhadov z vtedajšieho obdobia predstavovala sumu cca
20.000.000,- Sk a týmto mu bolo znemožnené riadne a včas plniť svoje záväzky speňažením aspoň
časti jeho nehnuteľného majetku. Krajský súd v Prešove Uznesením sp.zn. XCob/XX/XXXX predbežné

opatrenie zmenil tak, že žalobcovi zakázal scudziť a zaťažiť právom tretích osôb nehnuteľnosti zapísané
na M. H. XXXX ako stavba skladu bez súpisného čísla stojaceho na parcele XXXX a parcela XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území Solivar, obec Prešov, okres Prešov, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti predbežné opatrenie zamietol.
Odvolací súd mal k dispozícii všetky informácie a podstatné skutočnosti na rozhodnutie o spomínanom
predbežnomopatrení,atoajtú.ženehnuteľnosti,naktorésapredbežnéopatrenievzťahuje,súzaložené

v prospech žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade podľa názoru žalobcu využil situáciu a znížil výšku
prvého podania už v prvom kole z počiatočných 303.000.- eur na 181.800,- eur, čím jeho konanie ani taknesmerovalo k úsiliu uspokojiť výšku svojej pohľadávky, ako k úsiliu poškodiť žalobcu, keďže uvedená
suma plne nepokryla ani celú aktuálnu pohľadávku záložného veriteľa. Záložný veriteľ si nesplnil ani
povinnosť podľa §151m odsek 7 a 9 Občianskeho zákonníka, čo jednoznačne svedčí prinajmenšom o

jeho konaní v rozpore s dobrými mravmi a ustálenými právnymi predpismi.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 4. rade napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu vyznačil
právoplatnosť v tom čase už nevykonateľného a neplatného uznesenia OS Prešov. Nezákonné
vyznačenie tejto právoplatnosti sa nachádza na M. Č.. XXXX do súčasnosti, čo považuje za zámer

s jasným cieľom poškodzovania jeho mena, znižovania hodnoty jeho majetku, znemožňovania jeho
predaja v dobrovoľnej dražby, a to v primeranej cene. Správa katastra pre rôzne dôvody dlhodobo
odmietala vyznačiť znenie uznesenia KS Prešov, ktoré významným spôsobom menilo pôvodné
uznesenie, najskôr pre chybu a neskôr predovšetkým údajne pre nedoručenú vykonateľnosť tohto
rozhodnutia KS Prešov. Po prebehnutí dobrovoľnej dražby Správa katastra Prešov svojvoľne a
preukázateľne odstránila z M. XXXX zápis pozmeňujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov o

nariadení predbežného opatrenia v časti ťarchy a v tej istej časti zároveň svojvoľne a preukázateľne
pozmenila znenie neplatného uznesenia Okresného súdu Prešov o nariadení predbežného opatrenia
tak, že v jeho znení ponechala nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom zálohu v prospech žalovaného
v 1. rade a nepodliehajú ani nariadeniu predbežného opatrenia. Takto pozmenené znenie pôvodného
uznesenia OS Prešov ponechala vyznačené ako právoplatné.

Žalobca ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby uviedol, že hodnota založených a dražených
nehnuteľností oproti jej znaleckým odhadom, z ktorých najnižší sa pohyboval na úrovni 303.000,- eur, čo
je okrem iného dokázateľne výrazný nepomer medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a skutočnou
hodnotou zálohu sa znížila na žiadosť záložného veriteľa na 181.800,- eur.

Ako ďalší dôvod žalobca uviedol, že záložný veriteľ bol viazaný pri predaji, a teda scudzení
nehnuteľností, rovnakým uznesením Krajského súdu Prešov, ako on. To však nedodržal a zákaz
scudzenia nehnuteľností, tak ako sú uvedené v predmetnom uznesení, bez toho, aby s týmto jeho
konaním súhlasil, porušil a nehnuteľnosti scudzil. Vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v

Prešove mal žalobca zákaz vydať nehnuteľnosti iným osobám tak, že nimi môžu disponovať ako
vlastníci. Preto sa ako predchádzajúci vlastník

nehnuteľností podliehajúcich nariadeniu predbežného opatrenia dostal do situácie, keď nemôže vydať

uvedené nehnuteľnosti žiadnemu vydražiteľovi, ani kupcovi, pričom samozrejme nemôže na nich
previesť vlastnícke pravo, iba ak by sa vystavil stíhaniu za marenie výkonu súdneho rozhodnutia.
PredmetnýmuznesenímKrajskéhosuduvPrešovemubolozakázanésplniťzáväzokzozáložnejzmluvy
uzatvorenej so žalovaným 1 rade, a to v časti týkajúcej sa scudzenia nehnuteľností podliehajúcich
spomínanému predbežnému opatreniu, to všetko na dobu do právoplatného rozhodnutia v konaní

vedenom na OS Prešov pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX. a teda žalovaný v 1. rade môže splnenie
takého záväzku vymáhať a jeho plnenie realizovať v mene vlastníka, iba ak sa voči predmetnému
vykonateľnému rozhodnutiu súdu potom, čo sa o ňom dozvedel, vyslovil nesúhlasne. O takomto
vyjadrení záložného veriteľa nemá vedomosť. Žalovaný v 1. rade však podľa spisu vedeného vo
veci napadnutej dobrovoľnej dražby vyhlásil, že všetky založené nehnuteľnosti sú v čase napísania

vyhlásenia dražiteľne, čo však nebola pravda, o čom bol záložný veriteľ informovaný osobne žalobcom
a preukázateľne informovaný prinajmenšom zo zápisu na M. XXXX a ktorý musel mať podľa Zákona
o dobrovoľných dražbách k dispozícii minimálne v čase bezprostredne pred uzavretím zmluvy o
uskutočnení dobrovoľnej dražby so žalovanou v 2 rade. Žalovaná v 2 rade dražila a vydražila všetky
založené nehnuteľnosti, a to ako jeden nerozlučný celok za jednu cenu. Preto v prípade vyslovenia

neplatnosti dražby nebude možné vyhlásiť neplatnosť iba v časti dražby nehnuteľností podliehajúcich
predbežnému opatreniu, ale bude potrebné zneplatniť celú dražbu. na predmete dražby zaťaženom
záložným právom spočívali v čase uzatvorenia zmluvy aj niekoľko exekučných titulov (na všetkých
založených nehnuteľnostiach), voči ktorým žalovaný v 2 rade nikdy nevzniesol námietku. Žalobca má
za to, že došlo k porušeniu § 19 odsek 1 písmeno g zákona o dobrovoľných dražbách.

Ako ďalší dôvod uviedol, že žalovaná v 2. rade dražila na sebe nezávislé parcely s vlastným prístupom
ako jeden celok. Tým sa dosiahol stav, keď žalovaná v 2 rade znížila počet potenciálnych záujemcov o
dražbu. Jednotlivé menšie celky by boli lacnejšie, a teda potenciálni záujemcovia, ktorí nemali záujemo rozsiahlu nehnuteľnosť, avšak prejavili by záujem o menšiu výmeru, boli z dražby týmto spôsobom
úplne vylúčení, a to napriek skutočnosti, že niektoré nehnuteľnosti neboli na sebe závislé. Okrem toho
dražením menších celkov sa mohol dosiahnuť vyšší výnos z dražby tým. že potenciálni záujemcovia by

boli motivovaní urobiť vyššiu ponuku na každú ďalšiu draženú susediacu nehnuteľnosť, ktorú by chceli
získať spolu s nehnuteľnosťou, čo vydražením už získali. Takéto konanie možno považovať aj za pokus
o úmyselné krátenie iného veriteľa.

