Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212061
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716212061.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, vo veci starostlivosti o maloletého Q. T. X.Š., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky,
dieťa rodičov matky Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX a otca T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. S. XXXX/XX, XXX XX D., toho času umiestnený v Ú. N. M. M. P. Ú. N. M. C. Y.Ň. B., K. X W.-XXX,
XXX XX A. A. X, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 03.10.2016, ktorý bol súdu doručený dňa 06.10.2016 sa navrhovateľ - otec
maloletého dieťaťa T. X., nar. XX.XX.XXXX domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd upravil jeho styk s maloletým synom Q. T. X., nar. XX.XX.XXXX, a to jednak formou telefonického
kontaktu s maloletým každú sobotu v čase, ktorý by vyhovoval matke maloletého Z. X., nar. XX.XX.XXXX
a jednak formou osobných návštev navrhovateľa zo strany maloletého v Ú. P. Ú. K.S. X, A. A., kde je

v súčasnosti navrhovateľ umiestnený, a to v rozsahu raz do mesiaca v nedeľu v trvaní dvoch hodín,
najmenej však v rozsahu jednej návštevy za dva mesiace.

2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okrem iného poukázaním na
skutočnosť, že jeho manželka Z. X. podala návrh na rozvod, čo on akceptuje, ale bráni mu v akomkoľvek
styku s jeho synom Q.N. T. X.. Navrhovateľ ju viackrát písomne vyzýval, aby mu dala maloletého k

telefónu, ale ona to tvrdohlavo odmieta a vyhráža sa mu, že si zadováži papier od psychológa pre syna,
len aby s ním nebol v akomkoľvek styku. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nemôže akceptovať skutočnosť,
že počas výkonu trestu odňatia slobody nebude v styku so synom, ktorého nadovšetko miluje, pričom
aj on jeho a sú na seba naviazaný, čo podľa navrhovateľa nedokáže matka maloletého uniesť a snaží
sa robiť úplne všetko len aby mu zabránila v styku s maloletým. Záverom svojho návrhu navrhovateľ
dodal, že na maloletého prispieva každý mesiac tak, ako to pošlú z finančného z jeho výplaty, a to už

od začiatku čo je vo výkone trestu odňatia slobody, teda od 04.08.2014.

3. Za účelom posúdenia aktuálnej situácie týkajúcej sa rodinných pomerov maloletého dieťaťa a jeho
matkysúdpožiadalmiestnepríslušnýÚradpráce,sociálnychvecíarodinyZvolenoprešetreniepomerov
v domácnosti matky maloletého dieťaťa. Dňa 24.10.2016 bolo súdu doručené písomné podanie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

zo dňa 24.10.2016 označené ako „VEC: Mal. X. Q. T., nar. XX.XX.XXXX - správa zo sociálneho
zisťovania. - Odpoveď na žiadosť.“ (ďalej len „správa“), z ktorej súd zistil nasledovné. Matka spolu s
maloletým dieťaťom žije v domácnosti svojich rodičov na adrese C. Č.. XX, kde má vytvorené veľmi
dobré podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Maloletý navštevuje 1. ročník Základnej
školy v A.. Matka maloletého chodila za navrhovateľom pravidelne skoro dva roky zvyčajne aj spolu s
maloletým, pravidelne posielala navrhovateľovi 30,- Eur mesačne, aby mal peniaze do bufetu, prípadne

na osobné potreby, pričom navrhovateľ jej posielal iba symbolické výživné na maloletého vo výške 3
- 4 Eur, a aj to nepravidelne. Podľa vyjadrenia matky maloletého sa navrhovateľ začal od istej dobysprávať zvláštne s tým, že jej písal listy, v ktorých naznačoval jej podozrenia z nevery, pričom však ona
počas obdobia výkonu trestu navrhovateľa nemala žiadnu známosť, chodila do práce a starala sa o
syna. Pri poslednej návšteve navrhovateľa v septembri tohto roku za prítomnosti maloletého navrhovateľ

búchal do stolu a kričal, načo maloletý reagoval takmer hodinovým plačom. Následná návšteva dňa
06.10.2016 bola už bez prítomnosti maloletého, avšak s rovnakým záverom, keď navrhovateľ sa opäť
rozčúlil a reagoval neadekvátne na návrh dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý
mu matka maloletého predložila, nakoniec musel zakročiť strážnik. Ďalej matka maloletého uviedla,
sa chce s navrhovateľom rozviesť, pričom ho neplánuje ďalej navštevovať v zariadení. Dodala aj to,

