Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/318/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412223757
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412223757.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: B. U., bytom G. J., R. XX,
proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122
711, právne zastúpený: advokát JUDr. Ernest Botka, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, o určenie
neplatnosti uznesenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa

04. marca 2016 č.k. 6C/418/2012-175, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. 04. 2016 č.k.
6C/418/2012-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie zatavil konanie a

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 203,64 eura. Po právnej
stránke napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, ods. 2 a § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016,
ďalej len „OSP“). Samotné rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca na pojednávaní dňa 04. 03. 2016
uviedol,ženávrhnazačatiekonaniaberiespäť,žalovanýsospäťvzatímsúhlasilažiadalpriznaťnáhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu konanie zastavil. O trovách

konania,ktorépriznalžalovanému,rozhodolpodľa§146ods.2OSPtak,žepriznalžalovanémunáhradu
trov konania v sume 203,64 eura. Dôvodil tým, že žaloba bola podaná dôvodne a bola vzatá späť pre
správanie žalobcu, ktorý žalobu zobral na pojednávaní dňa 04. 03. 2016 späť. Z tohto dôvodu
priznal podľa tohto ustanovenia žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby po 60,07 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia vo veci zo dňa 16. 08. 2013,
účasť na pojednávaní dňa 08. 10. 2013) s tým, že ku každému úkonu právnej služby prináleží režijný

paušál v sume 7,81 eura. Tieto trovy právneho zastúpenia priznal podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods.
1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala 1/13
výpočtového základu, ktorý v roku 2013 bol 781 eura, predstavuje sumu 60,07 eura.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nepriznanie náhrady trov
konania žalobcovi, vytýkal mu, že konal zaujato, bez zistenia skutkovej veci a nebral ohľad, že žalovaný
zamlčal nové stanovy. Namietal, že v uznesení zo dňa 19. 04. 2013 nepriznal náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov a nevie, akým právom po troch rokoch zmenil presvedčenie, žalovaný tak
môže ďalej zdierať členov, poctivých platiteľov družstva. Keďže si zakúpil nové stanovy, tak si konanie
žalovaného overil a preto žalobu v plnom rozsahu stiahol. Zástupca žalovaného náhradu trov konania

nežiadal, čo je uvedené i v zápise z konania súdu. Ak by žalovaný nezamlčal stanovy z 2011, tak by
sa vôbec nekonalo. Žiada, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume99,50 eura. Po doručení opravného uznesenia, žalobca opätovne podal písomné podanie, označené
ako „opravné odvolanie“, ktoré je obsahovo zhodné s pôvodným odvolaním, avšak s tým rozdielom, že
žalobca žiada priznať náhradu trov konania v sume 105,50 eura.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že konanie muselo byť zastavené z
vôle žalobcu, bolo zapríčinené jednostranným rozhodnutím žalobcu. Preto bolo správne, že súd na
tento prípad aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, keď žalobca bez toho, aby si preveril skutkový a
právny stav najmä právny režim, ktorý v tom čase platil, požadoval na žalovanom vyslovenie neplatnosti

uznesenia, ktoré prijali vlastníci bytov v bytovom dome, kde bol žalovaný správcom. Od začiatku
poukazoval aj na to, že v tomto spore nebol žalovaný pasívne legitimovaný a jednak došlo k zmene
stanov družstva a to už predtým, ako vlastníci bytov na predmetnej schôdzi o danej problematike
rozhodovali a hlasovali, čo sa nepáčilo žalobcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť po tom, čo súd prvej inštancie vydá opravné uznesenie.

4.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranoukonania
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Nová právna úprava stanovuje, že súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne len o

nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov konania rozhoduje vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozhodnutia. Právna úprava platná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rovnako
predpokladalarozhodnutiesúduotrováchkonaniavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,avšakzároveň
aj s vyčíslením sumy náhrady trov konania.

11.Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ale aj ustanovenia § 256 ods. 1 CSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie, je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej strana konania, ktorá mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania, vynaložených na účelné uplatňovanie alebobránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania, však podľa OSP, naopak zásadne žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania(§146ods.1písm.c)OSP).Výnimkuztejtovšeobecnej
zásady predstavovalo ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov

uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto
ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Taktiež ustanovenie § 256 ods. 1 CSP opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Ak dôjde k zastaveniu

sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného, žalobca.

