Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Pc/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716213663.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa
V.. Z. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. H.. X. U. XXX/XX, XXX XX F., F., právne zastúpeného advokátom
JUDr. Pavlom Helmom, advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, SR, proti
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné L.. P. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M.C. XXXX/Xa, XXX
XX B. F., Č., D. určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné L.. P. B., O.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať
na výživu navrhovateľa V.. Z. Y., O.. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne počnúc 10.11.2016, vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám.

Súd návrh v časti o určenie výživného v sume 300,- Eur mesačne za obdobie od 05.09.2016 do
09.11.2016 z a m i e t a.

Súd návrh v časti o určenie výživného nad sumu 100,- Eur mesačne počnúc 10.11.2016 z a m i e t a.

Zročné výživné za obdobie od 10.11.2016 do 31.01.2017 v sume 270,- Eur, je osoba, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné L.. P. B., O.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi V.. Z. Y.,

O.. XX.XX.XXXX v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 09.11.2016, ktorý bol doručený súdu dňa
10.11.2016 domáhal voči osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinná osoba“)
určenia výživného v sume 300,- Eur mesačne počnúc odo dňa 05.09.2016, keď tento návrh opravil

písomným podaním zo dňa 28.12.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.12.2016. Navrhovateľ návrh
odôvodnil tým, že povinná osoba je jeho otcom. Vyživovacia povinnosť povinnej osoby voči nemu
bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/191/2012-461 zo dňa 01.07.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, č.k. 14CoP/71/2014-532 zo
dňa 11.03.2015. Uvedeným rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok prvoinštančného súdu
ohľadne rozsahu vyživovacej povinnosti povinnej osoby voči nemu tak, že povinnej osobe bola uložená

povinnosť prispievať na jeho výživu v období od 25.07.2012 do 31.05.2013 zvýšeným výživným vo výške
200,- Eur mesačne, splatným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, keď súčasne bolo
rozhodnuté za toto obdobie o zročnom výživnom, keď na zročnom výživnom za uvedené obdobie bola
uložená povinnosť povinnej osobe zaplatiť mu sumu 1.298,60 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu, jeho návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 25.07.2012 do 31.05.2013
o ďalších 20,- Eur mesačne a od 01.06.2013 do budúcna, bol v plnom rozsahu zamietnutý. Tiež

bolo zastavené konanie o zvýšenie výživného za obdobie 29.11.2013 do budúcna, nad 200,- Eur
mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20C/202/2015-41 zo dňa 29.09.2015došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti povinnej osoby voči nemu počnúc dňom 30.09.2015. Týmto
došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/191/2012-461 zo dňa 01.07.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 14CoP/71/2014-532 zo dňa 11.03.2015 vo výroku o

určení vyživovacej povinnosti na neho. Od zrušenia tejto vyživovacej povinnosti došlo u neho k zmene
pomerov.Ododňa05.09.2016sastalštudentomdennéhoštúdiavII.stupnivodboreprávonaPrávnickej
fakulte UMB Banská Bystrica. Predpokladaný termín ukončenia tohto štúdia je apríl 2018. Takto sa
pripravuje na svoje povolanie štúdiom na vysokej škole dennou formou štúdia. Býva u svojej matky,
spolu so svojim bratom U.Ú. Y., ktorý je študentom Drevárskej fakulty Technickej univerzity Zvolen.

Povinná osoba prispieva na výživu U. Y., ktorý je jeho synom, sumou 150,- Eur mesačne. V spoločnej
domácnosti s nimi okrem matky a brata, býva i 87 ročná stará matka. Žijú v rodinnom dome na F..
Jeho matka sa stará o svoju matku, ktorá vzhľadom na svoj vek nemôže žiť sama v mieste doterajšieho
bydliska v Č. V.. Sídlo jeho vysokej školy je mimo miesta trvalého bydliska, takže má zvýšené náklady
cestovného do miesta sídla vysokej školy. Jeho životné náklady predstavujú sumu 470,- Eur mesačne,
a to bez nákladov na ubytovanie. Tieto jeho životné náklady v plnom rozsahu uhrádza jeho matka,

keďže povinná osoba neprispieva na jeho výživu a ani na štúdium žiadnou finančnou čiastkou. Jeho
náklady na stravu predstavujú mesačne sumu 300,- Eur, náklady na oblečenie predstavujú sumu 40,-
Eur mesačne, náklady na drogériu predstavujú 15,- Eur mesačne, náklady na telefón predstavujú sumu
20,- Eur mesačne, náklady na šport predstavujú sumu 58,- Eur mesačne, náklady na kultúru predstavujú
sumu15,-Eurmesačne.Vtýchtonákladochniesúzahrnuténákladydopravnéhopridochádzkedoškoly,

ktoré predstavujú sumu 12,- Eur mesačne. V súvislosti zo štúdiom si je nútený kupovať skriptá, učebnice
a inú študijnú literatúru, čo predstavuje na jeden mesiac výdavky 15,- Eur. Vzhľadom k náročnosti štúdia
a v snahe v prvom rade si plniť študijné povinnosti, nemá čas získať finančné prostriedky rôznymi
brigádami. Jeho matka zabezpečuje starostlivosť a financuje vysokoškolské štúdium nielen jeho, ale
aj jeho brata. Zárobok matky nepokryje v celom rozsahu nevyhnutné výdavky. Matka poberá rodinné

prídavky na neho a na brata po 23,52 Eur mesačne. S otcom sa nestretávajú a prakticky medzi
nimi nie je žiadna komunikácia. Podľa jeho vedomosti povinná osoba poberá starobný dôchodok, a
okrem toho je asi zamestnaná, pričom za svoju prácu poberá mzdu. Výška starobného dôchodku a ani
výška zárobku povinnej osoby, sú mu nie známe. Podľa jeho názoru finančné možnosti povinnej osoby
umožňujú aby táto prispievala na jeho výživu, keďže sa riadne pripravuje na svoje budúce povolanie. Od

zrušeniavyživovacejpovinnostinastalazmenapomerov,keďpokračujevštúdiunavysokejškoleformou
denného štúdia. Výživné žiadal určiť spätne odo dňa 05.09.2016, keď od tohto dňa začal pokračovať vo
vysokoškolskom štúdiu dennou formou. Podľa jeho názoru primerané výživné predstavuje sumu 300,-
Eur mesačne. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Povinná osoba vo vyjadrení zo dňa 02.01.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.01.2017 k
návrhu uviedla, že ho žiada zamietnuť a súčasne priznať náhradu trov konania. K zrušeniu jeho
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 20C/202/2015-41 zo dňa 29.09.2015 došlo na základe jeho vzájomnej dohody s navrhovateľom.
Podmienkou tejto dohody bola požiadavka zo strany navrhovateľa, ako aj jeho brata U. Y., aby prispieval

na výživu U. Y., ktorý je tiež jeho synom a bratom navrhovateľa výživným v sume 150,- Eur mesačne,
pričom navrhovateľ za takejto podmienky bude súhlasiť so zrušením výživného pre seba. Ďalšou
požiadavkou bolo, že ak s týmto bude súhlasiť, nebude ani jeden z nich do budúcna požadovať
zvýšenie, alebo obnovenie vyživovacej povinnosti. S týmto návrhom súhlasil, a to už aj preto, lebo sa
nechcel s navrhovateľom, ani s jeho bratom viacej stretnúť. Svoju vyživovaciu povinnosť voči U. Y. si

