Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1003/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413228974
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413228974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
B. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. č. XXX, zastúpená JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou,
so sídlom Piešťany, Kukučínova 11, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava,
Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, o náhradu škody spôsobenej na zdraví, o odvolaniach žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. júna 2015 č. k. 17C/30/2013-270
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 15.617 eur a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 57 eur p o t v r d z u j e .

V časti úroku z omeškania z priznanej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako
aj v napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania z bolestného, v časti náhrady trov konania, trov
konania štátu a súdneho poplatku za návrh z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
za bolesť vo výške 15.617 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 9.432 eur od

01. 09. 2013 do 15. 02. 2015, ako aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 539,60 eura od 01. 09. 2013 do 16. 04.
2015, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 854 eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 854 eur od 17.
04.2015dozaplateniazastavil.Vozvyšnejčastisúdžalobuzamietol.Ďalšímvýrokomuložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania 4.087,45 eura, k rukám právnej zástupkyne
žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného súčasne zaviazal zaplatiť na účet súdu

trovy štátu vo výške 530,28 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom rozhodnutia
zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 937,02 eura a 16,50
eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 489, § 100 ods. 1, § 102 ods. 1, § 104, § 106 ods. 1, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 písm. a/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 2 ods. 1, 2,
§ 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, § 96 ods. 1, 2 OSP, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V danom prípade
mal súd preukázané, že nárok žalobkyne je dôvodný. Na základe predložených lekárskych záznamov,
ako aj z oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla z 18. 05. 2010 a predložených lekárskych posudkov z 06. 03. 2013 mal súd preukázané, žežalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 01. 05. 2010 na ceste III./563 medzi obcami X. a H., ktorá bola
spôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlazn.Citroën-XantiaTD,EČV:NZXXXDC,ktoréhodržiteľom
bol Y.. T. I., nar. XX. XX. XXXX, manžel žalobkyne, ktorý mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu o

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlač.8905010447sdobouplatnostiod
13. 06. 2009 do 12. 06. 2010, podstúpila dlhotrvajúcu liečbu skomplikovanú prebiehajúcim tehotenstvom
anáslednýmpôrodom,pričomutrpelaťažkézranenia,atomnohonásobnéporaneniaviacerýchorgánov,
pomliaždenie a otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a pľúc, vnútrobrušných orgánov, mnohopočetné
tržné rany, hematómy, zlomeninu ľavej hornej a ľavej dolnej končatiny, pričom v uvedenom čase bola

v 21. týždni tehotenstva. Žalobkyňa bola hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové
Zámky na oddelení ARO v období od 01. 05. 2010 do 04. 05. 2010 a na oddelení traumatológie v období
od 04. 05. 2010 do 12. 05. 2010. Dňa 27. 06. 2012 boli žalobkyni operačne extrahované Kirschnerové
drôty, AO dlahy a AO skrutky z predkolenia a lakťa a následne ošetrujúci lekár dňa 06. 03. 2013
vyhotovil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom ohodnotil poškodenie na
zdraví, liečenie a odstraňovanie následkov dopravnej nehody, pričom bolestné hodnotil počtom bodov

600 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 230. V rámci likvidácie škodovej udalosti
žalobkyňa predložila žalovanému doklady k poistnej udalosti dňom 12. 03. 2013, a to kópiu lekárskych
správ a prepúšťacej správy, uznesenie Okresného dopravného inšpektorátu a lekárske posudky o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Na základe predložených dokladov a po doložení
doplňujúceho neurologického vyšetrenia žalovaný poskytol žalobkyni plnenie vo výške 1.538 eur za

sťaženie spoločenského uplatnenia za pol. 335a - 50 bodov a 432b) 50 bodov vo výške 15,38 za 1 bod
a oznámením o plnení zo 04. 10. 2013 poskytol plnenie vo výške 1.538 eur za sťaženie spoločenského
uplatneniazapol.257a)vpočte100bodov,t.j.15,38eurza1bod.Čosatýkabolestného,žalovanýtento
nárok považoval za premlčaný, keď podľa jeho názoru subjektívna premlčacia lehota mala uplynúť dňom
01. 11. 2012. Listom zo dňa 16. 08. 2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na mimosúdne vysporiadanie

odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V rámci súdneho konania boli súdu
predložené posudky MUDr. Stanislava Mlynárika o hodnotení náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia z 15. 05. 2013, v ktorom hodnotil pol. 335a) a 432b) spolu počtom bodov 100, zhodne
ako boli hodnotené v posudku z 06. 03. 2013 a posudok z 01. 10. 2013, kde hodnotil položku 257a)
počtom bodov 100. Následne zo stany žalovaného bolo súdu dňa 12. 05. 2014 predložené hodnotenie

bolestného, ktoré hodnotil spolu počtom bodov 550 zhodne s už predloženým posudkom zo 06. 03.
2013 v položkách 223), I.2), I 133a), I. 138c), I. 76), I. 107a) I. 198d). Položku I.9a) prehodnotil na
položku 10a) zlomenina klenby lebečnej - spánkovej kosti vpravo bez vtlačenia úlomkov a ohodnotil
počtom bodov 35 a položku 106a) prehodnotil na 106b) zlomeninu priečneho výbežku 7. krčného
stavca a ohodnotil počtom bodov 35. Položku 164b) nehodnotil a dôvodil, že ide o výkon vopred

predpokladaný a je zahrnutý v základnej sadzbe za osteosyntézu. Žalovaný sa v konaní bránil tým,
že výber osteosyntetického materiálu bolo možné vykonať už skôr a mal za to, že zdravotný stav
žalobkyne vo vzťahu k bolestnému bolo možné považovať za ustálený najskôr dňom ukončenia liečenia,
t.j. 01. 11. 2010 a z tohto dôvodu považoval nárok žalobkyne za premlčaný. Žalovaný otázku ustálenia
zdravotného stavu považoval za odbornú a navrhol v konaní pribrať znalca. Z tohto dôvodu, ako aj z

