Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/196/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212729
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:5712212729.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: T. B., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom T. XX, T., proti žalovanému: MONEY PLUS, a.s., IČO: 35 962 682, so
sídlom Palkovičova 217/16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 31.08.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri IUDEX, v konaní pred rozhodcom JUDr. Petrom Strapáčom, sp. zn.

i2980.3170.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský súd nebral absolútne na vedomie
žalobcove výhrady voči žalovanému, ktorý poskytuje úvery podvodným spôsobom, zavádza spotrebiteľa
a to tak, že nevyplatí výšku dohodnutého úveru ako sa uvádza v zmluve o úvere, ale 30 % z neho si
ponecháva ako údajnú zálohu pre prípad, že sa spotrebiteľ omešká so splátkami, pričom táto záloha
má byť použitá na vykrytie dočasného omeškania. Podľa žalobcu je táto údajná záloha použitá ako

pokuta v prípade omeškania sa so splácaním úveru. Na tento fakt poukázal pred rozhodcovským súdom.
Na základe toho žalovaný nezarába len na úrokoch ale aj protizákonným spôsobom, ktorý porušuje
práva a dobré mravy spotrebiteľa. Druhou námietkou bola skutočnosť, že pre žalovaného pracoval ako
obchodný zástupca, pričom v zmluve o obchodnom zastúpení bola dohoda, že v prípade jej ukončenia
bude žalobcovi jednorázovo vyplatená tzv. prémia, avšak túto prémiu mu doposiaľ nevyplatili aj keď o ňu
žalobca žiadal. Žalobca uviedol, že nebol pravda, že prevzal od žalovaného finančnú odmenu, čo mal
potvrdil podpisom dohody o ukončenie spolupráce a odovzdaním firemného mobilu. Na záver žalobca

uviedol, že po odpočítaní záloh, ktoré si žalovaný ponechal a nevyplatenej jednorázovej odmeny bol
jeho nedoplatok voči žalovanému vyrovnaný.

3. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že žalobca od 17.09.2008 do 18.12.2008 vykonával činnosť
obchodného zástupcu žalovaného. Záloha na splácanie úveru pre prípad neočakávaných okolností,
kedy by sa úver na čas nemohol splácať, predstavuje zmluvnú pokutu, pričom odkázal na čl. III bodu
3.4 zmluvy zo dňa 16.09.2008 a 17.01.2009. Vzhľadom na to išlo o preddavok na zaplatenie zmluvnej

pokuty, preto žalobca nebol uvádzaný do omylu ohľadom účelu použitia daného poplatku. Žalovaný
poukázal na to, že žiadna zo sankcii, ktoré boli uvedené v oboch zmluvách neboli súčasťou nárokov
uplatnených v rozhodcovskom konaní a preto nemožno z tohto dôvodu žiadať zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Uviedol, že žalobca porušil svoju povinnosť riadne a včas splácať svoj úver, pričom sa dostaldo omeškania s jednotlivými splátkami po dobu viac ako sedem dní, na čo žalovaný pristúpil k uplatneniu
zmluvnej pokuty podľa bodu 3.5 oboch zmlúv, pričom vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie žalobcu
presiahlo dobu jedného roka, preddavok na zmluvnú pokutu bol zúžitkovaný na zmluvnú pokutu. Ak

by žalobca riadne a včas plnil, preddavok na zmluvnú pokutu by mu bol vrátený. Žalovaný uviedol,
že rozhodcovský súd sa argumentmi žalobcu zaoberal a riadne vysvetlil ich vyhodnotenie a ich vplyv
na skutkový a právny stav sporu. Podľa žalovaného neboli tvrdenia žalobcu o tom, že mu nebola
vyplatená skutočná suma úveru, ničím podložené, pričom o opaku svedčí práve skutočnosť, že tak
ako rozhodcovský súd správne poznamenal, prevzatie plnej sumy úveru pri podpise zmlúv potvrdil

žalobca vlastnoručným podpisom oboch zmlúv, pričom žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť týchto
podpisov a svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Žalobca taktiež nevyužil možnosť
odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu podľa čl. III bodu 3.2 oboch zmlúv, ak by mu suma nebola
vyplatená v celosti. Žalovaný uviedol, že zmluva o obchodnom zastúpení bola ukončená na základe
výpovede zo dňa 18.12.2008. Uviedol, že z tvrdení žalobcu bolo možné dedukovať jednostranné
započítanie žalobcovej pohľadávky z titulu odmeny voči pohľadávkam žalovaného zo spotrebiteľských

úverov, avšak predpokladom pre započítanie pohľadávok je existencia platných pohľadávok a aktívny
jednostranný prejav vôle smerujúci k započítaniu. Ďalej uviedol, že žalobca si svoj nárok na výplatu
odstupného neuplatnil do jedného roka a toto právo mu zaniklo. žalovaný považoval žalobu za
nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol.

4. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie.

5.Súd§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí

pojednávanie.

6. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

7. Podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania,
ktoré vyhláseniu predchádzalo

8. Súd nariadil na deň 2.11.2016 pojednávanie, na ktoré sa strany sporu bez ospravedlnenia nedostavili,

a to aj napriek tomu, že mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Súd preto podľa § 180
C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu, na ktorom podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za
skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.

9. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa

16.09.2008, formuláru zmluvných podmienkach zo dňa 16.09.2008, prehľadu splátok úveru, zmluvy o
obchodnom zastúpení zo dňa 17.09.2008 spolu s prílohou č. 1, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
17.01.2009, formuláru o zmluvných podmienkach zo dňa 17.01.2009, prehľadu splátok úveru, potvrdení
o prevzatí zostatku preddavku na zmluvnú pokutu zo dňa 30.03.2011, rozhodcovskej žaloby zo dňa
17.01.2012,

ustanovenia do funkcie rozhodcu zo dňa 27.02.2012, oznámenia o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa
01.03.2012,výzvynazaplateniesúdnehopoplatkuzapodanierozhodcovskejžalobyzodňa06.03.2012,
výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie sa k žalobe, fotokópie doručenky o prijatí rozhodcovskej
žaloby žalobcom, žalobnej odpovede zo dňa 27.03.2012, vyjadrenia k žalobnej odpovedi zo dňa
09.05.2012, rozhodcovského rozsudku sp. zn. i2980.3170 zo dňa 11.06.2012, fotokópie doručenky

rozhodcovského rozsudku žalobcovi, fotokópie vodičského a občianskeho preukazu žalobcu, kópie
splátkového kalendáru, námietok žalobcu proti exekúcii EX 5456/2012,poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 06.02.2013 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 35Er 3337/2012-40 zo dňa
15.05.2013, čím vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré strany sporu navrhli a označili a za
preukázané mal nasledovné skutkové zistenia:

10. Žalovaný ako právnická osoba podnikateľ podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov a žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 16.09.2008
zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva č. 1“), predmetom ktorej bol záväzok žalovanéhoposkytnúť žalobcovi úver v sume 531,10 eura, ktorý bol žalobca povinný splatiť v 52 pravidelných
týždenných splátkach po 14,07 eura. Súčasťou tejto zmluvy č. 1 bola aj rozhodcovská doložka,
na základe ktorej si zmluvné strany dohodli právomoc rozhodcovského súdu - Stály rozhodcovský

súd pri IUDEX (ďalej len „rozhodcovský súd“), na riešenie sporov vzniknutých z predmetnej zmluvy.
Následne dňa 17.01.2009 strany sporu, v rovnakom zmluvnom postavení, uzatvorili ďalšiu zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva č. 2“), ktorej predmetom bol záväzok žalovaného poskytnúť
žalobcovi úver v sume 800 eur a záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť v 51 pravidelných
týždenných splátkach po 16,80 eura a poslednou splátkou v sume 240 eur. Rovnako aj v tejto zmluve

si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku v rovnakom znení ako v zmluve č. 1.

11. Žalovaný podal dňa 25.01.2012 na rozhodcovský súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby rozhodcovský
súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1 536,21 eura spolu s úrokmi z omeškania. Žalovaný svoju
žalobu odôvodnil tým, že žalobca si nesplnil svoje záväzky z oboch zmlúv, keďže nevrátil žalovaným
poskytnutý úver.

12. Žalobca k rozhodcovskej žalobe vo svojom vyjadrení zo dňa 27.03.2012 uviedol, že nikdy mu nebol
úver v sume 531,10 eura a v sume 800 eur poskytnutý, pričom odkázal na splátkový kalendár. Zároveň
dodal, že u žalovaného pracoval ako obchodný zástupca a ten mu nevyplatil odmenu podľa zmluvy.

13. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 09.05.2012 uviedol, že podpisom oboch
zmlúv žalobca potvrdil, že finančné prostriedky z oboch zmlúv žalobca prijal, pričom žalovaný k žalobe
priložil aj splátkové kalendáre, v ktorých bolo uvedené, koľko splátok žalobca žalovanému uhradil. K
nevyplatenej odmene uviedol, že tá nebola predmetom rozhodcovského konania.

14.Rozhodcovskýsúdrozhodcovskýmrozsudkomzodňa11.06.2012rozhodcovskejžalobežalovaného
v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1 536,21 eura spolu s úrokmi z
omeškania. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplývalo, že rozhodcovský súd vyzval žalobcu na vyjadrenie
sa k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní, poučil ho o možnosti vyjadriť sa k žalobe, o procesno-právnych
dôsledkoch,oznámilmumenorozhodcuapoučilhoomožnostivzniesťnámietku.Kvyjadreniamžalobcu

rozhodcovský súd uviedol, že išlo len o účelové tvrdenia bez produkovania akýchkoľvek dôkazov na ich
preukázanie. Žalobca ako obchodný zástupca žalovaného musel mať vynikajúcu vedomosť o obsahu
zmlúv a preto bolo podľa súdu pochybné, že by v takom prípade podpísal zmluvy aj napriek skutočnosti,
že by mu úver nebol vyplatený v plnej výške. Sám žalobca podpisom na zmluvách potvrdil prijatie úverov
v plnej výške. K otázke dlhu žalovaného z titulu obchodného zastúpenia mal súd za to, že žalobca

nepredložil v konaní jediný relevantný dôkaz, dokonca ani nekonkretizoval sumu, ktorú mu žalovaný mal
dlhovať a preto mal súd za to, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto dlhu žalovaného.