riadne plní. Celá táto záležitosť ho značne psychicky zaťažuje. Navrhovateľ podaním tohto návrhu svoj
sľub nedodržal. Požadovanú výšku výživného v sume 300,- Eur mesačne odôvodnil rozpisom svojich
nevyhnutných mesačných nákladov, ktoré predstavujú sumu 475,- Eur mesačne. Jednou z položiek
nákladov sú i náklady na cestovanie do školy. Je mu však známe, že matka navrhovateľa vlastnila, resp.
stále vlastní byt v Banskej Bystrici. Navrhovateľ by mohol v tomto byte bývať a prípadne, že matka tento

byt prenajíma, výťažok z prenájmu tohto bytu by mal byť zahrnutý do príjmu rodiny navrhovateľa. Pokiaľ
sa týka obnovenia denného štúdia navrhovateľa, zastáva názor, že ukončením bakalárskeho štúdia
navrhovateľukončilprípravunazamestnanieajeschopnýsasámživiť.Pokiaľchceďalejštudovať,môže
tak urobiť formou externého štúdia, rovnako ako to praktizoval navrhovateľ do súčasnej doby. Z tohto
dôvodu navrhol vykonať dopyt na Ministerstvo školstva SR, či je možné, aby navrhovateľ magisterské

štúdium absolvoval i inou formou, než dennou formou štúdia. Spochybnil tiež potvrdenie o štúdiu
na vysokej škole u navrhovateľa vzhľadom k jeho charakterovým vlastnostiam. K svojim zárobkovým
pomerom uviedol, že je starobným dôchodcom. Poberá starobný dôchodok v sume 441,- Eur mesačne
od 01.01.2016 v SR, a tiež je poberateľom starobného dôchodku v ČR v sume 6.693,- Kč od 01.01.2016.Jeho náklady mesačne predstavujú náklady na bývanie 3.000,- Kč mesačne, čo je záloha na dodávku
plynu, ďalej 1.670,- Kč mesačne, čo je záloha na dodávku elektriny, 1.500 Kč mesačne si platí penzijné
pripoistenie, 292,- Kč si platí úrazové poistenie, 600,- Kč mesačne platí za dodávku a odvod vody, 700,-

Kč mesačne platí na poistenie nehnuteľného a hnuteľného majetku v nehnuteľnosti, v ktorej žije, náklady
na telekomunikačné služby, t.j. internet, pevná linka, mobilný telefón činia spolu 1.000,- Kč mesačne,
výživnéU.Y.platívsume150,-Eurmesačne,čopredstavujepribližne4.300,-Kčmesačne.Jehocelkové
nevyhnutné výdavky činia 13.000,- Kč mesačne. Žije sám a po zaplatení týchto nevyhnutných výdavkov
mu na bežný život zostáva približne 5.000,- Kč. Navrhovateľ požaduje výživné 300,- Eur mesačne,

čo predstavuje približne 8.100,- Kč mesačne. Nie je schopný takéto výživné platiť. Pritom pravidelne
okrem nevyhnutných výdavkov má ďalšie náklady, keď navštevuje svoje dve dcéry a troch vnukov na
Slovensku. Navrhovateľovi ide len o peniaze, pričom o jeho osobu nemá vôbec záujem. Tiež je na
uváženie, že absolvent bakalárskeho štúdia práva, nie je schopný sám si napísať návrh na určenie
vyživovacej povinnosti. V tomto vidí evidentný záujem „vyťahovať“ z neho peniaze.

3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.01.2017
reagoval na vyjadrenie povinnej osoby tak, že jeho matka nie je vlastníčkou bytu v V. V., nemôže
preto v tomto byte bývať za účelom ušetrenia nákladov na cestovné do školy. Jeho matka v záujme
zabezpečenia starostlivosti o svojich rodičov, ktorí boli v zlom zdravotnom stave a žili v Č. V., bola nútená
predať svoj byt v V. V.. Za vyplatenú kúpnu cenu za predmetný byt vo výške 69.900,- Eur k tomu za

hypotekárny úver, si kúpila rodinný dom na F. za dohodnutú kúpnu cenu 140.000,- Eur. V tomto rodinnom
dome s matkou žijú, žije tu aj jeho brat a stará matka. Starý otec medzičasom zomrel. Na kúpu rodinného
domu si matka bola nútená vybaviť hypotekárny úver, ktorý spláca v pravidelných mesačných splátkach
po 668,89 Eur. Okrem toho v roku 2016 sa v rodinnom dome pokazilo kúrenie, keď na kúpu a inštaláciu
novej výhrevnej pece bola matka nútená si vybaviť spotrebný úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý spláca v

pravidelných mesačných splátkach po 154,03 Eur mesačne. Nevyhnutné náklady v ich domácnosti činia
131,- Eur mesačne na dodávku plynu, 25,- Eur mesačne na dodávku elektriny, 35,- Eur mesačne na
dodávku vody odvod kanalizácie, 100,- Eur mesačne na telefón, ďalším výdavkom je poistka rodinného
domu 164,- Eur ročne. Okrem toho, jeho matka zabezpečuje stravovanie a celú osobnú starostlivosť o
domácnosť. Za účelom plnenia si svojich študijných povinností je nútený pravidelne cestovať na trase F.

- V. V. a späť, keď jedna cesta stojí 0,32 Eur, takže v deň cestovania, jeho náklady predstavujú sumu 0,64
Eur. Sú to denné náklady na cestovanie do školy. Okrem toho, počas celého štúdia je nútený kupovať
si odbornú právnickú literatúru, a v tomto semestri výdavky na uvedené činia 12,90 Eur. Tiež svojou
vysokou školou bol vybraný na polročný výmenný študijný pobyt v Poľskej republike, na ktorom má
záujem sa zúčastniť v záujme rozšírenia a prehĺbenia svojich vedomostí.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďou svedkyne, listinnými
dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, č.k. 14CoP/71/2014-532

zo dňa 11.03.2015 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/191/2012-461 zo dňa
01.07.2014 pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľovi tak, že týmto
rozsudkom odvolacieho súdu bola uložená povinnosť povinnej osobe prispievať na výživu navrhovateľa
v období od 25.07.2012 do 31.05.2013 zvýšeným výživným vo výške 200,- Eur mesačne splatným vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Súčasne bolo za toto obdobie rozhodnuté o

zročnom výživnom pre navrhovateľa v sume 1.298,60 Eur, ktoré zročné výživné bola povinná osoba
povinná zaplatiť navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu.
Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od 25.07.2012 do 31.05.2013 o ďalších 20,-
Eur mesačne a od 01.06.2013 do budúcna bol v plnom rozsahu zamietnutý. Tiež bolo zastavené
konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľa za obdobie od 29.11.2013 do budúcna nad sumu

