Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228367
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207228367.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci žalobcu: R.Q.
A., bytom A. XXX/X, E., zast. JUDr. Milanom Malatom, advokátom, Prievozská 4/B, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ E. A., bytom Na Ú. XXXX/XX, Bratislava, 2/ H.. D. P., B.., bytom
Na Ú. XXXX/XX, Bratislava, obaja zast. JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, Nám. Slobody 10,
Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 15. októbra 2008 č.k. 16C 239/2007-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, uzavretej dňa 06.10.2004 medzi
žalovanými 1/ a 2/ formou notárskej zápisnice sp. zn. N 495/2004,
Nz 73627/2004 pred notárkou D.. C. S., predmetom ktorej je bezodplatný prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 115
m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 28 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, parc. č.
XXXX, záhrady o výmere 484 m2, a rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X
a parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 7.878,- Sk (261,50 eur) na účet ich
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že dedením

po poručiteľke P. A. nadobudli on a žalovaný 1/ jej 1/2 podiel na nehnuteľnostiach, každý jednu
štvrtinu, pričom žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vyššie uvedenou
darovacou zmluvou na žalovanú 2/, o čom ho pred prevodom spoluvlastníckeho podielu neoboznámil,
a porušil tak svoju zákonnú povinnosť. Uviedol tiež, že nemá vedomosť o tom, že by bola žalovaná
2/ v čase prevodu osobou blízkou žalovanému 1/. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
odôvodnil tým, že určenie neplatnosti darovacej zmluvy bude mať za následok vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na to, že na žalovaného 1/

sa ohľadom daru povinnosť ponuky predkupného práva spoluvlastníkovi podľa ust. § 140 Obč. zák.
nevzťahovala, pretože žalovaná 2/ bola osoba blízka, keďže v čase uzatvorenia darovacej zmluvy žili
spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti, a niekoľko mesiacov po uzavretí darovacej zmluvy
uzavreli manželstvo, v ktorom žijú doposiaľ. Namietali aj nedostatok naliehavého právneho záujmu naurčení, keď mali za to, že i v prípade, že by súd návrhu vyhovel, právne postavenie žalobcu sa nezmení,
nakoľko žalovaný 1/ môže žalovanej 2/ ako svojej manželke darovať podiel na nehnuteľnostiach.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že Osvedčením o dedičstve sp. zn. 10D 635/99, Dnot 273/99
zo dňa 21.09.2000, právoplatným dňa 07.10.2000, nadobudli žalobca a žalovaný 1/ do vlastníctva
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, a to každý 1/4 v pomere k celku. Notárskou zápisnicou
sp. zn. N 495/2004, Nz 73627/2004 zo dňa 06.10.2004 uzavrel žalovaný 1/ so žalovanou 2/
darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach 1/4 k celku. Zistil tiež, že žalobca uzavrel dňa 14.07.2006 so žalovaným 1/ zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve o prevode podielu na nehnuteľnostiach pričom v čl. I bod 1a zmluvy konštatovali,
že je im známe, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, špecifikovaný v kúpnej zmluve o
prevode nehnuteľností (ktorej znenie je uvedené v čl. II zmluvy ako predmet prevodu) je v súčasnosti
predmetom dedičského konania po zosnulom O.. D. A., a v čl. I bod 1b konštatovali, že ku dňu
podpisu zmluvy má predávajúci (v tomto konaní žalovaný 1/) voči kupujúcemu (v tomto konaní žalobca)

záväzok, ktorý znie na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu vo výške 100.000,- Sk do
31.08.2006 v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu. V čl. I bod 2 písm. b zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že účinky zmluvy pominú ak predávajúci (žalovaný 1/) v dedičskom konaní podiel
na nehnuteľnostiach, resp. predmet prevodu špecifikovaný v kúpnej zmluve, nenadobudne. V čl. II
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností bude znieť tak, že

jej predmetom bude predaj a kúpa spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku na nehnuteľnostiach. Dňa
14.07.2006 uzavrel žalobca so žalovaným 1/ aj zmluvu o zabezpečovacom prevode spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia splnenia záväzku, ktorou dlžník (žalovaný 1/)
previedol v prospech veriteľa (žalobca) svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/4
k celku s tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok najneskôr do 31.08.2006, zostanú nehnuteľnosti

