Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/928/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214204831
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214204831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľa: BECK FINANC, s. r. o., Bratislava, Rožňavská 1, IČO: 35 830 522, zast. Advokátskou
kanceláriou DVORECKÝ & BOHUNICKÝ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Lermontovova 18, IČO: 35 967
421, proti odporcovi: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. W., W. rad XXXX, o zaplatenie 872,92 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. januára
2015 č. k. 14C/509/2014-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 120 ods. 1 OSP, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §
100 ods. 1 veta prvá, § 101 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že
odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 14. 07. 2009 nájomnú zmluvu s následnou

kúpou prenajatej veci č. 29011776. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi dodaný objednaný tovar
v celkovej hodnote 942,92 eura. Za poskytnutý tovar sa odporca zaviazal zaplatiť prvú mimoriadnu
splátku nájomného vo výške 123 eur a zvyšnú časť ceny tovaru sa zaviazal uhradiť v mesačných
splátkach po 50 eur s dobou splatnosti 16 mesiacov. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola
v zmluve stanovená na deň 17. 11. 2010. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola

uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti
poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné
podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet

spotrebiteľov. Súd, poskytujúc ochranu odporcovi ako spotrebiteľovi v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. konštatoval, že nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na začatie konania dňa 13. 03.
2014, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá
začala plynúť najneskôr dňa 18. 11. 2010 (nasledujúci deň po konečnej splatnosti úveru) a uplynuladňa 17. 11. 2013). Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči odporcovi
z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP, a hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu

trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že návrh proti odporcovi bol podaný na Okresnom súde Komárno dňa 13. 03.
2004 a ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014, a

teda predmetné konanie je súdnym konaním, na ktoré sa nemôže vzťahovať uvedené novelizujúce
ustanovenie. Spätná účinnosť právnych noriem je pripustiteľná iba v prípadoch, kedy zákon
takúto spätnú účinnosť predpokladá. Opak by predstavoval závažné porušenie viacerých zásad, ktoré k
právnemu štátu neodmysliteľne patria, a to zásadu právnej istoty, legitímnych očakávaní, zákonnosti, ale
aj dodnes platnú zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Uvedené potvrdzuje i konštantná
ústavnoprávna judikatúra. Poukázal na nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ÚS 420/09 a IV.

ÚS 215/94, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky Pl. ÚS 16/95 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/20/2010. Je teda evidentné, že ustanovenie upravujúce postup súdu
v prípadoch premlčania spotrebiteľských právnych vzťahov nie je možné aplikovať aj na konania začaté
pred dňom účinnosti tohto ustanovenia, ale výlučne na konanie začaté dňom 01. 05. 2014 a neskôr.
Inštitút premlčania predstavuje oslabenie právneho nároku. Na existenciu právnych účinkov inštitútu

premlčania je s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 5 predmetného zákona, potrebné vznesenie
námietky premlčania účastníkom konania, čo potvrdzuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 M Cdo 8/2008. Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi zamietol bez toho, aby
odporca využil svoje procesné práva vyplývajúce mu z postavenia účastníka konania. Súd tak bez
rozporu zamietol žalobu ex offo. Podľa názoru navrhovateľa, súd nemôže v danom konaní ex offo

prihliadnuť na námietku premlčania, preto má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, keď zamietol návrh na začatie konania a prihliadol na
oslabenie právneho nároku navrhovateľa z úradnej povinnosti, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti
odporcovi domáhal vydania rozsudku, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
872,92 eura so zmluvnou pokutou 0,05% z 872,92 eura za každý deň omeškania od 15. 11. 2009 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne zo súm špecifikovaných v návrhu a trov konania na tom
skutkovom základe, že odporca s ním uzatvoril dňa 14. 07. 2009 nájomnú zmluvu s následnou kúpou

prenajatej veci č. 29011776. Na základe tejto zmluvy odporca obdržal objednaný tovar, ktorý sa zaviazal
zaplatiť jednou mimoriadnou splátkou vo výške 123 eur a 16 mesačnými splátkami po 50 eur. Odporca z
tejto sumy uhradil 70 eur, preto si podaným návrhom uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu, ako aj zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy a úrok z omeškania. Titulom náhrady trov konania si uplatnil
zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku

súdu prvého stupňa sa zaoberal námietkou navrhovateľa uvedenou v odvolaní a preskúmal ho len
z tohto dôvodu. Na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom odvolania navrhovateľa, k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - k aplikácii ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa odvolací súd dodáva nasledovné:

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou

demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však
nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a
nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na
skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne

významných cieľov verejnej moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny

predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr, ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa

predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,

pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv, alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej

úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010).

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal už

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015,
pričom mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť
na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu
tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015).Odvolací súd, vychádzajúc z názoru NS SR vysloveného v uvedenom rozhodnutí, mal za to, že pokiaľ
súd prvého stupňa vo veci ex offo aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., čo namietal
žalobca v odvolaní, postupoval správne, preto sa odvolací súd s takýmto právnym posúdením veci

súdom prvého stupňa stotožňuje. Na záver ešte poznamenáva, že v zmysle ustanovenia časť II bod 8
osobitných zmluvných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci pri omeškaní
so splácaním viac ako tri mesiace akejkoľvek splátky alebo jej časti sa stávajú zvyšné splátky splatnými,
teda premlčacia doba začala plynúť už skôr ako nasledujúcim dňom po konečnej splatnosti úveru, čo
však nič nemení na správnom závere súdu prvého stupňa, že nárok navrhovateľa je premlčaný.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.