200,- Eur mesačne. Odvolací súd rozhodoval i o rozsahu vyživovacej povinnosti povinnej osoby voči
druhému plnoletému dieťaťu, a to U. Y.. Týmto rozsudkom odvolacieho súdu bola uložená povinnosť
povinnej osoby prispievať na výživu U. Y., v období od 25.07.2012 do 28.11.2013 zvýšeným výživným
vo výške 200,- Eur mesačne, a za obdobie od 29.11.2013 do budúcna zvýšeným výživným vo výške
150,- Eur mesačne zo splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Rovnako bolo zastavené konanie

o zvýšenie výživného pre U. Y. za obdobie od 29.11.2013 do budúcna nad 200,- Eur mesačne. Tiež
bolo rozhodnuté o zročnom výživnom pre U. Y. za obdobie od 25.07.2012 do 28.02.2015 vo výške
3.342,81 Eur, keď povinná osoba bola povinná zaplatiť U. Y. túto sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku odvolacieho súdu. Tiež bol zamietnutý návrh U. Y. na zvýšenie výživného za obdobieod 25.07.2012 do 28.11.2013 o ďalších 20,- Eur mesačne a od 29.11.2013 do budúcna o ďalších
50,- Eur mesačne. Týmto rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Brezno č.k. 1P/124/04-156 zo dňa 09.09.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 17Cop/6/2004 zo dňa 31.05.2005. V dôvodoch rozsudku odvolacieho súdu je uvedené, že
obidvaja súrodenci, teda i navrhovateľ, ako i jeho brat U. Y. sa narodili v rovnaký deň. Do 01.06.2013
bol ich status rovnaký, boli študentmi strednej školy, chodili na gymnázium do Brezna, ktoré ukončili
maturitnou skúškou v máji 2013. Počnúc nasledujúcim školským rokom 2013/2014 sa ich sociálne
postavenie líši. U. Y. sa považoval za nezaopatrené dieťa z dôvodu, že sa sústavne pripravoval na

povolanie štúdiom a nedosiahol vek 25 rokov veku. Navrhovateľ, Z. Y. nespĺňal v tomto období ani jednu
definíciu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. po dátume 01.06.2013 z dôvodu, že
sa nepripravoval sústavne na povolanie štúdiom a vo výkone zárobkovej činnosti mu nebránila žiadna
choroba, alebo úraz. Sústavnou prípravou občana na povolania nie je podľa § 35 ods. 3 písm. b/
zákona č. 5/2004 Z.z. štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou
formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov (zákon č. 245/2008 Z.z.). Z týchto dôvodov bol

návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného od 01.06.2013 do budúcna v plnom rozsahu zamietnutý.
Súd rozhodoval o zvýšení výživného u navrhovateľa len za obdobie od 25.07.2012 do 31.05.2013,
teda za obdobie počas ktorého navrhovateľ spĺňal status nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č.
600/2003 Z.z.. Povinná osoba, otec navrhovateľa, tak ako je uvedené v rozsudku odvolacieho súdu
v období od 25.07.2012 do 31.12.2012 zarábal mesačne 1.470,- Eur. Matka navrhovateľa v tomto

istom období zarábala 1.023,- Eur v priemere z dvoch zamestnaní zvýšeným úsilím. Za obdobie od
01.01.2013 do 31.08.2013, dokedy trval pracovný pomer povinnej osoby u zamestnávateľa D., R..F..
M. so započítaním aj odstupného pri skončení pracovného pomeru, u povinnej osoby, teda u otca
navrhovateľa sa vykazoval príjem na 2.240,- Eur za mesiac oproti príjmu matky navrhovateľa z dvoch
zamestnaní v tomto období úhrnnom 854,- Eur. Povinná osoba aj po skončení stáleho pracovného

pomeru u D., R..F.. M. ďalšie tri mesiace pre tohto zamestnávateľa pracovala na základe dohody o
pracovnej činnosti. Za obdobie od 01.09.2013 do 28.11.2013 zarobila v priemere 1.267,- Eur mesačne. V
rovnakomobdobídosahovalamatkanavrhovateľaudvochzamestnávateľovspoločnepríjem1.201,-Eur
mesačne. Mesačný príjem povinnej osoby v období, keď sa stala práceneschopnou a boli jej vyplácané
len nemocenské dávky od 29.11.2013 do 30.04.2014 poklesol na 649,- Eur mesačne. Príjem matky

v tomto období zostal zhruba na rovnakej úrovni 1.099,- Eur za mesiac. V období od 02.05.2014 do
31.12.2014 povinná osoba poberala len podporu v nezamestnanosti od Úradu práce v Českej republike
rovnajúcu sa sume 514,- Eur na mesiac. Poklesol aj príjem matky, ktorá pracovala už len u I. E. F.
F. X. V. V., kde dosahovala príjem 854,- Eur za mesiac. Údaje o príjmoch rodičov za mesiac január
2015 sa výrazne nelíšili. Povinná osoba bola stále evidovaná na Úrade práce v Českej republike s

podporou 514,- Eur za mesiac, matkin príjem za január 2015 bol vykázaný sumou 762,- Eur. Prihliadnuc
na všetky tieto skutočnosti, ako aj na majetkové pomery povinnej osoby, ktorá dlhodobo veľmi dobre
zarábala v zamestnaní, dokázala si postaviť rodinný dom, vlastnila auto, nemala žiadnu vyživovaciu
povinnosť okrem navrhovateľa a jeho brata, tiež prihliadnuc na jej finančné zázemie, ktoré jej dovoľovalo
cestovať často na Slovensko a umožnilo jej absolvovať liečebný pobyt v cudzine, tiež prihliadnuc na

to, že povinná osoba sa netajila tým, že sa vzdala majetkového prospechu vo forme nehnuteľného
majetku, ktorý previedla na iné osoby, iba s úmyslom vylúčiť dedenie zákonných dedičov medzi ktorých
patrili i navrhovateľ, po ňom, teda stať sa nemajetným, tiež prihliadnuc na odôvodnené výdavky v
posudzovanom období u navrhovateľa a jeho brata, odvolací súd rozhodol o rozsahu vyživovacej
povinnosti povinnej osoby voči navrhovateľovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolacieho

súdu.

6. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20C/202/2015-41 zo dňa 29.09.2015 súd zrušil
vyživovaciu povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľovi počnúc dňom 30.09.2015. Vyživovacia
povinnosť povinnej osoby voči druhému synovi, U. Y., týmto rozsudkom zostala nedotknutá. Týmto

rozsudkom tak došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/191/2012-461 zo dňa
01.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14CoP/71/2014-532 zo dňa
11.03.2015 vo výroku o určenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 22.10.2015 ako súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 20C/202/2015.

7. Z potvrdenia o štúdiu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Právnická fakulta, Komenského 20,
Banská Bystrica zo dňa 05.09.2016 súd zistil, že navrhovateľ je študentom Právnickej fakulty UMB v
Banskej Bystrici v akademickom roku 2016/2017 od 05.09.2016 do 31.08.2017. Študuje v 1. roku formoudenného štúdia, II. stupeň tejto vysokej školy. Predpokladaný termín ukončenia štúdia podľa dĺžky štúdia
v študijnom odbore právo je apríl 2018.

8. Povinná osoba síce vo vyjadrení k návrhu spochybnila tento dôkaz, v priebehu súdneho konania od
tohto spochybnenia upustila, keď súd nemal žiadne pochybnosti o tomto dôkaze, potvrdení o štúdiu zo
dňa 05.09.2016, ktoré bolo vyhotovené Právnickou fakultou UMB Banská Bystrica.

9. Z Oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia, Krížova 25, Praha, ČR zo dňa 06.01.2016

súd zistil, že povinná osoba je poberateľom starobného dôchodku vyplácaného v ČR od januára 2016
v sume 6.693,- Kč mesačne.