12.Z vyššie uvedeného dôvodu, za situácie, že žalobca vzal svoju žalobu späť, dôvodiac iba tým,
že ak by vedel, že žalovaný má nové stanovy, žalobu by nepodal, jednoznačne zavinil zastavenie
konania,ktoráskutočnosťzakladážalovanémumáprávonanáhraduvšetkýchtrovpotrebnýchnaúčelné
uplatnenie svojho práva. Pred podaním žaloby bol žalobca povinný si riadne zistiť skutkový a právny
stav veci a až následne sa domáhať na súde neplatnosti uznesenia, avšak na základe platných stanov.

Odvolací súd iba poznamenáva, že sám žalovaný v priebehu celého konania považoval žalobu žalobcu
za bezdôvodnú, poukazujúc práve na nové stanovy žalovaného.

13.Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o priznaní
náhrady trov konania žalovanému, majúc za preukázané, že žalobca svojim konaním, späťvzatím žaloby

bezdôvodne, zavinil zastavenie konania a preto podľa § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanému nárok na
náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania, preto ako vecne správne,
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň, poukazujúc na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v plnom
rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého uznesenia v tejto časti, preto ďalej na dôvody súdu
prvej inštancie iba poukazuje.

14.Žalobca v podanom odvolaní nenamietal samotnú výšku priznanej náhrady trov konania, s touto
výškou sa odvolací súd taktiež stotožnil, ako aj s jej odôvodnením súdom prvej inštancie.

15.Žalobca v podanom odvolaní, taktiež v doplnenom „opravnom“ odvolaní žiadal priznať náhradu trov

konania jemu dôvodiac, že si túto náhradu trov konania uplatnil, na rozdiel od žalovaného, ktorý náhradu
trov konania nežiadal. Zároveň poukázal na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19. 04. 2013, v
ktorom súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

16.Odvolací súd, k týmto dôvodom uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní iba poznamenáva, že nie
sú opodstatnené a dôvodné. Už v tomto uznesení, odvolací súd konštatoval vecnú správnosť priznania
náhrady trov konania žalovanému z dôvodu, že žalobca svojvoľne, bezdôvodne, zobral žalobu späť a
teda nie pre správanie žalovaného, iba v ktorom prípade by mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný žiadnym spôsobom, ani svojim správaním nezavinil, že konanie bolo zastavené (sám žalobca

zobral žalobu späť), preto bolo potrebné konštatovať, že úspešným konaním a teda oprávneným na
priznanie náhrady trov konania, bol žalovaný a nie žalobca.

17.Žalobcom uvádzaným uznesením zo dňa 19. 04. 2013 (č.k. 6C/418/2012-45), bolo súdom prvej
inštancie pôvodne odmietnuté podanie žalobcu z dôvodu jeho neurčitosti, nejasnosti a je pravdou,

že v tomto prípade súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetné uznesenie však bolo vydané na začiatku konania, keď účastníkom jednak trovy konania
nevznikli a jednak ustanovenie vtedy platného § 146 ods. 1 písm. c/ OSP (odmietnutie podania sa
svojim účinkami rovnalo zastaveniu konania) takúto úpravu trov konania prikazoval. Toto uznesenie bolo
odvolacím súdom zrušené a súdu prvej inštancie bolo nariadené vo veci konať (uznesenie zo dňa 21. 06.

2013 č.k. 5Co/185/2013-53). Súd prvej inštancie následne vo veci konal, boli realizované pojednávania
(žalovanému preto opodstatnene vznikli trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia),
až v konečnom dôsledku žalobca svoju žalobu na pojednávaní dňa 04. 03. 2016 zobral žalobu späť
dôvodiac, že ak by vedel, že v tom čase platili nové stanovy žalovaného, tak by žalobu ani nepodával.Zároveň na tomto pojednávaní žalovaný, zastúpený právnym zástupcom, súhlasil so späťvzatím žaloby
a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný si náhradu trov konania ani
neuplatnil, preto nevychádzajú z pravdivo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a sú s ním

v rozpore. Z tohto dôvodu odvolací súd tieto námietky žalobcu, uvedené tak v podanom odvolaní, ako
aj v doplnenom odvolaní, považoval za účelové a neopodstatnené.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).