že po poslednej návšteve maloletého u navrhovateľa si maloletý pohoršil aj v škole, keď dostáva
poznámky za správanie s tým, že keď telefonuje navrhovateľ domov maloletý sa s ním rozprávať nechce.
Uvedené potvrdila aj stará matka dieťaťa z matkinej strany, ktorá ako jediná z celej rodiny komunikuje
s navrhovateľom, pričom už ani ona nechce v tomto kontakte pokračovať. Z pohovoru vykonaného s
maloletým vyplynulo, že tento chodieval za navrhovateľom, pričom sa na neho tešil, ale na poslednom
stretnutí, v dôsledku správania navrhovateľa, ktorý veľmi búchal do stola a kričal na matku, dlho plakal.

Od uvedeného momentu maloletý nebol s navrhovateľom v osobnom kontakte, pričom jemu to nechýba.
Na otázku, či chce aj naďalej chodievať za otcom krútil hlavou, že nie. Na otázku, či bude hovoriť s
otcom, keď zavolá, neodpovedal, schovával tvár a túlil sa k matke, povedal, že sa na neho hnevá.
Záverom matka uviedla, že nechce brániť kontaktu medzi otcom a maloletým, ale keďže ona sama už
neplánuje navrhovateľa kontaktovať a maloletý v súčasnosti odmieta s otcom telefonovať, nevie čo by

mala v uvedenej veci podniknúť. Po vykonaných pohovorov s matkou maloletého a maloletým orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately konštatoval, že maloletý je ešte vo veľmi útlom veku,
aby sa domáhal kontaktu s otcom, je naviazaný na matku a starých rodičov, ktorí sa o neho príkladne
denne starajú a nepociťuje žiadny nedostatok. Tiež je ovplyvňovaný (aj keď nepriamo) atmosférou
v domácnosti, ktorá zrejme dlhodobo nie je pozitívne naklonená osobe otca. Napokon bolo matke

maloletého poskytnuté sociálne poradenstvo v tom zmysle, že je v záujme dieťaťa, aby ho motivovala
ku kontaktu s otcom, nakoľko sa ich vzájomná väzba oslabí a dieťaťu sa bude v budúcnosti ťažšie
obnovovať tento vzťah.

4. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.),

neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o
rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

16. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú preukázané dôvody jeho nariadenia a ak je jeho nariadenie
nevyhnutné. Súdu musia byť známe také skutočnosti, ktoré odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov
účastníkov a dotknutých osôb a tieto musia zároveň odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Vo veciach starostlivosti o maloletých je v prípade nariadenia neodkladného opatrenia
potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z tohto dôvodu vyplývajúcu potrebu dočasnej úpravy práv a

povinností rodičov voči maloletým deťom, a to aj v prípade, ak by mala byť ohrozená, resp. narušená
ich riadna výchova. Nariadenie neodkladného opatrenia má len dočasný (predbežný) charakter. Pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia je primárna požiadavka rýchlosti, ktorá prevláda nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera

osvedčenia sa pritom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou potreby jej riešenia. Zákon z tohto
dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať
dokazovanie a rovnako tak nie je potrebné ani poznať vyjadrenie ostatných účastníkov (§ 329 ods. 1
C.s.p.).

17. Súd preskúmal návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, berúc pritom
do úvahy uvádzané skutočnosti v kontexte so zákonnou úpravou a zistil, že návrhu nie je možné
vyhovieť, nakoľko ho súd posúdil ako nedôvodný, v dôsledku čoho návrh zamietol. Vychádzajúc z
obsahu návrhu mal súd za to, že v prejednávanej veci neboli uvedené žiadne skutočnosti osvedčujúce
naliehavosť riešenia vzťahov rodičov k maloletému dieťaťu resp. skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to v tom zmysle, že starostlivosť o maloletého by bola
v súčasnosti ohrozená, resp. narušená do takej miery, že by bolo potrebné danú situáciu riešiť formou
neodkladného opatrenia tak, ako to otec maloletého dieťaťa navrhuje. K uvedenému záveru dospel
tunajšísúdvychádzajúcpritomnielenzoskutočnostíobsiahnutýchvnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia či správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 24.10.2016, ale aj zo skutočností vyplývajúcich zo spisového