10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, SR č.520 618 0830 0 zo
dňa 20.01.2016 súd zistil, že povinná osoba od januára 2016 poberá starobný dôchodok v SR v sume
441,-Eurmesačne.PovinnáosobapredložilairozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústredie,ul.29.augusta

8, Bratislava, SR č.520 618 0830 0 zo dňa 09.12.2016, z ktorého súd zistil, že starobný dôchodok
povinnej osoby vyplácaný na území SR bol zvýšený o sumu 8,20 Eur mesačne, keď od 01.01.2017 je
vyplácaný v sume 449,20 Eur mesačne.

11. Matka navrhovateľa L.. M. Y., O.. XX.XX.XXXX je zamestnaná u I. E. F., G. XX, V. V. od 01.01.2012, a

to doposiaľ stále. Táto je od 03.10.2016 až doposiaľ však práceneschopná. Podľa rozhodnutia Sociálnej
poisťovne,Záhradnícka31,pobočkaBratislavazodňa19.10.2016mánároknanemocenskézaobdobie
od 13.10.2016 do zániku nároku na nemocenské vo výške 18,93468500 Eur za deň. Ide o rozhodnutie
číslo: 200-144505-CA02/2016. Z opisu jej mzdového listu vystaveného jej zamestnávateľom za obdobie
január 2016 až november 2016 súd zistil, že táto v období od januára 2016 do septembra 2016 dosiahla

priemerný čistý služobný príjem 795,21 Eur mesačne, k tomuto jej za uvedené obdobie boli vyplatené
nemocenské dávky v sume 137,13 Eur v mesiaci máj 2016 a v sume 137,73 Eur v mesiaci august 2016.
V októbri 2016 matka mala vyplatené len nemocenské dávky v sume 158,38 Eur, v mesiaci november
2016 v čistom služobnom príjme jej zamestnávateľ vykazuje výplatu finančných prostriedkov v sume
55,57 Eur, keď k týmto finančným prostriedkom matka ako svedkyňa vo veci uviedla, že predstavujú

vyplatenie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu. Okrem toho matka navrhovateľa od januára
2017 je poberateľkou starobného dôchodku v sume 729,20 Eur mesačne, od januára 2016 ho poberala
v sume 721,- Eur mesačne, keď od januára 2017 starobný dôchodok jej bol zvýšený o sumu 8,20 Eur
mesačne na sumu 729,20 Eur mesačne.

12. Matka navrhovateľa je výlučnou vlastníčkou v celosti rodinného domu súpisné číslo XXX
postaveného na parcele číslo XXXX/X a priľahlých pozemkov parc. č. N. XXXX/X, XXXX/X, X. M. E., D.
F., D. K., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z čiastočného výpisu z LV č. XXX K.o dňa 16.01.2017.
Táto predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. X., a to zo dňa 18.08.2015, na
základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na matku navrhovateľa

dňa 02.09.2015 na základe rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, číslo vkladu X. zo
dňa 02.09.2015. Navrhovateľom bolo dokladované tiež rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica,
katastrálny odbor, číslo vkladu: X. zo dňa 28.09.2015, z ktorého súd zistil, že matka navrhovateľa predala
byt číslo X, číslo vchodu XX, X. poschodie, nachádzajúci sa v súpisnom čísle stavby XXXX na pozemku
N. XXXX/X X. M. V. V., s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a v spoločných

zariadeniach domu, a to kúpnou zmluvou na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva dňa
28.09.2015 na kupujúcich.

13. Zo zmluvy o úvere č. 0124529 9 18 zo dňa 22.09.2014 súd zistil, že matka navrhovateľa čerpala od
Prvejstavebnejsporiteľne,a.s.,Bajkalská30,Bratislavastavebnýúvervsume45.601,82Eursúrokovou

sadzbou stavebného úveru 4,70 % ročne, ktorý sa zaviazala splácať v sume 668,89 Eur mesačne s
počtom 79-tich mesačných splátok s konečnou splatnosťou stavebného úveru do 15.04.2021 s tým, že
sazaviazalacelkovozaplatiťnavráteniestavebnéhoúveruvčítaneúrokovčiastku53.165,42Eur.Okrem
uvedeného matka navrhovateľa uzatvorila so Slovenskou sporiteľnou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava
zmluvu o splátkovom úvere dňa 16.08.2016, na základe ktorej čerpala od peňažného ústavu úver v

sume 5.000,- Eur, keď išlo o spotrebný úver s fixnou úrokovou sadzbou 7,90 % ročne pri poskytnutí
zľavy z tohto úroku na úrok 6,40 % ročne. Zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach po 54,03
Eur mesačne s tým, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 15.09.2019 s počtom 36-tich
mesačných splátok.14. Z výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania súd zistil, že od 05.09.2016 pokračuje vo
vysokoškolskom štúdiu, keď navštevuje II. stupeň Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Banská

Bystrica, formu denného magisterského štúdia. Po maturite hneď začal študovať na tejto vysokej škole.
Žiadosť si podal na dennú formu štúdia, nebolo mu vyhovené, preto po maturite začal študovať na
tejto vysokej škole, avšak formou externého štúdia. Počas tohto štúdia externou formou sa snažil nájsť
si trvalú prácu, nepodarilo sa mu to, tak pracoval len brigádnicky. V súčasnosti chodí do školy denne
počas pracovného týždňa. Keď študoval externe, platil za toto externé štúdium poplatok 630,- Eur

ročne. Externá forma magisterského štúdia v súčasnom období stojí približne 970,- Eur ročne. Do školy
dochádza denne z miesta svojho bydliska, zo F. Y. V. V.. Je pravdou, že má možnosť chodiť i vlakom,
ktorý je bezplatný, avšak rozvrh hodín mu to niekedy nedovoľuje, niekedy sa mu stane, že zmešká vlak,
a preto musí cestovať autobusom. Náklady na vlak ako študent má zdarma. Nakoľko chodí autobusom,
náklady na cestovné má mesačne 12,- Eur. V tomto sú zahrnuté i náklady na cestu v MHD v rámci
Banskej Bystrice, keď do školy sa prepravuje v rámci Banskej Bystrice aj MHD. Náklady na stravu 300,-

Eur mesačne zdôvodnil tým, že športuje. Z týchto dôvodov potrebuje väčšie množstvo stravy. Obedy
v škole mu nestačia, preto si musí stravu dokupovať. Cena stravného lístka na obed v škole je 1,60
Eur. Ak by sa chcel dostravovať v škole, kde mu strava na obed nestačí, musel by sa dostravovať v
nejakej reštaurácii v Banskej Bystrici. Pokiaľ spomínal šport, venuje sa posilňovaniu, nie je organizovaný
v žiadnom klube. Tiež sa venuje bojovým umeniam, zatiaľ tiež neorganizovane. Posilňovňu navštevuje

3 až 4krát do týždňa, permanentka ho stojí 24,- Eur na mesiac. Okrem toho navštevuje bojové umenia,
tieto navštevuje 3krát za týždeň, tu má náklady 3,- Eur na jeden tréning. Tiež má výdavky spojené so
štúdiom, keď je nútený kupovať si novelizované zákony, skriptá od starších študentov. V rámci školy bol
vybratý na študijný pobyt do Poľskej republiky, tento by sa mal zrealizovať v rámci budúceho zimného
semestra. Matka mu hradí všetky výdavky, poskytuje mu i potrebné vreckové, v akej výške, k tomu sa

vyjadriť nevedel. Príjem nemá v podstate žiaden. Pre dennú formu magisterského štúdia sa rozhodol z
dôvodu, že denná forma štúdia trvá kratšie než externá, externá forma magisterského štúdia trvá tri roky,
navyše sa platí. Pre dennú formu magisterského štúdia sa rozhodol i z dôvodu, že v rámci takejto formy
štúdia sa môže zúčastniť zahraničných študijných pobytov. Tým si môže prehlbovať svoje vedomosti
v oblasti práva. Vysoká škola umožňuje pokračovať v magisterskom štúdiu aj formou externou, jemu

však bola navrhnutá denná forma tohto štúdia, tak ju využil. Nevlastní žiaden majetok, je zdravý. Denná
forma magisterského štúdia je bezplatná.

