Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209052
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814209052.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu: U. B. J., I..J.. so sídlom v H., Q. XXXX/XXX, IČO: 36 234
176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne,
Piaristická 707/25, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie v Piešťanoch, Teplická 7434/147, proti
žalovanému D. R., nar. XX. X. XXXX, bytom S. T. XX, o zaplatenie 767,87 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 19. februára 2015, č. k. 5C/164/2014-37

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 446,31 Eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej

sumy od 8. 9. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti žalobu
zamietol. Ďalším výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 767,87
Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy tohto konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným
uzavreli 12. júna 2012 Úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky,

ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 618,00 Eur a žalovaný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 90,53 Eur. Žalovaný bol v
omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto bol vyzvaný listom z 27. novembra 2012 k splateniu celého
dlhu. Voči žalovanému evidujú dlh pozostávajúci z istiny vo výške 446,31 Eur, úroku vo výške 96,87 Eur,
zosplatnenej istiny vo výške 171,69 Eur, upomienky vo výške 24,00 Eur a 12,00 Eur a zmluvná pokuta
vo výške 17,00 Eur.

3. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v ostatnej časti zamietol s poukázaním na ust. § 52 ods. 1 až
3, § 53 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 40/1694 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj na článok 6
bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS s tým, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dohodnutá zmluvná pokuta má podľa názoru súdu charakter neprijateľnej
podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okrem toho nebola ani dojednaná priamo v uzavretej zmluve.
Ďalej súd uviedol, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci formulára

zmluvy o pripojení, nápadne menším písmom, ako ostatné dojednania. Takéto dojednanie vzbudzuje
dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiťpredovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené
v zmluve, a ktoré vo Všeobecných obchodných podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo

„formulárovej“ podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej
sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť
domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o
zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť
požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok

priznať pre rozpore s dobrými mravmi. Preto by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, aby
okrem nezaplatenej istiny zaplatil žalovaný aj ďalšie náležitosti. Výrok o trovách konania súd odôvodnil
podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože žalobca mal v konaní čiastočný úspech a žalovaný si žiadne trovy neuplatnil.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti

zamietnutáaprotivýrokuotrováchkonaniaanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutomrozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že predmetom sporu je dlh z poskytnutého
spotrebiteľského úveru vo výške 618,00 Eur zo strany žalobcu žalovanému, nakoľko žalovaný bol v
omeškaní s úhradou svojho záväzku. Napriek vyššie uvedenému je z odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie zrejmé, že tento sa v odôvodnení venoval iba otázke dohodnutej a uplatnenej zmluvnej
pokuty v zmysle úverovej zmluvy. Uvedené závery súdu prvej inštancie pokladá žalobca za neuralgické
body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich, okrem iného, za nesprávne
právne posúdenie veci. Zároveň poukázal na absolútnu inkoherentnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia
predmetného rozsudku. Tým došlo aj k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, nakoľko súd

zamietnutie žalobného návrhu zdôvodnil jedinou vetou: „Teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti.“ Predmetné odôvodnenie rozsudku preto
neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Týmto postupom súdu došlo aj k porušeniu
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 383/06 a II.ÚS

85/06. Konajúci súd sa v odôvodnení zamietavej časti žalobného návrhu vysporiadal len s nárokom na
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 17,00 Eur, ale pokiaľ ide o ďalšie nároky, tieto súd žiadnym spôsobom
právne neposudzoval. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, žalovaný zastáva názor, že v predmetnom
odôvodnení chýba akýkoľvek výklad tohto neurčitého pojmu, ako aj absentuje vážiaca formula, ktorá
uvádza, čo je a čo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu

prvej inštancie za nesprávne a nezákonné. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
79,9 Eur s DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na
súd, odvolanie) + 2 x režijný paušál a DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

5. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), c) a d) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a f)] a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu sú uplatnené odvolacie dôvody
preukázané.10. V prvom rade odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie (od 1. júla 2016 § 220 ods. 2 CSP), v zmysle ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Odôvodnenie rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou
súdu je zistený skutkový stav podriadiť pod príslušnú zákonnú normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť,
z akých dôvodov podriadil zistený právny vzťah pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie
interpretoval a ako ho aplikoval na vzťah, ktorý je predmetom konania.

12. Zo žaloby samotnej, ako aj z obsahu spisu, je zrejmé, že žalobca sa domáhal uplatnených nárokov

titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Úverovej zmluvy z 12. júna 2012, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 618,00 Eur.

13.Vprejednávanejvecisúdprvejinštancie-beztoho,abysanáležitevenovalposúdeniucelejuvedenej
zmluvy - uzavrel, že dohodnutá zmluvná pokuta má charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje

od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Okrem toho nebola ani dojednaná priamo v uzavretej zmluve. Skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o
zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť
požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok
priznať pre rozpore s dobrými mravmi. Preto by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi,

aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil žalovaný aj ďalšie náležitosti.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevenoval pozornosť
posúdeniu - okrem otázky zmluvnej pokuty - žiadnej ďalšej náležitosti zmluvy a nároku žalobcu,
uplatneného v žalobe. Takéto odôvodnenie rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol bez náležitého

posúdenia uplatneného nároku žalobcu a úverovej zmluvy ako celku podľa aspektov spotrebiteľského
práva, nezodpovedá zákonu.

15. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, táto je bez ohľadu
na zmluvný typ zmluvou spotrebiteľskou v prípade naplnenia zákonom predpokladaných pojmov,

t.j. že ide o dodávateľa a spotrebiteľa. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za
typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa,

aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva dôvodne bola
aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník, a nie právo podnikateľské,
upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009).
Vychádzajúc aj z judikatúry Súdneho dvora EU je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom
postavení a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené

závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS
402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši právnu otázku tú istú, alebo analogickú, ktorá už
bola právoplatne vyriešená, je v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri
rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutie rešpektovať.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, ako aj vzhľadom na odvolacie
námietky žalobcu, odvolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie meritórneho rozhodnutia, ako v
napadnutom rozsudku, je nedostatočné, neúplné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné, a preto nespĺňajúce
kritériá požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Preto odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku v súlade s ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie bude opakovane po riadnom vykonaní dokazovania posúdiť nárok žalobcu v prejednávanomspore, vyporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami sporových strán, opätovne vo veci
rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP.

18. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.