materiálu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7P/1/2010 vo veci návrhu matky maloletého dieťaťa na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v rámci ktorého tunajší súd rozsudkom č.k.
7P/1/2010-24 zo dňa 10.03.2010 zveril maloletého Q. T. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky, keď otcovi T. X. uložil povinnosť prispievať na maloletého sumou 30 % zo sumy životného minimana nezaopatrené neplnoleté dieťa od 12.01.2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky
a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým synom každú
stredu, sobotu a nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Z odpovede

na lustráciu vykonanú súdom v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky súd
zistil, že navrhovateľ si v Ú. N. M. M. P. Ú. N. M. C. Y. B., K. X W.-XXX, XXX XX A. A. X odpykáva
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, ktorý mu bol uložený
Okresným súdom Zvolen rozsudkom č.k. 3T 6/2016-295 dňa 06.07.2016 za trestné činy úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR platí, že medzinárodné

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je
potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú
prednosť pred zákonmi. V nadväznosti na to treba poukázať na skutočnosť, že dňa 20.11.1989 bol v
New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť
dňom 06.02.1991 uverejnený ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.104/91

Zb. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko
úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa. Tie sú povinní chrániť tak, aby sa v každom prípade zabezpečil najlepší záujem dieťaťa, ktorý
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Výchova dieťaťa musí byť
zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu,
na aktívny život v dospelom veku a podobne. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov
Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom

pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa. Právo
styku detí s rodičmi vyplýva aj z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť
o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva
rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím
súdu na základe zákona. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sú reflektované aj v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že "je v záujme dieťaťa, aby udržovalo
rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov" (Gorgulu vs. Nemecko
- aplikácia no.74969/01), resp. "že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany
druhého rodiča" (Hansenova vs. Turecko -aplikácia no. 36141/97). Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného

Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 12 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory
slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí

venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Uvedený článok Dohovoru je v našom
právnom poriadku reflektovaný v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o rodine, ktorý je citovaný vyššie a z
ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletému musí byť vo veciach, ktoré sa ho týkajú poskytnutý priestor
na samostatné a slobodné vyjadrenie svojho názoru, ktorému treba prikladať relevanciu s ohľadom
na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Na tomto mieste považuje súd za potrebné upriamiť pozornosť

na zistenia, ktoré vyplývajú zo šetrenia vykonaného vo veci orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, ktoré tento formuloval vo svojej správe zo dňa 24.10.2016, a síce, že v súčasnosti nie
je v záujme maloletého Q. T. X.Š., nar. XX.XX.XXXX navštevovať navrhovateľa v ústave na výkon trestu
odňatia slobody, keď svoj nezáujem prejavil negatívnou odpoveďou na otázku zamestnanca orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, či chce aj naďalej chodievať za otcom. Rovnaký

záver možno vyvodiť aj s následnej reakcie maloletého na otázku týkajúcu sa jeho záujmu o telefonický
kontakt s navrhovateľom, hoci na ňu neodpovedal, keď si schovával tvár a túlil sa k matke, pričom však
povedal, že sa na neho hnevá. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že za súčasnej
situácie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa upraviť jeho styk s navrhovateľom formou neodkladného
opatrenia, ktorým by bol maloletý nútený proti svojej vôli navštevovať navrhovateľa v ústave na výkon

trestu odňatia slobody resp. s ním telefonicky komunikovať, nakoľko najlepší záujem dieťaťa má v tomto
prípade prednosť pred záujmom rodiča a je preto pre súd smerodajným. Na druhej strane však treba
podotknúť aj tú skutočnosť, že záver, ku ktorému dospel tunajší súd po posúdení skutočností zistenýchv prejednávanej veci nebráni navrhovateľovi v tom, aby návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom
počas výkonu trestu odňatia slobody formou neodkladného opatrenia podal opätovne.

18. Nakoľko súd posúdil návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh zamietol.
§ 360 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z. z.
§ 2 ods. 1, zák. č. 161/2015 Z. z.
§ 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 325 ods. 2 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 328 ods. 2 prvá veta zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 326 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z. z.
§ 328 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z.
Článok 5 zákona č. 36/2005 Z. z.

§ 43 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu, a to písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).