Ďalší dôvod žalobca videl v znaleckom posudku. Tento bol vyhotovený už 14.09.2010, avšak žalovaná

v 2. rade ho odoslala spolu s oznámením o dobrovoľnej dražbe a oznámením termínov obhliadok
nehnuteľností až 08.10.2010, doručený mu bol až 28.10.2010. Zásielku si vyzdvihol v riadnej odbernej
lehote na prevzatie doporučenej listovej zásielky určenej do vlastných rúk. Vzhľadom na termín konania
dražby už 10.11.2010 mal menej ako 13 dní, aby sa oboznámil s posudkom a vyjadril sa k nemu. Napriek
časovej tiesni žalovanej v 2 rade včas zaslal a ona preukázateľne prevzala námietku k znaleckému
posudku. Taktiež uviedol, že znalkyňa ohodnotila nehnuteľnosť na 303.000,- eur, pričom podľa

znaleckého odhadu znalca B.. G. I. je stanovený znalecký odhad súhrnnej ceny všetkých nehnuteľností,
ktoré boli predmetom dražby, 434.000,- eur. Existuje vážny dôvod na spochybnenie znaleckého odhadu,
ktorý sa stal základom pri znižovaní najnižšieho podania, ktoré by pri uplatnení skutočne objektívneho
znaleckého odhadu predstavovalo sumu minimálne 217.000,- eur, a nie dohodnutých 181.800,- eur.
Žalobca má za to, že dražobník konal v rozpore s § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď

nezabezpečil ohodnotenie predmetu dražby tak, ako je to uvedené v uvedenom ustanovení zákona,
pričom je dôvod na pochybnosti o objektivite a nezávislosti znaleckého odhadu všeobecnej hodnoty
predmetu dražby. Konanie navrhovateľa dražby a dražobníka bolo v rozpore s ustanovením § 16 ods.
6 a 7 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná v 2 rade neskorým doručením oznámenia o dražbe a termínoch
obhliadky predmetu dražby žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby znemožnila sprístupniť
nehnuteľnosť v termíne verejne určenom na obhliadku nehnuteľností a tým spolu so zverejnením
inzercie o dražbe v tlači v termíne bezprostredne predchádzajúcom obhliadke nehnuteľností vyvolala
situáciu, keď napriek formálnemu zachovaniu vypísania dvoch termínov obhliadok predmetu dražby a

formálnemu zachovaniu povinnosti inzerovania v periodickej tlači, bolo v skutočnosti možné vykonať
obhliadku predmetu dražby len v jednom termíne. Tým zmenšila okruh potenciálnych záujemcov o
dražbu, a teda aj prípadných účastníkov dražby a znížila tak na minimum aj možnosť súťaže medzi
viacerými možnými účastníkmi dražby, čím sa jednoznačne pokúsila ovplyvniť výšku výťažku z dražby
v neprospech žalobcu.

Žalovanáv2.radeneupovedomilaokonanídražbyvšetkyosoby,ktorébymohlibyťpredmetnoudražbou
dotknuté. Táto si povinnosť, ktorú jej ukladá § 17 ods. 1Zákona o dobrovoľných dražbách splnila len
čiastočne. Žalovaná v 2. rade nemala dražobný spis v sídle spoločnosti k dispozícii kompletný, pričom
jeho časť sa nachádzala na neznámom mieste mimo sídla spoločnosti, a teda nebolo možné do nej

nahliadať, naviac tým vznikli vážne pochybnosti o riadnom uchovávaní a vedení spisovej evidencie a
zachovávaní mlčanlivosti dražobníkom.

Nakoniec žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade zneužil jeho situáciu a nezačal s výkonom záložného
práva bez zbytočného odkladu, teda skôr, ako deväť mesiacov potom, čo mu to záložná zmluva

umožňovala. pričom tak úmyselne a umelo navýšil svoju pohľadávku o úroky, ktoré na nej naďalej
vznikali, a to bez toho, že by som mohol situáciu ovplyvniť. Takúto výšku pohľadávky navýšenú o umelo
vytvorený úrok potom uviedol aj v zmluve so žalovanou v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nie je a ani nebol účastníkom

konania XXCb XXX/XXXX a taktiež nebol a nie je účastníkom exekučných konaní, v rámci ktorých boli
zriadené exekučné záložné práva na nehnuteľnosti, na ktoré už bolo skôr zriadené zmluvné záložné
právo v prospech žalovaného v 1. rade. Záložné právo zriadené v prospech žalovaného v 1. rade má
prednosť pred uvedenými exekučnými záložnými právami. Poukázal na ustanovenie § 16 ods. 6 zák. č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a v súlade s ním navrhol v prípade, že v prvom kole nebude nikto

reflektovať na najnižšie podanie rovnajúce sa všeobecnej hodnote stanovenej znaleckým posudkom,
znížiť najnižšie podanie na 60 % všeobecnej hodnoty založených nehnuteľností stanovenej znaleckým
posudkom. V žiadnom prípade nekonal v rozpore so zákonom a ani dobrými mravmi, ako to prezentuje
žalobca. Za absurdne považoval tvrdenia žalobcu o tom, že založené nehnuteľnosti mali byť draženésamostatne a nie ako jeden celok, pričom žalobca je presvedčený o tom, že by sa bol dražbou dosiahol
väčší výťažok z dražby. Takéto tvrdenie však žalobca nepodporuje žiadnym rozumným argumentom.
Samotné náklady žalovaného v 1. rade na realizáciu dobrovoľnej dražby predstavovali nie zanedbateľnú

položku, ktorú musel žalovaný v 1. rade uhradiť najskôr zo svojho a až následne bol uspokojený z
výťažku z dražby, aj to nie úplne, pričom si žalovaný v 1. rade nevie predstaviť náklady za 4 resp. viac

dražieb. Žalovaný v 1. rade je presvedčený, že konaním žalovaných v 1. a 2. rade neboli porušené
ustanovenia zák. č. 527/2002 Z. z.. žalovaný v 1. rade niekoľkokrát urgoval vrátenie pôžičky, a to

aj osobne, ale žalobca ho vždy zavádzal, že svoj záväzok voči žalovanému v 1. rade uhradí, aby
zbytočne žalovaný v 1. rade nezvyšoval záväzok žalobcu o náklady na dobrovoľnú dražbu. Nakoniec
uviedol, že v čase od splatnosti poskytnutej pôžičky do podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby
minimálne 5 krát osobne navštívil žalobcu s tým, aby mu vrátil poskytnuté finančné prostriedky, avšak
neúspešne. Dokonca žalobca sa snažil žalovaného v 1. rade odradiť od podania návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby tým, že bolo nariadené predbežné opatrenie súdu. Až po konzultácii s advokátom

dospel žalovaný v 1. rade k presvedčeniu, že aj napriek tomu, že bolo vydané predbežné opatrenie
súdu zakazujúce žalobcovi nakladanie, ako aj scudzovanie a zaťažovanie založených nehnuteľností,
nič nebráni tomu, aby žalovaný v 1. rade mohol realizovať výkon záložného práva cestou dobrovoľnej
dražby.