dôvodu rozporu v ohodnotení jednotlivých položiek bolestného a výšky náhrady za bodové hodnotenie
bol uznesením zo dňa 08. 09. 2014 do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo farmácia, chirurgia
a traumatológia, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 50/2014 dňa 04. 12. 2014. V danom prípade
mal súd zo znaleckého posudku č. 50/2014, ako aj jeho doplnenia vyjadrením znalca MUDr. Gustáva
Škodáčka na pojednávaní preukázané, že lekár definitívne vydáva bodové ohodnotenie o bolestnom až

po ustálení zdravotného stavu poškodeného, pričom rôzne zranenia majú rôznu dobu a priebeh liečby a
zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, keď všetky zranenia, čo sa týka hodnotenia
zdravotného stavu, možno považovať za ustálené, pričom v konkrétnom danom prípade liečba zranení
poškodenej bola ovplyvňovaná jej tehotenstvom, poškodená mala poranenú chrbticu, piaty driekový
stavec, po tomto poranení bola 3 mesiace pripútaná k lôžku bez včasnej liečby poškodeného nervu

a bez jeho vyšetrenia, vzhľadom na tehotenstvo, až po odstránení osteosyntetického materiálu bola
poškodená s časovým oneskorením vyšetrená až 09. 05. 2013, kde v závere lekárskej správy sa
uvádza poúrazové poškodenie tvárového nervu vľavo a kedy prvýkrát dostala liečbu za účelom inervácie
tvárového nervu a bola jej doporučená rehabilitácia. Znalec sa vyjadril, že najzávažnejším zranením
žalobkyne, čo sa týka zdravotného stavu, bolo poškodenie tvárového nervu a z tohto titulu určil okamih

ustálenia zdravotného stavu žalobkyne na účely hodnotenia bolestného na august 2013 s poukazom
na posledné vyšetrenia a liečbu súvisiacu s poškodením tvárového nervu. Znalec zároveň potvrdzoval,
že výber osteosyntetického materiálu je súčasťou liečenia daného zranenia. Osteosyntetický materiál
býva odstránený až po úplnom zahojení zlomeniny, rozcvičení postihnutej končatiny a priľahlých kĺbov,po obnove atrofovaných svalov a úplnom zhojení poškodených mäkkých štruktúr končatín a kĺbov. Pri
zlomenine horného konca píšťaly a predkolenia a pri zlomenine kondylu ramennej kosti s vykĺbením
v ramennom kĺbe sa osteosyntetický materiál vyberá 1-2 roky po prvej operácii. V danom prípade

uvedený materiál komplikácie nespôsoboval s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade prišlo k
neúmyselnému predĺženiu doby liečenia a doby zhojenia zlomenín s poukazom na to, že žalobkyňa bola
tehotná a následné šestonedelie spomalilo proces hojenia rán, čo v danom prípade je fyziologickým
procesom. Znalec sa vyjadril, že v konkrétnom prípade lehota 2 rokov medzi vložením a vybratím
osteosyntetického materiálu z lakťa a predkolenia pacienta nebola neštandardnou ani výnimočnou. V

zmysle § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa o škode ako o majetkovej ujme určeného
druhu a rozsahu, objektívne vyčísliteľnej v peniazoch za účelom uplatnenia nároku na náhradu škody
na súde, dozvedela najskôr po výbere osteosyntetického materiálu a následnom vyhotovení znaleckého
posudku dňa 06. 03. 2013. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania a následného výsluchu
znalca, súd ustálil, že posúdenie otázky, kedy možno považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený,
je nezávislé od vyjadrenia lekára, ale treba ho posudzovať vždy v konkrétnom prípade, berúc do

úvahy celý priebeh liečby, všetky zranenia, ktoré žalobkyňa vytrpela, ovplyvnené jej tehotenstvom a
následným šestonedelím a s tým spojeným hojením kostí a z tohto dôvodu zdravotný stav žalobkyne
pre účely hodnotenia bolestného bol ustálený až v auguste 2013 po ukončení liečebného procesu
súvisiaceho s liečením poškodeného tvárového nervu, kedy neurologickým vyšetrením bolo potvrdené
trvalé poškodenie tohto nervu a od ktorej doby začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Súd priznal

žalobkyni náhradu za bolesť za 970 bodov v zmysle znaleckého posudku č. 50/2014 z 04. 12. 2014,
pričom nárok žalobkyne na náhradu bolestného vznikol ustálením jej zdravotného stavu, t. j. v auguste
2013, pri hodnote 1 bodu - 16,10 eur v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva č. S02873-
OL-2013 zo 04. 04. 2013, ktoré opatrenie nadobudlo účinnosť dňom 31. 05. 2013. Čo
sa týka ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre účely hodnotenia nároku na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia, súd, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ako aj záznamu z neurologického
vyšetrenia zo 07. 08. 2013 a skutočnosti, že poúrazová porucha tvárového nervu vľavo je ťažkého
stupňa a trvalého charakteru s poukazom na jej liečenie a s poukazom na najzávažnejšie zranenie,
považoval súd zdravotný stav žalobkyne za ustálený až od augusta 2013, pričom žalobkyni priznával
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 250 bodov (po prehodnotení položky 257a na 257b

v zmysle znaleckého posudku zo 04. 12. 2014) pri hodnote 1 bodu 16,10 eur v zmysle opatrenia
Ministerstva zdravotníctva č. S02873-OL-2013 zo 04. 04. 2013, a to v časti rozdielu medzi uhradenou a
neuhradenou sumou nároku žalobkyne. Súd zamietol návrh žalovaného na kontrolný znalecký posudok,
resp. výsluch znalca MUDr. Mlynárika, pretože nevzhliadol rozpory vo výpovedi znalca MUDr. Gustáva
Škodáčka, pretože znalec na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2015 podrobne vysvetlil, kedy možno

považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený a vyjadril sa aj k jej najzávažnejšiemu zraneniu, pričom
znalec pacientku, na rozdiel od znalca MUDr. Mlynárika, pre účely vyhotovenia znaleckého posudku v
decembri 2014 vyšetril. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný uznal v časti nárok žalobkyne na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a vyplatil jej náhradu vo výške 3.076 eur za 200 bodov
a následne dňa 16. 04. 2015 náhradu vo výške 854 eur, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti a

