Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/237/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201796
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1009201796.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého
25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/
OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 66,00 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 304,02 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.11.2009 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/
OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií
č. KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28.08.2009, ktorým podľa ustanovenia § 18 ods. 2 v spojení s ustanovením
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií nevyhovelo žiadateľovi poskytnúť informáciu uvedenú

v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012 konanie
o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 zastavil a rozhodnutie žalovaného
č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil
ďalšie konanie. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012
v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil a priznal mu
náhradu trov celého konania v zmysle predloženého vyčíslenia. Žalobca v dôvodoch odvolania vytýkal
súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie jeho úspechu v konaní, keď jeho úspech v konaní

posúdil ako čiastočný.

Uviedol, že žalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dva samostatné žalobné návrhy
spísané na jednej listine a keďže s jedným žalobným návrhom v celom rozsahu uspel, mala mu byť za
tento žalobný návrh priznaná plná náhrada trov konania. Argumentoval tým, že pokiaľ prvostupňový súd
uviedol ako dôvod zrušenia rozhodnutia zo dňa 28.09.2009 č. SLV-464/OLVS-2009 jeho nezákonnosť

a nadbytočnosť, pretože bolo vydané po právoplatnom skončení konania, tak práve tento dôvod
žalobca vo svojej žalobe výslovne uviedol. Považoval za pochybenie, keď súd prvého stupňa tvrdil,že rozhodnutie zrušil pre vadu, ktorú žalobca nenamietal, pričom prvostupňový súd súčasne uvedenú
domnelú skutočnosť absencie úspešne namietanej vady vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., aj keď v odôvodnení to výslovne

neuviedol, vysloviac názor, že takéto posúdenie veci je v rozpore so zákonom a tiež v rozpore s ústavou.
S poukazom na to, že úspešným je vo veci ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo
vyhovené, pričom meritórnym návrhom je to, čoho sa účastník domáhal a nie argumenty a dôvody,
o ktoré svoj návrh opieral, vyslovil názor, že v konaní mal žalobca úspech, keď v danom prípade sa
žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a súd prvého stupňa rozhodol v súlade s návrhom

a rozhodnutie žalovaného zrušil, pričom na jeho úspechu v konaní, by nič nemenilo ani to, ak by
prvostupňový súd rozhodnutie zrušil z iného dôvodu, než aký by žalobca uviedol v žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sži/9/2012 zo dňa 29.05.2013 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.02.2012 zrušil v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vrátil mu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v
intenciách citovaných právnych noriem, keď z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu týkajúceho
sa náhrady trov konania nevyplývalo, v akom rozsahu súd prvého stupňa posudzoval úspešnosť
žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu

a postup im predchádzajúci, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol bez ďalšieho zdôvodnenia, že
úspech žalobcu bol v konaní len čiastočný a súčasne, že prihliadol na to, že k zrušeniu rozhodnutia
uvedenéhovovýrokurozsudkudošlozinýchdôvodovakonamietalžalobcavžalobe.Súdprvéhostupňa
v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa náhrady trov konania náležite nevyhodnotil, z akých dôvodov
považoval úspech žalobcu v preskúmavacom konaní za čiastočný a súčasne pre posúdenie úspešnosti

žalobcu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe. Žalobca
v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa časti týkajúcej sa náhrady trov konania namietal
nesprávne právne posúdenie prvostupňovým súdom jeho úspech v preskúmavacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dal do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky týkajúcu sa otázky nutnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia. V zmysle judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov uskutočňuje v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z

týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1
dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť
spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, že súd by mal vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís, dospel
boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne vychádzať z toho,
že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). V tejto súvislosti

poukázal na to, že povinnosť súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu v je napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z odôvodnenia

rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúceho sa náhrady trov konania, nevyplýva ako súd posudzoval
úspešnosť žalobcu vzhľadom k rozsahu a dôvodom žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutých rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu, keď v odôvodnení rozsudku vo veci
samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa úspešnosti žalobcu. Odôvodnenierozhodnutia krajského súdu je tak v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania nezrozumiteľné,
nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta
druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 veta prvá O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom
alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Krajský súd v Bratislave sa zaoberal skutočnosťami uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Sži/9/2012 zo dňa 29.05.2013, postupoval v intenciách názoru odvolacieho súdu a
opäť rozhodol o náhrade trov konania.

Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 212/09-26 zo dňa
10.11.2009: „Ustanovenie § 250k O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto

zákonného ustanovenia priznal tomu účastníkovi, ktorému inak patrí náhrada trov konania, túto náhradu
len sčasti. Zákon ako dôvod na použitie uvedeného ustanovenia uvádza okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ktoré zákon neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na
voľnú úvahu súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,
ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo

všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (podobne napr. IV.
ÚS 248/08).

Musí teda ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní“.

V danej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa

24.09.2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti O.s.p. a jeho zrušenia z dôvodu jeho nezákonnosti. Krajský súd v časti o
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 konanie zastavil a žalobe v časti o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 vyhovel,
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na čiastočný

úspech žalobcu v konaní súd priznal žalobcovi náhradu trov konania čiastočne, teda žalobcovi priznal
náhradu trov konania v polovičnej výške.Procesnými predpokladmi na priznanie náhrady trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. sú čiastočný
alebo plný úspech žalobcu v konaní, neexistencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by bránili
priznaniu náhrady trov a žalobca sa náhrady trov konania výslovne nezriekol.

„Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník

(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí“ (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010).

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania,
ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok alebo o

zásadu úspechu ako základného princípu určujúceho, ktorý z účastníkov konania v konečnom dôsledku
ponesieťarchuvšetkýchsúdnychtrov.Zrozsudkuvovecisamejjenesporné,ževkonaníišloočiastočný
úspech vo veci. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania.
Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a

výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenia
práva. V zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú
náhradu trov. Rovnako na celú náhradu trov vzniká nárok aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (II. ÚS 598/2012-29 zo dňa 13.12.2012).

Krajský súd v Bratislave pri výpočte náhrady trov konania v prejednávanej veci vychádzal z ustanovenia
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. podľa ktorého, ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v
peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu.

Výpočtovým základom sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. rozumie priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka.

Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, pričom vychádzal z

nasledovných výpočtových základov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré následne vydelil dvoma
vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní:

1/ prevzatie a príprava zastupovania dňa 29.11.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a/):..........115,91 €
2/ podanie žaloby zo dňa 30.11.2009 (§ 14 ods. 1 písm. b/):..................................115,91 €

· režijný paušál (§ 16 ods. 3): 2 x 6,95 €.................................................................13,90 €
3/ odvolanie zo dňa 17.12.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/):...........................................120,23 €
· režijný paušál (§ 16 ods. 3): 1 x 7,21 €...................................................................7,21 €
4/ odvolanie zo dňa 03.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/):...........................................127,17 €
· režijný paušál (§ 16 ods. 3): 1 x 7,63 €...................................................................7,63 €

· 20 % DPH............................................................................................................100,07 €

spolu......................................608,03 € : 2 (vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu) = 304,02 €

· súdny poplatok: 1x 66,00 €...................................................................................66,00 €

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech spočívajúci v tom, že Krajský súd v

Bratislaverozsudkomč.k.2S/237/2009-49,2S/331/2010-49zodňa15.02.2012rozhodnutiežalovaného
č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie, súd priznal žalobcovi
sčasti náhradu trov konania. Náhradu trov konania v sume 304,02 eur je žalovaný povinný zaplatiťžalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote určenej vo výroku tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.