Žalovaný v 4. rade namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej uviedol, že dňa 8.10.2008 bolo na
správu katastra doručené uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. XXCb/XXX/XXXX. Na tejto listine bola
vyznačená vykonateľnosť dňa 14.8.2008 (vyznačená dňa 2.10.2008, teda pred jej odoslaním na správu
katastra). Táto listina bola riadne zapísaná na list vlastníctva XXXX v k.ú. Solivar. Dňa 28.5.2010 bola
na správu katastra doručená listina - uznesenie Krajského súdu v Prešove č. M., ktorou bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zákaz nakladať sa týka iba nehnuteľností v k.ú. Sabinov - sklad na
parc..č. 3158 a pozemok parc.č. 3158/8. Uvedená listina obsahovala formálne chyby, pre ktoré nemohla
byť do katastra nehnuteľností zapísaná a to namiesto k.ú. Sabinov správne malo byť k.ú. Solivar a
namiesto sklad na parc.č. XXXX správne malo byť na parc.č. XXXX/X. Uvedené Krajský súd opravoval
dvoma opravnými uzneseniami - zo dňa 3.2.2009 a zo dňa 25.8.2009. Preto bola listina - uznesenie

Krajského súdu v Prešove č. M., ktorou sa menilo uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. XXCb/XXX/
XXXX, zapísané až s časovým odstupom. Čo sa týka výmazu zákazu nakladať, zákaz nakladať bol
súdom stanovený do doby právoplatného skončenia veci. Výmaz bol urobený na základe právoplatného
skončenia veci, t.j. skončenia dobrovoľnej dražby (§39 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Žalovaná v 5. rade k žalobe uviedla, že ako znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností
na základe objednávky od Prvej prešovskej dražobnej spoločnosti, s.r.o., Konštantínova 3, Prešov
vypracovala znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť. Posudok bol vypracovaný v zmysle
platných právnych predpisov v čase obhliadky, boli použité rozpočtové ukazovatele na mernú jednotku
hodnoteného objektu podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom, čiže tvrdenie

žalobcu k neobjektivite a k nesprávnosti znaleckého posudku v celom rozsahu odmieta a neuznáva. Pri
meraní a obhliadke bol prítomný aj žalobca, o čom bol spísaný záznam z miestneho šetrenia.

Žalovaná v 2. rade k podanej žalobe uviedla, že realizovala dobrovoľnú dražbu na základe Zmluvy
o vykonaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti na návrh záložného veriteľa č. P02/10 uzavretej dňa

15.07.2010 v jej platnom znení (v ďalšom texte len „ Zmluva") so záložným veriteľom W. L.. Prílohou
č. 1 Zmluvy je Vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť a prílohou č.
2 je Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Navrhovateľ dražby
predložil dražobnej spoločnosti Návrh na vykonanie dražby zo dňa 15.7.2010, kde navrhuje vykonať
dražbu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve B.. Ľ. I. ako dlžníka. Navrhovateľ dražby predložil

zmluvu o pôžičke, ktorú B.. Ľ. I. ako dlžník K. W. L. ako veriteľ spísali a uzavreli pred notárom C..
C. T. na Notárskom úrade so sídlom v Bardejove, Dlhý rad č. 16 dňa 24.10.2007. Notárska zápisnica
bola spísaná pod č. N281/2007, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX a zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktorú veriteľ a dlžník zároveň spísali na tom istom Notárskom úrade dňa
24.10.2007 pod č. N XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX. Pri skúmaní podmienok pre

vykonanie dražby zistila, že predbežné opatrenie zapísané na M. Č.. XXXX, k. ú. Solivar zakazuje
nakladať s nehnuteľnosťami vlastníkovi a nie záložnému veriteľovi a bolo vydané v súdnom konaní, v
ktorom záložný veriteľ W. L. nebol účastníkom konania a preto ho predbežné opatrenie nemôže nijako
zaväzovať. Zároveň zistila, že uvedené predbežné opatrenie aj napriek tomu, že je vyznačené na listevlastníctva, nenadobudlo právoplatnosť. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 Zákona dražobník v lehotách
ustanovených v ods. 2 až 4 zašle oznámenie o dražbe osobám uvedeným pod písm. a) až i) zákona.
Zákon teda nestanoví lehotu pre doručenie ale pre zaslanie. V praxi je bežné, že vlastníci odmietajú

komunikovať s dražobníkom a preberať zásielky. Preto zákon nestanoví lehotu viazanú na doručenie
Oznámenie o dražbe žalobcovi a všetkým osobám, ktoré určuje zákon, zaslali dňa 08.10.2010. Dražba
sa konala dňa 10.11.2010. Oznámenie o dražbe zaslali 32 dní pred dražbou. V súlade s ustanovením §
12 Zákona bolo vlastníkovi zaslané oznámenie o vykonaní znaleckej obhliadky, kde bol určený termín
obhliadky v súlade so Zákonom. Termíny obhliadok pre záujemcov o kúpu boli určené v Oznámení o

dražbe. Okrem toho B.. I. oslovili vo veci obhliadky aj telefonicky, kde tvrdil, že je v zahraničí a nemôže
umožniť obhliadku. Uviedla mu, že napriek tomu na obhliadku príde a urobí ju v rozsahu, v akom to bude
možné. V čase obhliadky sa B.. I. nachádzal pri predmete dražby (bolo to v ten istý deň a to znamená,
že nebol odcestovaný) a zavolal na nich policajnú hliadku, čo svedčí o tom, že ak by sa bol obhliadky
zúčastnil nejaký záujemca B.. I. by mu obhliadku neumožnil. Bola vykonaná aj inzercia a to v denníku
Prešovský Večerník a v denníku Korzár pre východné Slovensko, oznámenie o dražbe bolo okrem toho

v súlade so zákonom uverejnené v Obchodnom vestníku, v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných
dražieb a vyvesené na úradnej tabuli Mesta Prešov, všetko v zákonných lehotách. Tvrdenie žalobcu, že
nemohol vzhľadom na predbežné opatrenie, ktoré mu zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, odovzdať
predmet dražby novému vlastníkovi je právne neopodstatnené. Odovzdanie predmetu dražby novému
vlastníkovi už nie je nakladaním s nehnuteľnosťou. Predchádzajúci vlastník v tom čase už nie je

vlastníkom. Vlastníkom je nový vlastník, ktorý sa ním stal momentom príklepu na dražbe. Dražobná
spoločnosť neporušila pri organizovaní ani pri realizácii dražby žiadne ustanovenia zákona č. 527/2002
Z.z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

K pasívnej legitimácii žalovaných v 4. a 5. rade žalobca uviedol, že v konaní ide o také vážne
zanedbanie povinností zo strany Správy katastra Prešov, ako aj veľmi vážne porušovanie ďalších
právnych ustanovení, ktorých dôsledkom bolo vykonanie dobrovoľnej dražby v rozsahu, v akom ju v
predmetnom čase nebolo možné uskutočniť z dôvodu trvania právoplatnosti uznesenia Krajského súdu
Prešov, sp. zn. X V. v znení dvoch opravných uznesení toho istého súdu, a to X V. - XXX a X V. -

XXX. Správa katastra Prešov takto priamo participovala na nepravdivom vyhlásení záložného veriteľa
o tom, že je možné dražiť aj nehnuteľnosti, podliehajúce nariadeniu Okresného a následne aj Krajského
súdu Prešov o predbežnom opatrení, ktorého navrhovateľom nebol záložný veriteľ. Správa katastra
Prešov, ako štátom spravovaná inštitúcia, ktorej záznamy sú verejnosťou vnímané a používané ako
úradne správne a vierohodné, nevyznačila spomínané uznesenia Krajského súdu Prešov v centrálnom

katastrálnom registri včas a v kompletnom

rozsahu a neoznačila ich ako právoplatné, pričom naopak, za právoplatné svojvoľne a nepravdivo
vyznačila neplatné uznesenie Okresného súdu v konaní XXCb/XXX/XXXX, čím hrubo zaviedla všetky

osoby zúčastňujúce sa organizovania dobrovoľnej dražby, ale aj samotných účastníkov dražby,
a preto podľa nesie pomerný diel zodpovednosti za poškodenie práv vlastníka nehnuteľnosti pri
dražbe nehnuteľností dotknutých nariadením súdu o predbežnom opatrení, rovnako nesie pomerný
diel zodpovednosti za poškodenie súdom udelených práv navrhovateľovi predmetného predbežného
opatrenia a tiež pomerný diel zodpovednosti za marenie výkonu súdneho rozhodnutia, a to bez vedomia

a účasti osoby zaviazanej týmto súdnym rozhodnutím, teda žalobcu v tomto konaní. Týmto Správa
katastra Prešov participovala na porušení povinnosti záložného veriteľa podľa §7, najmä ods. 2. Zákona
č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a aj na porušení niektorých ustanovení § 3 toho istého zákona.
Okrem toho dlhodobým a cieleným zverejňovaním nepravdivých informácií o stave a skutočnej právnej
podstate a platnosti tiarch na majetku žalobcu zavádzala aj všetkých záujemcov o dražbu i samotných

