Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/240/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609200636
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8609200636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu N.. I. G., C.., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y., S. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Štrkovcom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Rubínova 2, proti žalovanému G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., ul. Y. XX, zastúpenému JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 66, o náhradu škody s príslušenstvom, o
odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 21.2.2011, č. k. 2C/39/2009-274 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 7.4.2011, č. k. 2C/39/2009-311, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo

výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 338,04 eur.

Mení rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu ďalších 401,37 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne
od 6.2.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet OS Svidník trovy konania štátu v sume 90,94 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 401,38 Eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 06. 02. 2009 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Svidník na trovách štátu 45,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej

inštancie taktiež žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 338,04 Eur na
účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 16. 09. 2008 vo večerných hodinách na
pozemku pri rodinnom dome, súp. č. XX, postavenom na parcele č. XXX, na lesnej ceste parcela č.
XXX v obci G. došlo k uhynutiu poľovného psa P. U., meno Q. D., tet. Č. XXXX, narodený v roku
XXXX, farby čierno trieslovej, ktorého majiteľom bol žalobca. Pozemky spravuje žalovaný a sú vo

vlastníctve N. U.. Uhynutý poľovnícky pes bol nájdený na parcele KN XXX - lesné pozemky vo výmere
6 606 m2, v k. ú. G.. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že v oplotenom areáli hájovne umiestnil
okolo jazierka nachádzajúceho sa tam za účelom zabránenia prístupu divožijúcej zvery k jazierku.
Zariadenie pozostávajúce z kovových neizolovaných drôtov predlžoviaceho prívodu a izolovanéhokábla, pričom tieto zariadenia po vzájomnom prepojení napojil prostredníctvom transformátora na sieť
230 V. Svedkovia C. G., R. G. a ohliadajúci veterinár I.. Q., ako aj príslušníci policajného zboru, ktorý
predmetnú vec šetrili, N. Y. a I. Y. zhodne uviedli, že transformátor predložený žalovaným sa na mieste

činu v čase jeho zdokumentovania nenachádzal, čo vyplýva aj zo zápisnice o ohliadke miesta činu a
príslušnej fotodokumentácie. Z toho je zrejmé, že žalovaný zapojil okolo rybníka elektrické zariadenie,
ktoré bolo pripojené k sieti 230 V bez akéhokoľvek transformátora. Žalovaný si teda nepočínal tak ako to
má na mysli ust. § 4, 115 Občianskeho zákonníka a porušením preventívnej povinnosti vznikla škoda na
majetku žalobcu. Súd prvej inštancie však posúdil aj mieru zavinenia samotného žalobcu na vzniknutej

škode, resp. osôb, ktorým žalobca zveril svojho psa na výkon poľovníctva. Uviedol, že je povinnosťou
toho kto vykonáva právo poľovníctva s poľovne upotrebiteľnými psami mať prehľad, kde sa jeho pes
pohybuje a v prípade potreby ho odvolať. Sám svedok C. G., ktorý bol so psom, vo svojej výpovedi
uviedol, že pes na jeho volanie nereagoval. Pes vnikol na ohradený pozemok, kde nemal čo robiť. Mieru
zavinenia súd prvej inštancie stanovil na 50 % a z tohto dôvodu vyčíslenú škodu žalobcom priznal v 1
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a o trovách konania štátu
rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p.. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi
separátne trovy v zmysle ust. § 147 ods. 1 O. s. p. s tým, že toto ustanovenie umožňuje, aby bez
zreteľa na úspech v konaní uhradil ten účastník alebo jeho zástupca, ktorý vznik týchto trov spôsobil

svojím zavinením. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tak pojednávanie konané dňa 01. 06. 2009,
ako aj pojednávanie konané 14. 06. 2010 boli odročené z dôvodu neúčasti žalovaného, jeho právneho
zástupcu, žalovaný vtedy svoju účasť na pojednávaniach riadne a včas neospravedlnil a tak svojím
zavinením spôsobil žalobcovi vznik trov konania v súvislosti s jeho účasťou na týchto pojednávaniach.
Žalovaný je preto povinný nahradiť žalobcovi takto vzniknuté trovy konania a tie pozostávajú z náhrady

cestovných výdavkov za cestu žalobcu na tieto pojednávania v smere H. - Y. - G. - Y. - H.. Na
pojednávanie 14. 06. 2010 sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu, ktorý je advokát a jeho trovy
právneho zastúpenia za tento úkon pozostávajú aj z výdavkov cestovných na ceste Y. - G. a z náhrady
za stratu času, ako aj z odmeny právneho zástupcu za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov. Celková výška týchto separátnych

trov podľa ust. § 147 O. s. p. tak podľa súdu prvej inštancie predstavuje 338,04 Eur.