v časti príslušného úroku z omeškania v zmysle § 96 odsek 1 OSP zastavil. V zmysle § 517 odsek 2
Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie úroku z omeškania v časti bolestného zo sumy 9.432 eur, t. j. z pôvodne žalovanej
sumy z dôvodu, že až doplňujúcim znaleckým posudkom č. 50/2014 zo 04. 12. 2014 došlo
k zmene bodového ohodnotenia bolestného a následne k pripusteniu petitu žaloby, pričom súd úrok z

omeškania priznával od 01. 09. 2013 (t.j. až po ustálení zdravotného stavu žalobkyne do 15. 02. 20015,
t. j. do dňa právoplatnosti uznesenia zo 06. 02. 2015 pod sp. zn. 17C/30/2013-223,
ktorým súd pripustil zmenu petitu žaloby, vychádzajúc zo znaleckého posudku zo 04. 12. 2014). Úrok z
omeškania v časti sťaženia spoločenského uplatnenia súd priznal žalobkyni zo sumy 539,60 eura, t. j.
zo sumy pôvodne žalovanej v žalobe od 01. 09. 2013 (až po ustálení zdravotného stavu žalobkyne) do

16. 04. 2015, t. j. do času, kedy žalovaný uhradil pomernú časť nároku a vo zvyšnej časti súd poukázal
opätovne na skutočnosť, že až znaleckým posudkom zo dňa 04. 12. 2014 došlo k zmene bodového
hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto žalovaný nemohol byť v omeškaní
s platením požadovaných nárokov, ktorých výška predtým nebola známa a z tohto dôvodu súd žalobu
vo zvyšnej časti úroku z omeškania zamietol. V zmysle § 148 odsek 1 OSP súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyplatením odmeny znalcovi za vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 473,94 eura z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nové Zámky
a ktoré boli znalcovi priznané uznesením zo dňa 14. 01. 2015 pod sp. zn. 17C/30/2013-215 a trovy
za účasť znalca na pojednávaní vo výške 56,34 eura z rozpočtových prostriedkov okresného súdu,priznané znalcovi uznesením z 28. 05. 2015 pod sp. zn. 17C/30/2013-256. V zmysle § 2 odsek 2 zákona
č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,
pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná a v zmysle § 4 odsek 2 písmeno ch) zákona č. 71/92 Zb. o

súdnych poplatkoch od platenia súdneho poplatku oslobodená. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 odsek 3 OSP a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, pretože v konaní mala len
nepatrný neúspech. Trovy konania žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 10 úkonov
právnej pomoci - príprava a prevzatie veci z 18. 11. 2013, písomné podanie na súd z 03. 12. 2013,
vyjadrenie k podaniu žalovaného z 28. 02. 2014, vyjadrenie k znaleckému posudku z 22. 02. 2015, účasť

na pojednávaní dňa 27. 03. 2014, 15. 05. 2014, 07. 08. 2014, 08. 04. 2015, 20. 05. 2015 a 19. 06. 2015
po 320,34 eura, 2 x 7,81 eura režijný paušál za rok 2013, 4 x 8,04 eura režijný paušál za rok 2014 a
4 x 8,39 eura režijný paušál za rok 2015. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 320,34
eura podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času vo výške 492,84 eura, t. j.
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu, ktorá predstavovala v roku 2014 sumu 13,40 eura

za každú aj začatú polhodinu (18 x 13,40 eura) a v roku 2015 13,98 eura za každú aj začatú polhodinu
(18 x 13,98 eura). Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi vyúčtované cestovné z Piešťan do Nových
Zámkov a späť vo výške 309,87 eura, vzdialenosť 200 km, a to osobným motorovým vozidlom, dňa
27. 03. 2014, 15. 05. 2014, 07. 08. 2014, 08. 04. 2015, 20. 05. 2015 a 19. 06. 2015.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania
z náhrady za bolesť, napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa, domáhajúc sa ním
zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaný bude zaviazaný, okrem
náhrady za bolesť vo výške 15.617 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 9.432 eur
od 01. 09. 2013 do 15. 02. 2015, aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy

10.800,50 eura od 16. 02. 2015 do 27. 05. 2015 a zo sumy 15.617 eur od 28. 05. 2015 do zaplatenia.
Uviedla, že odôvodnenie zamietnutia žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania pri náhrade škody
za bolesť nezodpovedá vykonaným zmenám v petite žaloby, keď bez ohľadu na požadovanú výšku istiny
bolestného si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne za obdobie od 01. 09. 2013 do
zaplatenia. Napriek tomu, súd prvej inštancie úrok z omeškania v časti bolestného za čas od 16. 02. 2015

do zaplatenia nepriznal vôbec, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu, keďže
sa o tomto období súd vôbec nezmieňuje, preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný. Na základe
pripustených zmien žaloby pri akceptovaní právneho názoru súdu, že k omeškaniu so zaplatením istiny
mohlo dôjsť až riadnym uplatnením nároku na súde, má za to, že správne mal súd prvej inštancie spolu
s nárokom na zaplatenie bolestného vo výške 15.617 eur priznať, okrem úroku z omeškania vo výške

5,5% ročne zo sumy 9432 eur od 01. 09. 2013 do 15. 02. 2015, tiež úrok z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 10.800,50 eura od 16. 02. 2015 do 27. 05. 2015 (v zmysle prvej úpravy žaloby)
a úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 15.617 eur od 28. 05. 2015 do zaplatenia (v zmysle
druhej úpravy žaloby).

3. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania strán, trovách
konaniaštátuapovinnostižalovanéhozaplatiťsúdnypoplatokzažalobu,napadolvzákonomstanovenej
lehote odvolaním i žalovaný, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej
časti tak, že súd žalobu zamietne, žalobkyni neprizná náhradu trov konania, zruší jemu uloženú
povinnosť uhradiť trovy štátu a súdny poplatok za žalobu, resp. domáhajúc sa zrušenia odvolaním

napadnutej časti rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej
inštancie, že jeho rozhodnutie v napadnutých výrokoch nie je správne, zákonné ani spravodlivé a
bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu. Samotné odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné,
jednoznačné a určité, a preto je obtiažne preskúmateľné. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia,
tak ako tomu bolo i v tomto prípade, mu bola odňatá možnosť v odvolacom konaní riadne brániť jeho

práva a oprávnené záujmy, nakoľko je veľmi problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému
alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že na pojednávaná dňa 19. 06.
2015 v rámci doplnenia dokazovania navrhol, aby súd vykonal kontrolný znalecký posudok za účelom
stanovenia ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z dôvodu, že výsluch znalca považoval za zmätočný.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nevzhliadol rozpory vo výpovedi znalca MUDr.

Gustáva Škodáčka, pretože znalec na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2015 podrobne vysvetlil, kedy
možno považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený a vyjadril sa aj k jej najzávažnejšiemu zraneniu,
pričom znalec pacientku, na rozdiel od znalca MUDr. Mlynárika, pre účely vyhotovenia znaleckého
posudku v decembri 2014 vyšetril. Toto odôvodnenie zamietnutia návrhu na doplnenie znaleckéhodokazovania považuje za nesprávne. Vo výpovedi znalca vzhliadol rozpory, keď znalec raz uviedol, že
zdravotný stav je ustálený v júli 2012, potom jeden rok odo dňa úrazu a nakoniec definitívne stanovil,
že je to august 2013. Trval na nariadení kontrolného znaleckého dokazovania za účelom stanovenia

ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, za účelom, kedy mohol byť prvýkrát vydaný lekársky posudok
na bolestné a kedy mohol byť prvýkrát vydaný posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia, pokiaľ
sa súd nestotožní s jeho názorom, že nárok na náhradu za bolestné je premlčaný. K premlčaniu nároku
žalobkyne uviedol, že odôvodnenie súdu prvej inštancie, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia
doba, považuje za nesprávne. Je naďalej toho názoru, že o výške škody na bolestné sa žalobkyňa

mohla dozvedieť skôr, ako pred výberom osteosyntetického materiálu, daný operačný výkon bolo možné
vykonať skôr ako 2 roky po dopravnej nehode, podľa vyhotoveného lekárskeho posudku bol zdravotný
stav žalobkyne ustálený dňom 01. 11. 2010, ktorý bol v posudku uvedený ako deň ukončenia liečenia.
Považuje za nanajvýš neštandardné, aby lekár v ten istý deň vypracoval posudok o bolestnom a zároveň
v ten istý deň aj posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, a to obidva dňa 06. 03.
2013. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 28. 11. 2007 sp. zn.

5Co/509/2006. Žalobkyni objektívne nič nebránilo, aby si dala vypracovať lekársky posudok na bolestné
už v novembri 2010, a to podľa lekárskej správy MUDr. Mariána Soboňu zo dňa 20. 10. 2010. Zo
zdravotnej dokumentácie nie je zrejmé, že by nastali zdravotné komplikácie u žalobkyne z dôvodu
pôrodu, resp. po pôrode, ktoré by mali vplyv na liečbu utrpených zranení, zo zdravotnej dokumentácie
nie je ani zrejmé, že by po októbri 2010 podstúpila bolestivú operáciu v súvislosti so zraneniami, ktoré

by predĺžili dobu liečby. Naďalej je toho názoru, že uplatnený nárok žalobkyne na náhradu za bolesť
je podľa § 106 Občianskeho zákonníka premlčaný, opierajúc sa o lekárske posudky MUDr. Stanislava
Mlynárika. K priznaniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a k tomu, že súd priznal bodové
hodnotenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniazajedenbodvsume16,10eurazdôvodu,že
zdravotný stav žalobkyne bol ustálený v auguste 2013, uviedol, že správne priznaná výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod je v sume 15,72 eura v zmysle Opatrenia ministerstva
zdravotníctva č. 3266-OL-2012 zo 14. 05. 2012 o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012. Je toho názoru, že lekársky posudok za sťaženie
spoločenského uplatnenia mohol byť prvýkrát vydaný v máji 2012, rok po ustálení zdravotného stavu
žalobkyne. Celkový matematický výpočet priznanej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia nie je

správny, vychádzajúc zo súdom priznaného bodového ohodnotenia 16,10 eura a súdom priznaného
bodového hodnotenia v počte bodov 250.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že meritórne rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za správne, keď súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym právnym záverom, pričom svoj právny názor jasne
a zrozumiteľne formuloval v odôvodnení rozsudku. Súd sa v odôvodnení vysporiadal s obranou
žalovaného, ktorá je tiež predmetom jeho odvolania tým, že nakoľko výsledok konania bol závislý
od odborného posúdenia znalca, súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za zákonný a správny. Na rozdiel od žalovaného v znaleckom posudku znalca

MUDr. Gustáva Škodáčka a jeho následnom výsluchu na pojednávaní dňa 20. 05. 2015 nevzhliadla
žiadne rozpory, znalec svoj posudok na pojednávaní doplnil a vysvetlil jeho závery, pričom sa tým nijak
neodchýlil od výsledkov svojho písomného posudku, ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Znalec
jednoznačne prezentoval stanovisko, že zdravotný stav poškodenej je nutné posudzovať ako celok,
dokiaľ nie sú zhojené všetky jej zranenia, a teda až v momente, keď sa vylieči posledné, najvážnejšie

zranenie, je možné stav poškodenej považovať za ustálený. Znalec uviedol, že rôzne zranenia majú síce
rôznudobuliečenia,alepriurčenímomentuustáleniacelkovéhozdravotnéhostavužalobkynevychádzal
z doby liečenia jej dvoch najťažších zranení, a to zranenia ľavého lakťa a poškodenia tvárového nervu.
Vo vzťahu ku všetkým zraneniam utrpených žalobkyňou pri nehode určil termín ustálenia zdravotného
stavu na august 2013, kedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený po vyliečení