účastníkov dražby, čím po prvé, aktívne prispievala k znižovaniu záujmu o dražené nehnuteľnosti i
k znižovaniu ceny nehnuteľného majetku na základe nepravdivých skutočností uvedených na liste
vlastníctva v informatívnych, obmedzujúcich poznámkach i v ťarchách. Zápisy tiarch na majetku mali
napokon čiastočne vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku. Takto zle stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľného majetku na základe chybných záznamov o zaťažení dražených

nehnuteľnostísapotomstalazákladomajprepodhodnotenéurčenienajnižšiehopodanianadražbe,čím
opäť boli poškodené práva vlastníka dražených nehnuteľností. Súdom zablokovaný prevod vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam, dotknutým predbežným opatrením, na vydražiteľa, ktorý Správa katastra
Prešov vykonala bez súhlasu súdu, ktorý predmetné predbežné opatrenie nariadil. Pokiaľ ide o pasívnulegitimáciu žalovanej v 5 rade, žalobca má za to, že nesie zodpovednosť za nesprávne stanovenie
všeobecnej hodnoty draženého nehnuteľného majetku, ktorá sa potom stala základom pre nesprávne
stanovenie najnižšieho podania v spodnej možnej hranici určenej Zákonom o dobrovoľných dražbách,

pričom o akú sumu bola táto najnižšia možná hranica takto posunutá, podrobnejšie vysvetlil už v
samotnom žalobnom návrhu. Tým znalkyňa participovala na poškodení práv vlastníka nehnuteľností,
a to žalobcu, podľa Zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a to keď podľa §16 ods. 6
uvedeného zákona sa vychádzalo z nesprávneho znaleckého odhadu, a teda z nesprávneho základu
pri stanovení najnižšieho podania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalcom listinnými dôkazmi a to návrhom na
začatie konania u určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vyjadrením zo dňa 17.3.2011 na č.l, 18 -
21, vyjadrením žalovaného v IV. rade na č.l. 23, uznesením Okresného súdu Prešov na XXCb/XXX/
XXXX na č.l. 23 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCob/XX/XXXX na č.l. 24, opravným
uznesením na č.l. 25, opravným uznesením na č.l. 26, vyjadrením k žalobe na č.l. 27, vyjadrením

žalovaného v II. rade na č.l. 28, vyjadrením žalovaného v II. rade na č.l. 31 - 33, zmluvou o vykonaní
dražby nehnuteľnosti na č.l. 34 - 35, vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť
na č.l. 36, vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky na č.l. 37, návrhom
na vykonanie dobrovoľnej dražby na č.l. 38, dotatkom č. 1 k zmluve o vykonaní dražby nehnuteľnosti na
návrh záložného veriteľa na č.l. 39, dodatkom č. 2 k zmluve o vykonaní dražby nehnuteľnosti na návrh

záložného veriteľa na č.l. 40, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 42, notárskou zápisnicou na
č.l. 43 - 44, notárskou zápisnicou na č.l. 45 - 46, podacím hárkom na č.l. 47, fotokópiami doručeniek na
č.l. 48, 49, oznámením o vykonaní ohodnotenia predmetu dražby na č.l. 50, objednávkou znaleckého
posudku na č.l. 51, poštovým podacím hárkom na č.l. 52, úradným výpisom z notárskeho centrálneho
registra dražieb na č.l. 53, potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v notárskom centrálnom

registri dražieb na č.l. 54, oznámením o dobrovoľnej dražbe na č.l. 55 - 57, žiadosťou o uverejnenie
oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli na č.l. 58, oznámením o dobrovoľnej dražbe na
č.l. 59, objednávkou inzercie na č.l. 60, 61, fotokópiou Prešovského večerníka na č.l. 62, fotokópiou
Zemplínskeho korzára na č.l. 63, fotokópiou Spišského korzára na č.l. 64, fotokópiou Prešovského
korzára na č.l. 65, fotokópiou Tatranského korzára na č.l. 66, fotokópiou Gemerského korzára na č.l. 67,

fotokópiou Košického korzára na č.l. 68, notárskom zápisnicou na č.l. 69 - 70, oznámením o dobrovoľnej
dražbe na č.l. 71 - 73, upovedomením o predbežnom opatrení, oznámením o exekučných tituloch,
veriteľoch a námietka proti znaleckému posudku na č.l. 76 - 77, vyjadrenie žalobcu k uzneseniu na č.l.
78 - 79, predložením listinných dôkazov na zo strany žalobcu na č.l. 81 - 82, notárskou zápisnicou na č.l.
83 - 85, notárskou zápisnicou na č.l. 86 - 88, uznesením XXCb/XXX/XXXX na č.l. 89 - 91, uznesením

Krajského súdu v Prešove XCob/XX/XXXX na č.l. 92 - 98, opravným uznesením na č.l. 99, opravným
uznesením na č.l. 100, 101, upovedomením o začatí výkonu záložného práva na č.l. 102, znaleckým
posudkom č. 33/2010 na č.l. 103 - 120, objednávkou znaleckého posudku na č.l. 121, kópiou katastrálnej
mapy na č.l. 122, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 123, 124, záznamom z miestneho šetrenia
na č.l. 125, čestným prehlásením na č.l. 126, náčrtom pôdorysu a rezu objektu na č.l. 127, znaleckým

posudkom Č.. XXX/XXXX na č.l. 129 - 147, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 148 - 149, kópiou
katastrálnej mapy na č.l. 150, čestným vyhlásením na č.l. 151, nájomnou zmluvou na č.l. 152 - 159,
všeobecným záväzným nariadením mesta Prešov na č.l. 160, 161 - 165, nákresom stavieb - situácia na
č.l. 166 - 167, oznámením o dobrovoľnej dražbe na č.l. 171, oznámením o dobrovoľnej dražbe na č.l.
172 - 177, notárskou zápisnicou na č.l. 178 - 180, upovedomením o predbežnom opatrení oznámení

o exekučných tituloch veriteľoch a námietkach proti znaleckému posudku na č.l. 181 - 184, listinným
dôkazom na č.l. 185, záznamom na č.l. 186, odovzdaním predmetu dražby na č.l. 187 - 188, oznámením
adôraznýmupozornenímkodovzdaniupredmetudražbynač.l.189-190,odovzdanímpredmetudražby
na č.l. 192, zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby na č.l. 193 - 195, výpisom z listu vlastníctva na č.l.
196-197,výpisomzlistuvlastníctvanač.l.198,199,výpisomzlistuvlastníctvanač.l.200-201,výpisom

z listu vlastníctva na č.l. 203, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 204 - 205, výpisom z listu vlastníctva 209,
211, 212, 213, výpisom z listu vlastníctva 214, uznesením na č.l. 221 - 233, znaleckým posudkom č. XX/
XXXX XXX až 256 , vyjadrením žalobcu na č.l 264, odpoveďou na č.l. 271, zaslaním vyšetrovacieho
spisu na č.l 271 a, koncesnou listinou na č.l. 277, poistnou zmluvou na č.l. 281, výpisom z obchodného
registra na č.l. 282, predložením dôkazov na č.l. 299, upovedomení o začatí výkonu záložného práva

