Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408214644
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4408214644.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. 8, zast. JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom v
Bratislave, Klincová 35, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, so sídlom
Nové Zámky, Slovenská 11/A, IČO: 17 336 112, zast. JUDr. Esterou Vetrákovou, advokátkou, so sídlom

Dolný Pial, Ružová 18, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 4. marca 2016 č. k. 13C/222/2008-586 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
6.061,20 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21. 10. 2008 do zaplatenia, čo do sumy 5.974,90
eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21. 10. 2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 86,30 eura s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .

Výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny
poplatok vo výške 2.465 eur na účet Okresného súdu Nové Zámky do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo výroku o trovách konania a trovách konania štátu sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u

š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 25.081,16
eura s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia do 15
dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti istiny a príslušenstva návrh zamietol. Žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne 6.604,41 eura z titulu náhrady trov konania do
15 dní po právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného
súdu Nové Zámky 2.535,50 eura súdny poplatok za návrh a 3.438,51 eura z titulu náhrady trov konania

štátu do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 449 a § 517
Občianskeho zákonníka a uviedol, že Okresný súd Nové Zámky medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C
222/08-220 z 10. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2012 určil, že nárok žalobkyne
na náhradu škody je, čo do jeho základu, dôvodný. Rozsudkom č. k. 13C 222/2008-433
zo 16. 06. 2014 súd žalobkyni priznal náhradu škody v sume 42.262,47 eura a úroky z omeškania.
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 9Co/738/2014-468 z 23. 04. 2015 rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil v časti o zaplatenie sumy 35.112,50 eura (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v
základnom počte bodov a jeho mimoriadne zvýšenie o 10%) a zrušil v zostávajúcej časti (úroky z
omeškania a hotové náklady liečenia), pričom uviedol, že súd prvej inštancie priznal úroky z omeškaniažalobkyni v nesprávnej výške a v časti o zaplatenie hotových výdavkov liečenia v sume 7.149,97 eura
považoval rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, nakoľko vznik tejto škody žalobkyňa doposiaľ
nepreukázala. Súd v smere zisťovania výšky nároku žalobkyne vykonal dokazovanie oboznámením ku

spisu pripojených dokladov a správ a z potvrdenia Národného rehabilitačného centra Kováčová z 20. 01.
2016 súd zistil, že žalobkyňa sumy 17.800,-Sk a 15.000,-Sk vynaložila ako doplatok za nadštandardnú
izbu pri jej pobyte v tomto rehabilitačnom centre. Z faktúry č. 560008 z 29. 03. 2007 vystavenej BOAT
a. s., Bratislava, Vajnorská 167 súd zistil, že táto faktúra znie na meno žalobkyne ako kupujúcej a
že kúpna cena vo výške 180.000,-Sk (5.974,90 eura) za kúpu motorového vozidla Toyota Yaris 1.0

terra bola žalobkyňou uhradená v hotovosti. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.
1/soc. 2007/00593-4/11X z 20. 01. 2007 súd zistil, že žalobkyni ním bol priznaný príspevok na kúpu
motorovéhovozidlavovýške80%jehonadobúdacejceny(najviacdosumy200.000,-Sk).Zvykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že návrh v časti predmetu konania, v ktorej dosiaľ súd právoplatne
nerozhodol, je dôvodný len čiastočne, nakoľko pokiaľ ide o náklady liečenia v rehabilitačnom centre
v Kováčovej, vynaložila žalobkyňa náklady liečenia v sume 17.800,-Sk a následne 15.000,-Sk (spolu