všetkých utrpených zranení. Právny názor žalovaného, že pre každé zranenie poškodenej má plynúť
odlišná premlčacia doba, nie je ničím podložený, nevychádza ani zo zákonnej úpravy, ani z judikatúry
súdov SR a nesúhlasil s ním ani znalec. Takýto výklad je absurdný, keďže v jej prípade, kedy pri nehode
utrpela mnohonásobné zranenia, by jej na každé jedno zranenie musel byť vydaný samostatný posudok
o bolestnom a následne by sa pre každé liečené zranenie musela samostatnou žalobou domáhať na

súde náhrady škody z titulu utrpenej bolesti. Všetky utrpené bolesti sa viažu k osobe jednej poškodenej,
k jednému zásahu do zdravia, a preto nemožno jednorazový nárok na bolestné svojvoľne trieštiť na
ďalšie samostatné podnároky. Žalovaným navrhované kontrolné znalecké dokazovanie nie je dôvodné,
bolo by nadbytočné a nehospodárne. K argumentácii žalovaného, že subjektívna premlčacia lehotana uplatnenie nároku na bolestné mohla začať plynúť skôr, uviedla, že tento názor žalovaného nemá
žiadny reálny ani právny základ, je v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania a najmä ide o
hypotetické určenie momentu ustálenia jej zdravotného stavu, ktoré nemožno akceptovať, nakoľko

súd musí vychádzať z objektívne daných skutočností konkrétneho prípadu. V uvedenom prípade boli
okolnosti hojenia zranení nepriaznivé z dôvodu jej tehotenstva, následného pôrodu, šestonedelia, ako
i dojčenia dieťaťa, keď sa organizmus odvápňuje a kosti sa z objektívneho dôvodu nedostatku vápnika
hoja dlhšie. Nie zdravotné komplikácie, ale bežné fyziologické procesy predĺžili dobu liečby. Túto
skutočnosť pritom ani žalovaný, ani žalovaným poverený lekár MUDr. Stanislav Mlynárik vôbec neberú

do úvahy. Ona postupovala v súlade s pokynmi jej ošetrujúceho lekára, ktorý jej posudok skôr vydať
odmietol, nakoľko jej stav nepovažoval za ustálený. Žalobu podala na základe posudkov v momente,
kedy bolo možné aspoň približne určiť výšku spôsobenej škody v rozsahu, aby si mohla svoj nárok
vyčísliť v peniazoch. Odvolanie žalovaného považovala v celom rozsahu za nedôvodné a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o priznaní náhrady škody z titulu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo do istiny, ako správny potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných
odvolaní žalobkyne a žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania,sverejnýmvyhlásenímrozsudkuapoprejednanívecidospel kzáveru,žerozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 15.617 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 57 eur je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, keďže
súd prvej inštancie v tejto časti správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil
a v časti úroku z omeškania z priznanej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
ako aj v napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania z bolestného, v časti náhrady trov konania,

trov konania štátu a súdneho poplatku za návrh je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

6. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 04. 12. 2013, ktorou
sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na zdraví za bolesť vo výške 9.432 eur spolu s ročným úrokom

z omeškania vo výške 5,5% od 09. 03. 2013 do zaplatenia a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 539,60 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% od 09. 03. 2013 do zaplatenia,
ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa 01. 05. 2010 žalobkyňa pri
dopravnej nehode utrpela ťažké zranenia - mnohonásobné poranenia viacerých orgánov, pomliaždenie
a otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a pľúc, vnútrobrušných orgánov, mnohopočetné tržné rany,

hematómy,zlomeninuľavejhornejaľavejdolnejkončatiny.Vuvedenomčasebolažalobkyňav21.týždni
tehotenstva. Dopravná nehoda bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Citröen
XANTIA, EVČ: NZ XXX DC, ktorého držiteľom bol Y.. T. I., manžel žalobkyne, ktorý mal so žalovaným
uzatvorenú Poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového
vozidla č. 8905010447, s dobou platnosti od 13. 06. 2009 do 12. 06. 2010. Žalobkyňa v súvislosti

s dopravnou nehodou podstúpila dlhotrvajúcu liečbu skomplikovanú prebiehajúcim tehotenstvom a
následným pôrodom dieťaťa. Po extrahovaní skrutiek a dlahy z ľavého predkolenia a troch kirscherových
drôtov z ľavého predkolenia jej ošetrujúci lekár vydal posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia a dňa 06. 03. 2013 posudzujúci lekár MUDr. Marián Soboňa, úrazový chirurg vydal posudok
o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým ohodnotil bolestné počtom bodov 600 a

sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 230. Ošetrujúcim lekárom jej bolo oznámené, že
lekársky posudok s ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno vyhotoviť
skôr, než jej budú operačne vybrané implantáty z ľavej hornej a ľavej dolnej končatiny, vložené dňa
01. 05. 2010, nakoľko až po vykonaní tejto operácie a zhojení rán možno hovoriť o ukončení celkovej
liečby a ustálení jej zdravotné stavu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovanému v rámci likvidácie škodovej

udalosti predložila oba lekárske posudky, pričom dňa 31. 05. 2013 jej žalovaný oznámil, že uznal len
ňou uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 100 a vo zvyšnej časti
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia v počte bodov 130 ju vyzval na doplňujúce neurologické
vyšetrenie, prípadne aj s EMG vyšetrením. Za uznaných 100 bodov hodnotenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia jej žalovaný vyplatil poistné plnenie vo výške 1.538 eur, vo výške

15,38 eura za 1 bod. V časti ňou uplatneného nároku na bolestné v ohodnotenom počte 600 bodov
jej žalovaný oznámil, že jej uplynula 2-ročná premlčacia doba na jeho uplatnenie, ktorá podľa jeho
názoru začala plynúť už dňa 19. 05. 2010. Po doplňujúcom neurologickom vyšetrení žalobkyne žalovaný
žalobkyni za sťaženie spoločenského uplatnenia zaslal poistné plnenie za 100 bodov v sume 1.538eur vo výške 15,38 eura za 1 bod, pričom ku zvyšným žalobkyňou uplatneným 30 bodom náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevyjadril. Podľa názoru žalobkyne doposiaľ neuplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jej práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví

z titulu náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedla, že o škode a jej presnom
vyčíslení formou lekárskeho ohodnotenia sa reálne dozvedela dňa 06. 03. 2013, kedy bol vyhotovený
lekársky posudok MUDr. Mariána Soboňu. V danom prípade výšku náhrady za bolesť, ako i za sťaženie
spoločenského uplatnenia určuje výlučne lekár formou objektívneho bodového ohodnotenia v lekárskom
posudku. Sám poškodený bez odborného ohodnotenia nemôže škodu a jej rozsah zistiť, ani inak vyčísliť.