15. Z výsluchu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, ako účastníka konania súd zistil,
že tento žije sám, býva v rodinnom dome v ČR, ktorý je majetkom dcéry. Voči bratovi navrhovateľa má

vyživovaciupovinnosťvrozsahu150,-Eurmesačne,ktorúsiriadneplní.Jehopríjmomjejedinestarobný
dôchodok. Tento poberá zo SR v sume 449,20 Eur mesačne a z ČR v sume 6.693,- Kč. Iný príjem nemá,
popri starobnom dôchodku nepracuje. Pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky, tieto popísal vo svojom
vyjadrení k návrhu. Okrem nich má ďalšie výdavky, keď má ešte 2 dcéry, ktoré žijú na Slovensku, 3
vnukov, ktorých pravidelne navštevuje raz do mesiaca, s čím má spojené zvýšené výdaje. Po úhrade

povinných výdavkov mu zostáva na ostatné živobytie suma približne 5.000,- Kč na mesiac. Úvery,
pôžičky, životnú poistku si neplatí. Nevlastní žiaden majetok. Pred nastúpením na starobný dôchodok
bol evidovaný na úrade práce, poberal podporu v nezamestnanosti 11 mesiacov. Po uplynutí podpornej
doby nastúpil na starobný dôchodok. Kontakty s navrhovateľom nemajú žiadne a ani vzájomne po nich
netúžia. Nakoľko navrhovateľ potvrdil, že mal možnosť pokračovať v štúdiu aj diaľkovou formou, netrval

na vykonaní dopytu na Ministerstvo školstva SR, či vysoká škola na ktorej študuje navrhovateľ umožňuje
pokračovať v štúdiu, pokiaľ ide o magisterské štúdium aj diaľkovou formou. To, že sa navrhovateľ
rozhodol pokračovať v magisterskom štúdiu dennou formou svedčí len o tom, že tak urobil preto, aby
mohol od neho žiadať výživné a ďalej „vyťahovať“ peniaze. To, že sa matka navrhovateľa zadlžila, keď si
vzala stavebný úver a ďalší úver na rekonštrukciu kúrenia, potom čo predala byt v V. V. a kúpila si rodinný

dom O. F., nie je pre danú vec rozhodujúce, a nemá to ani logiku. Aj on si mohol kúpiť rodinný dom a
vziať si na kúpu hypotéku, čo by znamenalo, že by potom mohol platiť výživné, len napríklad v sume
10,- Eur mesačne z dôvodu zadlženia. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje i tým, že v spoločnej domácnosti
žije aj jeho stará matka, o ktorú sa stará matka navrhovateľa, má za to, že iste táto má nejaký dôchodok
a zrejme sa podieľa na výdavkoch v spoločnej domácnosti z tohto dôchodku. V prvom rade nesúhlasil

s obnovením vyživovacej povinnosti, ak by súd dospel k záveru, že sa obnovila vyživovacia povinnosť
jeho voči navrhovateľovi, tak žiadal rozhodnúť o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi
najviac v sume 50,- Eur mesačne.16. Z výpovede svedkyne L.. M. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. H.. X. U. XXX/XX, F., matky navrhovateľa súd
zistil,žetátomávyživovaciupovinnosťvočinavrhovateľoviajehobratoviU.,ktorýtiežštudujenavysokej
škole, súrodenci sú dvojičky. U. navštevuje prvý ročník magisterského štúdia na Technickej univerzite,

Drevárskej fakulte, Zvolen. Navrhovateľ študuje na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela Banská
Bystrica, prvý ročník magisterského štúdia, dennú formu, keď dennú formu štúdia navštevuje i syn U..
Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije v spoločnej domácnosti so synmi a so svojou matkou, ktorá má
87 rokov. Je zamestnaná, pracuje u I. E.F. F. V. V. ako metodik. Od 30.09.2016 je však práceneschopná.
Za mesiac október 2016 jej zamestnávateľ vyplatil len nemocenské dávky v sume 158,38 Eur. Zvyšok

nemocenských dávok za tento mesiac jej bol vyplatený Sociálnou poisťovňou. Od novembra 2016
poberá len dávky nemocenského poistenia, ktoré sú jej vyplácané Sociálnou poisťovňou. Popritom
poberá starobný dôchodok. Tento poberá v súčasnosti v sume 729,20 Eur mesačne. Predtým ho
poberala v sume 721,- Eur mesačne. Žiaden iný príjem okrem dávok nemocenského poistenia a
starobného dôchodku nemá. Je pravdou, že byt v V. V. predala, vyžadoval si to zdravotný stav jej otca,
keď rodičia žili na Č. V. a kvôli zdravotnému stavu sa neboli schopní o seba sami starať. Po predaji

bytu v V. V. za sumu 69.900,- Eur kúpila rodinný dom O. F. za sumu 140.000,- Eur, keď na zvyšok
kúpnej ceny požiadala o úver. Tento jej bol poskytnutý, spláca ho v čiastke v súčasnosti 668,89 Eur
mesačne. Predtým ho splácala vo výške 850,- Eur mesačne, keďže ho chcela splatiť skôr. Mesačné
splátky si znížila. Po zakúpení rodinného domu na F. musela doňho investovať do kúrenia. Na toto
si vzala spotrebný úver, ktorý spláca. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj jej ťažko chorá matka.

Rodičovský dom na Č. V. sa im doposiaľ nepodarilo predať. Jej matka hradí všetky výdavky spojené
s prevádzkou tohto domu. V tomto rodinnom dome na Č. V. nikto nebýva. Náklady mesačne tu činia
150,- Eur. Preto matka jej neprispieva na spoločnú domácnosť. Matka platí ešte v súvislosti s rodinným
domom na Č. V. i sumu 50,- Eur mesačne za dohliadanie nad týmto rodinným domom. Matka poberá
starobný dôchodok v sume 430,- Eur mesačne. Z tohto si hradí lieky v sume 130,- Eur mesačne. Preto

jej na domácnosť neprispieva. Nemá z čoho, po uhradení výdavkov na dom v Č. V. a po uhradení
výdavkov na lieky. Pokiaľ ide o pravidelné výdavky domácnosti, na plyn činia 131,- Eur mesačne, na
elektrinu 25,- Eur mesačne, na vodu 35,- Eur mesačne, na telefón 100,- Eur mesačne, poistka rodinného
domu činí 164,- Eur ročne. Pokiaľ uviedla výdavok na telefón 100,- Eur mesačne, je to výdavok na
telefón pre ňu a pre matku. Sama má vážne zdravotné problémy, do práce sa už zrejme nevráti. Okrem

rodinného domu O. F. vlastní spoluvlastnícky podiel v jednej polovici k rodinnému rodičovskému domu
na Č. V.. Druhou spoluvlastníčkou je jej sestra. Matka už z tohto rodinného domu nevlastní nič. Tiež
vlastní motorové vozidlo značky Renault, 9 ročné. Iný cenný hnuteľný majetok nevlastní. Pokiaľ ide o
výdavky navrhovateľa, hradí mu všetky výdavky spojené so štúdiom, ako aj s celkovým žitím. Výdavky
na stravu pre jedného zo synov, teda konkrétne i pre navrhovateľa činia od 250,- do 300,- Eur mesačne.