na č.l. 300, upovedomením o začatí záložného práva na č.l. 301, posudkom 47/2007 na č.l. 307 - 331,
zoznamu exekúcii na č.l. 333, návrhov na doplnenie dokazovanie na č.l. 348 - 349, predložením súpisu
exekúcii na č.l. 350, záverečným stanoviskom na č.l. 352 - 357, vyjadrením žalobcu na č.l. 363-369,
záverečným stanoviskom na č.l. 373-375, doložením požadovaných dokladov na č.l. 377 - 381, výpisomz VÚB banky na č.l. 382, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 383, výpisom z VÚB banky na
č.l. 385, vyúčtovaním znalečného na č.l. 389, faktúrou na č.l. 390, výpisom z VÚB banky na č.l. 391,
faktúrou na č.l. 392, fotokópiou pokladničného dokladu na č.l. 393, stanoviskom znalca na č.l. 401 - 402,

predložením dokladov o úhradách na č.l. 406, výpisom z VÚB banky na č.l. 407, výpisom zo Slovenskej
sporiteľne na č.l. 408, potvrdením o vykonaní platby na č.l. 409, 410, záverečným vyjadrením žalobcu
na č.l. 416 - 421, odvolaním žalobcu proti uzneseniu č.l. 425 - 439, výpisom z listu vlastníctva na č.l.
440 - 442, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby č.l. 443, výkazom
o príjmoch a výdavkoch č.l. 444,

výkazom o majetku a záväzkom na č.l. 445 - 451, potvrdením o podaní daňového priznania dane
z príjmu fyzickej osoby č.l. 452, výkazom o príjmoch a výdavkoch na č.l. 453, výkazom o majetku a
záväzkoch na č.l. 454 -460, odvolanie žalobcu proti uzneseniu na č.l. 470-473, daňovým priznaním
na č.l. 475 - 476, rozhodnutím poisťovne na č.l. 477, odborným stanoviskom 23/2013 č.l. 505 -
567, písomným vyjadrením znalca k zaslanému odbornému stanovisku na č.l. 574 - 575, doručením

odborného stanoviska na č.l. 576, vyjadrením žalobcu k odbornému stanovisku 578 - 579, listinným
dôkazom Projektové stavby na č.l. 605 - 606, výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX U. Č..M.. XXX,
výpisom z listu vlastníctva na č.l. 610, návrhom na vykonanie dokazovania a vyjadrenie žalobcu na č.l.
615-618, listinným dôkazom Priemyselný pozemok Prešov na č.l. 619, dražobným spisom D., listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa prílohovej obálke a to pokladničný doklad 1, 2, rozúčtovanie výťažku z

dobrovoľnej dražby, originál znaleckého posudku 47/2007, kópiou dražobného spisu, vyšetrovacím
spisom Č. - XXX/OEK - D. -XXXX, vyjadrením zo dňa 22. 5. 2015, znalecký posudok č. 115/2008 a zistil
tento skutkový stav:

Žalobcaažalovanýv1uzavrelidňa24.10.2007zmluvuopôžičke,nazákladektorejpožičalžalovanýv1.

rade žalobcovi finančnú hotovosť vo výške 4.500.000,- Sk, ktorú bol žalobca povinný vrátiť žalovanému
do 24.10.2009 spolu s úrokom vo výške 9 % ročne. V rovnaký deň bolo na zabezpečenie vrátenia
uvedenej pôžičky zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria o výmere 1684 m2 a ku stavbe - sklad postavený na parcele č. 3158/8. V čase zriadenia
záložného práva boli predmetné nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom. Žalobca na preukázanie
hodnoty založených nehnuteľností predložil žalovanému v 1. rade znalecký posudok č. XX/XXXX
znalca B.. G. G., pričom v zmysle uvedeného znaleckého posudku bola cena založených nehnuteľností
stanovená na 6.900.000,- Sk. Žalobca zároveň vyhlásil, že žalobca v 1. rade môže predať záloh za cenu

nie nižšiu ako 5.350.000,- Sk. Dňa 26.4.2010 upovedomil žalovaný v 1. rade žalobcu o realizácii výkonu
záložného práva cestou dobrovoľnej dražby. Dňa 24.5.2010 upovedomil žalovaný v 1. rade Správu
katastra Prešov o začatí výkonu záložného práva. Dňa 15.7.2010 uzatvoril žalovaný v 1. rade cestou
splnomocneného právneho zástupcu zmluvu so žalovanou v 2. rade na vykonanie dražby nehnuteľností,
predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti uvedené vyššie. Dňa 5.10.2010 uzatvoril žalovaný v 1. rade

cestou splnomocneného právneho zástupcu so žalovanou v 2. rade dodatok č. 1 k zmluve na vykonanie
dražby nehnuteľností uzatvorenej 15.7.2010, predmetom ktorého bolo doplnenie článku 2 ods. a zmluvy
o vetu „V prípade ak sa nenájde záujemca o cenu podľa predchádzajúcej vety, je licitátor oprávnený
znížiť cenu až na úroveň 60% ceny, na ktorú je oprávnený na dražbe záloh predať“. Dňa 10.11.2011 sa
konala dražba, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti

bola stanovená znaleckým posudok č. 33/2010 vo výške 303.000,- eur. Vydražiteľovi, žalovanému v 3.
rade, bol udelený na dražbe príklep, pričom v zmysle §-u 26 ods.5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v 15- dňovej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením 181.800,- eur čo predstavuje 60% z
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.8.2008, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX súd uložil žalovanému
aby sa zdržal konania, ktorým by predal, scudzil alebo zaťažil právom tretích osôb nehnuteľnosti
zapísané na M. Č..XXXXX k.ú. Prešov ako byt č. 31 vo vchode č. 34 bytového domu súp. č. XXXX,
na M. Č.. XXXXX ako parcela registra „C“ č.XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 913 m2 a
na M. Č.. XXXX L..Ú.. Solivar ako, stavba súp. č. XXXX adm. budova postavená na parc. Č.. XXXX/

X, sklad na parcele č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
3179 m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, Č.. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 483 m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX A., Č.. XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.12.2008,sp. zn. XCob/XX/XXXX - XXX zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že uložil žalovanému, ktorým
by scudzil alebo zaťažil právom tretích osôb nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3453 k.ú. Sabinov, ako
stavba skladu na parcele č. XXXX K. D.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2.

Následne bolo opravnými uzneseniami opravené katastrálne územie Sabinov na Solivar a parcelné Č..
Q. XXXX U. XXXX/X.

Žalovaný v 1. a 3. rade v záverečnom stanovisku uviedli, že konaniu žalobcu nie je možné poskytnúť
právnu ochranu, nakoľko by bolo rozpore s dobrými mravmi a príslušnými zákonnými predpismi. To, že

bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré obmedzovalo žalobcu, neznamená, že zároveň platilo aj pre
žalovaného v 1. rade.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.3.2012 uviedol, že žalovaní v 1., 2. a 4. rade nepreukázali právne
relevantne a vierohodne, že by disponovali zrušujúcim rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia,
a to buď súdu, ktorý predbežné opatrenie nariadil, alebo súdu vyššieho stupňa. Žalovaný v 1. rade v čase

uzatvárania zmluvy o dražbe nehnuteľností so žalovanou v 2. rade nedisponoval vlastníckymi právami
k nehnuteľnostiam, ktorých dražbu navrhoval, keďže nepreukázal, že by disponoval písomnou dohodou
o nadobudnutí vlastníckeho práva k zálohu, ako je to uvedené v bode IX. vyššie uvedenej notárskej
zápisnice. Žalovaný v 1 rade mohol teda pri nesplnení záväzku počnúc dňom 24.10.2009 postupovať
jedinevrozsahuplnomocenstvapodľaboduVII.notárskejzápisnice.Splnomocnenecmôžekonaťjedine

v rozsahu práv splnomocniteľa, pričom teda ani nemá právo konať nad rámec súdom ustanovených
zákazov účinných voči splnomocniteľovi, čoho sa žalovaný v 1. rade dopustil už tým, že žalovanej v 2.
rade podal vyhlásenie, že je možné dražiť, tým sa rozumie aj následne prevádzať vlastnícke práva na
vydražiteľa - nehnuteľnosti spadajúce pod súdne nariadenie predbežného opatrenia. Tým sa dopustil
okrem porušenia iných právnych predpisov aj porušenia ustanovenia § 3 odsek 2 a odsek 6 Zákona