Lekársky posudok vydá lekár, len čo sa zdravotný stav poškodeného ustáli, pričom určenie okamihu
ustálenia zdravotného stavu je otázkou odborného posúdenia lekára, nie otázkou právnou. Ošetrujúci
lekár pritom skonštatoval, že jej zdravotný stav sa objektívne ustálil až po vykonaní operácie, ktorou jej
boli z tela vybraté všetky implantáty vložené pri operácii dňa 03. 05. 2010, pričom operácia zo dňa 27.
06. 2012 priamo súvisela so škodou na zdraví vzniknutou dňa 01. 05. 2010 a zároveň išlo o operáciu
predpokladanú a nevyhnutnú v rámci jej liečby. Keďže žalovaný neuznal v celosti nárok žalobkyne na

náhradu za bolesť a sčasti ani nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, domáhala sa
žalobkyňa jej nároku súdnou cestou.

7. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08. 09. 2014 č. k. 17C/30/2013-181
ustanovil znalca MUDr. Gustáva Škodáčka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

a traumatológia, ktorý v znaleckom posudku č. 50/2014 v zmysle zadania súdu prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňa pred dopravnou nehodou bola zdravá, netrpela žiadnou chorobou alebo
poruchou zdravia. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného žalobkyne počtom bodov 970 a
bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne počtom bodov 250. K ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne znalec uviedol, že po odstránení osteosyntetického materiálu možno

považovať zdravotný stav ľavého lakťa ustálený pre účely hodnotenia bolestného od júla 2012 a čo
sa týka tvárového nervu, zdravotný stav možno považovať za ustálený od augusta 2013. Zo záverov
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že znalec stanovil bodové ohodnotenie položky 257 za sťaženie
spoločenského uplatnenia počtom bodov 150 a uviedol, že trvalé poškodenie tvárového nervu ťažkého
stupňa vidno klinicky a je jednoznačne dokázané opakovaným EMG vyšetrením, pričom nález zo

dňa 04. 12. 2014 možno hodnotiť ako stav trvalý. K obvyklej časovej lehote na vykonanie extrakcie
osteosyntetického materiálu znalec uviedol, že spravidla pri type zlomeniny horného konca píšťaly
predkolenia a pri zlomenine kondylu ramennej kosti s vykĺbením v ramennom kĺbe býva osteosyntetický
materiál odstránený 1-2 roky od prvej operácie. V danom prípade dobu odstránenia osteosyntetického
materiálu možno považovať za primeranú. Lehota medzi vložením a vybraním osteosyntetického

materiálu 2 roky nie je neštandardná, ani výnimočná, je štandardná. Podaním zo dňa 22. 01. 2015 (č.
l. 217 spisu) žalobkyňa rozšírila žalobný návrh a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady za bolesť vo výške 10.800,50 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% od 01. 09.
2013 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 911 eur s ročným úrokom
z omeškania od 01. 09. 2013 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 06. 02. 2015

č. k. 17C/30/2013-223 súd prvej inštancie zmenu petitu žaloby, v súlade s návrhom žalobkyne, pripustil.
Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2015 vypočul v konaní ustanoveného znalca
MUDr. Gustáva Škodáčka, ktorý uviedol, že tehotenstvo a následné šestonedelie spomaľuje hojenie
zlomenín, čo bolo v danej situácii vlastne fyziologické, došlo k neúmyselnému predĺženiu doby liečenia
a doby hojenia zlomenín u žalobkyne. Taktiež uviedol, že zdravie človeka je potrebné vnímať ako celok

a zdravotný stav pacienta je ustálený, keď je jeho zdravotný stav ustálený ako celok. Zdravotný stav
žalobkyne bol definitívne ustálený pre účely celkového hodnotenia bolestného až v auguste 2013. Na
uvedenom pojednávaní žalobkyňa súčasne oznámila, že zo strany žalovaného obdržala plnenie titulom
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 854 eur. Následne súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 25. 05. 2015 č. k. 17C/30/2013-252, na základe návrhu žalobkyne, pripustil zmenu

petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 15.617 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 01. 09. 2013 do zaplatenia, ako aj náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 57 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 854
eur od 01. 09. 2013 do 16. 04. 2013 (chyba v písaní, správne malo byť rok 2015 - č. l. 255 spisu) a s
úrokomzomeškaniavovýške5,5%ročnezosumy57eurod01.09.2013dozaplatenia.Napojednávaní

konanom na súde prvej inštancie dňa 19. 06. 2015 súd rozhodol napadnutým rozsudkom. Z dôvodu
podaných odvolaní tak žalobkyňou, ako i žalovaným, keď žalobkyňa napadla rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho zamietajúcej časti úrokov z omeškania z bolestného a žalovaný v jeho vyhovujúcej časti,
ako i vo výrokoch o trovách konania strán, trovách konania štátu a povinnosti zaplatiť súdny poplatokza návrh, predmetom preskúmania odvolacím súdom boli všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie
(zamietajúci výrok len vo vzťahu k úroku z omeškania z bolestného).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

15. Po prejednaní veci odvolací súdom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v

napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu
za bolesť vo výške 15.617 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57 eur,
správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto žalovaným napadnutej časti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v
podanom odvolaní.