veriteľovi a zabezpečovacia funkcia prevodu podielu na nehnuteľnostiach na veriteľa sa mení na
uhradzovaciu. Dňa 14.07.2006 uzavrel žalobca so žalovaným 1/ aj zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
obchodného podielu spoločnosti NEUBAU - NOVOSTAV, s.r.o., za odplatu vo výške 100.000,- Sk s
tým, že nadobúdateľ (žalovaný 1/) uhradí prevádzajúcemu (žalobca) odplatu v hotovosti najneskôr
do 31.08.2006. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C 281/04-17 zo dňa 14.04.2005,

právoplatného dňa 21.06.2005 mal za preukázané, že bezdetné manželstvo žalovanej 2/ s I. E. P.,
uzavreté dňa 27.01.1990, bolo rozvedené. Ohľadom tvrdeného spolužitia žalovaných 1/ a 2/ vypočul
svedkov E.. I. R., O.. E. A., E. V., E.. Ľ. M. a H.. L. M..

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 140 veta prvá a § 116 Obč. zák., a § 80 písm. c) O.s.p., a dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vysvetlil podstatu inštitútu predkupného práva, a zdôraznil, že
spoluvlastník môže svoj podiel odplatne alebo bezodplatne previesť na blízku osobu, a že Občiansky
zákonník vymedzuje okruh blízkych osôb, pričom za blízke osoby sa považujú aj druh a družka.
Výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ viedli od júna
2002 spoločnú domácnosť, a následne dňa 25.06.2005 uzavreli manželstvo, v ktorom žijú doposiaľ. Z

uvedenéhovyvodil,žeodžalovaného1/nemožnopožadovať,abysvojspoluvlastníckypodielponúkolna
kúpužalobcovi.Dospelpotomkzáveru,žeuzavretímdarovacejzmluvymedzižalovaným1/ažalovanou
2/ nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, keďže išlo o prevod blízkej osobe v zmysle ust. §
116 Obč. zák. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobu zamietol, bolo nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Podrobne vysvetlil, kedy je určovacia žaloba

prípustná, a aké východiská je potrebné zobrať do úvahy pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Dospel k záveru, že rozhodnutím súdu o neplatnosti darovacej zmluvy
by právne postavenie žalobcu ostalo nezmenené, nakoľko žalovaný 1/ by sa stal opäť spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 1/4, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy, a mohol by svoj spoluvlastnícky
podiel opäť previesť na žalovanú 2/, teraz už svoju manželku.

5. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy by si
mohol uplatniť svoj nárok zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, resp. by mohol opätovne
rokovať so žalovaným 1/ o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu. Medzi žalobcom a žalovaným
bolo dňa 14.07.2006 uzavretých viacero zmlúv, jednak zmluva o prevode obchodného podielu, zmluva

o zabezpečovacom prevode spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a zmluva o budúcej kúpnej
zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, z obsahu ktorej (čl. I bod 1 písm.
a/) ustálil, že predmetom kúpnej zmluvy mal byť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorý je
predmetom dedičského konania po poručiteľovi O.. D. A.. Vyvodil, že rozhodnutím súdu o neplatnostidarovacej zmluvy by si teda žalobca nemohol uplatniť svoj nárok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
pretože jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorý bol v čase uzatvárania
zmluvy ešte len predmetom dedičského konania, a podiel, ktorý už bol prejednaný v dedičskom konaní

po poručiteľke P. A..

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný
úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.878,- Sk. Skonštatoval, že im vznikol nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 12.678,- Sk (6.339,- Sk x 2) za štyri úkony právnej služby

po 1.172,- Sk, a to prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 07.05.2008, účasť na pojednávaní
dňa 30.04.2008 a 15.10.2008, s režijným paušálom 4 x 190,- Sk a 19 % DPH vo výške 891,- Sk, bol však
viazaný návrhom právneho zástupcu odporcov, ktorý vyčíslil trovy právneho zastúpenia nesprávne.