Pre obidvoch synov sú to náklady od 500,- do 600,- Eur mesačne na stravu. Zvýšené výdavky na stravu
sú preto, lebo obidvaja cvičia. Pokiaľ Z. navštevoval externú formu štúdia, nepamätala si, že by mal
nejakú pracovnú aktivitu. Raz bol týždeň alebo dva v Anglicku, aby sa zdokonalil v jazyku. Príspevok na
zaopatrovanie matky nepoberá. Nakoľko má vysoké mesačné výdavky, pomáha jej sestra, ktorá vie, že
majú zlú finančnú situáciu. Pomáha jej tak, že jej nakupuje potraviny. Peniaze jej nedáva.

17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.22. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť povinnej osoby
voči navrhovateľovi, ktorý je synom povinnej osoby bola zrušená na základe rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 20C/202/2015-41 zo dňa 29.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

22.10.2015. K zrušeniu vyživovacej povinnosti povinnej osoby voči navrhovateľovi došlo počnúc
dňom 30.09.2015. Týmto rozsudkom tak došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k.
8P/191/2012-461 zo dňa 01.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
14CoP/71/2014-532 zo dňa 11.03.2015 vo výroku o určenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa.
V zmysle tohto právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica povinná osoba voči

navrhovateľovi nemala vyživovaciu povinnosť odo dňa 30.09.2015. Ako vyplýva z dôvodov tohto
rozsudku, navrhovateľ toho času bol schopný sa sám živiť, navrhovateľ, ako i osoba povinná s návrhom
na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi súhlasili.

26. Navrhovateľ od dovŕšenia svojej plnoletosti dňom XX.XX.XXXX v máji 2013 maturitou ukončil

štúdium na Gymnáziu v Brezne. Po ukončení stredoškolského štúdia navrhovateľ pokračoval v príprave
na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Matej
BelavBanskejBystriciformouexternéhobakalárskehoštúdia.Tátoskutočnosťnebolamedziúčastníkmi
konania sporná, a napokon vyplynula i z vykonaného dokazovania, konkrétne z rozsudku Okresného
súdu Brezno č.k. 8P/191/2012-461 zo dňa 01.07.2014 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 14CoP/71/2014-532 zo dňa 11.01.2015. Navrhovateľ od 01.06.2013 nespĺňal ani jednu definíciu
nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. z dôvodu, že sa nepripravoval sústavne na
povolanie štúdiom a vo výkone zárobkovej činnosti mu nebránila žiadna choroba alebo úraz, keďže
síce pokračoval v štúdiu na vysokej škole, avšak externou formou štúdia, a preto nespĺňal definíciu
nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. po dátume 01.06.2013.

27. Navrhovateľ po ukončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia pokračuje vo vysokoškolskom
štúdiu na tej istej vysokej škole v II. stupni. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia o štúdiu Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici, Právnickej fakulty zo dňa 05.09.2016. Navrhovateľ pokračuje v II. stupni
vysokoškolského štúdia formou denného štúdia v akademickom roku 2016/2017 od 05.09.2016 s tým,

že predpokladaný termín ukončenia štúdia má určený na mesiac apríl 2018.

28. Nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do
dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne

pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

29. Nakoľko navrhovateľ sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, pričom
od 05.09.2016 pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou, spĺňa tak definíciu nezaopatreného
dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z., a preto povinná osoba má voči navrhovateľovi vyživovaciu

povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
kdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Navrhovateľ
vysvetlil pred súdom dôvody, pre ktoré pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou, odôvodnil
to jednak dĺžkou štúdia, ktorá dennou formou je kratšia, ako aj nákladmi na štúdium, ktoré predstavujú pri
externej forme magisterského štúdia ročný poplatok približne 970,- Eur, denná forma štúdia je bezplatná.

Podľa názoru súdu logicky tieto dôvody viedli navrhovateľa využiť ponúknutú možnosť pokračovať v II.
stupni vysokoškolského štúdia dennou formou.30. Povinná osoba má tak voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť, pričom „obnoveniu“ tejto
vyživovacej povinnosti podľa názoru súdu nie je prekážkou tá skutočnosť, že navrhovateľ pokračoval
v štúdiu externou formou, a istý čas počas tohto obdobia štúdia povinná osoba voči navrhovateľovi

nemala vyživovaciu povinnosť. Skutkové pomery od tohto času sa zmenili, navrhovateľ sa pripravuje
sústavne na budúce povolanie, nedosiahol 25 rokov veku, spĺňa tak definíciu nezaopatreného dieťaťa,
a tak povinná osoba má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Súd sa tak nestotožnil s názorom
povinnej osoby, že túto vyživovaciu povinnosť už nie je možné „obnoviť“.

31.Navrhovateľžiadalurčiťvyživovaciupovinnosťododňa05.09.2016,oddňaktoréhopodľapotvrdenia
vysokej školy pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou. V zmysle § 77 ods. 1 druhá veta
Zákonaorodine,výživnémožnopriznaťlenododňazačatiasúdnehokonania,vprípadeakideovýživné
na plnoletú osobu. V súdenej veci navrhovateľ podal návrh na určenie výživného dňa 10.11.2016.
Nakoľko je plnoletý, výživné mu nemožno priznať spätne odo dňa 05.09.2016, ale len od podania
návrhu na súd, teda odo dňa 10.11.2016, a to v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Preto súd

jeho návrh o určenie výživného v sume 300,- Eur mesačne za obdobie od 05.09.2016 do 09.11.2016
zamietol, priznal navrhovateľovi nárok na výživné len počnúc dňom 10.11.2016, kedy navrhovateľ podal
návrh na určenie výživného ako plnoletá osoba na súd. V posudzovanom prípade nejde o zmenu
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20C/202/2015 zo dňa 29.09.2015 vo výroku o zrušení
vyživovacejpovinnostipovinnejosobyvočinavrhovateľovi,keďžetýmtorozsudkombolatátovyživovacia

povinnosť zrušená, teda nejde o zmenu tohto súdneho rozhodnutia, ale v posudzovanom prípade o
nanovo určenie vyživovacej povinnosti povinnej osoby voči navrhovateľovi.

32. Navrhovateľ žiadal určiť výživné v sume 300,- Eur mesačne. Povinná osoba v prípade, že súd sa
nestotožní s jej názorom, že nedošlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti, súhlasila s určením výživného

pre navrhovateľa v sume 50,- Eur mesačne. Výška výživného bola tak medzi účastníkmi konania sporná.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie sústavne,
navštevuje dennú formu II. stupňa vysokoškolského štúdia. Nemá žiaden príjem. Je nemajetný. Povinná
osobatakakovyplynulozvykonanéhodokazovaniamávyživovaciupovinnosťokremnavrhovateľaivoči

bratovi navrhovateľa U. Y., ktorý je študentom vysokej školy a navštevuje 1. rok II. stupeň vysokej školy,
navrhovateľ a jeho brat sú dvojičky. Povinná osoba má voči bratovi navrhovateľa určenú vyživovaciu
povinnosť súdnym rozhodnutím v rozsahu 150,- Eur mesačne. Okrem navrhovateľa a jeho brata povinná
osoba nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Vykonaným dokazovaním sa nepotvrdili predpokladané
tvrdenia navrhovateľa o tom, že povinná osoba pracuje. Otec navrhovateľa je starobným dôchodcom.

