Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 30, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/205/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205224837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205224837.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L. B. A. G. Y. D. X.. X. H..E.., so sídlom: P. XX,
XXX XX W., G.: XX XXX XXX, proti odporcom: X. P.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y.. L. XX, XXX
XX W., 2. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y.. L. XX, XXX XX W., obaja zastúpení advokátom JUDr.
Ondrejom Škodlerom, Advokátska kancelária so sídlom: Pri Suchom Mlyne 56, 811 04 Bratislava, o
zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.04.2010 č. k.: 14C 151/2006-222, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu X.XXX,XX eur spolu so 6 % úrokom z omeškania

ročne odo dňa 03.05.2006 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal,
aby súd zaviazal odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia v 1. rade a v 2. rade boli spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - ornej pôdy o výmere X.XXX m2, parcelné č. XXX/XX, kat. územie U., E. W. - P. Č. U.,

E. W. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, ktorú získali kúpou zo dňa 18.04.2002. Nehnuteľnosť sa
odporca v 1. rade a odporca v 2. rade rozhodli predať. Nakoľko sa odporca v 1. rade a odporca v 2. rade
poznali s navrhovateľom, navrhovateľ im sľúbil sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Odporca v 1.
rade a odporca v 2. rade dňa 03.11.2003 uzavreli s P. zmluvu o budúcej zmluve na spornú nehnuteľnosť,
kde si dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške X.XXX.XXX,- Sk. V tomto čase išlo ešte o ornú
pôdu a dohodnutá cena bola za ornú pôdu. K realizácii zmluvy o budúcej zmluve nedošlo. Navrhovateľ

vybavil zmenu územného plánu, a to z ornej pôdy vytvorením dvoch stavebných pozemkov. Odporca
v 1. rade a odporca v 2. rade chceli predať ornú pôdu za sumu 3.200,-Sk/m2 a P. chceli kúpnu cenu
zaplatiť, preto ako uviedol navrhovateľ, zmenil ornú pôdu za stavebný pozemok, bez toho že by to žiadali
odporca v 1. rade a odporca v 2. rade, resp. sa tak dohodli. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade pred
súdom prehlásili, že sú ochotní zaplatiť navrhovateľovi maximálne 3 % z ceny nehnuteľnosti, za ktorú bol
pozemok predaný P.. Zároveň odporca v 1. rade a odporca v 2. rade uviedli, že žiadna dohoda ohľadom

odplaty navrhovateľovi nebola a nežiadali navrhovateľa, aby menil ornú pôdu na stavebný pozemok.
Kúpnou zmluvou zo dňa 28.01.2005 predali odporca v 1. rade a odporca v 2. rade P. sporný pozemok za
kúpnu cenu X.XXX.XXX,- Sk. Z výpovede N. P. vyplýva, že ohľadom kúpy pozemkov jednali P. priamo
s odporcom v 1. rade a v 2. rade a kúpnu zmluvu vyhotovila ona sama a pri podpise zmluvy boli iba P. a
odporca v 1. rade a odporca v 2. rade. Z výpovedi účastníkov mal súd prvého stupňa za preukázané aj
to, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade dali plnú moc G.. C. na vybavenie stavebného povolenia.Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 774, § 775, § 776 Občianskeho
zákonníka, keď poukázal na to, že i keď navrhovateľ tvrdil, že bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva
o sprostredkovaní predaja nehnuteľností a dohoda o výške provízie za sprostredkovanie predaja

nehnuteľností, nepreukázal to pred súdom. Navrhovateľ nepostupoval podľa ust. § 777 Občianskeho
zákonníka a bez toho, aby rokoval s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, vybavil zmenu územného
plánu, a to z ornej pôdy na dva stavebné pozemky z vlastnej iniciatívy. Z listinných dokladov mal súd za
preukázané, že cena nehnuteľnosti, za ktorú záujemcovia kúpili spornú nehnuteľnosť, bola X.XXX.XXX,-
Sk. Nebolo preukázané, že predaj nehnuteľnosti sprostredkoval navrhovateľ. P. tvrdili, že rokovali o

kúpe nehnuteľnosti priamo s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, sami vyhotovili kúpnopredajnú
zmluvu a zaplatili za nehnuteľnosť kúpnu cenu vo výške X.XXX.XXX,-Sk priamo odporcom. Keďže
odporcovia boli ochotní zaplatiť za činnosť navrhovateľovi 3 % z ceny nehnuteľností, t. j. istinu vo výške
X.XXX,XX eur, súd odporcov zaviazal na zaplatenie tejto istiny spoločne a nerozdielne. Súd prvého
stupňa vychádzal z ceny nehnuteľnosti, za ktorú odporca v 1. rade a odporca v 2. rade túto nehnuteľnosť
predali P.. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa

podľa zásady čiastočného úspechu navrhovateľa v konaní rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie odporcovia v 1. rade a v 2. rade, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca v 1. rade a odporca
v 2. rade rozsudok súdu prvého stupňa napadli v časti výroku, ktorým im súd uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu X.XXX,XX eur spolu s príslušenstvom a v časti výroku súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odporcovia v 1.
rade a v 2. rade v podanom odvolaní uviedli, že vzhľadom na to, že medzi navrhovateľom a odporcom v
1. rade a odporcom v 2. rade nedošlo k uzatvoreniu žiadnej sprostredkovateľskej zmluvy a nikdy nebola
na navrhovateľa zo strany odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade vznesená požiadavka na obstaranie
zmeny druhu pozemku, ktorý vlastnili, z ornej pôdy na stavebný pozemok, podmienky v prípade splnenia