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Vydaním predbežného opatrenia súd dočasne obmedzil
rozsah výkon vlastníckych práv záložcu. Týmto súd súčasne jednoznačne pozastavil aj platnosť
akýchkoľvek splnomocnení daných vlastníkom nehnuteľností do budúcnosti, čoho bol povinný držať sa
tak splnomocniteľ ako aj splnomocnenec. V čase od udelenia splnomocnenia zo záložnej zmluvy do
času vykonateľnosti, čiže uplatniteľnosti splnomocnenia, nastala situácia, keď do zmluvného vzťahu

záložcu i záložného veriteľa vstúpil súd, ktorý pozastavil možnosť vykonávať čiastočne vlastnícke práva
k časti zálohu u záložcu, teda stal sa týmto dočasným „správcom“ týchto práv, resp. orgánom, ktorý bude
dohliadať na výkon vlastníckych práv, s ktorými zakázal záložcovi nakladať, a to tak, aby nebol výkonom
vlastníckych práv k blokovaným nehnuteľnostiam, poškodený navrhovateľ predbežného opatrenia,
samotný vlastník, ani iná osoba, ale najmä aby sa zabezpečilo plnenie budúceho možného súdneho

rozhodnutia, ako to vyplýva aj z odôvodnenia samotného predbežného opatrenia. Žalovaní v 1., 2. a 4.
radebolipovinníprinajmenšomnato,abypožiadalisúdovyjadreniesakotázkeplatnostisplnomocnenia
daného záložcom záložnému veriteľovi v minulosti do budúcnosti, k otázke výkonu záložného práva na
súdompredbežnezabezpečenýchnehnuteľnostiachakotázkeprevoduvlastníckychprávnavydražiteľa
a výmazu zápisu stále platného rozhodnutia súdu z katastra nehnuteľností. Žalovaní v 1.- 4

nepreukázali, že by súd o tejto veci v minulosti právoplatne rozhodol a že by určil, kto iný a
akým spôsobom môže po dobu obmedzenia výkonu vlastníckych práv samotného vlastníka týmito
obmedzenými právami nakladať. Taktiež nestanovil, že by rozsah trvania uznesenia o nariadení

predbežného opatrenia bol limitovaný začiatkom výkonu záložného práva navrhovateľa dražby, alebo
začiatkom výkonu iného úradného rozhodnutia. Pokiaľ ide obranu žalovaných v 1. a 2. rade, že
nariadenie predbežného opatrenia sa nedotýkalo žalovaného v 1. rade tak uviedol, že žalovaný v 1.
rade nebol nikdy vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa predmetné nariadenie predbežného opatrenia
týkalo, teda je zrejmé, že v čase jeho nariadenia zo zákona nemal právo na disponovanie s nimi, a

to akýmkoľvek spôsobom, z tohto hľadiska mu teda ani nebolo potrebné v čase vydania nariadenia
o predbežnom opatrení nič zakázať. Žalobca v podaní ďalej uviedol, že v dražobnom spise sa list
vlastníctva (použiteľný na právne úkony) v čase, keď mal doňho možnosť nahliadnuť, nenachádzal,
takže je celkom možné, že navrhovateľ dražby porušil ustanovenie §7 odsek 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalovaná v 2. rade zámerne obišla alebo si nesplnila povinnosť ustanovenú §17 odsek 5

písmeno b) a § 24 odsek 7 Zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade a
jej licitátorka neboli zo zmluvy zmluvu o vykonaní dražby nehnuteľností na návrh záložného veriteľa č.
P 02/10 zo dňa 15.07.2010 a jej Dodatok č. 1, oprávnené znížiť najnižšie podanie tak, ako to licitátorka
urobila. Dodatok hovorí o znížení ceny, nie o znížení najnižšieho podania. Pojem „podanie“ je presnevymedzené v §2 písmeno e) Zákona o dobrovoľných dražbách. Z neho jasne vyplýva, že podanie nemá
nič spoločné s pojmom „cena“. Naviac ten istý zákon na niekoľkých miestach uvádza pojem „cena“ (napr.
§12, §17 ods. 1 písm. d),g), §24 ods. 2, §26 a i.) v úplne odlišnom význame od významu „podanie“, či

dokonca „najnižšie podanie“. Z uvedeného zákona je absolútne zrejmé, že cenu nemožno znižovať ani
meniť, možno jedine stanoviť najnižšie podanie vo výške nižšej ako je odhad ceny predmetu dražby,
prípadne znížiť výšku najnižšieho podania, pričom podmienky, spôsob a maximálne hranice zníženia
presne vymedzuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Dodatok neobsahuje ani jednoznačné a presné
vymedzenie sumy, o ktorú sa má znižovať, pričom ak by zmluvné strany mali skutočne záujem dohodnúť

si zníženie výšky najnižšieho podania, Zákon o dobrovoľných dražbách im ukladá a presne špecifikuje
v §16 odsek 7, že „sa uvedie suma, o ktorú je možné najnižšie podanie znížiť“. Takáto suma v Dodatku
č. 1 úplne chýba a to, o čo sa má znižovať je charakterizované nasledovne: „...až na úroveň 60% ceny,
za ktorú je oprávnený na dražbe záloh predať.“ Zo spomínaného dodatku, avšak ani z pôvodnej zmluvy
nie je však možné jednoznačne zistiť cenu, za ktorú je licitátor oprávnený na dražbe záloh predať, tým
ani nie je možné vypočítať 60% tejto ceny. Z pôvodnej zmluvy je jednoznačná len výška najnižšieho

podania, a to „vo výške 100% znaleckej ceny“, teda predpoklad je, že ide o najnižšiu hranicu, od ktorej sa
bude odvíjať cena, za ktorú je licitátor oprávnený záloh na dražbe predať. Suma zníženia teda v dodatku
v rozpore s § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách nie je uvedená, naviac zníženie je vymedzené
nejednoznačne, právne, logicky i matematicky nepresne, vágne a mimoriadne spochybniteľné, to všetko
v rozpore s § 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.. Podmienkou zníženia „ceny“ podľa Dodatku je

situácia „ak sa nenájde záujemca za cenu podľa predchádzajúcej vety“. Z uvedeného dodatku a článku
odseku a) zmluvy, ku ktorému sa dodatok viaže, vyplýva, že v predchádzajúcej vete sa spomína 100%
znaleckej ceny, z čoho možno usudzovať, že takú mali zmluvné strany na mysli. Zákon o dobrovoľných
dražbách pojem „záujemca“ nepozná. Naproti tomu pojem „účastník dražby“ je vymedzený presne a
nespochybniteľne v §5 uvedeného zákona. Z uvedeného dostatočne logicky vyvoditeľné, že záujemcom

je aj účastník dražby, ktorý sa dostavil s cieľom urobiť podanie, avšak nie každý záujemca musí byť aj
účastníkom dražby. Keďže podľa dražobného spisu na napadnutú dražbu sa dostavili dvaja účastníci
dražby, pričom jednoznačne možno predpokladať, že z verejne prístupnej informácie títo mali vedomosť
o cene 303.000,- eur a o najnižšom podaní vo výške 303.000,- eur, čo predstavuje 100% znaleckej
ceny, keďže iné neboli dražobníkom ani notárom zverejnené a účastníci dražby podľa zákona nemali

mať prístup k údajom o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby, je nespochybniteľné, že sa
našli minimálne dvaja záujemcovia o nehnuteľnosti za cenu 303.000,- eur. Podmienka na zníženie ceny,
tobôž zníženie najnižšieho podania v prvom kole dražby nebola teda splnená, lebo sa našli aspoň dvaja
záujemcovia, ktorí sa dokonca prihlásili do dražby nehnuteľností s cenou stanovenou na 303.000,- eur a
s vypísaným najnižším podaním 303.000,- eur. Dodatok totiž neuvádza žiadnu inú podmienku zníženia,