Popri starobnom dôchodku nepracuje. Okrem starobného dôchodku nemá žiaden iný príjem. V roku
2016 tento poberal starobný dôchodok v Českej republike v sume 6.693,- Kč mesačne, po prepočte
247,70 Eur mesačne (1 Eur/27,021 CZK), keď takýto starobný dôchodok tento poberá i v roku 2017.
Popri starobnom dôchodku, ktorý poberá v Českej republike je poberateľom starobného dôchodku i v
SR. V roku 2016 tento poberal v sume 441,- Eur mesačne, v roku 2017 tento poberá v sume 449,20 Eur

mesačne.Vroku2016maltakpríjemzostarobnéhodôchodkuspoluvsume688,70Eurmesačne,vroku
2017 v sume 696,90 Eur mesačne. Je nemajetný. Žije sám. Povinné náklady uvádzal v čiastke 424,27
Eur mesačne (324,27 Eur mesačne + 150,- Eur mesačne). Suma 324.27 Eur predstavuje čiastku 8.762,-
Kč, a to po prepočte (1 Eur/27,021 CZK), čo sú náklady na bývanie, na poistenie a na telekomunikačné
služby. Suma 150,- Eur mesačne predstavuje výživné na syna U. Y.. Spolu to činí povinné výdaje na

mesiac 424,27 Eur. Nemá žiadne pôžičky, ani úvery nespláca.

34. Matka navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa i voči druhému synovi U. Y.,
ktorý sa pripravuje sústavne na budúce povolanie. Obidve deti žijú s matkou, v spoločnej domácnosti s
nimi žije 87 ročná stará matka navrhovateľa. Táto sa nepodieľa žiadnou finančnou sumou na spoločnej

domácnosti, tak ako uviedla matka navrhovateľa, ako svedkyňa. Matka navrhovateľa je zamestnaná,
pracuje u I.B. E. F. E., V. V.. Táto je od 03.10.2016 až doposiaľ PN. Má nárok na nemocenské vo výške
18,93468500 Eur za jeden kalendárny deň, čo pri priemernom počte kalendárnych dní v mesiaci 30
predstavuje nemocenské približne na mesiac v sume 568,- Eur. Okrem toho matka navrhovateľa je
starobnou dôchodkyňou a poberá starobný dôchodok, a to v roku 2017 v sume 729,20 Eur mesačne,

v roku 2016 to bolo v sume 721,- Eur mesačne. Za posudzované obdobie, teda od 10.11.2016 matka
v roku 2016 mala tak príjem zo starobného dôchodku a nemocenských dávok spolu v sume 1.289,-
Eur mesačne, v roku 2017 v sume 1.297,20 Eur mesačne. Ako svedkyňa vypovedala o nákladoch
štvorčlennej domácnosti tak, že ich uviedla v čiastke, pokiaľ ide o povinné náklady, 291,- Eur mesačne,keď v tomto je zahrnutý i výdavok na telefón 100,- Eur mesačne pre ňu a pre jej matku, k tomu ešte ročná
poistka za rodinný dom v sume 164,- Eur. Na stravu pre navrhovateľa mesačne uvádzala výdaje od 250,-
do300,-Eurmesačne,obdobnévýdajeuvádzalanastravuiudruhéhosynaU..Jevlastníčkourodinného

domu X. F., kde ako rodina obývajú tento dom. Pôvodný byt v V. V. odpredala za kúpnu cenu 69.900,-
Eur, ktorú sumu použila na zakúpenie rodinného domu X. F. za účelom vyriešenia otázky bývania aj
pre jej rodičov žijúcich pôvodne O. Č. V., o ktorých vzhľadom na vek a zdravotný stav bola nútená sa
postarať.Narodinnýdomnadoplatokkúpnejcenypoužilastavebnýúver,keďrodinnýdomO.F.kúpilaza
sumu 140.000,- Eur. Stavebný úver spláca v sume 668,89 Eur mesačne, pričom súd podotýka, že tento

stavebný úver matka čerpala už v septembri 2014, kedy rozhodoval krajský súd vo veci výživného na
navrhovateľa. Matka okrem toho spláca ďalší úver, ktorý dokladala, a to v čiastke 154,03 Eur mesačne,
ktorý čerpala v auguste 2016 za účelom rekonštrukcie kúrenia v rodinnom dome, ktorý si zakúpila.
Matka ďalej vlastní jednu polovicu rodinného domu X. Č. V., keď ide o rodičovský dom, na nákladoch
ktorého sa nepodieľa, pretože náklady na tento rodinný dom v celom rozsahu znáša jej matka. Matka
je spoluvlastníčkou tohto rodinného domu spolu so sestrou, ktorá sa tiež nepodieľa na nákladoch tohto

rodinného domu. Matka navrhovateľa poberá rodinné prídavky na dve deti, na navrhovateľa 23.52 Eur
mesačne, na brata navrhovateľa v rovnakej výške.

35. Navrhovateľ uvádzal spolu mesačné náklady pre seba v čiastke 475,- Eur, z čoho náklady na stravu
predstavujú 300,- Eur, náklady na cestovné 12,- Eur, na učebnice, skriptá v sume 15,- Eur, na šport 58,-

Eur, na kultúru 15,- Eur, na drogériu 15,- Eur, na telefón 20,- Eur a na oblečenie 40,- Eur.

36. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživné pre dieťa slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom zmysle, ale i k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých

pre dieťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je
rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, schopnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v
spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však súčasne závislé i od schopnosti a možnosti
rodičov. Toto prepojenie je v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd vychádza z
reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča.

37. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za posudzované obdobie matka navrhovateľa, ktorá má
tiež vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, i keď je práceneschopná, dosahuje mesačne príjem

v roku 2016 1.289,- Eur mesačne, v roku 2017 1.297,20 Eur mesačne oproti otcovi navrhovateľa,
ktorý v roku 2016 dosiahol mesačný príjem 688,70 Eur, a v roku 2017 696,90 Eur. Obidvaja rodičia
majú vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa i voči bratovi navrhovateľa, u otca navrhovateľa ako
povinnej osoby je táto určená súdnym rozhodnutím v rozsahu 150,- Eur mesačne. Povinná osoba,
otec navrhovateľa je starobným dôchodcom i matka navrhovateľa je starobnou dôchodkyňou, je popri

dôchodku stále však zamestnaná, od 03.10.2016 je práceneschopná a ako sama uvádzala v konaní
po ukončení dlhodobej PN mieni ukončiť pracovný pomer u svojho zamestnávateľa. Súd však pri
rozhodovaní o nároku navrhovateľa na výživné vychádzal zo skutkových okolností, aké sú tu v čase
vydania súdneho rozhodnutia, teda z reálneho príjmu matky. Na budúce prípadné zmeny pri tomto
rozhodovaní nebolo možné prihliadnuť. Matka navrhovateľa tak má podstatne vyšší príjem, ako osoba

