Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Novotný

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/549/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206697
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206697.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26
429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, občan SR, o zaplatenie 1.202,87 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/418/2013-112 zo dňa 23. marca
2016 - okrem zastavujúceho výroku, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o

trovách strán sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28.3.2013 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 1.202,87 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.202,87 eur od
30.8.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.202,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia,

zmenkovú odmenu vo výške 4,01 eur a náhradu trov konania. V predloženom tlačive žalobca titulom
skutkových tvrdení uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 18.3.2010 na zmenkovú sumu 1.202,87 eur, pričom žalovaný sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 30.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Dňa 23.12.2015 zobral žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a teda si

uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou
„bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Súd prvého stupňa - prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci konania -
strany sporu nedostavili, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca podaním zo dňa 23.12.2015 zobral žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku

vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.

4. Zhora označeným rozsudkom súd prvej inštancie konanie (spor) v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zastavil, žalobu (vo zvyšku) zamietol a súčasne o trovách účastníkov -strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania (proti žalobcovi)
nepriznáva.

5. Svoje rozhodnutie s poukazom na citované články Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 (článok 1, článok 2, ods. 1, článok 3 ods. 1 až 4, článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1 až 3, článok
7 ods. 1 a 2, článok 9, ods. 1), citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový
- článok I. § 75, § 5 ods. 1 až 3, § 33 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, §
20 ods. 1 a 2, § 1ý ods. 1 a 2 a § 48 ods. 1), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon

č. 40/1964 Zb. - § 3 ods. 1, § 34 a § 39), citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP -
zákon č. 99/1963 Zb. - § 79 ods. 3 a 4, § 372y ods. 1 a § 96 ods. 1) a citované ustanovenie § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch odôvodnil nasledovne:

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise, a to výpisu z
registra navrhovateľa, kópie zmenky, čiastočným späťvzatím, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.

zn. 12Er/1477/2012 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Navrhovateľ je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike.

8. Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavil odporca dňa 18.3.2010 na
zmenkovú sumu 1.202,87 eur, pričom sa v zmenke zaviazal i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 30.8.2010. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote
4rokovodvystavenia“.VzmenkebolooznačenéakomiestosplateniasídlospoločnostiPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide

o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

10. Navrhovateľ sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje
2.000,- eur (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 1.202,87 eur), preto súd vo veci
postupoval podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia).

11. Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa
predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavil odporca dňa 18.3.2010 v Komárne, pričom v prvom
rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona
č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Navrhovateľom predložená zmenka má

zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka
obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 1.202,87 eur slovom a aj v číslach (Čl. I.
§ 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež
obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
(Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 18.3.2010 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná odporcom
vpravo dole na zmenke (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k
záveru, že v danom prípade ide o zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v

posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení.
Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne od 30.8.2010. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament,
ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na navrhovateľa.12. Podľa § 96 ods.1 O.s.p navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

13.Dňa23.12.2015doručilnavrhovateľsúdupodanie,ktorýmzobralnávrhčiastočnespäť,atovrozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, súd preto v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.202,87

eur od 30.8.2010 do zaplatenia konanie zastavil.

14. S účinnosťou od 23.12.2015 v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je
navrhovateľ v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou,
povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom, ako aj skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov s odporcom. Keď bola zmenka vystavená na

zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, k žalobe je navrhovateľ povinný pripojiť aj túto zmluvu. Ak
nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ doručil súdu dňa 22.3.2016 ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní, avšak v tomto podaní iba namietal vytýčenie ústneho pojednávania, návrh v zmysle
ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. žiadnym spôsobom nedoplnil. Súd nebol povinný navrhovateľa o jeho

procesných povinnostiach poučovať, pretože navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods.
2 O.s.p.). Keďže navrhovateľ nepreukázal opak, súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že
uplatnený nárok zo zmenky proti odporcovi vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Súd sa oboznámil s pripojeným exekučným spisom, v ktorom remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o. ako oprávnený, žiadal vymoženie sumy 1.202,87 eur s príslušenstvom, pričom ako exekučný
titul predložil rozhodcovský rozsudok a ako prílohy tiež pripojil kópiu zmenky (z ktorej si uplatňuje
navrhovateľ nárok v tomto konaní) a zmluvy o úvere VS XXXXXXXXX zo dňa 18.3.2010 uzavretej
medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom. Žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho
exekútora súd v uvedenom exekučnom konaní zamietol uznesením zo dňa 18.10.2012 právoplatným

dňom13.5.2013.Vykonanýmdokazovanímbolozistené,ženavrhovateľsa vkonanídomáhauplatnenia
pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.3.2010. V čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna
úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy,
ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky
na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale
iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto
podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ

nesmel prijať.

16. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis
zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky,

a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Navrhovateľ
si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych
predchodcov s odporcom, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou
právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil. Súd z pripojeného spisu a zmluvy
o úvere zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 500,- eur (istina), z čoho 30 % je suma 150,-

eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. maximálne vo výške 150,-
eur. Zmenka však bola vystavená na sumu 1.202,87 eur, je preto v rozpore so zákonom a s poukazom
na § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd preto návrh v celom
rozsahu zamietol.

17. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo
odporcovi žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, i keď mu vzniklo právo na ich
úhradu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.18. Rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca. Žalobca sa v odvolaní zameral
predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o

nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v
tomto smere.

19. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok (OSP) a ustanovil, že platí (v zásade) aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali,
zostávajú zachované.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach rozsahu a dôvodov
odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. Nakoľko sa odvolací súd plne (v celom rozsahu) stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutých častiach, obmedzuje sa vo svojom rozhodnutí
len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov napadnutého rozhodnutia.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu spochybňujúcou postup súdu prvej

inštancie pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej
na navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného
tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo

čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,

ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia.

22. Občiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej
vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je
ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach

právneho predchodcu žalobcu so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek
pochybností. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, dodávateľ
mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver

bol poskytnutý žalovanej strane za účelom výkonu zamestnania. S prihliadnutím na možný výskyt
zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis
má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či
dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosťvyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie
právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou stranou rovnaký
vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

23. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku

zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom EÚ
naochranuspotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilatotižvhodnúochranu
spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a

prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne.

24. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť

štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby

hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

25. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom

a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o

porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v
rozpore s právom Európskej únie (EÚ).26. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - aby bola právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však

žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú stranu nevyplývajú. Žalobca a ani jeho
právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohli
zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej strany. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že
v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu. Pritom potreba vystavenia
a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej strane zo zmluvy, ale len zo všeobecných
úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

27. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu
neprítomného na pojednávaní, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť,

keď žalobca sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom.
28. Pred rozhodnutím prvostupňového súdu vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo

vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Následne zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie
zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1
o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten,
koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom

vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod
čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil
OSP v § 79 o odseky 3,4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri

nároku uplatnenom zo zmenky a sakciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku
titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

29. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v

právachapovinnostiachzmluvnýchstrán,atonajmävustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch.
Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti dôvodov odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci
nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej strane priznal nárok v plnej výške.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.