ktorých boli odporca v 1. rade a odporca v 2. rade ochotní zaplatiť navrhovateľovi maximálne 3 % z
kúpnej ceny, nenastali. Odporcovia tak boli ochotní navrhovateľovi zaplatiť uvedenú sumu len v prípade
preukázania uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy s navrhovateľom, k čomu však v konaní nedošlo.
V závere podaného odvolania odporcovia v 1. rade a v 2. rade uvádzajú, že aj keď rozhodnutie súdu
prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania vychádza zo správne použitého právneho predpisu - ust.

§ 142 ods. 2 O.s.p., nebol však správne aplikovaný, nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade boli úspešní v
žalovanej čiastke X.XXX,XX eur, t. j. úspech odporcov vo výške 85 %, celková úspešnosť odporcov bola
70 %, teda prvostupňový súd nebol oprávnený rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade je dôvodné.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi

poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou, v ktorej sa
jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana(záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Pre právo na
odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to,

že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli
zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy
musí existovať príčinná súvislosť. Občiansky zákonník neustanovuje pre uzavretie sprostredkovateľskej
zmluvy písomnú formu. V prípade jej absencie a následne vzniknutého sporu o existenciu takejto
zmluvy má sprostredkovateľ (navrhovateľ) povinnosť tvrdenia, že so záujemcom (odporcom v 1. rade

a odporcom v 2. rade) uzavrel zmluvu a dohodol výšku odmeny.

Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva dôkazné bremeno na tvrdenie, že bola
sprostredkovateľská zmluva a dohoda o odmene uzavretá. Pokiaľ by tieto skutočnosti neboli v
konaní preukázané, sprostredkovateľ by neuniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd však zhodne so súdom prvého stupňa zistil

skutkový stav spočívajúci v tom, že aj napriek tomu, že navrhovateľ tvrdil, že medzi navrhovateľom a
odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva, opak je pravdou,
nakoľko navrhovateľ uvedenú skutočnosť v konaní pred súdom prvého stupňa nijakým spôsobom
nepreukázal. Skutočnosť, že sprostredkovateľská zmluva nebola uzavretá, podporili aj výpovede
svedkov, predovšetkým svedkovia P., ktorí uviedli, že rokovanie o kúpe nehnuteľnosti sa viedli len medzi

odporcami a nimi, sami si tiež vyhotovili kúpnu zmluvu a kúpnu cenu zaplatili P. priamo odporcom.

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR, táto zdôrazňuje, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a
jeho argumenty musia podporiť príslušný záver (napr. I. ÚS 243/2007, I. ÚS 155/2007, I. ÚS 402/2008).

Tieto právne vety potvrdzujú základnú požiadavku racionálnej právnej argumentácie, aby argumentácia
v odôvodnení rozhodnutia súdu bola vnútorne nerozporná - a teda aby bola logicky koherentná. Ide o
to, aby sa v odôvodnení rozhodnutia súčasne nenachádzalo určité tvrdenie a zároveň aj jeho negácia.
Odôvodnenie rozhodnutia možno považovať za vnútorné rozporné, ak sa v rozhodnutí nachádzajú
argumenty podporujúce určitý záver a súčasne argumenty proti záveru. Ak argumentácia súdu nespĺňa

požiadavkuvnútornejnerozpornosti,nespĺňaanipožiadavku,abyargumentysúduuvedenévrozhodnutí
podporovali záver úvah súdu.

Ak teda mal súd prvého stupňa za preukázané, že sprostredkovateľská zmluva medzi navrhovateľom
a odporcami uzavretá nebola, bolo potrebné takýto záver súdu prvého stupňa riadne odôvodniť

tak, aby odôvodnenie rozhodnutia korešpondovalo presvedčivo a dostatočne s výrokom rozhodnutia.
Rozsudok, ktorým teda súd prvého stupňa zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi províziu za činnosť
navrhovateľa vo výške X.XXX,XX eur a to aj napriek tomu, že konštatoval, že sprostredkovateľská
zmluva uzavretá nebola, odvolávajúc sa na ochotu odporcov túto sumu zaplatiť, je pre jeho
nezrozumiteľnosť nepreskúmateľný, nakoľko sa jedná o vzájomne si odporujúce odôvodnenie. Za

nedostatočne odôvodnený považuje odvolací súd aj záver prvostupňového súdu ohľadom náhrady trov
konania, keď rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to aj napriek
tomu, že úspech odporcov v konaní bol 85% a úspech navrhovateľa bol 15%.

Vzhľadom na vyššie uvedené bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým znovu sa zaoberať výrokom súdu
prvého stupňa, ktorým uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX eur ako províziu za

činnosť navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že zistil, že sprostredkovateľská zmluva nebola uzavretá a
tento svoj záver riadne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby výrok rozsudku korešpondoval
s jeho odôvodnením za účelom odstránenia nezrozumiteľnosti rozhodnutia. V novom rozhodnutí súd
prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.