Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202150
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:1013202150.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek
senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: K.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytomV.XXXX/XX,XXXXXH.,zastúpenéhoJUDr.JanouSivokovou,advokátkousosídlomPartizánska
cesta 1465, 962 05 Hriňová proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova
2, 829 24 Bratislava za účasti ďalšieho účastníka: Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, a.s.,

Mamateyova 17, 850 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu
žalovaného č. PV 301/00087/2012/R zo dňa 2. októbra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

č. PV 301/00087/2012/R zo dňa 02.10.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín)
č. PV 301/00087/2012 zo dňa 31.10.2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané v
rozpore so zákonom a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. Namietal, že obidve rozhodnutia
vychádzajú najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na skutkový stav veci.

Konajúci orgán neprihliadol na dôvody uvádzané žalobcom v priebehu konania - v námietkach proti
Výkazu nedoplatkov zo dňa 01.10.2012, vo vyjadrení k stanovisku Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
pobočka Zvolen zo dňa 19.12.2012, ako aj v odvolaní zo dňa 13.11.2012 proti Platobnému výmeru č.
PV 301/00087/2012, na ktorých dôvodoch žalobca zotrváva a má za to, že konajúci orgán sa s týmito
námietkami vecne nevysporiadal, neprihliadol na zmeny príslušnej legislatívny upravujúcej povinnosti
žalobcu z hľadiska zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„Zákon o dani z príjmov“), ako aj zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Zákon o zdravotnom poistení“) v nadväznosti na skutkový stav veci. Poukázal
na to, že k nepeňažnému vkladu spoločníka, od ktorej právnej skutočnosti konajúci orgán odvodzuje
povinnosť žalobcu odviesť na verejné zdravotné poistenie nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania
poistného za rok 2011 v sume 224,03 Eur a trovy konania v sume 5,- Eur, došlo na základe Uznesenia
VZ spoločnosti KOPS s.r.o. z 10.12.2010. Ustanovenie § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov v znení

účinnom od 01.01.2010 umožnilo vkladateľovi nepeňažného vkladu rozhodnúť, či zahrnie do základu
dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou
vkladaného majetku a to v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo
až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmych bezprostredne po sebe nasledujúcich
zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k
splateniu nepeňažného vkladu. Na základe tejto právnej úpravy sa žalobca rozhodol pre postupné

zahrňovanie do základu dane rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na
vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku počnúc rokom 2010. Právna úprava, na základektorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z
príjmu podľa § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení, t.j. z rozdielu medzi výškou hodnoty
nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku („ostatné

príjmy“) v zmysle § 8 ods. 2 Zákon o dani z príjmov nadobudla účinnosť 01.01.2011 (zák. č. 499/2010 Z.
z.), t.j. o rok neskôr, ako došlo ku skutočnosti, od ktorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu a
rozhodnutia žalobcu o spôsobe zahrnutia uvedeného rozdielu do základu dane. Na uvedenú skutočnosť
žalobca poukazoval vo svojich stanoviskách v priebehu konania, v ktorých uvádzal, že v posudzovanom
prípade ide len o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 2 Zákon o dani z príjmov a nedochádza v tomto

zdaňovacom období k dosahovaniu príjmu, tiež poukazoval na retroaktivitu zákona, nakoľko ide o
úpravu právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti. S uvedenými dôvodmi žalobcu, najmä v časti právnej
úpravy ust. § 10b Zákon o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011 v nadväznosti na právo žalobcu
vyplývajúce z ust. § 8 ods. 2 Zákon o dani z príjmov o možnosti výberu z dvoch spôsobov zahrnutia
rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou
vkladaného majetku, ktorú voľbu žalobca uskutočnil aj s prihliadnutím na právnu úpravu zdravotného

poistenia platnú do 31.12.2010 a následne, a to po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy ust. § 10b
Zákona o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011 (zák. č. 499/2010 Z. z.) už toto rozhodnutie
nemohol zmeniť a práve v takomto postupe žalovaného pri uplatňovaní § 10b Zákona o zdravotnom
poistení v znení platnom od 01.01.2011 vidí žalobca retroaktivitu zákona, sa konajúci orgán vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal. Žalobca v žalobe poukázal aj na prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 01.01.2011, konkrétne § 36 ods. 12 Zákona o zdravotnom poistení, ktorý ustanovuje, že povinnosť
platiťnaverejnézdravotnépoisteniesavzťahujenadividendyvyplácanézoziskudosiahnutévúčtovnom
období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona a to vzhľadom na to, že aj táto povinnosť bola
stanovená právnou úpravou účinnou od 01.01.2011. Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti iný
postup uplatňovania právnej úpravy z titulu povinnosti žalovaného na úhradu poistného podľa ust.