a teda ani takú, že by zníženie bolo podmienené neurobením najnižšieho vypísaného podania žiadnym
z účastníkov dražby. Podmienkou je len nenájdenie záujemcov, a tí sa evidentne našli. Bod 2 písmeno
b) Zmluvy o vykonaní dražby na návrh záložného veriteľa č. D. stanovuje že „ak žiaden z účastníkov
dražby neurobí najnižšie podanie v zmysle bodu 1 tohto článku Zmluvy, licitátor dražbu ukončí.“ Bod 1
článku 2 zmluvy neexistuje, existuje len písmeno a) a b) článku 2 zmluvy. Je potrebné konštatovať, že

v písmene a) bodu 2 zmluvy sa nachádza aj po doplnení textom Dodatku č.l jediná zmienka o sume
najnižšieho podania na dražbe vo výške 100% zo znaleckej ceny, a teda je oprávnené usudzovať,
že potom bola licitátorka povinná dražbu ukončiť vo chvíli, keď žiaden z účastníkov dražby neurobil
najnižšie podanie vo výške 100% zo znaleckej ceny. O písmene b) bodu 2 spomínanej zmluvy platí,
že podmienkou ukončenia dražby licitátorom malo byť neurobenie najnižšieho podania v zmysle bodu

1 (ak vychádzame z predpokladu, že ide o písmeno a), nie bod 1, tak najnižšieho podania vo výške
100% zo znaleckej ceny), a teda nie neurobenie, alebo urobenie iného podania, napríklad zníženého
podania. Keďže žiaden z dvoch účastníkov dražby neurobil najnižšie podanie, licitátorka mala dražbu
podľa zmluvy ukončiť, žiaden z bodov celej zmluvy aj s dodatkami jej totiž nedával povolenie, resp.
právo pokračovať v dražbe znižovaním najnižšieho podania, ak žiaden z účastníkov dražby neurobí

najnižšie podanie. Ak mali účastníci zmluvy záujem sa dohodnúť na pokračovaní dražby, ak žiaden z
účastníkov v prvom kole dražby neurobí najnižšie podanie, a to znížením najnižšieho podania, potom
tak mali urobiť písomne jednoznačne, výslovne, právne nespochybniteľne. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaná v 2 rade nepovažovala za potrebné a dôležité oznámiť mu a zdokladovať, aký bol celkový
výťažok z dražby a ako s ním naložila, a to prinajmenšom v deň 10.11.2010, keď napriek tomu, že ju o to

požiadal súčasne so žiadosťou o predloženie spisu, tento nemala k dispozícii kompletný a samozrejme
v ňom chýbal aj údaj a doklady o skutočných nákladoch a výťažku z dražby. Tým sa žalovaná v 2
rade dopustila porušenia ustanovenia § 17 odsek 9 a § 8 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaná
v 2 rade nezaslala oznámenie o dražbe, ani notársku zápisnicu o vykonanej dražbe súdu, avšak zoriginálu dražobného spisu zistil, že notárska zápisnica bola namiesto toho zaslaná osobe, ktorá nemala
k draženým nehnuteľnostiam žiaden vzťah, ani s napadnutou dražbou nijako nesúvisela, nebola osobou
dotknutou, a z dražobného spisu ani nie je zrejmé, že by o notársku zápisnicu z predmetnej dražby

žiadala. Ide o C.. G. F.Č. G.., advokáta, so sídlom E. C. X H. L.. Tým porušila aj ustanovenie §13b odsek
1 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom v
čase konania dražby, Tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik

niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri
ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s

výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 3 ods. 2,6 zákona č. 527/2002 Z.z. Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s

ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje
osobitný predpis. Dražiť nie je možné veci, na ktoré bolo uplatnené zádržné právo.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik

alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o
dražbealebooznámenieoopakovanejdražbenaúradnejtabuliobce,naktorejúzemísapredmetdražby
nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne
pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a
najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto

oznámenie zverejniť.

Podľa § 12 ods. 1,2,3,4 zákona č. 527/2002 Z.z. Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o
kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán

štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu
dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej
výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu

dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,
pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,
neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,
ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok,11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 13b zákona č. 527/2002 Z.z. Dražobník je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel, ak tento zákon (§ 17 ods. 9) alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.12a)

Podľa § 16 ods.1,2,3,4,6,7 zákona č. 527/2002 Z.z. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej
zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok
štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku,
ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob
jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné

vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a
meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu
dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie

pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené
najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Vo veciach zákonného záložného práva
a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu,12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného
práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmluve možno
dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie
podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť
nižšie, ako ustanovuje tento zákon.

Podľa § 17 ods. 2,3,4,5 zákona č. 527/2002 Z.z. Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri
dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)Ak je predmetom
dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie
presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred

začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na
zverejnenie v Obchodnom vestníku. Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený
lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť. V lehotách ustanovených v odsekoch
2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a)navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa,
vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b)osobám, ktoré majú

podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v
katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv,14) v evidencii podľa osobitných
zákonov15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na
nakladanie s ním, c)ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú
podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo

zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,
d)ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby, e)ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným
spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f)ak je predmetom dražby
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo

miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou,
alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g)ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť,
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h)ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby,
ktorej

zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa,
zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i)notárovi, ktorý bude priebeh dražby
osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

Podľa § 21 ods. 2,4 zákona č. 527/2002 Z.z. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu

hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe skúmal v prvom rade zachovanie lehoty na podanie takejto žaloby
a dospel k záveru, že táto žaloba je podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu, nakoľko

príklep bol udelený na dražbe dňa 10.11.2010 a žaloba bola na súde podaná dňa 10.2.2011.

Súd sa ďalej zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných v 4 a 5. rade. Podľa § 21 ods. 4 zákona
č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Vzhľadom k

tomu, že žalobca za účastníkov konania označil aj Správu Katastra a znalkyňu, ktorí v zmysle citovaného
ustanovenia nie sú účastníkmi konania, nie je daná ich pasívna vecná legitimácia, a preto súd žalobu
voči nim zamietol

Súd následne skúmal dôvody žaloby. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že dražba konaná dňa 10.11.2011, ktorej určenia

neplatnosti sa žalobca domáhal, bola vykonaná dražobníkom - žalovanou v 2. rade Prvom prešovskou
dražobnou spoločnosťou, s.r.o. na návrh navrhovateľa dražby a záložného veriteľa - žalovaného v 1.
rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3.rade.

Z pripojeného spisu dražobného spisu mal súd za preukázané, že dňa 10.11.2011 sa konala dražba,

ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v meste Prešov, zapísané na M. Č.. XXXX ako
parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, parcelné číslo
XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parcelné číslo XXXX/XX, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1684 m2 a na parcele XXXX/X bez súpisného čísla
sklad. PriebehdražbybolosvedčenýNotárskouzápisnicouU.XXX/XXXX,U.XXXXX/XXXX,U.XXXXX/

XXXX spísanou C.. H. V., notárom so sídlom v Prešove. Vlastníkom predmetu dražby bol žalobca,
navrhovateľom dražby a záložným veriteľom bol žalovaný v 1.rade, dražobníkom bol žalovaný v 2.rade,
vydražiteľom sa stal žalovaný v 3.rade. Vydražiteľovi - žalovanému v 3. rade bol udelený na dražbe
príklep, pričom v zmysle §-u 26 ods.5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v 15- dňovej lehote
uhradil cenu dosiahnutú vydražením , čím sa stal výlučným vlastníkom predmetu dražby ku dňu konania

dražby, na základe udelenia príklepu licitátorom. Keďže ide o uvedenú právnu skutočnosť, príslušná
správa katastra v takomto prípade zapíše vydražiteľa ako vlastníka ku dňu konania dražby záznamom.

