Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200422
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516200422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti

súdu o mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX Z. H., zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov otec: F. Z., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z. H., t.č. Q. XXX, XXX XX A., matka: I. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C. XX, XXX XX Z. H., zastúpená JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064
01 Stará Ľubovňa, konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I.Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/259/2010-126 zo dňa 31.1.2012 v
časti výživného tak, že toto výživné pre mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX zvyšuje zo sumy 40 eur mesačne na

sumu 45 eur mesačne, ktoré výživné je otec F. Z., nar. X.X.XXXX povinný platiť vždy do 25. ého dňa
toho ktorého mesiaca k rukám matky I. Z. počnúc dňom 8.2.2016.

II. Dlžné výživné za obdobie od 8.2.2016 do 30.9.2016 v sume 38,75 eur sa otcovi F. Z. p o v o ľ u
j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2016 domáhala zvýšenia
výživného na mal. syna Z., nar. X.X.XXXX zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Návrh
odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa bol mal. syn zverený do výchovy matke a
otec mal. dieťaťa bol zaviazaný platiť výživné k rukám matky vo výške 40 eur. Uviedla, že od rozhodnutia
o výživnom uplynuli 4 roky od vtedy sa zmenili pomery mal. dieťaťa, ktoré je už . žiakom 9. ročníka

základnej školy, zvýšili sa náklady na jeho starostlivosť. Matka
ďalej uviedla, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. C. s ktorým je
v súčasnosti na materskej dovolenke.

2. Súd uznesením č.k. 2P/12/2016-42 zo dňa 10.2.2016 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca vyzval
aby sa k návrhu, ktorý mu súčasne doručil vyjadril.4. Dňa 2.3.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie otca mal. dieťaťa, v ktorom uviedol, že
s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, poukázal na svoje osobné, majetkové a
zárobkové pomery, uviedol, že je invalidným dôchodcom, ktorý poberá v sume 209,90 eur, poberá

peňažný príspevok na ošatenie v sume 18,39 eur, ktorý súvisí s jeho zlým zdravotným stavom, od
polovice roka 2015 je držiteľom živnostenského oprávnenia - vyrába drobné darčekové predmety zo
slamy, šúpolia a drôtikov z ktorých mal príjem zhruba 10-15 eur mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k mal. Z., nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorej mesačne prispieva sumou 30 až 40 eur, okrem
toho sa polovičnou čiastkou 15 eur mesačne podieľa na školné a stravné, platí 45 eur na SIPO, má

náklady na prepravu cca 15 eur mesačne, spláca dlh z manželstva vo výške 10 eur, na telefón 10 eur.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 18.10.2016 sa otec mal. dieťaťa napriek tomu, že predvolanie mu
bolo riadne a včas doručené nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

6. Matka na pojednávaniach na podanom návrhu trvala, uviedla, že je v možnostiach otca platiť výživne
v ňou navrhovanej výške, pretože býva s p. A. a príjem ma vyšší ako deklaruje súdu. Opísala
svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Ďalej uviedla, že syn od septembra je žiakom 1.
ročníka strednej školy v Z. H. s čím súvisia zvýšené výdaje, len v mesiaci september v súvislosti so
zabezpečením školských pomôcok vynaložila sumu 100 eur. Matka zdôraznila, že otec sa so synom

kontaktuje veľmi málo, na výživu mu okrem stanoveného výživného na ktorom má dlh 105 eur ničím
neprispieva. šon

X. Na pojednávaní dňa17.5.2016 otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že
v jeho možnostiach by bola prispievať na výživu sumou nie vyššou ako 45 eur mesačne. Opísal svoje

osobné, majetkové a zárobkové pomery, poprel aby s p. A. tvoril pár.

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaniach navrhla výživné pre mal. Z. zvýšiť, poukázala na zmenu
pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré vyrástlo je v pubertálnom veku, ako aj skutočnosť, že príjem otca
sa od poslednej úpravy výživného zvýšil..

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, oboznámil sa s
obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj s obsahom spisu 4P/58/2011 na
základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/259/2010-126 zo dňa 31.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 13.2.2012 bolo manželstvo rodičov mal. Z. rozvedené, vo vzťahu k úprave práv a povinnosti rodičov
k mal. Z. na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa
zverené matke a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 40 eur mesačne.

11. V čase poslednej úpravy výživného matka bola samostatne zárobkovo činná osoba, pracovala pre

spoločnosť A. T. Z. s príjmom cca 400 až 500 eur mesačne. Spolu s mal. Z. bývala v rodinnom dome
svojich rodičov, ktorým na chod domácnosti prispievala sumou 150 eur mesačne.

12. V súčasnosti je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá od 1.6.2016, predtým poberala materský
príspevok v sume 261,20 eur. Do 1.12.2016 jej bude vyplácaná provízia od spoločnosti A. T. v rozpätí

od 100 do 120 eur mesačne. Dňa 13.11.2015 sa jej narodilo ďalšie dieťa C. A., ktorého otcom je A. A..
Od februára 2016 býva v nájomnom byte s mal. deťmi a A. A., za ktorý mesačne platí 240 eur.