§ 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení v znení platnom od 01.01.2011 by znamenal
podľa žalobcu retroaktivitu zákona, pretože následne po nadobudnutí účinnosti zák. č. 499/2010 Z.
z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 580/2004 Z. z. žalobca nemohol pôvodné rozhodnutie o zdanení
rozdielu zmeniť a v čase rozhodovania o spôsobe zdanenia nemal vedomosť o dopadoch takéhoto
rozhodnutia na povinnosť vyplývajúcu zo zdravotného poistenia. Žalobca vyslovil názor, že keďže prvá

časť uvedeného zdaniteľného rozdielu zahrnutá do rozdielu dane za r. 2010 nezakladala nárok na odvod
poistného v zmysle predpisov platných do 31.12.2010, tak sa to vzťahuje aj na ostatné časti toho istého
zdaniteľného rozdielu zahrnuté v nasledujúcich rokoch, inak by išlo o retroaktivitu zákona. Konajúci
orgán, rozhodnutie ktorého je touto žalobou napadnuté, sa podľa žalobcu týmito námietkami nezaoberal
a ani v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal, resp. k otázke namietanej retroaktivity zákona sa vôbec

nevyjadril a nezaujal žiadne stanovisko. Rovnakou vadou je podľa žalobcu postihnuté aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu z 31.10.2012.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, pričom nesúhlasil so
žalobnými dôvodmi a pridržiaval sa odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

Vyslovil názor, že prvostupňový i druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so Správnym
poriadkom, boli dodržané základné pravidlá konania podľa § 3 správneho poriadku, pričom sa žalovaný
vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní tým, že v odôvodnení
svojho rozhodnutia žalobcovi vysvetlil, v spojení s vyjadrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa
21.08.2013 skutočnosti podľa § 13 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z. z., na základe ktorých je povinný zaplatiť

nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za r. 2011. Žalobcovi bol vypočítaný nedoplatok z ročného
zúčtovania poistného za r. 2011 ako príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d/ zák.
č. 580/2004 Z. z., nakoľko rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad
spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu je považovaný za dosiahnutie príjmu. Pre účely priznania
dane z príjmov ide o iný príjem (§ 8 zák. č. 595/2003 Z. z.), ktorý podlieha dani z príjmu podľa zák.

č. 595/2003 Z. z., nie je príjmom podľa § 5 až § 7 cit. zákona a tým pádom podlieha aj odvodom
na zdravotné poistenie. Poukazovanie žalobcom na retroaktivitu je podľa žalovaného neopodstatnené,
nakoľko do ročného zúčtovania poistného vstupujú príjmy zdaňované aj podľa § 8 Zákon o dani z príjmov
(o.i. aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou
nepeňažného vkladu), pričom sa vychádza z údajov z daňového priznania za príslušný kalendárny rok,

v tomto prípade za r. 2011. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade
s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré má všetky náležitosti stanovené v § 46 a § 47
Správneho poriadku. Žalovaný vyjadril svoje jednoznačné stanovisko, že jeho rozhodnutie z 02.10.2013
je po právnej, skutkovej, ako aj formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymipredpismi, vydané na to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a
obsahuje predpísané náležitosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/42/2014-24 zo dňa 28.10.2014 s poukazom na
ust. § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania ako ďalšieho účastníka Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
a.s., Bratislava, ktorá bola účastníkom správneho konania, keďže predložila Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín návrh na vydanie platobného výmeru z titulu nedoplatku
na poistnom vyplývajúceho z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 č. 1231591417 v sume 224,03

Eur v zmysle § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z. z. (§ 77a ods. 7 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach v znení neskorších predpisov).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na dôvodoch žaloby, pričom za podstatné považovala
posúdenie právnej otázky a to kedy došlo k získaniu príjmu na strane žalobcu vyplývajúceho z vloženia
nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti. K tomuto príjmu došlo podľa nej jednorázovo

10.12.2010, kedy žalobca doručil spoločnosti vyhlásenie o nepeňažnom vklade. Tento príjem žalobca
nadobudol v r. 2010, kedy ešte nebola zákonom stanovená povinnosť z takéhoto príjmu odvádzať
poistné. Skutočnosť, že navrhovateľ sa v súlade so zákonom rozhodol postupne tento rozdiel v zmysle
ustanovení zákona zahrnúť do základu dane, nemôže spôsobiť to, že v r. 2011, resp. v nasledujúcich
obdobiach z tohto rozhodnutia žalovaný vyvodí povinnosť žalobcu zaplatiť poistné. Tento právny vzťah

založený na skutočnosti vzniknutej pred novelou zákona, ktorá zaviedla povinnosť odvádzať poistné z
ostatných príjmov, nemôže byť preto posudzovaný podľa nového právneho predpisu.

Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe
i odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že vec bola správne právne posúdená. Pokiaľ

žalobca zahrnul príjem do daňového priznania v r. 2011, táto skutočnosť mala za následok vznik jeho
povinnosti odvádzať poistné v zmysle zákona. Skutočnosť, že nepeňažný vklad žalobcu ako spoločníka
do základného imania obchodnej spoločnosti bol vykonaný v r. 2010, nie je podľa žalovaného tou
rozhodnou skutočnosťou, podľa ktorej by sa mala posudzovať otázka vzniku povinnosti platiť poistné.
Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca si zahrnul príslušný rozdiel do daňového priznania v r. 2011.

Navyše už v čase realizácie nepeňažného vkladu (10.12.2010) bola publikovaná novela zákona o
zdravotnom poistení (02.12.2010), ktorá zaviedla povinnosť platiť poistné aj z ostatných príjmov, s ktorou
sa mohol oboznámiť. Má za to, že žalovaný sa vysporiadal s v odvolaní namietanou otázkou retroaktivity,
aj keď len okrajovo.

Zástupcaďalšiehoúčastníkanapojednávaníuviedol,žepriurčenípovinnostiplatiťpoistnéjeVšeobecná
zdravotná poisťovňa povinná vychádzať zo skutočností, ktoré sú jej ako podklad predložené, v tomto
prípade z daňového priznania žalobcu za r. 2011. Toto daňové priznanie nemá zdravotná poisťovňa
právo preskúmavať a musí striktne vychádzať z údajov v ňom uvedených. Ak sú takéto príjmy ako
ostatné príjmy uvedené v daňovom priznaní, nemôže skúmať, či naozaj boli dosiahnuté. Musí vychádzať

z ustanovení osobitného predpisu (Zákon o dani z príjmu), ktorý presne špecifikuje, ktoré príjmy sú
považované za také príjmy, ktoré podliehajú povinnosti platiť poistné.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako právnická osoba,
ktorej zákon zveril kompetenciu rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti zdravotného poistenia, o. i. právomoc vydať výkaz nedoplatkov, v postavení oprávneného
orgánu rozhodla Výkazom nedoplatkov č. 123633717 zo dňa 14.08.2012, že žalobca je povinný uhradiť
nedoplatok na zdravotnom poistení za r. 2011 vo výške 224,03 Eur. Žalobca proti predmetnému výkazu
nedoplatkov podal v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých poukázal na to, že realizácia
jeho nepeňažného vkladu bola uskutočnená v r. 2010, pričom Zákon o dani z príjmov v § 8 ods.

2 umožnil daňovníkom postupné zahŕňanie tohto rozdielu do základu dane. Z tohto dôvodu nedošlo
preto k naplneniu dikcie Zákona o zdravotnom poistení, pretože v r. 2011 nastala iba skutočnosť
zdanenia časti tohto rozdielu, pričom činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorého výsledkom je
zdaňovanie tohto rozdielu, nastala už v r. 2010 a nie v r. 2011 a zároveň v r. 2011 nedošlo k žiadnemudosiahnutiu príjmu, tak ako je to definované v § 10b ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení. Vyslovil
názor, že sa jedná o retroaktivitu zákona. Zmena v zdaňovaní (§ 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov)
s účinnosťou od 01.01.2010 bola vyvolaná zmenou v oceňovaní nepeňažných vkladov v účtovníctve

prijímateľa vkladu a nie z dôvodu, že by došlo k dosahovaniu ďalších príjmov. Vec bola postúpená
na rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Trenčín), ktorý ako orgán príslušný podľa § 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“) a § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 v spojení s § 77a zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach rozhodol vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného

na r. 2011 tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni - Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Bratislava (VšZP) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 v
sume 224,03 Eur podľa § 19 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení a o povinnosti nahradiť zdravotnej
poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku vo výške 5,- Eur. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z návrhu zdravotnej poisťovne
vyplýva, že žalobcovi bola platobným výmerom uložená povinnosť uhradiť nedoplatok poistného

vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za r. 2011 podľa § 19 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení
vo výške 224,03 Eur. Ďalej uviedol, že platiteľ poistného (žalobca) bol vo VšZP evidovaný v r. 2011
v období od 01.01.2011 do 31.12.2011 ako zamestnanec KOPS s.r.o. Ročné zúčtovanie zdravotného
poistenia bola Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. povinná vykonať podľa § 4 ods. 1 písm. i/ a k/
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 130 z 30.03.2012, nakoľko platiteľ bol zamestnancom, ktorý

mal vymeriavací základ podľa § 13 ods. 7 Zákona o zdravotnom poistení vo výške 1.600,- Eur, z ktorého
bola sadzbou 14% vypočítaná výška poistného 224,- Eur. Nedoplatok 0,03 Eur vznikol ako rozdiel
medzi uhradenými preddavkami zamestnanca (606,02 Eur) a vypočítaným poistným za zamestnanca
(606,05 Eur). Celková výška nedoplatku tak predstavovala 224,03 Eur. Ďalej uviedol, že VšZP námietky
platiteľa neakceptovala, a preto postúpila vec na rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu,

pričom k návrhu pripojila výkaz nedoplatkov, podané námietky a svoje vyjadrenie k týmto námietkam.
Prvostupňový správny orgán uzavrel, že platobný výmer vydal na základe skutočností uvedených v
návrhu zdravotnej poisťovne.

Žalobcapodalprotiplatobnémuvýmeruprvostupňovéhosprávnehoorgánuodvolanie,vktoromnamietal

nesprávne zahrnutie ostatného príjmu podľa § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov do vymeriavacieho
základu pre účely ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Poukázal na to, že vo svojom riadnom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie r. 2011 pri príjmoch podľa § 8 Zákona o dani z príjmov
uviedol na riadku 13 časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou
na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, t.j. obstarávacou cenou. K realizácii tohto

nepeňažného vkladu došlo v r. 2010. Nakoľko v súlade s § 8 ods. 2 je možné tento rozdiel v
ocenení nepeňažného vkladu zahrnúť do základu dane buď jednorázovo, alebo postupne, najdlhšie
počas siedmich zdaňovacích období, platiteľ sa rozhodol pre tento postupný spôsob zdanenia. Zákon
o zdravotnom poistení definuje v § 10b ods. 1 písm. d/, že za zárobkovú činnosť sa považuje aj
dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, ktorým je § 8 Zákona o dani z

príjmov. Keďže realizácia nepeňažného vkladu bola uskutočnená v r. 2010 a Zákon o dani z príjmov v § 8
ods. 2 umožnil daňovníkovi aj postupné zahŕňanie tohto rozdielu do základu dane, z uvedených dôvodov
nedošlo k naplneniu dikcie Zákona o zdravotnom poistení, pretože v r. 2011 nastala iba skutočnosť
zdanenia časti tohto rozdielu, pričom činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorého výsledkom je
zdaňovanie tohto rozdielu, nastala v r. 2010 a nie v r. 2011 a zároveň v r. 2011 nedošlo k žiadnemu

dosiahnutiu príjmu, tak ako je definované v § 10b ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení. Platiteľ (žalobca)
namietal retroaktivitu zákona, pretože dochádza k úprave právnych vzťahov, ktoré nastali v minulosti,
hoci retroaktivita by nemala byť v právnom štáte prípustná. V období, keď došlo k rozhodnutiu platiteľa
Zákon o zdravotnom poistení neriešil platenie poistného z tohto rozdielu. Vyslovil názor, že rozdiel medzi
vyššou hodnotu nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku

sanepovažujezaostatnýpríjemvpravomslovazmysle.Uvedenýrozdielvocenenínepeňažnéhovkladu
je definované v § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov a je definovaný iba ako rozdiel, ktorý je súčasťou
základu dane podľa § 8, nie tak, že sa jedná o príjem, ako je to ustanovené v § 8 ods. 1 Zákona o dani
z príjmov. Tento rozdiel podľa žalobcu nenapĺňa definíciu zárobkovej činnosti uvedenej v § 10b ods. 1
písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení, pretože sa nejedná o „dosahovanie príjmu“.

Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.09.2013 tak, že odvolanie
zamietol a platobný výmer prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.10.2012 potvrdil. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že platiteľ poistného bol povinný uhradiť poistné vypočítanéna základe ročného zúčtovania poistného z ostatných príjmov v zmysle § 8 Zákona o dani z príjmov,
ktoré tvorí rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a
hodnotou nepeňažného vkladu. Nakoľko sa v § 3 ods.1 písm. d/ Zákona o dani z príjmov explicitne

neuvádza, čo je potrebné považovať za „ostatné príjmy“, ale tento odkazuje na § 8 cit. zákona, v ktorom
je ustanovené, že do základu dane daňovník zahrňuje aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného
vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, vypočítané poistné bolo
zdravotnou poisťovňou stanovené v správnej výške a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z
dôvodu, že tento rozdiel je predmetom dane, je to „ostatný príjem“ na účely Zákona o dani z príjmov,

a teda sa jedná o príjem aj na účely Zákona o zdravotnom poistení, z ktorého má platiteľ poistného
povinnosť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej
uviedol, že požiadal o súčinnosť Ministerstvo zdravotníctva SR k správnemu konaniu v rovnakej veci,
t. j. k otázke povinnosti odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie zo zdaňovanej časti rozdielu
nepeňažného vkladu. Z vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 27.08.2013 vyplýva, že podľa § 10b
ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení sa za zárobkovú činnosť považuje aj činnosť vyplývajúca

z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu
s odkazom na § 8 Zákona o dani z príjmu. S poukazom na § 8 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 písm. d/
ZákonaodanizpríjmovMinisterstvozdravotníctvaSRvyslovilozáver,žerozdielmedzivyššouhodnotou
nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku je predmetom
dane, je to „ostatný príjem“ na účely Zákona o dani z príjmov, a teda sa jedná o príjem aj na účely Zákona

o zdravotnom poistení, z ktorého poistenec platí odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon žalovaný poukázal na ust. § 13 Zákona o zdravotnom
poistení, podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2
alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm.
c/ a d/ Zákona o zdravotnom poistení (s poukazom na § 7 a 8 Zákona o dani z príjmu) má povinnosť platiť

poistné aj z týchto príjmov. Žalovaný povinnosť uhradiť trovy konania ako náhradu úhrady za vydanie
rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom odôvodnil zavinením platiteľa poistného.

Podľa § 77a ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zák. č. 581/2004 Z. z.
(1) Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na
vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou.
Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.
(4) Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči

právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe,
návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú
na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí
konania úrad účastníkov konania neupovedomuje.

(5) Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva
na základe skutočností uvedených v návrhu.
(6) O návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
(7) Platobný výmer sa doručuje všetkým účastníkom konania. Zdravotnej poisťovni sa doručuje platobný
výmer v dvoch vyhotoveniach. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

97a)
(8) Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad
je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch
je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.

Podľa § 10b ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. v znení zák. č. 499/2010 Z. z., ktorý bol účinný od 01.01.2011
zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho
vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody

o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z
výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,
8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnejčinnostipoberateľovvýsluhovéhodôchodkuzvýsluhovéhozabezpečeniapolicajtovavojakov,akdovŕšili
dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z
výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov

invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa
osobitného predpisu, 19a)
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, 21)
c) dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, 22)

d) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, 23)
e) podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie
osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu
tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo
družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a
podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania

vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii
spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti
alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou

spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo
družstva podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len "dividendy").

Poznámka k § 10b ods. 1 písm. d/ č. 23 (§ 8 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších
predpisov).

Podľa § 13 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec
podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa
§ 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod
poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu

dosiahnutý v rozhodujúcom období.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3, ods. 9, ods. 12 zák. č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa
je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca,
a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.

(2) Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra
nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového
priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra
kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
(3) Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z

vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy
preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov
poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na
vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené
podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8.

(9) Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz
nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ,
samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa
prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na
odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8

druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa
odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.
(12) Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa
odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné
stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa

odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky
podľa § 17a.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení zák. č. 135/2013 Z. z. úč. od
01.01.2010 predmetom dane sú ostatné príjmy.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zák. č. 595/2003 Z. z. ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a
vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,
e) príjmy z prevodu cenných papierov,
f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti
alebo z prevodu členských práv družstva,
g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv
a práv príbuzných autorskému právu, 36)

h) dôchodky 37) a podobné opakujúce sa požitky,
i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami
súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak
nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ §

6 ods. 2 písm. b)],
k) príjmy z derivátových operácií,
l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa)
jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia
na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, 37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky,

výrobcu dietetickej potraviny 37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby.
(2) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky
preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu
uvedenýmvodseku1vyššieakopríjem,narozdielsaneprihliada.Daňovník,ktorývkladádozákladného
imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len "vkladateľ nepeňažného

vkladu"), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou
nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v
tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného
zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích
období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k

splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k
predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu
započítaného na vklad spoločníka 37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej
len "prijímateľ nepeňažného vkladu"), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50% reálnej
hodnoty podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "reálna hodnota") hmotného majetku alebo nehmotného

majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú
zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k
vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu
je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup
podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri

a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods.
1 písm. písm. a) až d) a i)
1. cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
2. zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa
§ 2 písm. m),

3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
b) individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný
upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2
písm. m).

Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za r. 2011v sume 224,03 Eur podľa § 19 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení, ako aj postup, ktorý vydaniu
napadnutého rozhodnutia predchádzal.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z argumentácie žalovaného prezentovanej v tomto
konaní vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že podstatnou skutočnosťou pre určenie povinnosti
žalobcovi zaplatiť nedoplatok poistného bola skutočnosť, že žalobca zahrnul do svojho daňového
priznania za r. 2011 príjem vo výške 1.600,- Eur ako ostatný príjem, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi
povinnosť zaplatiť z tohto príjmu poistné. Vychádzal z toho, že pokiaľ rozdiel medzi vyššou hodnotou

nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku je predmetom
dane, tento sa považuje podľa § 8 Zákona o dani z príjmov za ostatný príjem a jedná sa potom o
príjem aj na účely Zákona o zdravotnom poistení, z ktorého má platiteľ poistného povinnosť odviesť
poistné. Žalobca s takýmto právnym posúdením nesúhlasil a tvrdil, že rozhodujúcou je v tomto prípade
skutočnosť, že k nepeňažnému vkladu spoločníka došlo v decembri 2010, kedy nebola povinnosť z
takéhoto príjmu odvádzať poistné a fakt, že sa žalobca v súlade so zákonom rozhodol pre postupné

zahŕňanie rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a
hodnotou vkladaného majetku do základu dane (teda nie jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom
došlo k splateniu nepeňažného vkladu), nemôže mať za následok, že v dôsledku prijatej novely Zákona
o dani z príjmu (zák. č. 499/2010 Z. z. úč. od 01.01.2011), vyvodí žalovaný povinnosť žalobcu uhradiť
poistné aj z tohto príjmu s poukazom na § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení v spojení

s § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca realizoval nepeňažný vklad do spoločnosti KOPS
s.r.o. v decembri 2010. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca sa v súlade s § 8 ods. 2 Zákona o
dani z príjmov rozhodol pre postupné zahrnutie rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu

započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základu dane. Rovnako nebolo
sporné, a vyplýva to o.i. aj z obsahu námietok žalobcu proti výkazu nedoplatkov, že žalobca vo svojom
riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2011 pri príjmoch podľa § 8 uviedol na riadku č. 13
časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a
hodnotou vkladaného majetku, k realizácii ktorého došlo v r. 2010. Z uvedených údajov vychádzal ďalší

účastník pri vykonaní ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie žalobcu za r. 2011,
keď v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet ročného zúčtovania“, ktorý je súčasťou Výkazu nedoplatkov
zo dňa 14.08.2012 v bode 1. do „Výpočtu vymeriavacích základov“ pod por.č. 5: „Vymeriavací základ
z kapitálového majetku a ostatných príjmov (§13 ods.7)“, (odkaz č.4 na §7 a §8 zák.č.595/2003 Z.z.
o dani z príjmov) zahrnul sumu 1.600,- Eur, z ktorej sumy poistné podľa bodu 2. „Výpočet poistného“

predstavuje sumu 224,00 Eur.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak zahrnutie
časti rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou
vkladaného majetku žalobcom do základu dane vo výške 1.600 Eur v roku 2011, ktorú skutočnosť

žalobca uviedol vo svojom daňovom priznaní za r. 2011 (keďže žalobca si zvolil v súlade s § 8 ods. 2
Zákona o dani z príjmov možnosť postupného zahrnutia tohoto rozdielu do základu dane, hoci k realizácii
nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti došlo v decembri 2010), považoval
za zárobkovú činnosť, za ktorú sa podľa § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení považuje
dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu (§ 8 Zákona o dani z príjmu), z

ktorého má poistenec v zmysle § 13 ods.7 Zákona o zdravotnom poistení povinnosť platiť poistné.

