Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/413/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201227
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015201227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Z.. T. U., bytom Q., F. XXX, zastúpený JUDr. Janou

Berecovou Titkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Dubová 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou
Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5. novembra
2015, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vracia odporkyni na nové konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 222,68 eur
na účet právnej zástupkyni č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: Y. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5. novembra 2015, bol navrhovateľovi priznaný

starobný dôchodok v sume 451,70 eur mesačne od 26. 09. 2015 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
988/2009.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov
obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek navrhovateľ

dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa 26. 09. 2015. V súlade s čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovil postup vykonávania
nariadenia č. 883/2004 sa po vstupe SR a ČR do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi
SRaČRosociálnomzabezpečeníačl.15a16správnejdohodyovykonávanízmluvymedziSlovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú do

doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia
ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody, o vykonávaní zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení
sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak adresa
zamestnávateľa nie je uvedená v registri, postupuje sa podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi ČSFR o
sociálnom zabezpečení.

Ku dňu rozdelenia ČSFR bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia
ČSFR 31. 12. 1992 sídlo na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľzískal pred 01. 01. 1993 sa preto považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne
je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.

K 29. 09. 2015 navrhovateľ získal 8303 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22 rokov a 273 dní
obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok dňa 26. 09. 2015.

Sumastarobnéhodôchodkujepodľačl.52ods.4písm.i/vprvejčastiprílohyč.8nariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 možné

vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov
SR, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je rovnaká bez ohľadu na to,
čo bola vypočítaná ako nezávislá dávka, alebo paušálna dávka.

Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako
podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo
v súlade s § 63 ods. 6 zákona č.461/2003 Z. z. a sú to kal. roky 1993-2014. Do rozhodujúceho obdobia
nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 a ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradne

doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. 12.
2007. Všeobecný vymeriavací základ za kal. rok 2014 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu
za rok 2013.

Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia

podľa § 255 ods. 3 patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok
sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči
aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia
netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť
kal. roka, podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov v kal. roku 1993 - 140 dní, 1994 - 29 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného
mzdového bodu 0,3.

Úhrn osobných mzdový bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 45,4507.
V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 8035 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,0137
rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod je 2,0647.

Podľa § 63 ods. 3 písm. c/ zákona zsz. v znení neskorších predpisov, sa priemerný osobný mzdový
bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v celej výške z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3
sa v r. 2015 započíta 72 %.
V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,8366. Aktuálna dôchodková
hodnota platná k 26. 09. 2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014

- 10,2524 eur a indexu 1,04234122.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok je 446,50 eur mesačne, je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 1,8366 x
22,7480 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 446,50 eur

mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania
dôchodku o 5,20 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku stanovenú v § 1 písm.
a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na sumu 451,70 eur
mesačne.

Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, prostredníctvom právnej
zástupkyne, v ktorom uviedol, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Poukázal na to, že odporkyňa mu v rozhodnutí zo dňa 05. 11. 2015 nezapočítala do doby dôchodkovéhopoistenia obdobie do 31. 12. 1992, čo odôvodnila tým, že za toto obdobie mu bude priznaný starobný
dôchodok z Českej republiky. Je pravdou, že do 31. 12. 1992 pracoval u zamestnávateľa Škoda Praha,
ktorý mal sídlo v Prahe, avšak on nikdy nepracoval v zahraničí, celý život pracoval na území SR. Čo sa

týka použitia čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR je voči jeho osobe diskriminačný, pretože odporkyňa
pri výpočte jeho dôchodku postupuje v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Odporkyňa mu priznala
starobný dôchodok 451,70 eur a Česká správa sociálneho zabezpečenia mu priznala dôchodok 7.899,-
Kč mesačne, čo predstavuje spolu asi 635,- eur. Ak by mu bol priznaný starobný dôchodok výlučne
podľa predpisov SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku bol by tento dôchodok vyšší o 172,89 eur,

teda v sume 808,40 eur. O túto čiastku je voči občanom SR diskriminovaný. Okrem toho poukázal,
že problematikou federálnych dôchodkov sa zaoberal aj NSSR, ktorý v analogických prípadoch, kde
zamestnávateľ, ktorý mal sídlo na území ČR k 31. 12. 1992, konštatoval, že všetky doby poistenia, ktoré
navrhovateľ získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR a okolnosť, že k 01. 01. 1993
došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi SR na sumu.

Poistenie získané do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území ČR preto nemožno
považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia a z tohto dôvodu nie je
možné s takýmito občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie
spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by bol podľa názoru odvolacieho
súdu v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho

predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať dorovnanie rozdielu medzi výškou
dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na
ktorý má nárok k tomuto dňu ČR.

Z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR totiž vyplýva právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

V kontexte s týmto článkom a zákazom diskriminácie je potrebné si uvedomiť, že SR je jedným z
dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR
u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v inom
členskom štáte EÚ). Do 31. 12. 1992 sa doby zamestnania na území ČR a SR ako členských štátov
československej federácie hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte podľa zákona č.