4.Protitomutorozsudkuvspojenísdopĺňacímrozsudkompodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalobca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
keď má za to, že jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto navrhol zmeniť rozsudok tak,

aby žalobe bolo vyhovené v zmysle podaného žalobného návrhu. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu
prvej inštancie tak ako posúdil otázku spoluzavinenia poškodeného - žalobcu na vzniknutej škode.
Zdôrazňuje, že v konaní o náhradu škody je súd povinný aj bez návrhu skúmať spoluzavinenie
poškodeného v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Myslí si, že pokiaľ ide o naplnenie
predpokladov spoluzodpovednosti žalobcu na vzniknutej škode - usmrtením psíka elektrickou pascou

zriadenou žalovaným na neohradenom lesnom pozemku nachádzajúcom sa v extraviláne obce , je
rozhodnutie súdu absolútne nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, čím sa žalobcovi odňala možnosť,
aby pred odvolacím súdom mohol riadne obhajovať a brániť svoje legitímne práva a vo veci skutkovo
aj právne presne argumentovať. Súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru na náhradu celej škody
zaviazať žalovaného. Zdôrazňuje, že žalobca ako poškodený si uplatnil náhradu celej škody len voči

žalovanému. Zodpovednosť žalovaného bola preukázaná a je bez právneho významu zaoberať sa
spoluzavinením tretích osôb a žalovaného na tomto konaní. Súd prvej inštancie neoznačil právnu
normu, z ktorej pri spoluzavinení vychádzal, nevysvetlil ktoré zákonné predpoklady spoluzodpovednosti
považoval za naplnené a z akých dôvodov voči komu spoluzodpovednosť vyvodzuje, ako a prečo
dospel k práve k miere zavinenia vo výške 50 %. Žalobca zdôrazňuje, že pre záver o zavinení

poškodeného musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Ani jeden
z týchto predpokladov u žalobcu nebol naplnený, čo vylučuje jeho spoluzodpovednosť. Uvádza, že
chýba protiprávny úkon žalobcu, teda konanie, ktoré by bolo priamym dôsledkom vzniku škody. Žalobca
vlastník poľovne upotrebiteľného psa, tohto zveril C. G., osobe spôsobilej odborne aj profesionálne na
výkon verejného práva, ktorým právo poľovníctva je. Pes používaní pri výkone služby bol usmrtený

elektrickým prúdom z elektrickej pasce na neohradenom lesnom pozemku, ktorý sa nachádza mimo
zastaveného územia obce. Osoba, ktorej bol pes zverený je poľovníckym hospodárom, poľovníckou
strážou i poľovníkom, a preto je o jeho odborných predpokladoch pri výkone práva poľovníctva niet
pochybností. Pes bol poľovne upotrebiteľným a bol touto osobou cvičený takmer 6 rokov aj ovládaný.C. G. niekoľko rokov psa využíval na výkon práva poľovníctva v dotknutej lokalite a nebyť zriadenia
elektrickej pasce na lesnom pozemku, bol by využívaný žalobcom aj dnes. Žalobca tak nezanedbal
žiadnu povinnosť, ani len všeobecnú prevenčnú povinnosť, čo i z nedbanlivosti, pre ktorú by mu mala

byť pripisovaná spoluzodpovednosť za škodu na veci v jeho vlastníctve. Neobstojí záver súdu, že pes
na odvolanie tzv. nereagoval. Ak súd mienil vyvodiť zodpovednosť z toho, že pes údajne nereagoval
na povel vodiča, mal by mať o tomto závere dostatok dôkazov, pretože tento záver z výpovede svedka
G. nevyplýva. Svedok vo výpovedi pred policajným orgánom uviedol, že psa v ťažko prístupnom
teréne pustil z vodíka na stopu, mal ho pod neustálym dohľadom, až keď sa svedok rozhodol, že