Žalobcavžalobenamietal,žerozhodnutiežalovanéhozaloženénavyššieuvedenomprávnomposúdení
skutočností rozhodujúcich pre vznik povinností žalobcu zaplatiť poistné za r. 2011 nie je v súlade so
zákonom. Súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Zákon o

zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 jednoznačne ukladá povinnosť platiť poistné na
verejné zdravotné poistenie subjektom uvedeným v § 13 ods. 7 Zákona o zdravotnom poistení, ktoré
majúpríjemzozárobkovejčinnostipodľa§10bods.1písm.c/ad/ajztýchtopríjmov,pričomvymeriavaci
základ pred odvod poistného z týchto príjmov je stanovený vo výške základu dane z príjmu fyzických
osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. Z ust. § 10 ods. 1 písm. b/ cit.

Zákona o zdravotnom poistení v znení zák. č. 499/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2011 (t.
j. v rozhodnom období, za ktoré zdravotná poisťovňa s poukazom na § 19 ods. 1 veta prvá Zákona
o zdravotnom poistení vykonala ročné zúčtovanie poistného a na základe výsledku ktorého zistiac u
žalobcu ako platiteľa poistného nedoplatok, vydala Výkaz nedoplatkov zo dňa 14.08.2012) vyplýva, žeza zárobkovú činnosť sa považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie
príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa poznámky č. 23 k cit. ustanoveniu
Zákona o zdravotnom poistení § 8 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 8 Zákona o DPH v ods. 1 za ostatné príjmy považuje príjmy, ak nejde o príjmy podľa § 5 -
§ 7, najmä príjmy, ktoré sú uvedené v písm. a/ - l/ cit. ustanovenia, t. j. § 8 ods. 1 obsahuje demonštatívny
výpočet príjmov, ktoré sa pre účely Zákona o dani z príjmu považujú za tzv. „ostatné príjmy“. Z ods. 2
cit. ust. § 8 je zrejmé, že do základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne
vynaložené na jeho dosiahnutie. Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti

alebo družstva nepeňažný vklad, t. j. vkladateľ nepeňažného vkladu, zahrňuje do základu dane rozdiel
medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného
majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, alebo až
do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne za sebou nasledujúcich
zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom
došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Nie je sporné, že žalobca ako vkladateľ nepeňažného vkladu

do obchodnej spoločnosti nezahrnul tento rozdiel do základu dane jednorázovo v zdaňovacom období,
v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Pokiaľ by si bol žalobca zvolil spôsob jednorazového
zahrnutiatohtorozdieludozákladudanevzdaňovacomobdobí,vktoromdošloksplateniunepeňažného
vkladu, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť z takéhoto rozdielu poistné, keďže v tom čase (v r. 2010)
Zákon o zdravotnom poistení nepovažoval takýto príjem za ostatný príjem, z ktorého je platiteľ povinný

platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalobca si však zvolil postupné zahrnutie tohto rozdielu
do základu dane a to najdlhšie po dobu siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích
období v zákonom stanovenej výške (minimálne vo výške jednej sedminy ročne). Práve skutočnosť, že
v r. 2011 zahrnul časť tohto rozdielu do základu dane (v súlade s § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov),
pričom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie r. 2011 uviedol pri príjmoch podľa § 8 Zákona o dani

z príjmov časť kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad
spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vo výške 1.600,- Eur, je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
na základe ktorej mu vznikla v zmysle § 13 ods. 7 Zákona o zdravotnom poistení povinnosť zaplatiť
poistné z tohto príjmu. Takýto príjem je pre účely Zákona o zdravotnom poistení považovaný za príjem zo
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení, t. j. z činnosti vyplývajúcej

z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.
Osobitný predpis - Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) od 01.01.2010, t. j. aj v rozhodnom
období r. 2011 (predmetom preskúmavanej veci je nedoplatok poistného na základe ročného zúčtovania
poistného za r. 2011), za ostatné príjmy považoval príjmy vyplývajúce z ust. § 8 Zákona o dani z príjmu, t.
j. pre účely Zákona o dani z príjmov sa za ostatný príjem považoval aj do základu dane zahrnutý rozdiel

medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného
majetku, ktorý je predmetom dane (§ 3 ods. 1 písm. d/ Zákona o dani z príjmov), pričom žalobca
časť tohto rozdielu zahrnul do základu dane v rozhodnom období (r. 2011) vo výške 1.600,- Eur a táto
suma tvorí v zmysle § 13 ods. 7 veta druhá Zákona o zdravotnom poistení vymeriavací základ pre
odvod poistného v tomto rozhodnom období (r. 2011). Ak teda žalovaný na základe vyššie uvedených