13. Otec mal. Z. v čase poslednej úpravy výživného poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 107
eur a mal priznané kompenzácie v súvislosti s jeho zdravotným stavom, spolu s priateľkou býval v 2,5

izbovom byte, za ktorý mesačne uhrádzal sumu cca 150 eur, mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

14. V súčasnosti otec má priznaný plný invalidný dôchodok v sume 209,90 eur mesačne, v súvislosti
so zlým zdravotným stavom poberá kompenzačný príspevok na ošatenie v sume 18,39 eur mesačne,
taktiež má priznaný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu cca 8,5 hodín denne. Príspevok na

osobnú asistenciu vypláca osobám, ktoré mu osobnú asistenciu vykonávajú. Od mája 2015 vykonáva
podnikateľskú činnosť, z ktorej má mesačný príjem od 10 do 15 eur. Býva v podnájme v rodinnom
dome v obci Q., kde prispieva na SIPO sumou 40 eur mesačne, má náklady na lieky cca 20 eur
mesačne, prepravu cca 15 eur mesačne, ako aj náklady súvisiace so stravou, ošatením, hygienou.Podľa jeho tvrdenia pár s p. A., ktorá je matkou jeho druhého dieťaťa a ktorá mu súčasne vykonáva
osobnú asistentku netvorí.

15. V čase poslednej úpravy mal. Z. bol žiakom 6. ročníka základnej školy. V súčasnosti navštevuje
1. ročník strednej školy v Z. H., náklady súvisiace so začiatkom školského roka matka vyčíslila sumou
100 eur. Mal. Z. navštevuje posilňovňu, rád bicykluje, je zdravý.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú . schopné samé sa živiť.

18. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý

čas, spotrebované výživné sa nevracia.

23. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 217ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

27. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery..

28. Právne posúdenie vecí:

29. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa Z. zo sumy 40 eur
mesačne na sumu 100 eur mesačne.

30. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa právoplatne rozhodnuté vo februári 2012, teda pred
viac ako 4 rokmi.

31. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto
schopnosťzávisíodtoho,kedysadieťastávaspôsobilýmuhrádzaťsvojeodôvodnenépotrebyzodmeny

za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám
spoločnosti.32. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi

vlastnosťami.

33. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

34. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zníženie výživného pre mal. Z. nástupom na strednú školu
a tým, že jej pribudla ďalšie vyživovacia povinnosť v dôsledku čoho došlo u nej k poklesu príjmu.

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od februára 2012 došlo
k zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. Z., ktorý vyrástol, je v pubertálnom veku
a od septembra nastúpil na strednú školu. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, znížil sa jej
príjem, zvýšili náklady na bývanie. Otcovi mal. dieťaťa sa zvýšil príjem, zvýšili náklady súvisiace s jeho
zdravotným stavom a znížili náklady na bývanie.

36. V prejednávanej veci súd má za to, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie
výživného došlo na strane oprávneného mal. Z., ktorý od septembra 2016 začal študovať na strednej
škole. Táto okolnosť sama o sebe je dôvodom na zvýšenie výživného zo strany otca, a to aj s ohľadom
na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula už pomerne dlhá doba, viac ako 4 roky. Na

strane mal. Z. , ktorý vyrástol , sa úmerne veku podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho
odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo a pod. . Za daného stavu má súd za to, že
je potrebné výživné pre mal. Z. zvýšiť, i keď nie je možné s prihliadnutím na pomery otca návrhu vyhovieť
v celom rozsahu. .
37. Súd pri rozhodovaní o určení výživného za daných okolností musel zohľadniť potreby mal. Z. s

prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinného - otca, zvýšil na sumu 45,- eur mesačne (o 5 eur
mesačne).

38. Takto určené výživné sa javí ako odôvodňujúce schopnosti a možnosti povinného - otca. Príjem otca
je vo výške cca 240 eur (invalidný dôchodok, príjem zo živností a kompenzácie ťažkého zdravotného

postihnutia) do príjmu otca nemožno tak, ako to uvádza matka zahrnúť príspevok na osobnú asistenciu,
pretože tento príspevok nie je určený osobe zdravotne postihnutej ( v danom prípade otcovi mal. dieťaťa)
ale osobe, ktorá pre osobu zdravotne postihnutú vykonáva v rozsahu určenom v posudku úkony, na
ktoré jej bola osobná asistencia priznaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

39. Súd uznáva, že výživne v sume 45 eur mesačne je pre mal. Z. vzhľadom na výšku životných
nákladov nepostačujúce, avšak pri učení výšky výživného (zvýšení) súd musel vychádzať z
objektívnych schopnosti otca dieťaťa. Otec vzhľadom na jeho zdravotný stav, keďže má priznaný plný
invalidný dôchodok, objektívne nie je schopný dosiahnuť vyšší príjem na základe čoho by súd mohol
dieťaťu priznať aj vyššie výživné.

40. Súd má za to, že otec mal. Z. je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný len pre
plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 45 eur mesačne. Výdavky či iné náklady
nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné
má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky

výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže
plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené.

41. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 8.2.2016.42. Súd zároveň zaviazal otca mal. Z. zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 8.2.2016 do 30.9.2016 vo
výške 38,75 eur, ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur spolu s
bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

43. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného priznaného mesačného výživného o 5
eur čo za uvedené obdobie činí sumu 244,50 eur ( február 2016 - 3,75 eur, marec 2016 až september
2016, čo je 35 eur).

44. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti zvýšenia výživného nad sumu 45,- eur mesačne súd návrh zamietol
ako nedôvodný, a to z dôvodov uvedených vyššie..
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
2P/12/2016
- 8 -

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.