7.Protitomutorozsudkupodalžalobcavčasodvolanie,ažiadalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal

s otázkou jeho dobromyseľnosti a okolnosťami, za ktorých mu malo byť oznámené, že žalovaná 2/
je blízkou osobou žalovaného 1/. Keďže žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzavreli v roku 2005 manželstvo,
domnieval sa s poukazom na ochranu nadobudnutých práv a zároveň na dobré mravy, že žalovaný
1/ ho mal informovať o skutočnosti, ktorá zásadne ovplyvnila jeho právne postavenie ako podielového
spoluvlastníka. V tejto súvislosti tak, ako už v konaní pred súdom prvej inštancie, poukázal na to, že

dňa 14.07.2006 uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve o prevode spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach v znení ako je v zmluve uvedené, a v rovnaký deň uzatvorili aj zmluvu
o zabezpečovacom prevode spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Mal za to, že úmyselným
konaním došlo k vážnemu a neprimeranému zásahu do jeho práv a chránených záujmov vyplývajúcich
zo samotnej podstaty ust. § 140 Obč. zák. Následne podrobne vysvetlil konštrukciu zákonného

predkupného práva, a zdôraznil, že ak pôvodný spoluvlastník toto nerešpektoval a svoj spoluvlastnícky
podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol spoluvlastníkovi, je tento
právny úkon, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, neplatný, ak sa neplatnosti oprávnení
spoluvlastníci dovolajú. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým,
na základe čoho mal on usúdiť, že žalovaná 2/ je blízkou osobou žalovaného 1/, keď ani svedkovia

svedčiaci v prospech žalovaných nijako nepreukázali opak, teda že on musel o tejto skutočnosti vedieť.
Uviedol, že ani jeden zo svedkov mu nebol známy. Zastával názor, že z týchto dôvodov mu mal žalovaný
1/ ponúknuť ofertu alebo aspoň ho písomne informovať, že popri ňom ako oprávnenej osobe vystupuje
žalovaná 2/ ako osoba blízka. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať prejudiciálnou
otázkou, či môže mať žalovaná 2/ z právneho hľadiska postavenie manželky v pôvodnom manželstve

a zároveň byť družkou žalovaného 1/ a požívať zákonné výhody predkupného práva s tým, že zároveň
nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré odporuje účelu ust. § 140 Obč. zák. Súd prvej
inštancie sa mal podľa jeho názoru zaoberať tiež otázkou stretu dvoch zákonných predkupných práv,
keďže na jeho strane pristupuje k zákonnému predkupnému právu súbeh založený zmluvami zo dňa
14.07.2006, z čoho vyvodil prioritu svojho zákonného predkupného práva. V tejto súvislosti poukázal

opätovne na zmluvy, ktoré uzavrel so žalovaným 1/ dňa 14.07.2006 a zdôraznil, že povinnosť ponúknuť
spoluvlastnícky podiel druhému spoluvlastníkovi vyplýva priamo z dikcie zákona. Zo všetkých týchto
skutočností dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj tým, či konanie žalovaného
1/ nenapĺňa predpoklady ust. § 42 Obč. zák., teda odporovateľného právneho úkonu domnieval sa, že zo
strany žalovaného 1/ k takémuto správaniu došlo tým, že vedel, že v čase keď už žil so svojou družkou

ako manželkou dal predmetné dedičstvo ako zábezpeku svojich dlhov, ktoré mal v tom čase voči nemu,
čím sa chcel zbaviť zodpovednosti a povinnosti uhradiť svoj dlh. Uviedol, že žalobou vo veci samej sa
domáha určenia, že darovacia zmluva zo dňa 6.10.2004 je voči nemu neúčinná, nakoľko jej dôsledku
došlo ku kráteniu jeho majetku.

8. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť, a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. S právnym názorom súdu prvej
inštancie súhlasili, keď mali za to, že dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil. Zotrvali na
názore, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, keďže
jeho právo už bolo porušené, a žalobou sa domáha len odstránenia následkov, teda plnenia. Nesúhlasili

s poukazovaním žalobcu na prípadný rozpor s dobrými mravmi, keď v tejto súvislosti vysvetlili, že v čase,
keď žalovaná 2/ žila so žalovaným 1/ bola síce ešte vydatá za iného muža, avšak ich manželstvo bolo len
formálne. Poukázali na to, že v konaní bolo svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi jednoznačne
preukázané, že žalovaní spolu žili ako druh a družka už od júna 2002 v spoločnej domácnosti, a tedaaj v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, pričom následne po rozvode žalovanej
2/ sa zosobášili. Považovali za nepochybné, že boli a doposiaľ sú v zmysle Občianskeho zákonníka
osobami navzájom blízkymi. Mali tiež za to, že ani v prípade vyhovenia žalobe by sa právne postavenie

žalobcu nijak nezmenilo, pretože žalovaný 1/ by sa stal opäť podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
a svoj spoluvlastnícky podiel by mohol opäť darovať žalovanej 2/, teraz už ako svojej manželke. Žalobca
by teda nemal predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu, a ani by si nemohol uplatniť svoj nárok
zo zmluvy o zabezpečovacom prevode spoluvlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázali tiež na to,
že zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 14.07.2006 s týmto konaním nesúvisia,

keďže predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorý
bol v čase jej uzatvorenia a doposiaľ je predmetom ešte stále prebiehajúceho dedičského konania po
poručiteľovi O.. D. A., a nejedná sa teda o spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaný 1/ zdedil po P. A., a
ktorý previedol darovacou zmluvou na žalovanú 2/.

9. Odvolací súd uznesením č.k. 4Co 64/2009-110 zo dňa 30.10.2009 odvolanie žalobcu odmietol

ako podané oneskorene. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením č.k.
5Cdo 241/2010-145 zo dňa 09.11.2010 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co
64/2009-110 zo dňa 30.10.2009 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd
dospel opätovne k záveru, že žalobca podal odvolanie oneskorene a uznesením č.k. 4Co 84/2011-157
zo dňa 26.04.2013 ho odmietol. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.

5Cdo 258/2013-171 zo dňa 27.01.2016 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co
84/2011-157 zo dňa 26.04.2013 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s tým, že nakoľko
nebolomimorozumnýchpochybnostípreukázané,žeknedoručeniufaxompodanéhoodvolanianedošlo
vinou technického zariadenia súdu, o čom žalobca nemohol mať vedomosť, odmietnutím odvolania
odňal odvolací súd žalobcovi možnosť konať pred súdom. Krajský súd v Bratislave bol týmto právnym

názorom dovolacieho súdu viazaný.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa ust. § 116 Obč. zák. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ust. § 140 Obč. zák. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil,
keď aplikoval ust. § 116 a § 140 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil. Svoje rozhodnutie v časti, v
ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy pre údajné

porušenie predkupného práva žalobcu, tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to malo na mysli
v čase rozhodnutia platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016). V odôvodnení
svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého
dôvodu k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal zisteným

skutkovým stavom, a vyvodil správny záver, že žalovaný 1/ mohol bez ohľadu na predkupné právo
žalobcu ako spoluvlastníka svoj podiel previesť na žalovanú 2/, keďže vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že žalovaná 2/ je manželkou, a v čase uzatvorenia žalobou napadnutej darovacej zmluvy
bola družkou žalovaného 1/, teda jeho blízkou osobou. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa plne
stotožnil aj odvolací súd.

13. Napriek tomu, že odvolací súd ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby, a to pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, vyhodnotil ako nesprávny, dospel k záveru, že i
keď súd prvej inštancie neposúdil právny záujem žalobcu správne, nemá to vplyv na vecnú správnosťnapadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie, ako je uvedené vyššie, žalobu riadne po vecnej
stránke prejednal, vykonal dokazovanie, ustálil skutkový stav, tento právne posúdil a vyvodil správny
záver o nedôvodnosti žaloby, pretože predkupné právo žalobcu nebolo porušené.