1.088,76 eura), avšak súd tieto náklady nepovažuje za nutne vynaložené náklady liečenia, nakoľko
podľa správy Národného rehabilitačného centra Kováčová z 20. 01. 2016 je zrejmé, že išlo o príplatky
za použitie nadštandardnej izby žalobkyňou, teda náklady, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť k liečeniu
žalobkyne a ktoré, ak žalobkyňa vynaložila, musí ich znášať sama. Súd žalobkyni priznal zaplatenie
sumy 2.600.-Sk (86,30 eura) za masáže, ktoré žalobkyňa žalovala už svojím pôvodným návrhom,

nakoľko z potvrdenia Salónu Evelyn z 29. 01. 2013 súd zistil, že žalobkyňa od roku 2007 vynaložila na
masáže, ktorým sa priebežne podrobuje, už sumu podstatne vyššiu (1.257 eur). Pokiaľ však žalobkyňa
žiadala priznať sumu nižšiu, nemohol súd jej návrh prekročiť. Súd priznal žalobkyni sumu 5.974,90 eura
(180.000,-Sk) za sumu, ktorú žalobkyňa vynaložila na kúpu motorového vozidla Toyota Yaris dňa 29.
03. 2007, pretože z faktúry za kúpu tohto vozidla, je nesporne preukázané, že uvedenú sumu žalobkyňa

uhradila predávajúcemu v hotovosti (vo výške 380.000,-Sk, z toho 180.000,-Sk zo svojich prostriedkov,
keď jej bol priznaný príspevok štátu vo výške 200.000,-Sk). Neobstojí námietka aktívnej legitimácie
žalobkyne, ktorú vzniesol žalovaný, pretože je zrejmé, že táto suma bola fakturovaná žalobkyni, tá
tieto prostriedky vynaložila, pričom nie je relevantné, či išlo o prostriedky získané darom a za akých
podmienok, podstatnou skutočnosťou je, že žalobkyňa týmito finančnými prostriedkami disponovala a

že ich na kúpu tohto vozidla skutočne vynaložila. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo súm, ktoré súd
žalobkyni priznal (sumy 35.112,50 eura priznanej rozsudkom z 23. 04. 2014 a sumy 6.061,20 eura
priznanej týmto rozsudkom), súd vyhovel zmenenému návrhu žalobkyne (ktorým žiadala zaplatenie
kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 19.019,96 eura a priznal jej práve túto sumu, pretože
vychádzajúc z toho, čo medzi účastníkmi nie je sporné (a teda, že žalovaný v prospech žalobkyne uhradil

sumu8.778,14euradňa20.08.2015,sumu8.778,12euradňa17.09.2015,sumu8.778,12euradňa14.
10. 2015 a sumu 8.778,12 eura dňa 13. 11. 2015), bol žalovaný s platením peňažnej sumy v omeškaní od
21. 10. 2008 (kedy sa dozvedel o podaní návrhu na súd) až do dní, kedy jednotlivé splátky právoplatne
priznaného dlhu v prospech žalobkyne uhradil, pričom s platením každej z nich bol v omeškaní (ku dňu
splatenia prvej z nich omeškanie predstavovalo 6 rokov a 303 dní z 35.112,50 eura, ku dňu splatenia

druhej z nich 29 dní z 26.334,36 eura, ku dňu splatenia tretej z nich 27 dní zo 17.556,24 eura a ku dňu
splatenia štvrtej z nich 30 dní z 8.778,12 eura), z čoho vyplýva, že celková suma, ktorú žalobkyňa ako
kapitalizovaný úrok z omeškania za toto obdobie vo výške 8,50 % ročne mohla dôvodne žiadať, bola
suma 20.732,39 eura, pokiaľ však žalobkyňa požadovala sumu nižšiu, nemohol súd jej návrh prekročiť a
priznal jej ňou požadovanú sumu. Súd tiež priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy

6.061,20 eura a nákladov liečenia a to, počnúc od 21. 10. 2008 (kedy bol žalovanému doručený návrh
na začatie konania a ktorým dňom sa dozvedel o tomto nároku žalobkyne) a dostal sa s jeho platením
do omeškania. Na začatí a plynutí tejto lehoty nič nemení ani neskoršia dohoda účastníkov konania
o splácaní dlhu v časti priznanej skorším právoplatným rozsudkom súdu, nakoľko nie je na to žiaden
právny dôvod a táto námietka žalovaného je irelevantná a ničím nepodložená. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobkyni, ktorá bola v prevažnej časti predmetu konania úspešná
(pričom posúdenie výšky jej nároku záviselo od posúdenia súdu, základ jej nároku bol daný), súd priznal
právo na plnú náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 65/04 Zb. a to za 11 úkonov
právnej pomoci (z toho 9 úkonov z pôvodne priznanej sumy 35.112,50 eura v sume 492,93 eura za celý
úkon a sumu 123,23 eura za úkon vo výške 1/4 za nemeritórne pojednávanie dňa 10. 09. 2012), a to

za celé úkony (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie návrhu, 4 x účasť na pojednávaní - dňa 08.
09. 2009, 10. 11. 2010, 27. 03. 2012, 14. 01. 2013 a 3 x písomné vyjadrenie - zo dňa 03. 01. 2011, 08.
11. 2013 a 11. 03. 2014) a 1 x 123,23 eura za nemeritórne pojednávania dňa 10. 09. 2012 a 2 úkony zo
sumy priznanej týmto rozsudkom (účasť na pojednávaní dňa 11. 01. 2016 - nemeritórne v sume 50,21eura a meritórne pojednávanie 12. 01. 2016 v sume 200,85 eura), režijný paušál za 13 úkonov právnej
pomoci spolu v sume 140,85 eura (za rok 2008 : 2 x 6,31 eura, za rok 2009 : 1 x 6,95 eura, za rok
2010 : 1 x 7,21 eura, za rok 2011 : 1 x 7,41 eura, za rok 2012 : 2 x 7,63 eura, za rok 2013 : 2 x 7,81

eura, za rok 2014 : 1 x 8,04 eura a za rok 2016 : 2 x 8,58 eura), cestovné za 7 ciest Bratislava - Nové
Zámky a späť spolu v sume 385,17 eura (7 x náhrada cestovného po 40,26 eura a 7 x pohonné hmoty
- spolu 103,35 eura) a náhradu za stratu času v celkovej sume 309,78 eura (7 x 6 začatých polhodín -
v roku 2009 2 x 69,54 eura, v roku 2012 2 x 76,32 eura, v roku 2014 1 x 78,12 eura a v roku 2016 2
x 85,80 eura). Za ďalšie žalobkyňou uplatnené úkony právnej pomoci (podanie na súd z 22. 04. 2011,

sťažnosť z 26. 01. 2012) súd trovy právneho zastúpenia nepriznal a to z dôvodu, že takéto úkony v
tejto veci vykonané neboli. Pokiaľ ide o vyjadrenia z 20. 03. 2012 a z 10. 01. 2013, tieto neboli podané
na vyžiadanie súdu a nejde preto o účelne vynaložené trovy konania a trovy právneho zastúpenia za
odvolanie z 22. 07. 2014 súd nepriznal z dôvodu, že v tomto odvolacom konaní žalobkyňa úspešná
nebola. Súd navyše priznal žalobkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia za spísanie návrhu
a 2 x účasť na pojednávaní v roku 2016, pričom súd tak urobil z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila toto

právo za úkony, ktoré jej neprináležali, avšak neuplatnila si ho za úkony, ktoré boli účelne vynaložené,
pričom ich výška nedosiahla výšku uplatnených trov právneho zastúpenia. Podľa § 2 ods. 2 a položky
1a sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení súd zaviazal žalovaného k zaplateniu súdneho
poplatku za návrh z časti predmetu konania, v ktorej bolo návrhu vyhovené (42.262,47 eura) a to z
dôvodu, že žalobkyňa bola od jeho platenia zo zákona oslobodená (§ 4 ods. 2 písm. ch zákona č.