100/1988 Zb.

Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine
až po 31. 12. 1992.

Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa nariadenia čl. 20 Zmluvy
o sociálnom zabezpečení tak, že v intenciách uplatnených v ustanovení nariadenia a Zmluvy, ide iba
o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov
ČSFR.

V prípade, že takto určená základná výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte
po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila ak by sa
pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané
tak na území SR ako aj na území ČR pred 01. 01. 1993 ale aj všetky priemerné príspevky od 01. 01.
1984 do 31. 12. 1992, potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi

výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou
dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu všetky doby poistenia a príspevky do 31. 12. 1992
boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov.

Okolnosť,žezákonaniinýprávnypredpistakýchtopostupneupravuje,jezhľadiskanárokunavrhovateľa

na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná. Ak takáto úprava chýba, resp. je neúplná,
lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady, potom pri posudzovaní
dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako
základného zákona SR.

Jediným orgánom, ktorý vykonáva dôchodkové poistenie je sociálna poisťovňa a právo z toho dôvodu
podľa názoru odvolacieho súdu sociálna poisťovňa je povinná vypočítať starobný dôchodok poistencovi
aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných
dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počassvojho produktívneho života získa rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy, len u zamestnávateľovi,
ktorí mali sídlo na území SR. Takýto postup je podľa odvolacieho súdu komfortný v súlade s právnymi
predpismi upravujúcimi sociálne poistenie i v súlade s Ústavou SR.

V súlade s týmito citovanými rozsudkami NSSR, ktoré je potrebné aplikovať i na jeho osobu žiadal
navrhovateľ zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 01. 2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako

vecne správne potvrdiť, pridržiavala sa dôvodov písomného rozhodnutia. Uviedla, že zamestnávateľ
navrhovateľa Škoda Praha mala ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo na území ČR a od 01. 05, 2004 je SR
členským štátom EÚ, a preto na posudzovanie nárokov žiadateľov o dôchodkovú dávku postupuje v
súlade s koordinačnými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady. Avšak čl. 12, 20 a 33 Zmluvy
medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení zostávajú v platnosti.

Podľa evidenčného materiálu, ktorý sa nachádza v sociálnej poisťovni navrhovateľ k 26. 09. 2015 získal
8303 dní dôchodkového poistenia, t.j. 22 rokov a 273 dní, teda splnil podmienku potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia aj bez zhodnotenia dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov ČR.

K námietke navrhovateľa, že by rozhodnutím bol diskriminovaný odporkyňa uviedla, že nebolo

preukázané, že by sa s navrhovateľom zaobchádzalo odlišne ako s osobami v obdobných situáciách.

K ďalšej námietke navrhovateľa, v ktorej namietal spôsob započítania obdobia dôchodkového poistenia
a odvolával sa na rozsudky v obdobných veciach, správny orgán mal za to, že sa jedná o právne názory
súdu vyslovené v individuálnych prípadoch, ktorými sú orgány verejnej správy viazané.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že celý život pracoval
na území SR, avšak priznanou výškou dôchodku je diskriminovaný. Podieľal sa na výstavbe atómovej
elektrárne v Mochovciach, zamestnaný bol v Škode Praha, a miesto výkonu práce mal na území
SR. Rozdelením ČSFR a priznanými dôchodkami mu bol priznaný nižší dôchodok ako keby poberal

dôchodok od jedného nositeľa dôchodkového poistenia.

Zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Pridržiavala sa dôvodov, ktoré
uviedla v opravnom prostriedku. Poukazovala na to, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa nesprávne
posúdila vec. Navrhovateľovi bol Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe priznaný dôchodok

v sume 7.899,- Kč a podľa odôvodnenia získal dobu poistenia 8179 dní, čo je 22,4 roka, takže
navrhovateľ ani nespĺňa podmienky pre priznanie vyrovnávacieho príplatku v zmysle novely zákona č.
140/2015 Z. z., lebo k 01. 01. 1993 nemá dobu poistenia 25 rokov, tak ako to vyžaduje tento zákon.
Informatívnym výpočtom fiktívneho starobného dôchodku by navrhovateľ dosiahol starobný dôchodok
849,69 eur, čím je diskriminovaný na strate dôchodku o 105,66 eura. Žiadala napadnuté rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.

Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pridržiavala sa
písomného vyjadrenia zo dňa 11. 01. 2016, pretože starobný dôchodok navrhovateľovi bol vypočítaný
v zmysle čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR, čl. 15 ods. 1 Správnej dohody ako aj čl. 52 ods. 1 písm. a/

nariadenia Európskeho parlamentu.

Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 O. s. p. a dospel k záveru,
že návrh je dôvodný.

Predmetom preskúmavania je rozhodnutie odporkyne o výške dôchodku vypočítaného podľa čl. 15 ods.
1 Správnej dohody a čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a § 65 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 roku veku dňa 26. 09. 2015 a
získal 15 rokov dôchodkového poistenia.