Odvolací súd považuje na vysvetlenie problematiky za potrebné uviesť, že spoluvlastník, ktorý je
oprávnený z predkupného práva podľa ust. § 140 Obč. zák., má pri porušení povinností zo strany
spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či sa bude žalobou domáhať vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Obč. zák.),

alebo sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka, a ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať
sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, pričom žalobe
vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161
ods.3O.s.p.),alebosaprípadneuspokojístým,žemuzostávapredkupnéprávovočinadobúdateľovi.Je

teda na oprávnenom spoluvlastníkovi, ktoré z týchto riešení zvolí. V danom prípade žalobca uprednostnil
špeciálnu úpravu nároku v zmysle ust. § 40a Obč. zák., a podal určovaciu žalobu o neplatnosť právneho
úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo, pričom naliehavý právny záujem odôvodnil
tým, že určenie neplatnosti darovacej zmluvy bude mať za následok vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností.Žalovanívodvolanítvrdilineexistenciujehonaliehavéhoprávnehozáujmuargumentujúc,

že nakoľko právo žalobcu už bolo porušené, žalobou sa domáha len odstránenia následkov, teda
plnenia. S argumentom, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnený už nemá naliehavý
právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Obč. zák. nemožno
súhlasiť. Naopak, rozsudok, ktorým by súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa
nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto

právnym úkonom, čo samo osebe zakladá naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu.

14. V posudzovanej veci nebolo sporné, že ako žalobca, tak aj žalovaný 1/ nadobudli dedením po P.
A. spoluvlastnícky podiel na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach, a to každý z nich jednu štvrtinu

z celku (nadobudnutie dedičstva bolo osvedčené v roku 2000). Taktiež nebolo sporné, že žalovaný 1/
previedol svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou na žalovanú 2/. Žalobca žiadal určiť neplatnosť
darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými, keď tvrdil, že bolo porušené jeho zákonné predkupné
právo. Súd prvej inštancie žalobu zamietol po tom, čo mal vykonaným dokazovaním, a to výsluchmi
žalovaných a svedkov ako i listinnými dôkazmi za preukázané, že žalovaní spolu od roku 2002 žili

v spoločnej domácnosti ako druh a družka, a v roku 2005 uzavreli manželstvo. Dospel k záveru,
že žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na osobu mu blízku, a preto nemusel žalobcovi
svoj podiel ponúknuť, a jeho predkupné právo neporušil. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil.
Predkupné právo totiž spoluvlastník nemá, ak druhý spoluvlastník prevádza svoj spoluvlastnícky podiel
blízkej osobe (ust. § 140 Obč. zák.). Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ boli v čase uzatvorenia darovacej

zmluvy (06.10.2004) blízke osoby, druh a družka, a že dňa 25.06.2005 uzavreli manželstvo (po tom,
čo bolo pôvodné manželstvo žalovanej 2/ dňa 21.06.2005 právoplatne rozvedené), bola v konaní
jednoznačne preukázaná. Napokon, ohľadom zisteného skutkového stavu, hodnotenia dôkazov a
záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná 2/ bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy blízkou
osobou žalovaného 1/, žalobca v odvolaní nevzniesol žiadne konkrétne námietky, okrem toho, že o ich

druhovskom pomere nevedel. Súdu prvej inštancie však vytkol, že sa mal zaoberať tým, či mohla mať
žalovaná 2/ z právneho hľadiska postavenie manželky v pôvodnom manželstve a zároveň byť družkou
žalovaného 1/ a požívať zákonné výhody predkupného práva, a či nejde o konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré odporuje účelu ust. § 140 Obč. zák. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že žiadny
rozpor s dobrými mravmi v konaní žalovanej 2/, ktorú ako svoju družku obdaroval žalovaný 1/ nezistil.

Skutočnosť, že žalovaná 2/ bola v čase, keď žila v druhovskom pomere so žalovaným 1/ a kedy jej
žalovaný 1/ daroval spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, vydatá za iného, nemá na ustálenie
záveru, ktorý jednoznačne vyplynul z vykonaného dokazovania, a síce, že žalovaní 1/ a 2/ boli v tom
čase blízkymi osobami, žiadny vplyv. V konaní bolo totiž preukázané, že manželstvo žalovanej 2/ bolo
len formálne, neplnilo svoju funkciu, manželia nemali deti, nežili v spoločnej domácnosti, a manželstvo

trvalo „na papieri“ do času, kedy sa žalovaní 1/ a 2/ rozhodli svoj druhovský pomer zmeniť na manželský.
Na druhej strane bolo tiež preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka,
teda osoby blízke od roku 2002, a že ich blízky vzťah spečatili v roku 2005 manželstvom. Odvolacísúd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, potom žiadny rozpor s dobrými
mravmi nezistil, napokon, žalobca ho ani netvrdil a nepreukazoval, ale len žiadal sa ním zaoberať.