psa z dohľadávky stiahne, začal ho volať k sebe. Pes na privolanie nereagoval. Podľa interpretácie
žalobcu z výpovede vyplýva, že v nedostupnom a neprehľadnom teréne mal svedok psa pod dohľadom,
čiastočne ho videl, zachytával jeho pohyb. Následne ale pes na volanie neprišiel. Z výpovede nevyplýva,
kde sa nachádzal pes a kde bol vodič v okamihu privolávania. Pokiaľ už bol pes zasiahnutý v tom
čase elektrickým prúdom z pasce, nemohol reagovať na povely svojho vodiča. Súd tohto svedka na
pojednávaniekuvedenýmskutočnostiamnevypočúval,ajkeďbolojehopovinnosťouvtomtosmerezistiť

skutkový stav výsluchom. Žalobca dodáva, že posúdenie toho, či a ako možno poľovne upotrebiteľného
psa, dohliadajúceho zver stiahnuť z dohľadávky, nepatrí súdu, pretože ide o odbornú otázku. Žalobca tu
poukazuje na skúšobný poriadok pre skúšky malých plemien, kde sa uvádza v bode 2.4 Poslušnosť, že
ak pes je v pohybe za zverou, ktorú našiel v poraste a sleduje ju, či už hlasito alebo nemo a nereaguje
na privolanie, nemá to hodnotiť rozhodca ako neposlušnosť. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu publikované pod sp. zn. R 28/1990, kde sa pripúšťa, aby poľovný pes pri výkone
služby sa prechodne vzdialil z vplyvu osoby, ktorá ho vedie. Na túto právnu okolnosť upozornil žalobca
súd a tento nezaujal K spomínanému rozhodnutiu žiadne stanovisko poľovnícky hospodár C. G., ktorý
viedol tohto poľovníckeho psa vo výpovedi výslovne uviedol, že psa mal pod dohľadom, sledoval jeho
prácu Na mieste, kde mal svedok istotu, že pes bol, ho na ďalší deň hľadal. Z obecnej cesty videl,

že pes nehybne leží a neskôr sa ukázalo, že bol usmrtený elektrickým prúdom z elektrickej pasce len
asi 10 metrov od obecnej cesty v blízkosti potoka na lesnej parcele. Žalobca je preto toho názoru, že
škodu zavinil výlučne žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý posúdil zodpovednosť žalobcu v
rozsahu 50 % , rovnako ako zodpovednosť žalovaného, považuje žalobca za zjavne právne nesprávne,
prehnané a nespravodlivé. Žalovaný získal elektrotechnické vzdelanie, poznal veľmi dobre nebezpečné

účinky elektrického prúdu, ako správca lesa mal vedomosť, že na pozemkoch, v k. ú. G. vykonávajú
právo poľovníctva členovia poľovníckeho združenia N., napriek tomu pozemok nezabezpečil - riadne
neoplotil, aj keď na ňom zriadil nebezpečné zariadenie. Žalovaný tak úmyselným konaním spôsobil vznik
škody. Naproti tomu žalobca nemal žiadnu vedomosť o zriadenie elektrickej pasce na lesnom pozemku,
poľovnéhopsaponechalnazákonnýúčel-výkonpoľovníctvaosobektomuodbornejspôsobilej.Žalobca

nemá vedomosť, aby niekedy v obci G. došlo k usmrteniu človeka alebo zvieraťa po zásahu elektrickým
prúdom a nenapadlo ho, aby v tak odľahlej a ľuďmi trvalo neobývanej lokalite za obcou G., mohol byť
niekto ohrozovaný elektrickým prúdom. Žalobca preto škodu nezavinil ani len z nedbanlivosti. Súd prvej
inštancie o 50 % znížil nielen skutočnú škodu, ale aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky, a teda náklady
spojené s jej uplatnením. Popri skutočnej škode vo výške 612,76 Eur si žalobca uplatnil na súde podľa

ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady za ohliadku psa veterinárnym lekárom za náklady
za pitvu psa, odmenu znalca za vyhotovenie znaleckého posudku a odmenu znalca za vyhotovenie
odborného stanoviska, čo spolu predstavuje 802,75 Eur. Súd prvej inštancie teda založil rozhodnutie na
nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávny je názor súdu, podľa ktorého pes vnikol na ohradený
pozemok, kde nemal čo robiť. Po prvé pozemok nebol a ani v súčasnosti nie je ohradený, čo potvrdil vo

svojej výpovedi aj žalobca a na preukázanie tvrdenia predložil 4 ks fotografií zobrazujúcich pováľané a
prehnité oplotenie, ktoré stotožnil žalovaný s tým, že išlo o pôvodné oplotenie dotknutej lesnej parcely v
smere od lesa. Neohradenie pozemku, zdevastované ohradenie, vstupná brána nad úrovňou zeme 35
cm, jasne preukazuje fotodokumentácia predložená žalobcom do spisu. Taktiež za právne neudržateľné
žalobca považuje to, že pes nemal čo na dotknutom pozemku robiť, keďže sa zistilo, že išlo o lesný

pozemok, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Vo vzťahu k návrhom žalovaného na
vykonaniedôkazovvýsluchomsvedkovD.,G.,G.nezachovalsúdprvejinštancieprávažalobcu,keďsúd
neakceptoval námietky, že písomný návrh na výsluch svedkov nebol žalovaným zdôvodnením a tento
návrh nebol doručený žalobcovi. Celý proces súdu prvej inštancie, vrátane odôvodnenia zamietavej
časti rozsudku vzbudzuje u žalobcu podozrenie o nespravodlivom priebehu procesu. V závere žalobca

zdôraznil, že pokiaľ by žalobca vedel o elektrickej pasci na lesnom pozemku, nikdy by poľovného
psa do revíru v k. ú. obce G. na výkon práva poľovníctva nepoužil a každého by varoval pred týmto
nebezpečenstvom.5. Žalovaný v podanom odvolaní argumentuje tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na to, že vlastník psa a osoba, ktorá mala psa na
starosti sa mala postarať o to, aby sa pes nezatúlal na cudzí pozemok. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu

žiadal v celom rozsahu zamietnuť a navrhol priznať mu náhradu trov celého konania. Žalovaný taktiež
nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania priznaných žalobcovi podľa ust. § 147
O. s. p. Navrhol, aby náhrada separátnych trov uložená žalobcovi nebola, pokiaľ ide o pojednávanie 01.
06. 2009, právny zástupca žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a samotný žalovaný o tomto
termíne pojednávania nevedel. Čo sa týka pojednávania 14. 06. 2010 na pojednávanie sa žalovaný

nemohol dostaviť pre náhle ochorenie syna, čo telefonicky oznámil súdu. Aj v tomto prípade nebránilo
súdu, aby vo veci konal aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Zavinenie a náhoda
sú dôvodom na separáciu nákladov len v prípade, že mali za následok náklady, ktoré boli vynaložené
zbytočne. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že nepovažuje za účelné, aby na pojednávanie 14. 06. 2010
cestoval jedným motorovým vozidlo žalobca a druhým motorovým vozidlom jeho právny zástupca.

6. Žalobca vo vyjadrení nesúhlasí s odvolaním žalovaného, ktoré považuje za nedostatočne
zdôvodnené. Navrhuje, aby odvolací súd ho odmietol. Poukazuje na to, že v odvolaní absentuje
vymedzenie rozsahu, obsahu odvolania žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o separátnych
trovách považuje žalobca za správne.

7. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodoval uznesením zo dňa 31.5.2012 č. k. 2Co/58,59/2011-326.
Týmto rozhodnutím zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

8. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalobcu proti uvádzanému uzneseniu odvolacieho

súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.3.2015 č. k. 1Cdo/229/2012-344 zrušil
uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31.5.2012 sp. zn. 2Co/58/2011, 2Co/59/2011 a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že predmetom konania bola žaloba o náhradu škody vo
výške 802,75 eur s prísl., za úhyn poľovného psa v dôsledku zasiahnutia elektrickým prúdom. Podľa
žalobcu príčina vzniku škody spočívala v tom, že žalovaný bez súhlasu a povolenia príslušných orgánov

svojvoľne zriadil elektrickú pascu a nedostatočne zaistil prístupy k elektrickej pasci bez vizuálnych
upozornení pred smrtiacimi účinkami prúdu. Podľa dovolacieho súdu súdy nižších stupňov otázku
zodpovednosti za škodu, či prípadnej spoluzodpovednosti žalobcu náležite nevyriešili, ich závery sú
v dôvodoch rozhodnutí protirečivé. Kým súd prvej inštancie za rozhodujúce pre priznanie náhrady
škody uvádza, že žalovaný si nepočínal tak, ako to má na mysli § 415 OZ a porušením preventívnej

povinnosti vznikla škoda na majetku žalobcu, na strane druhej posúdil aj mieru zavinenie samotného
žalobcu na vzniknutej škode, resp. osôb, ktorým žalobca zveril svojho psa na výkon poľovníctva
jednoduchým konštatovaním, že povinnosťou toho, kto vykonáva právo poľovníctva je mať prehľad, kde
sa jeho pes pohybuje a v prípade potreby ho odvolať. Poukazoval na to, že pes vnikol na ohradený
pozemok, kde nemal čo robiť a bez toho, aby uviedol rozhodujúce okolnosti, ktoré priamo ovplyvnili

rozdelenie vzniknutej škody medzi škodcu a poškodeného, a podľa ktorého hmotnoprávneho ustanovia
OZ spoluzavinenie žalobcu ako poškodeného posudzoval. Podľa dovolacieho súdu sám súd prvej
inštancie pochybuje kto škodu spoluzavinil, v tejto otázke je nerozhodný. Na jednej strane hovorí o miere
zavinenia žalobcu, keď dodáva, že ide o osoby, ktorým žalobca zveril svojho psa pre výkon poľovníctva.
Tieto protirečenia neodstránil ani odvolací súd. Podľa odvolacieho súdu dokazovania svedčí v prospech

záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bez spoluzavinenia žalobcu, a preto
odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil. Dovolací súd zdôraznil, že súdy nižších
stupňov boli vo svojej argumentácii, pokiaľ ide o spoluúčasť poškodeného, protikladné, ich závery
nie sú jednotné. Dovolací súd za riadne odôvodnený nepovažoval ani záver odvolacieho súdu, podľa
ktorého výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti je od podstatných výrokov v tomto druhu konania

nedeliteľný a viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolacieho návrhu uplatneného odvolateľom v
prípade § 212 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, neplatí. Náležité odôvodnenie
rozhodnutie si vyžadovalo vysvetlenie nedeliteľnosti výroku vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku,
ako i vo vzťahu k separátnym trovách, o ktorých bolo rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom. Dovolací súd
zdôraznil, že k zrušeniu rozhodnutia môže odvolací súd pristúpiť len vtedy, ak nie sú podmienky na

potvrdenie alebo zmenu rozsudku, pokiaľ existujú podmienky na potvrdenie rozhodnutia, resp. jeho
časti, nemôže odvolací súd rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, pretože tak porušuje ústavný imperatív
konať len na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon, čím zároveň
zasahuje aj do základného práva na súdnu ochranu, kam patrí aj právo účastníka konania, aby súdkonal v medziach svojej ústavnej a zákonnej právomoci. Dovolací súd pre ďalšie konanie, na ktoré sa
vec vracia pripomenul súdu nižšieho stupňa, že v danej veci nešlo o žiaden z prípadov, na ktorý sa
vzťahuje § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. a ani o prípad podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v znení

platnom do 30.6.2016.

9. Po rozhodnutí NS SR odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379, §380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11.Podľa §420ods.1,3Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením

právnej povinnosti.

12. Zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pod pojmom
škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

13. Je zrejmé, že žalobca bol vlastníkom psa plemena P. U., meno Q. D., tet. č. XXXX, narodený

v roku XXXX, farby čierno trieslovej. Z predložených preukazov vyplynul pôvod tohto psa, ako aj
vykonané skúšky duričov, lesné skúšky malých plemien a skúšky v brlohárení. Tento pes bol niekoľko
rokov využívaný prostredníctvom osoby odborne spôsobilej na výkon práva poľovníctva. Pes žalobcu
uhynul vo veku 6 rokov a 5 mesiacov v dôsledku zastavenia dýchacej a srdečnej činnosti, následkom
zasiahnutia elektrickým prúdom. Tento záver plynie z obsahu pitevného nálezu D. D. S. Y. z 18.9.2008,

keď k úhynu psa došlo na pozemku správcom ktorého je žalovaný.

14. Dokazovanie, a to v spojení s obsahom trestného konania (ČVS Svidník: B potvrdilo, že v areáli
hájovne, a to na pozemku, ktorý žalovaný spravuje, menovaný umiestnil okolo vodnej nádrže zariadenie
pozostávajúce z kovových neizolovaných drôtov, predlžovacieho prívodu a izolovaného kábla, ktoré

zapojil do elektrickej siete 230 V bez transformátora. V tomto smere bolo súdom prvej inštancie správne
vyhodnotené porušenie povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 415OZ, čím je daná jeho zodpovednosť
za škodu vzniknutú žalobcovi.

15. Pokiaľ ide o spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody, súd prvej inštancie mal za to, že je daná

jeho spoluzodpovednosť, keďže pes vnikol na ohradený pozemok a navyše osoba, ktorej žalobca zveril
zviera, nemala prehľad, kde sa pohybuje a pes na jeho pokyny nereagoval.

16. Tieto závery súdu prvej inštancie však vykonanému dokazovaniu nezodpovedajú. Je totiž zrejmé,
že pes žalobcu uhynul na pozemku, správcom ktorého je žalovaný, išlo o lesný pozemok nachádzajúci

sa mimo zastavaného územia obce.

17. Tento pozemok nebol dostatočne zabezpečený, čo vyplynulo z predloženej fotodokumentácie.
Vstupná brána na pozemku je osadená asi 40 cm nad úrovňou zeme, čo dostatočne nezabraňuje
prechodu zveri a oplotenie v smere od lesa bolo preukázateľne zničené a zbúrané. Otec žalobcu C.

G. s týmto poľovným psom dňa 16.9.2008 realizoval výkon poľovníctva v poľovnom revíri poľovníckeho
združenia N. - G. - D., čo dokumentuje predložená kópia knihy návštev spomínaného poľovného revíru
(č. l. 101 spisu). C. G. ako člen poľovníckeho združenia disponoval tzv. povolenkou na poľovačku v tomto
revíriplatnouod31.1.2008do31.1.2009.Podľa§21ods.1písm.b/,ods.2zákonač.23/1962Zb.vznení
platnom k 16.9.2008, poľovný pes sa pri výkone služby môže prechodne vzdialiť mimo vplyvu svojho

vedúceho a na možnosť pohybu loveckého psa pri výkone poľovačky prechodne bez dozoru, upozorňuje
ajNajvyššísúdSRvrozhodnutípublikovanompodsp.zn.14Co/169/88.Pokiaľtedaloveckýpesžalobcu
v doprovode osoby vykonávajúcej v daný deň poľovníctvo uhynul na lesnom pozemku nedostatočne
zabezpečenom a ohradenom, nachádzajúcom sa mimo zastaveného územia obce v dôsledku porušeniapovinnosti žalovaným, ktorý na spravovanom pozemku zapojil elektrické zariadenie bez transformátora,
nebol správny postup súdu prvej inštancie, keď uvažoval so spoluzavinením žalobcu na vzniknutej
škode.

18. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmenil postupom podľa § 388 C.s.p. a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi ďalších 401,37 eur s 10% úrokom z omeškania ročne od 6.2.2009 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rovnako potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím

rozsudkom vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a to v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.. Je tak daná
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v celom rozsahu s tým, že rozsah tejto škody
žalovaný v odvolaní nenamietal (celková výška škody predstavuje 802,75 eur).