71/1992 Zb. v platnom znení) a tiež k zaplateniu trov konania štátu (sumy 1.697,16 eura, sumy 1.609,68
eura a sumy 131,67 eura), ktoré štát platil za znalecké dokazovanie znalcom v tomto konaní pribraným
(ktoré znalecké dokazovanie sa týkalo základu nároku, v ktorej časti konania bol žalovaný v plnom
rozsahu neúspešný) a to podľa § 148 ods. 1 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu
uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 6.061,20 eura s 8,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku, v
časti uloženia povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni na účet jej advokátky časť sumy z titulu náhrady
trov konania vo výške 1.139,39 eura, v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 2.535,50 eura a

trovy štátu vo výške 1.100 eur. Uviedol, že v písomnom vyhotovení rozsudku nie je uvedené poučenie o
náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 a ani poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia, a teda v
konaní došlo k vade spočívajúcej v tom, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené. V predmetnej veci neboli účastníci konania podľa § 118 ods. 4 OSP
súdom vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a súd na
záveruznesenímnevyhlásildokazovaniezaskončené,pretoimbolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom.
K uloženiu povinnosti zaplatiť trovy štátu uviedol, že trovy štátu v sume 1.697,16 eura boli zaplatené

zo zálohy žalovaného 600 eur a z rozpočtových prostriedkov súdu bola zaplatená suma 1.097,16 eura.
Taktiež trovy štátu v sume 1.609,68 eura boli zaplatené zo zálohy v sume 500 eur a z rozpočtových
prostriedkovsúdubolazaplatenásuma1.109,68eura,tedazrozhodnutianiejezrejmé,prečosúdnevzal
do úvahy žalovaným zaplatené preddavky na znalecké dokazovanie. Výrok o trovách štátu je preto v
rozpore s § 148 ods. 1 OSP, nakoľko štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pričom trovy

v sume 1.100 eur platil žalovaný. K sume 86,30 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy uviedol, že
súd neskúmal, či podnikateľka N. K. je oprávnená podnikať v oblasti viazanej živnosti masérske služby.
Pritom podľa potvrdenia malo ísť o liečebnú masáž chrbtice a dolných končatín a aj liečbu lávovými
kameňmi a táto podnikateľka oprávnenie prevádzkovať viazanú živnosť masérske služby podľa výpisu
zo živnostenského registra na internete nemá a ani ho nikdy nemala. Nakoľko predmetná podnikateľka

nie je oprávnená na prevádzkovanie živnosti masérske služby, vzniká otázka, či bola žalobkyňa v
uvedenom salóne vôbec masírovaná osobou s príslušnou osobitnou odbornou spôsobilosťou. Podotkol,
že masérske služby sú plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia a žalobkyňa takéto služby
môže dostávať aj na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení Nemocnice Staré Mesto a na oddelení fyziatrie,
rehabilitácie a liečenej balneológie Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r. o., kde

opotrebnejliečberozhodujúšpecializovanílekári,pričomtietopracoviskásúbližšiekbydliskužalobkyne
akosalónEvelin.Nákladynamasérskeslužbyuživnostníčky,ktoránemáoprávnenienaprevádzkovanie
viazanej živnosti masérske služby nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako účelné, pretože pri škode
na zdraví sa uhrádzajú výlučne účelné náklady spojené s liečením. K výroku o povinnosti zaplatiťsumu 5.974,90 eura s úrokmi z omeškania z tejto sumy uviedol, že aj keď na predmetnej faktúre sú
uvedené slová platené v hotovosti, to neznamená, že ich platila žalobkyňa. Na faktúre nie je uvedené,
kto ju uhradil. Žalobkyňa bola v čase kúpy motorového vozidla študentkou a je nepravdepodobné,