16. Podľa § 157 ods. 2 OSP, účinného do 30. 06. 2016, v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania,stručne,jasneavýstižnevysvetlí,ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,zakých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.18. K žalovaným namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd
udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním žalovaného napadnutej vyhovujúcej časti, čo
do zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 15.617 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 57 eur, spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods.
2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP), a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia
(čoho sa žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné
dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený,

aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav
pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti
jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
v jeho napadnutej časti (čo do zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 15.617 eur a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 57 eur) tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné

právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že rozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie
§ 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP) sa totiž chápe aj z hľadiska práv
strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne

konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti
Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má jasne a zrozumiteľne dávať odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Tieto požiadavky, podľa názoru
odvolacieho súdu, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, čo do zaplatenia
náhrady za bolestné vo výške 15.617 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
57 eur, spĺňa, preto s argumentáciou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, a tak jeho
nepreskúmateľnosti, sa odvolací súd nestotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytuje výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, keď súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcim skutočnosťami z hľadiska posúdenia
uplatnených nárokov žalobkyne.

19. K žalovaným namietanému nesprávnemu posúdeniu premlčania nároku žalobkyne na náhradu

škody titulom bolestného odvolací súd udáva, že i v tejto časti je potrebné napadnuté rozhodnutie
považovať za vecne správne, keď súd prvej inštancie ustálil správny záver, že zdravotný stav žalobkyne
pre účely hodnotenia bolestného bol ustálený až v auguste 2013. K uvedenému odvolací súd udáva,
že čo sa týka posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby nároku na bolestné, rozhodujúci je okamih,
kedy sa po škodovej udalosti (dopravnej nehode) ustálil zdravotný stav poškodeného a to natoľko,

že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k vzniku nároku na bolestné. Za deň, kedy sa poškodený
dozvie o škode, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel, kto za ňu zodpovedá, v zmysle § 106
Občianskeho zákonníka je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy
je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie bolestného. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný
stav poškodeného ustálil, pritom závisí od vyjadrenia lekára. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby poškodeného nie je teda viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku alebo
lekárskej správy dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy. S uvedenými závermi
korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. MCdo 37/2000
pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia
práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia

zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav
poškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy
lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len dokladom
potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať výlučnedeň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať deň
úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu
poškodeného. I z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode

z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné považovať deň
ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, v
danom prípade to bolo najneskôr v auguste 2013, tak ako uzavrel súdom ustanovený znalec MUDr.
Gustáv Škodáček, z ktorého záverov súd prvej inštancie vychádzal. Rovnako ako súd prvej inštancie,

ani súd odvolací, vo výpovedi znalca MUDr. Gustáva Škodáčka na pojednávaní v porovnaní so závermi
jeho znaleckého posudku nevzhliadol rozpory, keď na pojednávaní pred súdom prvej inštancie znalec
uzavrel, že ľudský organizmus je potrebné vnímať ako celok a potom zdravotný stav žalobkyne bol
ustálený vtedy, keď bol jej zdravotný stav ustálený ako celok, čo bolo v auguste 2013. Toto vyjadrenie
znalca nie je v rozpore so závermi jeho znaleckého posudku, v ktorom znalec vyhodnotil okamih
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne s ohľadom na jednotlivé zranenia, keď uviedol, že zdravotný

stav ľavého lakťa žalobkyne pre účely hodnotenia bolestného bol ustálený od júla 2012 a čo sa týka
tvárového nervu, zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený od augusta 2013. Tieto závery
znalec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie doplnil o konštatovanie potreby vnímania ľudského
organizmu ako celku a v tomto smere následne okamih ustálenia zdravotného stavu žalobkyne upresnil
uvedením jedného dátumu. Toto vyjadrenie znalca však nerozporuje závery jeho znaleckého posudku,

len ho dopĺňa o ďalší záver znalca, v nadväznosti na ktorý pre okamih ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne znalec uviedol jediný okamih. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým,
že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený dňom 01. 11. 2010, ktorý bol v lekárskom posudku MUDr.
Mariána Soboňu uvedený ako deň ukončenia liečenia, s takýmto názorom žalovaného sa nemožno
stotožniť. Z dokazovania v danej veci je nepochybné, že liečba žalobkyne v tom čase ukončená

nebola, a tak bezpochyby ani jej zdravotný stav nebol ustálený, keď je zrejmé, že žalobkyni bol v júni
2012 operačne odstránený osteosyntetický materiál z predkolenia a lakťa, ktorý operačný zákrok bol
súčasťou liečebného procesu žalobkyne a po tomto zákroku vydal dňa 06. 03. 2013 MUDr. Marián
Soboňa lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Rovnako je zrejmé, že
po odstránení osteosyntetického materiálu bola v máji 2013 žalobkyni pre poškodenie tvárového nervu

vľavo nastavená liečba a doporučená rehabilitácia. Potom je potrebné konštatovať len taký záver, ako
ustálil súdom ustanovený znalec, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený až v auguste 2013, kedy bolo
možné považovať za ustálené jej posledné poškodenie, a to poškodenie tvárového nervu. V súvislosti
so žalovaným namietanou skutočnosťou, že extrakciu osteosyntetického materiálu u žalobkyne bolo
možné vykonať skôr, a nie po dvoch rokoch, odvolací súd udáva, že touto výsostne odbornou otázkou sa

zaoberal i súdom ustanovený znalec MUDr. Gustáv Škodáček, ktorý uzavrel, že lehota medzi vložením a
vybratím osteosyntetického materiálu 2 roky nie je neštandardná, ani výnimočná, naopak je štandardná.
Z toho konštatovania znalca je potrebné vychádzať, keď zodpovedanie tejto otázky ako výhradne
odbornej, neprináleží tak súdu, ako ani stranám sporu bez odborného vyjadrenia, pričom súd nevzhliadol
žiadnydôvod,prektorýbybolopotrebnézáveryznalcavtejtočastispochybniť.Vtejtosúvislostiodvolací

súd len dopĺňa, že súd prvej inštancie správne, v súlade s vyjadrením ustanoveného znalca, vzal do
úvahy i osobitosti danej veci spočívajúce v skutočnosti, že komplexná liečba žalobkyne bola ovplyvnená
jej tehotenstvom a následným pôrodom, obdobím šestonedelia a dojčením, ktoré okolnosti spomaľovali
hojenie rán.