Spornou medzi účastníkmi konania je otázka nároku navrhovateľa na vyrovnanie rozdielu medzi takto
vypočítaným starobným dôchodkom v súčte so starobným dôchodkom z ČR a výškou dôchodku, ktorý
bol vypočítaný len podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak by všetky doby poistenia boli
hodnotené ako doby získané u zamestnávateľa so sídlom na území SR.Túto požiadavku navrhovateľa odporkyňa nezohľadnila a v odôvodnení preskúmavania rozhodnutia iba
skonštatovala, že suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa ustanovení právnych

predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR, podľa ktorých je povinná postupovať, pri v
pôsobnosti SP nie je stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia podľa čl. 39 Ústavy
SR. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania ani to, že všetky doby poistenia navrhovateľ získal v
mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR. Nie je sporné vzhľadom na dĺžku konania tejto
veci a ani tá skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľa k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR.

V rozsudku 9So/200/201 NSSR uviedol: „Česká republika a Slovenská republika vznikli rozdelením
spoločného štátu ČSFR k 01. 01. 1993, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového
zabezpečenia z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, ktorej časti Československého štátu
je občan zamestnaný, resp. kde má sídlo jeho zamestnávateľ.

Okolnosť, že dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi
bývalej ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR.

Poistenie získané do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území ČR preto nemožno
považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia a z toho

dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali
za existencie spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by podľa názoru
odvolacieho súdu bol v rozpore s čl. 12 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Na tom nič nemení
okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať
takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia

dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v ČR“.

Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.

Okolnosť, že spôsob výpočtu teoretickej časti výšky starobného dôchodku v SR je v zmysle čl. 52 ods.
1 písm. a/ nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení odvodený z priemerných príspevkov a
dôb hodnotených iba v SR, nie je z pohľadu čl. 39, ods. 1, Ústavy SR podstatná.

Z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR vyplýva právo občana na primerané zabezpečenie v starobe. V kontexte s

týmto článkom a zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že SR je
jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území
ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v
inom členskom štáte EÚ) do 31. 12. 1992 sa do doby zamestnania na území ČSFR hodnotilo jednotne
ako zamestnanie v tom istom štáte.

Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy, zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine až
po 01. 01. 1992, resp. po 30. 04. 2004 za zamestnanie v inom členskom štáte únie.

Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa nariadenia a čl. 20 Zmluvy

osociálnomzabezpečenítakževintenciáchuplatnenýchustanovenínariadeniaazmluvyideibaonárok
na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR.

V prípade, že takto určená základná výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte
po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa

pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak
na území SR ako aj na území ČR ale aj všetky priemerné príspevky od 01. 01. 1984 do 31. 12. 1992
(resp. pri použití § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01. 01. 1984), potom tento dôchodok
musí byť priznaný v sume rovnajúcemu sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného
českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorý by navrhovateľovi patrila ak

by mu všetky doby poistenia a príspevky hodnotené do 31. 12. 1992 boli hodnotené podľa slovenských
právnych predpisov.Okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis takýto postup doteraz priamo neupravujú
je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava
chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na

výpočet dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, treba vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy
SR ako základného zákona SR.

Dôchodkové poistenie, teda aj starobné poistenie vykonáva sociálna poisťovňa, ktorá je povinná
vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne a priznať mu ho

v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol
nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia
a rovnaké príjmy len u zamestnávateľom, ktorí mali sídlo na území SR.

Takýto postup je v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne
poistenie v rámci a v súlade s Ústavou SR.

V čase rozdelenia ČSFR a prijatia zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území ČSFR jednotná
právnaúpravazákonč.100/1988Zb.,takževprípadevýpočtudôchodkovvichsúčtezobochrepublíksa
v prvopočiatkoch nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov
s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne

zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie v SR v neskoršom období.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku
rozhodnúť a priznať mu ho v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení
menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal

rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktoré mali sídlo na území SR.

Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu podľa § 250r O. s. p.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne.

Správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní bola zistená taká vada, ktorá
by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto súd rozhodnutie zo dňa 6.5.2016
podľa § 250j ods. 2, písm. a/ a e/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.

O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa

§ 250k O. s. p., a to trovy právneho zastúpenia za dva právne úkony (prevzatie a príprava, spísanie
opravného prostriedku) - jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 64,53 euro x 2 = 129,- eur + dvakrát režijný paušál po 8,39 = 16,78
eur, spolu 145,80 eur, jeden právny úkon v r. 2017 vo výške 1,3 výpočtového základu podľa § 11 ods.
1 vyhlášky č. 664/2004 Z.z. vo výške 68,- euro, účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2017, plus režijný

paušál 8,84 eur = 76,80 eur, spolu 222,68 eur.
Priznanú náhradu trov konania z titulu poskytnutej právnej služby v celkovej výške 222,68 eur je
odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr.
Jany Berecovej Titkovej, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pobočka Nitra, číslo účtu, ktorý je uvedený
vo výroku rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.