povinná, otec navrhovateľa, keď matka navrhovateľa má príjem takmer dvojnásobný. Pokiaľ uvádzala
úverové zaťaženie mesačne spolu v sume 822,92 Eur z tohto príjmu, v tomto ohľade bolo dôvodné
prisvedčiť povinnej osobe a jej obrane, že každý z rodičov nevyhnutne musí zvážiť úverové zaťaženie,
pokiaľmávyživovaciupovinnosťvočinezaopatrenýmdeťom.Izustanovenia§62ods.5Zákonaorodine
vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka navrhovateľa má tak vyšší príjem,

a tak aj vo väčšom rozsahu je povinná podieľať sa na zabezpečovaní životných potrieb navrhovateľa.
Vzhľadom na zistený príjem povinnej osoby v posudzovanom období približne 700,- Eur mesačne
zo starobného dôchodku (688,70 Eur mesačne v roku 2016, 696,90 Eur mesačne v roku 2017) súd
dospel k záveru, že po zohľadnení povinných platieb povinnej osoby, ktoré mesačne predstavujú čiastku
424,27 Eur mesačne, v čom je zahrnutá i platba na výživné pre brata navrhovateľa v čiastke 150,- Eur

mesačne, nie je v schopnostiach povinnej osoby prispievať na výživu navrhovateľa viac než sumou 100,-
Eur mesačne. Po uhradení povinných výdavkov zostáva povinnej osobe približne na ostatné čiastka
272,63 Eur mesačne, pričom povinná osoba v nákladoch povinných ešte neuviedla náklady na svoju
stravu, na oblečenie, na hygienické potreby. Z čiastky 272,63 po zaplatení výživného v sume 100,- Eurnavrhovateľovi, tak povinnej osobe zostáva na zvyšujúce náklady čiastka približne 173,- Eur na mesiac
(172,63 Eur na mesiac). Za takéhoto skutkového stavu nie je potom v schopnostiach povinnej osoby
prispievať na výživu navrhovateľa vyššou čiastkou, než sumou 100,- Eur mesačne. Preto súd o nároku

navrhovateľa na výživné rozhodol tak, že povinná osoba je povinná prispievať na výživu navrhovateľa
výživným v sume 100,- Eur mesačne od 10.11.2016 ako bol podaný návrh, nad túto sumu potom súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný od 10.11.2016 do budúcna zamietol.

38. K nákladom navrhovateľa, ktoré vyčíslil, a ktoré vyčíslila jeho matka, pokiaľ ide o náklady na

bývanie, pretože z časti ide tiež o náklady navrhovateľa, navrhovateľ nepreukázal dôvodnú čiastku na
nákladoch na stravu 300,- Eur mesačne. Matka navrhovateľa síce ako svedkyňa pri výsluchu potvrdila
tento výdavok, ktorý uvádzala aj u druhého syna. Výdavky na stravu pre dvoch členov 4-člennej rodiny
od 500,- do 600,- Eur mesačne podľa názoru súdu nie sú reálne. Navyše matka súdu nevysvetlila z
akých finančných prostriedkov pokrýva tieto výdaje popri nákladoch na úvery spolu v čiastke 822,92 Eur
mesačne a pri stave, že jej matka sa na výdajoch v spoločnej domácnosti nepodieľa finančne. Podľa

názoru reálne náklady na stravu navrhovateľa, aj keď je plnoletým a športuje môžu predstavovať 150,-
Eur mesačne. Tiež pokiaľ ide o náklady na cestovanie navrhovateľa denne do školy K. F. Y. V. V. a
späť, keď ide priemerne o náklady 12,- Eur mesačne, v čom podľa navrhovateľa sú zahrnuté aj náklady
na MHD, tieto podľa názoru súdu nie sú dôvodné v celom rozsahu. Navrhovateľ v konaní pri výsluchu
potvrdil, že do školy môže cestovať i vlakom, a náklady pritom nevznikajú. Keďže je tu reálna možnosť

pre navrhovateľa cestovať denne do školy bezplatne, tento výdavok nie je dôvodný v celom rozsahu,
len v nákladoch na MHD, ktoré však navrhovateľ v tejto čiastke nešpecifikoval.

39. Výživné v sume 100,- Eur mesačne pre navrhovateľa síce nezodpovedá všetkým jeho odôvodneným
výdavkom, avšak vzhľadom na výšku starobného dôchodku povinnej osoby a vzhľadom na povinné

výdavky povinnej osoby nebolo možné určiť výživné pre navrhovateľa vo vyššej miere. Súd síce stanovil
výživné odlišne od brata navrhovateľa, ktorý študuje rovnako ako navrhovateľ na vysokej škole, pričom
sú i v rovnakom veku, a to z dôvodu, že výživné musí zodpovedať i zárobkovým, majetkovým a osobným
pomerom povinnej osoby. Ako súd už dôvodí zo starobného dôchodku, povinná osoba nie je schopná
podľa názoru súdu prispievať vyšším výživným pre navrhovateľa než čiastkou 100,- Eur mesačne.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 14CoP/71/2014 zo dňa 11.03.2015, určil rozsah vyživovacej
povinnosti povinnej osoby voči bratovi navrhovateľa v rozsahu 150,- Eur mesačne spätne od 29.11.2013,
keď bol zistený príjem povinnej osoby, teda otca navrhovateľa približne 18.028,- Kč mesačne, po
prepočte 649,- Eur mesačne pozostávajúci len z nemocenských dávok. Je pravdou, že tento prihliadol
aj na ostatné majetkové pomery povinnej osoby, predovšetkým na to, že povinná osoba nehnuteľný

majetok, ktorý pôvodne vlastnila, previedla na ďalšiu svoju dcéru, a bolo prihliadnuté i na to, že povinná
osoba pri ukončení pracovného pomeru, teda otec navrhovateľa vo výplate za mesiac august 2013 mal
vyplatené vysoké odstupné, ktoré nespotreboval a ušetril, ale všetky tieto skutočnosti boli zohľadnené pri
rozhodovaní o výške výživného pre U. Y., pri zistení príjmu jeho otca 649,- Eur mesačne, a pri zohľadnení
toho, že tento mal vyživovaciu povinnosť v tomto období len voči U.. V súčasnom období sa majetkové

pomery povinnej osoby, teda otca navrhovateľa nezmenili, a v podstate má obdobný príjem, len nepatrne
vyšší, a to 696,90 Eur mesačne, pričom mu pribudla vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi. Za
takýchto okolností potom súd napriek obdobným pomerom u navrhovateľa určil výživné len v rozsahu
100,- Eur mesačne.

40. Za obdobie od 10.11.2016 do 31.01.2017 vznikol povinnej osobe dlh na zročnom výživnom v sume
270,- Eur (za pomernú časť mesiaca november 2016, za mesiace december 2016 a január 2017).
Zročné výživné v sume 270,- Eur je povinná, povinná osoba vyplatiť navrhovateľovi do 30-tich dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil dlhšiu lehotu na vyplatenie zročného výživného, aby povinná
osoba mala dostatočný časový priestor na zabezpečenie si týchto finančných prostriedkov k doplateniu

zročného výživného.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nárok na náhradu trov konania. Žiaden z účastníkov konania nemal plný úspech vo veci.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).

Rozsudokvoveciachvýživnéhomožnonanávrhzmeniťalebozrušiť,aksazmeniapomery(§157CMP).