že disponovala sumou 380.000,-Sk, keď nižšie sumy v prospech Národného rehabilitačného centra
uhrádzala matka žalobkyne. Na odstránenie nezrovnalostí ohľadom tohto nároku si mal súd vyžiadať
od úradu príslušný administratívny spis a vykonať výsluch pani Q. E. zo spoločnosti BOAR a. s., či
zvykli akceptovať aj to, že peniaze v hotovosti im odovzdávala iná osoba sprevádzajúca kupujúceho. K
objasneniu skutkového stavu by prispelo aj vyžiadanie zmluvy SP2007/0012, na ktorú je na predmetnej

faktúre odvolávka. Namietal svedeckú výpoveď a poukázal na to, že účastníci majú vypovedať pravdu a
nič nezamlčovať. Tvrdenia o tom, že žalobkyňa vynakladala tieto peňažné prostriedky nie sú v súlade s
tým, čo je založené v spise ako dôkazový materiál. Poukázal na ustanovenie § 449 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že podľa výpisov z účtu predložených žalobkyňou predmetné poplatky hradila
matka žalobkyne, a teda žalobkyňa nie je tá, ktorá tieto neúčelné náklady vynaložila, teda nie je splnená
legálna podmienka oprávnenosti k úhrade týchto nákladov. K úhrade nákladov spojených s liečením

uviedol,žeexistenciutýchtonákladovtrebapreukázať.Nároknanáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s liečením následkov ujmy na zdraví spôsobnej škodcom a vzhľadom k tomu, že na snahe o
zlepšenie zdravotného stavu poškodeného sa môžu podieľať aj iné osoby, predovšetkým z okruhu jeho
príbuzných, je zmyslom tejto úpravy založiť aj im právo na náhradu nimi účelne vynaložených nákladov,
preto zákon tieto tretie osoby výslovne legitimuje k uplatneniu nárokov voči škodcovi v ich vlastnom

mene. Z hľadiska aplikácie § 449 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav je podstatná okolnosť,
že žalobkyňa sama žiadne prostriedky na zaistenie ňou uplatneného nároku titulom opatrovného v
období, za ktoré požaduje náhradu nevynaložila. Ustanovenie § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka
nezakladá nárok inému, než tomu, komu účelné výdaje v súvislosti s liečením poškodeného skutočne
vznikli, a nie je preto možné žalobkyni nahradzovať náklady, ktoré nevynaložila, a to bez ohľadu na to, či

by jej nárok mohol byť čiastočne posúdený podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže aj vznik
skutočnej škody v zmysle tohto ustanovenia predpokladá majetkovú ujmu, ako zníženie majetkového
stavu žalobkyne. K trovám konania uviedol, že súd použil nesprávny predpis, lebo vyhl. č. 65/04 Z. z.
vydaná nebola, pričom súd mal zrejme na mysli vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ohľadne sumy 6.604,41 eura
uviedol, že z rozhodnutia nie je jasné, ako súd túto sumu vypočítal. V rozsudku je uvedené, že ide o plnú

náhradu trov právneho zastúpenia za 11 úkonov, pričom v rozsudku je uvedených 10 úkonov, pričom o
pojednávaní 10. septembra 2012 nemajú informáciu. 10 úkonov z pôvodne priznanej sumy 35.112,50
eura a 2 úkony zo sumy priznanej rozsudkom je spolu 12 úkonov právnej služby, a nie 11 úkonov, ako
uviedol súd. Žalovaný nevie, či priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 11 alebo 12 úkonov
právnej služby, pretože súd neuviedol, v akej celkovej sume priznal žalobkyni náhradu trov právneho

zastúpenia v časti týkajúcej sa tarifnej odmeny advokáta. Situáciu komplikuje aj to, že súd priznal
žalobkyni režijný paušál za 13 úkonov, pričom po spočítaní ich je v rozsudku uvedených 12. Nie je jasné
ani to, ako súd dospel k sume režijných paušálov 140,85 eura, keď po sčítaní súd v rozsudku vyjde suma
90,27eura.Akvychádzaztoho,žepočetdátumovšpecifikovanýchúkonovprávnejslužbyapočetrokom
špecifikovaných režijných paušálov sa zhoduje, možno sa domnievať, že súd mienil priznať náhradu trov

právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej služby. Pri spočítaní tarifných odmien za 12 úkonov právnej
služby v celkovej sume 4.810,66 eura, režijný paušál v súdom vypočítanej sume 140,85 eura, cestovné
v sume 385,17 eura a náhradu z a stratu času v sume 309,78 eura, tak vyjde suma 5.646,46 eura, a
nie 6.604,41 eura, ako uviedol súd. Nakoľko nedisponuje informáciou o pojednávaní dňa 10. septembra
2012, napáda tretí výrok rozsudku v časti sumy 1.139,39 eura. Nie je mu tiež jasné, prečo súd rozhodol

o trovách konania podľa § 142 ods. 3 OSP, a nie podľa § 142 ods. 2 OSP, ako to v odôvodnení uviedol,
teda, prečo zmenil ohľadne trov konania svoj názor. Uviedol, že s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 3
OSP nesúhlasí a podľa neho mal súd aplikovať ustanovenia § 143 OSP, pretože žalovaný nedal svojim
správaním príčinu na podanie žaloby, keď žiadne konanie non lege artis preukázané nebolo. K súdnemu
poplatku uviedol, že nerozumie, prečo súd vychádzal zo sumy 42.262,47 eura ako z časti predmetu

konania, ktorej bolo žalovanej vyhovené. Súd zatiaľ vyhovel žalobe iba v časti 41.173,70 eura. Podľa
tohtobymalbyťsúdnypoplatok2.470eur,anie2.535,50eura,akouviedolsúdvrozsudku.Nakoľkovšak
namietajú, že ohľadne sumy 6.061,20 eura nie je žalobkyňa aktívne legitimovaná, napádajú štvrtý výrok
rozsudku vo výške 429 eur. Uloženú povinnosť zaplatiť súdny poplatok v časti vo výške 2.106,50 eura
napádajú z dôvodu, že žiadajú o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože to ich pomery odôvodňujú a

nejde o svojvoľné alebo ani zrejme bezúspešné bránenie práva. Namietol tiež, že z pojednávania dňa 11.
januára 2016 nebol vyhotovený zvukový záznam. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,
ktorémupredchádzalobezprejednaniananariadenomodvolacompojednávaní podľa §385ods.1CSP
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej vyhovujúcej časti v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.974,90 eura s príslušenstvom
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 86,30 eura podľa § 388 CSP
zmenil, výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného podľa § 388 CSP zmenil a výrok o trovách konania
a trovách konania štátu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 76.927,03 eura (55.527,84
eura + 21.399,19 eura) s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55.527,84 eura (3.410,50 eura
+ 9.318,96 eura + 42.798,38 eura) od 08. 10. 2008 do zaplatenia titulom náhrady škody na zdraví.
Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10. novembra 2010 č. k. 13C 222/08-220 rozhodol o tom, že
žaloba žalobkyne, pokiaľ ide o jeho základ, je dôvodná. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku

rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27. marca 2012 č. k. 9Co 98/2011-263 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16. júna 2014 č.
k. 13C 222/2008-433 uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 42.262,47 eura s 13% úrokom z omeškania
ročne od 20. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôsledku odvolaní z oboch strán bolo toto rozhodnutie v napadnutých častiach preskúmané odvolacím
súdom, ktorý rozsudkom zo dňa 23. 04. 2015 č. k. 9Co/738/2014-468 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania 13% ročne zo
sumy 42.262,47 eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia, vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia

sumy 7.149,97 eura, ako aj v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 25.081,16 eura s
8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti istiny a príslušenstva návrh zamietol. Žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne 6.604,41 eura z titulu náhrady trov konania do 15