15. Žalobca predmetný rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 02.08.2012, pričom dňa 31.08.2012 podal
na súd žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 (ďalej len „zákona č. 244/2002 Z.z.“) Tento zákon upravuje rozhodovanie majetkových
sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych
vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

17. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

18. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

19.Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Z.z.žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodať

vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

20. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania
ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát
uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

21. Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku
nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40
písm. h).

22. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §

40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

23. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako
je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom

rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

24. Dôvody, pre ktoré sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušný súd
domáhať zrušenia rozhodcovského konania taxatívne vymenuváva ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z.z.(v znení účinnom v čase podania žaloby žalobcom). Tieto dôvody môžeme rozdeliť do
viacerých skupín.
Prvá skupina dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa týka právomoci rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť danú vec, teda napríklad ak by bol rozhodcovský rozsudok vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (keďže rozhodcovský súd nemôže rozhodovať

o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom
stave, veci súvisiace núteným výkonom rozhodnutí alebo veci, ktoré núteným výkonom rozhodnutí),
alebo ak by jeden z účastníkom rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá
zakladá právomoc rozhodcovského súdu prejednať spor alebo ak by rozhodcovský súd rozhodol o veci,
na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania by túto okolnosť

namietal.
Do druhej skupiny dôvodov možno zaradiť procesné pochybenia rozhodcovského sudu a to ak
bol rozhodcovský rozsudok vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo
rozhodcovský súd (teda ak je daná prekážka res iudicatae), alebo ak účastník rozhodcovského
konania, ktorý mal byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takýmto zástupcom zastúpený, resp. jeho

zástupca nebol na takéto zastúpenie splnomocnený a jeho úkony neboli ani dodatočne schválené (teda
ak bol daný nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka rozhodcovského konania samostatne konať
pred rozhodcovským súdom), alebo ak rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a
teda jedného z nich oslabil v možnosti uplatnenia alebo bránenia svojho práva.Tretia skupina dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa týka osoby rozhodcu a zahrňuje
prípade, ak sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol vylúčený pre
predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania nemohol nie bez svoje viny

dosiahnuť. Rovnako sem možno zaradiť aj prípad, ak bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným
činom rozhodcu (resp. aj účastníka konania alebo znalca), za ktorý bol právoplatne odsúdený.
Štvrtá skupina dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku zahŕňa zvýšenú ochranu spotrebiteľa,
keďže pre zrušenie rozhodcovského rozsudku stačí, ak pri rozhodovaný v rozhodcovskom konaní
boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo znamená, že stačí ak

rozhodcovský súd neposkytol takú ochranu spotrebiteľských práv spotrebiteľa, aká by mu mala
prináležať. Posledná skupina dôvodov, pre ktoré možno zrušiť rozhodcovský rozsudok korešponduje
s dôvodmi, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného predpisu (t.j. vtedy platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku), avšak ide o dispozitívne ustanovenie a preto si danosť
takéhoto dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu účastníci rozhodcovského konania v
rozhodcovskej zmluve vylúčiť.

25. Vcivilnomsporovomsúdnomkonanídôkaznápovinnosťstránsporu,tzv.dôkaznébremenospočíva
takmer vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy,
ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (§ 132, § 185
a nasl. CSP; do 01.07.2016 § 120 O.s.p.). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi

účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné
bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo
nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné
skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.

26. Žalobca ako dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol, že mu úver nebol poskytnutý
v plnej výške z dôvodu, že časť z neho si žalovaný ponechal ako údajnú zálohu, čo rovnako namietal
aj pred rozhodcovským súdom a druhým dôvodom bolo, že mu mal žalovaný vyplatiť odmenu, resp.
prémiu alebo odstupné z dôvodu ukončenia obchodného zastúpenia žalovaného žalobcom, čo rovnako

namietal už pred rozhodcovským súdom. Súd však musel konštatovať, že so všetkými námietkami
žalobcu sa vysporiadal už rozhodcovský súd vo svojom rozhodcovskom rozsudku, pričom ani jednu z
týchto námietok nemožno subsumovať ani pod jednu skupinu dôvodov, pre ktoré by bolo možné zrušiť
predmetný rozhodcovský rozsudok. Súd rovnako s rozhodcovským súdom musel skonštatovať, že ani
jedno zo svojich tvrdení žalobca nepreukázal a tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku,podanúžalobcomvlehote30dníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudku(rozsudokdoručený
dňa 02.08.2012, pričom žaloba bola o jeho zrušenie bola doručená súdu dňa 31.08.2012), ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p.
samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.