Právnym titulom vzniku pohľadávky bola Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 24.10.2007, na základe
ktorej žalovaný v 1.rade poskytol žalobcovi sumu 4.500.000,- Ss s úrokmi. Táto zmluva bola

zabezpečená záložným právom žalovaného v 1.rade k nehnuteľnostiam v kat. úz. Prešov, zapísané na
M. Č.. XXXX. V súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, poskytol žalovaný v 1. rade písomné
vyhlásenie o pravosti a výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva a toto
vyhlásenie je prílohou Zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej so žalovanou v 2.rade. Cenu pre účely
dražby určil súdny znalec B.. M.Z.Š. U., ktorá je zapísaná v zozname znalcov vedenom MS SR a

ktorá vypracovala znalecký posudok č. 33/2010, v ktorom určila všeobecnú hodnotu predmetu dražby
na sumu 303.000,- eur.

V prvom rade žalobca namietal, že dobrovoľná dražba nemohla prebehnúť, pretože uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.12.2008, sp. zn. XCob/XX/XXXX - XXX v spojení s opravnými

uzneseniami mu bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na M. Č.. XXXX L..Ú.. Solivar,
ako stavba skladu na D. Č.. XXXX/X K. D.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 483
m2. Záložné právo slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a
včasného nesplnenie je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné
právo tak umožňuje záložnému veriteľovi aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a

včas neuspokojí dlžník, a to z výťažku predaja zálohy. Predbežné opatrenie nemá spätné účinky, nemá
vplyv na existenciu záložnej zmluvy, ktorá vznikla pred vydaním predbežného opatrenia a nemôže
zasiahnuť ani do práv tretích osôb. Predbežným opatrením bola uložená povinnosť iba žalobcovi a nie
záložnému veriteľovi a to aj napriek tomu, že zákon umožňuje uložiť povinnosť aj tretej osobe ak to
môže od nej spravodlivo očakávať. V danom prípade sa tak nestalo, rozhodnutie sa záložnému veriteľovi

nedoručovalo a teda nič nebránilo záložnému veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky zo
založenej veci. Tento k tomu nepotreboval ani súhlas súdu, tak ako sa žalobca domnieva. Navrhovateľ
dražby a ani dražobník nemali zákaz nakladať s predmetom dražby a konanie dražby nevylučoval ani
osobitný predpis. Taktiež na predmet dražby nebolo uplatnené zádržné právoPokiaľ ide o ďalšiu námietku, že znalkyňou došlo k nesprávnemu stanoveniu všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, tak súd uvádza, že žalovaná v 2. rade ako dražobník zabezpečila ohodnotenie predmetu

dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 zák. č. 527/2002
Z.z. znaleckým posudkom č. 33/2010 V danej veci však nebol o predmet dražby prejavený záujem za
cenu určenú znaleckým posudkom č. 33/2010 a teda ani prípadné vyššie ohodnotenie predmetu dražby
by nemalo za následok vydraženie predmetu dražby za cenu, ktorú si žalobca vymienil, t.j. 434.000,-
eur. Predmet dražby bol vydražený až za zníženú cenu 181.800,- eur čo predstavuje 60% z všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Taktiež súd uvádza, že určenie nízkej ceny
predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby, pričom rovnaký záver vyslovil aj Najvyšší
súd SR č.k. XCdo XXX/XXXX zo dňa 03.10.2013. V konaní nebolo ani preukázane, že by stanovená
cena bola neprimerane nízka, keďže žalobca sám v zmluve o záložnom práve vyhlásil, že záložný veriteľ
môže predať nehnuteľnosť za cenu nie nižšiu ako 5.350.000,- Sk (177.587,47 eura). Znalec B.. G. G.
ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 6.900.000,- Sk (229.038,04 eura). Nakoniec súd uvádza, že ak znalec

podá nesprávny znalecký posudok a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu,
môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. OZ, nie je však dôvod na vyhlásenie

dražby za neplatnú (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2013, sp. zn. X V. XXX/XXXX).
Vzhľadom na uvedené súd návrh na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zamietol.

K ďalším námietkam žalobcu, že licitátorka nebola oprávnená znížiť najnižšie podanie, tak súd je toho
názoru, že zo znenia dodatku č. 1 je nepochybné oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie. V
uvedenom dodatku sa uviedla aj suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť a to 60% z všeobecnej
hodnotynehnuteľnostistanovenejznaleckýmposudkom.To,žesavdodatkuuviedlacenaanienajnižšie

podanie nič nemení na zmysle tohto dodatku. Súd má za to, že zmluva aj dodatok č. 1 obsahovali všetky
náležitostiustanovenézákonom,apretojetátodohodaplatná.Jevšakpotrebnéuviesť,ženavyhlásenie
dražby za neplatnú je potrebné, aby boli kumulatívne splnené dve podmienky a to porušené ustanovenia
zákona o dražbách a taktiež, aby osoba bola dotknutá na svojich právach. V danom prípade však nie je
zrejmé v čom bol žalobca dotknutý na svojich právach, keďže najnižšie podanie bolo viac ako polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd je toho názoru, že ak by nebola licitátorka
oprávnená znížiť najvyššie podanie, tak by bol dotknutý na svojich právach navrhovateľ a nie záložca,
ktorý je chránený tým, že najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.
Sám navrhovateľ dražby nespochybnil, aby sa dohodli na oprávnení licitátora znížiť najnižšie podanie
a že v priebehu dražby takáto situácia nastala.

K ďalšej námietke, že navrhovateľ dražby porušil ustanovenie §7 odsek 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách, tak súd uvádza, že nie je možné každé porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách považovať za také porušenie, ktoré spôsobuje neplatnosť dražby, musí ísť o také porušenie
konkrétnych ustanovení zákona, v dôsledku ktorých boli dotknuté oprávnené záujmy a práva žalobcu.

Žalobca nepreukázal, akým spôsobom boli dotknuté jeho oprávnené záujmy a práva porušením
tohto ustanovenia. Je však potrebné uviesť, že zákon nevylučuje, aby bol použitý list vlastníctva z
katastrálneho portálu, čo sa stalo aj v tejto veci.

Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia §13b odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách tak súd je toho

názoru, že ak žalovaná v 2. rade porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť, tak súd je toho názoru, že
v takom prípade sa môže domáhať náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy, nie je to však dôvod
na vyhlásenie dražby za neplatnú.

Pri ďalšej námietke, že žalovaná v 2 rade neskorým doručením oznámenia o dražbe a termínoch

obhliadky predmetu dražby žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby znemožnila sprístupniť
nehnuteľnosť v termíne verejne určenom na obhliadku nehnuteľností, sa súd stotožňuje s vyjadrením
žalovanej v 2. rade., že zákon nestanoví lehotu pre doručenie ale pre zaslanie. Oznámenie o dražbe
žalobcovi a všetkým osobám, ktoré určuje zákon, zaslala dňa 08.10.2010. Dražba sa konala dňa
10.11.2010. Oznámenie o dražbe zaslala 32 dní pred dražbou. V súlade s ustanovením § 12 Zákona

bolo vlastníkovi zaslané oznámenie o vykonaní znaleckej obhliadky, kde bol určený termín obhliadky v
súlade so Zákonom.Nakoniec k námietke, že nehnuteľnosti sa mali dražiť jednotlivo a nie ako celok, čím by sa dosiahol vyšší
zisk, tak súd ma zato, že jedná iba o domnienky žalobcu, nakoľko v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, aby takýmto spôsobom bolo viac záujemcov o nehnuteľnosti a tým sa dosiahol vyšší výnos.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že neboli porušené žiadne ustanovenia, ktorými
by bol žalobca dotknutý na svojich právach, a preto žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle

ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.