20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia nároku žalobkyne na náhradu škody titulom
bolestného, s ohľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, vychádzal zo záverov znaleckého
posudku č. 50/2014, vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom MUDr. Gustávom Škodáčkom a z
jeho doplnenia výsluchom znalca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, takýto postup súdu
prvej inštancie bol správny a návrh žalovaného na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania,

resp. výsluchu znalca MUDr. Mlynárika, nebol dôvodný, pričom s odôvodnením zamietnutia návrhu
žalovaného na doplnenie dokazovania sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne
vysporiadal.

21. K žalovaným namietanej výške bodového ohodnotenia priznanej náhrady odvolací súd udáva, že

súd prvej inštancie správne stanovil hodnotu jedného bodu v sume 16,10 eura, čo malo následne odraz
v správne určenej výške náhrady za bolesť i za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak bol zdravotný
stav žalobkyne ustálený v roku 2013, potom v zmysle § 8 ods. 4 a § 5 zák. č. 437/2004 Z. z. je pre
výšku jedného bodu v eurách rozhodujúca priemerná mesačná mzda v roku 2012 podľa OpatreniaMinisterstva zdravotníctva SR zo 04. 04. 2013 č. SO2873-OL-2013. Ak teda súd prvej inštancie
určil výšku bodu 16,10 eura za jeden bod, podľa uvedeného opatrenia (priemerná mesačná mzda za
rok 2012 = 805 eur) postupoval v súlade so zákonom. Len na doplnenie odvolací súd udáva, že i keď v

zmysle bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom MUDr. Škodáčkom počtom
bodov 250 eur žalobkyni prináležala titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia suma 4.025
eur (250 eur x16,10 eura), po čiastočných úhradách žalovaným v celkovej výške 3.930 eur si žalobkyňa
uplatnila na zaplatenie sumu 57 eur, pričom rozdiel medzi vzniknutým nárokom na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a žalovaným realizovaným plnením predstavuje sumu 95 eur, vzhľadom na

viazanosť súdu žalobným návrhom, správne priznal žalobkyni ňou uplatnenú sumu 57 eur.

22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
jeho vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške
15.617 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57 eur ako vecne správne, v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

23. V napadnutej časti úroku z omeškania z priznanej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, ako aj v zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania z bolestného, v časti náhrady trov
konania, trov konania štátu a súdneho poplatku za návrh, dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa
sa odvolala v zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania z bolestného a žalovaný sa odvolal vo

vyhovujúcej časti úroku z omeškania, náhrady trov konania, trov konania štátu a súdneho poplatku, a
tak rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

25. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

26. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

27. Po preskúmaní podaných odvolaní žalobkyne i žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úrokov z omeškania z priznanej náhrady bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj v zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania z
bolestnéhonezodpovedázákonomkladenýmpožiadavkámnariadneodôvodnenierozhodnutiavsúlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP). V časti rozhodnutia súdu prvej

inštancie o úroku z omeškania (a to tak vyhovujúcej, ako i zamietajúcej) z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, akými skutkovými a právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď úrok z omeškania
z priznanej náhrady za bolesť priznal žalobkyni zo sumy 9.432 eur od 01. 09. 2013 do 15. 02. 2015 a vo
zvyšku žalobkyňou uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol (žalobkyňa sa domáhala zaplatenia
úroku z omeškania z náhrady za bolesť vo výške 5,5% ročne zo sumy 15.617 eur od 01. 09. 2013 do

zaplatenia) a úrok z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal žalobkyni zo
sumy 539,60 eura od 01. 09. 2013 do 16. 04. 2015 a vo zvyšku žalobu zamietol (žalobkyňa sa domáhala
zaplatenia úroku z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5,5% ročne
zo sumy 854 eur od 01. 09. 2013 do 16. 04. 2015 a zo sumy 57 eur od 01. 09. 2013 do zaplatenia).Rozhodnutie súdu je v tejto časti (tak vyhovujúcej, ako i zamietajúcej vo vzťahu k úroku z omeškania z
bolestného) nepreskúmateľné, keď v dôsledku absencie dostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu
nie je možné preskúmať správnosť postupu súdu.

28. Rovnako je potrebné považovať za nepreskúmateľný i výrok napadnutého rozhodnutia týkajúci sa
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh, keď v odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje
odôvodnenie výšky súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého súd žalovaného zaviazal (vo výroku je
uvedená výška súdneho poplatku 937,02 eura a 16,50 eura), keď súd v tejto časti rozhodnutia poukázal

len na to, že žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná a je od súdnych
poplatkov oslobodená.

29. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti úroku z omeškania z priznanej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj

v zamietajúcej časti úroku z omeškania z bolestného, povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
za návrh, ako i vo výrokoch súvisiacich - v časti náhrady trov konania a trov konania štátu, v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude v rozsahu zrušenia veci vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP OSP náležite odôvodniť.

30. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

31. Záverom odvolací súd udáva, že v zmysle ustanovenia § 224 CSP opravil výrok svojho rozhodnutia,

nakoľko pri vyhlásení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa nesprávneho rozsahu
odvolaním žalobkyne napadnutej časti, keď pri vyhlásení rozhodnutia odvolací súd nesprávne uviedol,
že sa jedná o napadnutú zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie, pričom odvolaním žalobkyňa
napadla zamietajúcu časť rozsudku, avšak len čo do zamietnutia úrokov z omeškania z náhrady za
bolesť, a nie i zamietnutia úrokov z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd túto nesprávnosť odstránil postupom podľa § 224 CSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).