dní po právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného
súdu Nové Zámky 2.535,50 eura súdny poplatok za návrh a 3.438,51 eura z titulu náhrady trov konania
štátu do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolania podaného žalovaným bolo predmetom
odvolacieho konania posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 6.061,20 eura s 8,5% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia, výrok o trovách konania v časti

uloženia povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni na účet jej advokátky časť sumy z titulu náhrady trov
konania vo výške 1.139,39 eura, výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok 2.535,50 eura a výrok o
trovách štátu vo výške 1.100 eur.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolacísúd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a čo sa týka priznania sumy 5.974,90 eura (180.000,-
Sk) s príslušenstvom žalobkyni aj správne právne posúdil, preto v tejto časti napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ odvolací súd v

zrušujúcom uznesení zo dňa 23. apríla 2015 č. k. 9Co/738/2014-468 uviedol, že pokiaľ ide o sumu
180.000,-Sk, žalobkyňa zaplatenie tejto sumy doposiaľ nepreukázala, pretože v spise sa nachádza len
faktúra za motorové vozidlo a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o priznaní
peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, avšak doklad o zaplatení rozdielu sa v
spise doposiaľ nenachádza, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase tohto rozhodnutia
si odvolací súd nepovšimol, že už na faktúre č. 560008 je vľavo dole uvedené platené v hotovosti,

a preto v zrušujúcom uznesení uviedol to, čo už je uvedené vyššie. Keďže odvolací súd rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania, toto v tom čase nesprávne skutkové zistenie odvolacieho súdu
nebolo výsluchom strán odstránené. Čo sa týka priznaných nákladov na liečenie v sume 5.974,90 eura
(180.000,-Sk), ktorú vynaložila žalobkyňa na kúpu motorového vozidla, sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni na zaplatenie tejto sumy vznikol nárok, pretože z faktúry za

toto motorové vozidlo vystavenej na žalobkyňu jednoznačne vyplýva, že túto sumu uhradila žalobkyňa,
na ktorú je faktúra vystavená v hotovosti. Spochybňovanie tohto záveru z dôvodu, že žalobkyňa bola
v tom čase študentkou a je nepravdepodobné, že disponovala touto sumou, prípadne poukazovanie
na to, že iné náklady za ňu uhrádzala jej matka je nedôvodné. Je nepochybné, že po tom, ako u
žalobkyne po operácii vykonanej u žalovaného došlo k poškodeniu zdravia, jej pomáhali rodičia, a to aj

finančne, avšak dopĺňanie dokazovania v takom rozsahu ako navrhla žalovaná, teda výsluchom p. E. zo
spoločnosti BOAR a. s. a vyžiadanie si zmluvy, na ktorú je v predmetnej faktúre odvolávka, považoval
odvolací súd za nadbytočné. Aj keby pri preberaní vozidla a jeho platbe v hotovosti bolo preukázané, že
peniaze pracovníčke predávajúceho odovzdala matka žalobkyne, prípadne iná osoba s ňou prítomná,
neznamená to ešte to, že sumu za motorové vozidlo nevyplácala žalobkyňa, ale táto osoba, a to najmä

na zdravotný stav žalobkyne (chôdza na barlách). Dokazovanie navrhované žalovaným v tejto časti
považuje odvolací súd za nadbytočné a spochybňovanie svedeckej výpovede jej matky za nedôvodné,
v snahe spochybniť tento nárok žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 449 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