19. V súvislosti s odvolaním žalovaného, ktoré smeruje proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie
v spojení s dopĺňacím rozsudkom o povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 338,04 eur,

odvolací súd poukazuje na ust. § 147 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, podľa ktorého
účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak
ich spôsobili svojim zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

22. Vzmysletohtozákonnéhoustanoveniazásadanáhradytrovkonaniapodľapomeruúspechunemusí
vždy zodpovedať spravodlivej úprave vzťahov. Preto sa popri uvedenej zásade umožňuje, aby bez
zreteľa na úspech v konaní uhradil trovy konania ten účastník alebo jeho zástupca, ktorý vznik týchto trov
spôsobil svojim zavinením alebo tieto vznikli náhodou, ktorá sa mu prihodila. Rozhodovanie podľa tohto
ustanovenia nie je časovo viazané na rozhodnutie vo veci samej a súd mohol kedykoľvek v priebehu

konania vydať uznesenie podľa citovaného § 147.

23. Rozhodovanie súdu prvej inštancie o tzv. separátnych trovách súviselo s neúčasťou žalovaného na
pojednávaniach v dňoch 1.6.2009 a 14.6.2010.

24. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že pojednávanie určené na deň 1.6.2009 (č. l. 69) bolo prvým
pojednávaním vo veci, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný dňa 29.4.2009. Na toto pojednávanie sa
dostavil žalobca, jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť, avšak súhlasil, aby súd konal v jeho
neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a prítomný bol jeho právny zástupca. Ako už
bolo spomínané, išlo o prvé pojednávanie vo veci, ktoré bolo uznesením odročené na nasledujúci termín

(29.6.2009) s tým, že bude opätovne predvolaný žalovaný. Ďalšie pojednávanie sa konalo v spomínaný
termín 29.6.2009, na ktorom bol vykonaný účastnícky výsluch tak žalobcu, ako aj žalovaného.

25. Pokiaľ ide o pojednávanie stanovené na deň 14.6.2010, aj na toto pojednávanie bol žalovaný
predvolaný s tým, že doručenie predvolania prevzal dňom 26.5.2010 a podľa obsahu zápisnice o

pojednávaní (č. l. 159), pojednávania sa účastnil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný aj jeho
právny zástupca boli neprítomní. Podľa úradného záznamu zo dňa 14.6.2010 sa v tento deň o 08:05
hod. telefonicky ospravedlnil žalovaný z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že je na OČR na svojim
synom. Toto pojednávanie bolo vykonané s tým, že žalobca a jeho právny zástupca sa vyjadrili k veci a
zároveň navrhli vykonať ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 6.9.2010

za účelom opätovného predvolania žalovaného pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a predvedenia
a bol zároveň vyzvaný, aby doložil doklad svojej neprítomnosti na pojednávaní.

26.Spoukazomnauvedenéjepotrebnékonštatovať,žesúsprávnezáverysúduprvejinštancievzmysle
tom, že spomínané súdne pojednávania boli odročené z dôvodu neúčasti žalovaného, resp. žalovaného

aj jeho právneho zástupcu, keď v oboch prípadoch žalovaný svoju neúčasť na pojednávaniach riadne a
včas neospravedlnil. Zákon pritom predpokladá možnosť uloženia uhradiť trovy konania aj za situácie,
že tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi, resp. jeho zástupcovi prihodila. Súd prvej inštancie
preto opodstatnene priznával žalobcovi vzniknuté trovy konania, ktoré pozostávali z náhrady cestovnýchvýdavkov za cestu žalobcu v dňoch 1.6.2009 a 14.6.2010 v smere H. - Y. - G. - Y. - H.. Žalobca takto
vzniknuté trovy zdokladoval a napokon žalovaný výšku týchto trov nerozporoval.

27. Odvolací súd preto rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom aj vo výroku o povinnosti nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 338,04 eur potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

28. O trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Vzhľadom na výsledok konania o veci, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, patrí má nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262
ods. 2 C.s.p.)

29. Odvolací súd zároveň rozhodol aj o trovách konania štátu s tým, že vzhľadom na výsledok konania
o veci je daná povinnosť žalovaného zaplatiť na účet OS Svidník trovy konania štátu v sume 90,94 eur,
ktoré vznikli vyplatením svedočného (§ 148 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, § 470 ods. 1,

2 veta prvá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).