skutočností dospel k záveru, že žalobcovi vznikla v r. 2011 povinnosť zaplatiť poistné v zmysle § 13
ods. 7 Zákona o zdravotnom poistení v spojení s § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení
a v spojení s § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania
poistného za r. 2011 v stanovenej výške, tento záver je podľa názoru súdu výsledkom správneho

právneho posúdenia veci. Žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť pre účely posúdenia vzniku povinnosti
žalobcu zaplatiť poistné zo zárobkovej činnosti podľa Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od
01.01.2011, výsledkom ktorej bolo dosiahnutie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu,
za ktorý príjem sa považuje ostatný príjem podľa § 8 Zákona o dani z príjmov a to v rozhodnom
období, za ktoré zdravotná poisťovňa - ďalší účastník vykonal ročné zúčtovanie poistného, postupujúc

podľa účinného právneho predpisu považoval skutočnosť, že žalobca si v rozhodnom období, t. j. do
základu dane v r. 2011 zahrnul podľa osobitného predpisu v daňovom priznaní za r. 2011 časť rozdielu
medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného
majetku vo výške 1.600,- Eur, ktorý sa v zmysle § 8 Zákona o dani z príjmov považuje za ostatný
príjem. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci žalovaným, keď pre posúdenie vzniku

povinnosti žalobcu zaplatiť poistné z príjmov dosiahnutým v zmysle § 13 ods. 7 v spojení s § 10b
ods. 1 písm. d/ Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 a § 8 Zákona o dani
z príjmov nebola určujúca skutočnosť, že žalobca prvú časť zdaniteľného rozdielu zahrnul do základu
dane za r. 2010, ktorá skutočnosť v r. 2010 nezakladala nárok na odvod poistného z tohto rozdielu (ažalovaný napokon ani nezasiahol do právneho vzťahu vzniknutého v r. 2010, keďže neuložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poistné z ostatného príjmu, resp. jeho časti zahrnutej do základu dane v r. 2010),
je nepochybné, že sa nejedná o prípad „úpravy právnych vzťahov vzniknutých v minulosti“, a preto

námietka žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal otázkou aplikácie ustanovenia
Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, t. j. v čase, kedy došlo k realizácii
nepeňažnéhovkladužalobcom,nemôžemaťpodľanázorusúduzanásledoknezákonnosťnapadnutého
rozhodnutia žalovaného.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2011 -
konkrétne § 36 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení ( podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné
zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období,
ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona) s argumentáciou, že iný postup uplatňovania právnej úpravy
žalovaným z titulu povinnosti žalobcu na úhradu poistného podľa § 10b ods. 1 písm. d/ Zákona o
zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 by znamenal retroaktivitu zákona, súd uvádza, že

cit. ust. § 36 ods. 2 sa týka výlučne povinnosti platiť poistné z dividend a bez toho, aby zákonodarca v
prechodných ustanoveniach výslovne upravil otázku vzniku povinnosti platiť poistné z ostatných príjmov
podľa § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov podľa doterajších predpisov v prípade, ak pri postupnom
zahrňovaní rozdielu do základu dane bola už časť/časti zdaniteľného rozdielu zahrnutá/zahrnuté do
základu dane za predchádzajúce obdobie/obdobia, teda za obdobia pred účinnosťou zák. č. 499/2010 Z.

z.(pred01.01.2011),niejemožnépoužiťvtakomtoprípadeanalógiuzákonatak,akotouvádzažalobca.
Zákon č. 499/2010 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2011 novelizovaný Zákon o zdravotnom
poistení teda nepôsobí spätne, ale naopak, upravuje právne vzťahy s pôsobnosťou do budúcna, keď o.i.
zakladá povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie len z príjmov, ktoré dosiahnu povinné
subjekty, resp. ktoré sú považované za ostatné príjmy podľa § 8 Zákona o dani z príjmov a ktoré budú

zahnuté do základu dane po 01.01.2011 tak, ako je tomu v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených
v žalobe dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe nie je možné považovať rozhodnutie
žalovaného, resp. jeho postup za nezákonný, a preto žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.

zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. je v konaní podľa piatej časti O.s.p. možné priznať náhradu trov konania len úspešnému
žalobcovi.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,

dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.