Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609010907
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7609010907.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného Q. Q., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods.1,2 písm. b/ Tr.zák., s použitím § 140 písm. b/ Tr.zák. a iné, prerokoval na
verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2014, odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.10.2013 sp.zn. 3 T 217/2009, v spojení s uznesením zo dňa 27.2.2014

sp.zn. 3T 217/2009 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. Q..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. Q.Ž. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, s použitím § 140 písm. b) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 15. júla 2009 okolo 20.30 hod. v Ž. na miestnej komunikácii v rómskej osade pri obytnom bloku č.
XXX, žiadal od poškodeného Y. Z. vyplatenie sumy 100,- € a následne, keď to poškodený odmietol, z
pomsty ho mačetou napadol tak, že úder smeroval na hlavu, ktorú si tento chránil rukami, ktoré dal pred
hlavu a bol zasiahnutý do rúk, čím Y. Z. spôsobil sečnú ranu na dlani ľavej ruky s poškodením šľachy
povrchového i hĺbkového ohýbača 3. a 4. prsta ľavej ruky a sečnú ranu na palcovej strane zápästie

pravej ruky s dobou liečenia najmenej do 2. 9. 2009.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm.
h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenému Y. Z., nar. X.X.XXXX v S., bytom
Ž. č. XXX škodu z titulu bolestného za 120 bodov vo výške 1.735,20 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný Q. Q. prostredníctvom svojho obhajcu.

V dôvodoch podaného odvolania vyjadril nesúhlas s rozsudkom okresného súdu, čo do výroku o vine
a treste. Tvrdil, že v konaní, ktoré predchádzalo vynesenému rozsudku boli porušené základné zásady
súdneho konania uvedené v § 2 Tr.por. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok považuje za nepresvedčivý,
nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, a teda aj za nesprávny. Vytýkal okresnému súdu, že

jeho vina bola založená len na výpovedi troch svedkov a to poškodeného Y. Q., jeho manželky a jeho
bratranca H. Q.. V ďalšom tvrdil, že vo veci neboli vykonané dôkazy za účelom úplného zisteniaskutkového stavu veci a z tohto dôvodu ostatné vykonané dôkazy ani nemohli byť vyhodnotené v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolateľ tvrdí, že súd sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďami
svedkov O. Z. a náležite neobjasnil, kto svedkyni I. Q. spôsobil zranenie. Podľa jeho názoru bol to práve

svedok O. Z., ktorý mal spôsobiť zranenie poškodenému, pričom viacerí vo veci vypočutí svedkovia
potvrdzovali takéto jeho tvrdenie. Pokiaľ okresný súd tvrdil o výpovediach svedkov, že sú nepravdivé a
nevierohodné, učinil to bez uvedenia konkrétnych skutočností, o ktoré by tento svoj záver oprel. Závery
súdu, na základe ktorých bol uznaný za vinného, majú základ len v domnienkach súdu a v tom, čomu
súd uverí a čomu nie a nie v exaktných zisteniach, ktoré v tomto prípade absentujú.

Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle ustanovenia §
317 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.
a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
zákonom predpísaným spôsobom všetky dostupné a na náležité zistenie skutkového stavu potrebné

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por.

Okresnýsúdvykonanédôkazyvyhodnotilriadiacsapritomustanovením§ 2ods.12Tr.por.jednotlivoav
ichsúhrneivovzájomnejsúvislostiadospeltakkúplnýmasprávnymskutkovýmzáverom,ktoréajpodľa

názoru krajského súdu ako súdu odvolacieho plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr.por. a
odvolacie námietky obžalovaného, resp. iné zistené okolnosti nemajú zásadný vplyv na rozhodnutie o
otázke viny, krajský súd v podrobnosti poukazuje na tam uvedené dôvody, ktoré si osvojuje.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, považuje krajský súd za potrebné k odvolacím

námietkam obžalovaného uviesť nasledovné.

Odvolacie námietky obžalovaného uvedené prostredníctvom svojho obhajcu krajský súd považuje
za opakovanie obhajobnej argumentácie použitej v predchádzajúcich štádiách trestného konania, s
ktorými sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zákonným spôsobom vysporiadal. Na

tomto mieste je potrebné len znovu zopakovať, že z hľadiska argumentačného, štylistického, ako aj
z hľadiska rozsahu odôvodnenia je napadnutý písomne vypracovaný rozsudok perfektným spôsobom
zdôvodnený. V rozsudku sa reaguje detailne na každú obhajobnú námietku obžalovaného prednesenú
predovšetkým na hlavnom pojednávaní, ako aj v predsúdnom konaní. Zdôvodnenie každej okolnosti,
resp. dôkazu je detailne a zoširoka rozvedené tak, aby tomu porozumel aj laik, t.j. osoba bez právnického

vzdelania, teda aj obžalovaný.

Z kontextu vykonaného dokazovania aj sám obžalovaný pripúšťa zrejmú procesnú nemožnosť
vykonania navrhovaných dôkazov (resp. ktoré by eventuálne mohli byť vykonané) v kontradiktórnom
konaní. Ohľadne vyhodnotenia dôkazov svedkov O. Z. a I. Q. poukazuje taktiež na príslušnú časť

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde sa s týmito dôkazmi podrobne zaoberal (str. 17-19
odôvodnenia rozsudku).

K hodnoteniu dôkazov krajský súd uvádza nasledovné:Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi okresného súdu v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru, o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti záverov vyslovených okresným súdom.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom (odvolacom) konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia

okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v
prevažujúcej miere primárne vo svojom odvolaní namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
(okresný súd) a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,
ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Odvolanie je v podstate
založené na opakovaných dôvodoch obhajoby obžalovaného použitej v konaní pred súdom prvého
stupňa. (II. ÚS 78/05)

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou

navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov. (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07).

Na základe vyššie uvedeného krajský súd uzatvára, že vyššie uvedené zákonné dôkazy týkajúce sa
skutku tvoria logickú reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovaného zo spáchania prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. b/ Tr.zák., s použitím § 140 písm. b/ Tr.zák. v súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.zák. Na rozdiel od obžaloby okresného prokurátora,
v ktorom bolo konanie obžalovaného Q. Q. právne posúdené ako zločin vydierania podľa § 189 ods.
1,2 písm. a/ Tr.zák. Možno teda konštatovať, že aj pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného došlo
k zmene v jeho prospech.

Pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu prvostupňový súd dôsledne (aj obšírne) v napadnutom
rozsudku hodnotil všetky okolnosti pri rozhodovaní o treste explicitne uvedené najmä v ustanovení §
34 Tr.zák. Bral do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, ale i osobu páchateľa a
skutočnosť, že treba na neho treba hľadieť ako na prvotrestanú osobu. Trest, ktorý dôsledne zohľadňuje

poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, považuje aj odvolací súd za primeraný, zákonný a správny. Aj
v tomto smere krajský súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého prvostupňového
rozhodnutia bez potreby jeho opakovania.

Zákonu zodpovedá i výrok o náhrade škody.

Z týchto dôvodov preto krajský súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.