Skutočnosť, že žalobca o tom, že žalovaná 2/ je blízkou osobou žalovaného 1/, ako tvrdí v odvolaní,
nevedel, a ani v konaní vypočutí svedkovia podľa jeho názoru nepreukázali, že o nej mal alebo musel
vedieť, nemá žiadny vplyv na správne posúdenie, že jeho predkupné nemohlo byť porušené, nakoľko
žiadne predkupné právo v čase uzatvorenia napadnutej darovacej zmluvy nemal. Občiansky zákonník v
ust. § 140 jednoznačne stanovuje, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu má spoluvlastník predkupné

právo len vtedy, ak nejde o prevod blízkej osobe. Nemôže preto obstáť ani odvolacia námietka žalobcu,
že nakoľko o blízkom vzťahu žalovaných nevedel, mal mu žalovaný 1/ spoluvlastnícky podiel ponúknuť
alebo ho aspoň písomne informovať, že popri ňom ako oprávnenej osobe vystupuje žalovaná 2/ ako
osoba blízka. V prvom rade je totiž potrebné si uvedomiť, že žalovaná 2/ ako osoba blízka nevystupuje
popri žalobcovi ako osobe oprávnenej, pretože vzhľadom na to, že žalovaný 1/ previedol spoluvlastnícky
podiel na žalovanú 2/, teda na osobu blízku, nie je žalobca ako spoluvlastník oprávnený z predkupného

práva. Zákon tiež spoluvlastníkovi prevádzajúcemu podiel na blízku osobu neukladá povinnosť o tom
informovať ostatných spoluvlastníkov. V posudzovanej veci tiež nedošlo k žiadnemu stretu dvoch
zákonných predkupných práv, ako sa mylne domnieva žalobca. Odvolaciemu súdu v súvislosti s touto
argumentáciou zostáva len zopakovať, že žalobca vzhľadom na prevod spoluvlastníckeho podielu na
blízku osobu žiadne predkupné právo nemal. Nemohol potom mať ani ním tvrdené prioritné predkupné

právo.

Sústavné poukazovanie žalobcu na zmluvy, ktoré so žalovaným uzatvoril v roku 2006, teda cca dva
roky po napadnutej darovacej zmluve, nemá pre posúdenie prejednávanej veci žiadnu relevanciu,
keďže predmetné zmluvy so sporom o neplatnosť darovacej zmluvy vôbec nesúvisia. Ak potom žalobca

namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal neúčinnosťou právneho úkonu darovacej zmluvy voči
nemu, odvolací súd uvádza, že neúčinnosťou darovacej zmluvy sa súd prvej inštancie nemal dôvod
zaoberať, keďže žalobca sa žalobou vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy nedomáhal (domáhal
sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy). Argumentáciu o neúčinnosti napadnutej darovacej zmluvy
voči žalobcovi preto odvolací súd vyhodnotil ako s vecou nesúvisiacu a nedôvodnú. Napokon, v

tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemal žalobca voči
žalovanému žiadnu pohľadávku, a ani existenciu pohľadávky netvrdil, preto sa jeho argumentácia
ohľadom neúčinnosti darovacej zmluvy javí tiež ako zmätočná.
15. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.878,- Sk (261,50

eur), dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je
i v tejto časti správny. Nakoľko žalobca ohľadom výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie náhrady trov
právneho zastúpenia žalovaným v odvolaní ničím neargumentoval, a nenamietal ani právne posúdenie
ani výšku žalovaným priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol podľa v čase rozhodnutia

účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu žalovaných v konaní, vec posúdil po právnej stránke
správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, pričom výška priznaných trov je v súlade s výškou
žalovanými účelne vynaloženými a uplatnenými trovami na ich právne zastúpenie.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1

C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
boli v odvolacom konaní plne úspešní.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).