12. Čo sa týka nákladov na liečenie pozostávajúcich z platby za masáže v sume 86,30 eura (2.600,-
Sk), v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď uviedol len to,
že žalobkyňa vynaložila na masáže podstatne vyššiu sumu, avšak žiadala priznať nižšiu sumu a súd
nemohol jej návrh prekročiť, ale k dôvodom priznania sumy za masáže sa nevyjadril. Odvolací súd,
zaoberajúc sa námietkami žalovaného ohľadne tejto sumy dospel k záveru, že pokiaľ sa pri škode na

zdraví v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhradzujú účelné náklady spojené s
liečením, tak účelnosť týchto nákladov žalobkyňou preukázaná v konaní nebola. Žalobkyňa predložila
súdu v konaní potvrdenie Salónu Evelin N. K. zo dňa 29. 01. 2013, teda osoby, ktorá na takúto činnosť
nemá vydané živnostenské oprávnenie (o zaplatení vyššej sumy), preto sa odvolací súd stotožnil s
námietkou žalovaného, že náklady na masérske služby u živnostníčky, ktorá nemá oprávnenie na

prevádzkovanietakejtoživnostinemožnopovažovaťzaúčelnevynaložené.Zuvedenýchdôvodovvtejto
časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a v tejto časti žalobu zamietol.
Čo sa týka procesných pochybení, namietaných žalovaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že tieto
nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd odvolaniu žalovaného čiastočne, čo do sumy 86,30 eura vyhovel,
zmenil potom aj výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného. Žalobkyni bola celkovo priznaná suma

41.087,40 eura = 35.112,50 eura (suma priznaná prvým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorá je už
právoplatná) + 5.974,70 eura, pričom suma 5.974,70 eura = 6.6061,20 (suma priznaná napadnutým
rozsudkomsúdomprvejinštancie)-86,30eura(suma,vktorejodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil),
z ktorej vznikla žalovanému podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku zavýpis z registra trestov v platnom znení poplatková povinnosť z dôvodu, že žalobkyňa bola od povinnosti
platenia súdneho poplatku oslobodená. Výška poplatku bola stanovená podľa položky 1 a) sadzobníka
súdnychpoplatkov.Dôvodypreoslobodeniežalovanéhoodsúdnychpoplatkovodvolacísúdnevidel,keď

dôvody pre oslobodenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Keďže pri vyhlásení rozsudku odvolacieho
súdu odvolací súd v tejto časti nevyjadril, že ide o zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, túto
zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 224 CSP v písomnom vyhotovení tohto rozsudku opravil. Zrejmá
nesprávnosť spočíva v tom, že odvolací súd nechcel svojim rozhodnutím opätovne uložiť poplatkovú
povinnosť žalovanému, ale ju len zmeniť, vzhľadom k tomu, že jeho odvolaniu bolo čiastočne vyhovené

(čo do sumy 86,30 eura), pričom výška poplatkovej povinnosti žalovaného zo sumy 41.087,40 eura je
potom 2.465 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného.

15. Podľa čl. 46 ods. 1 <. CSP.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa
výroku o trovách konania a trovách štátu dospel k záveru, že tieto nezodpovedajú kritériám na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, keď rozhodnutie o trovách konania síce je odôvodnené, ale v rozhodnutí súd
prvej inštancie uviedol nesprávny predpis, podľa ktorého rozhodol (uviedol vyhl. č. 65/04 Zb.) a jeho
odôvodnenie je aj zmätočné, na čo poukázal žalovaný vo svojom odvolaní, keď počet úkonov právnej

pomoci, za ktorú priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyni (11+2) a ich konkrétne uvedie
(10+2) nesedí a nesedí ani s počtom režijného paušálu, ktorý súd žalobkyni priznal (13) a ich konkrétne
uvedenie (12). Z takéhoto rozhodnutia, keďže nie je vyčíslená aj celková suma priznanej náhrady trov
právneho zastúpenia nie je potom možno ani zistiť, za koľko úkonov boli trovy právneho zastúpenia
priznané. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne pojednávania dňa 10. 09. 2012, táto jeho námietka

je nedôvodná, pretože takéto pojednávanie vo veci bolo uskutočnené (č. l. 293), podľa zápisnice sa
ho zúčastnila aj právna zástupkyňa žalovaného, pričom bolo odročené z dôvodu pokusu o mimosúdne
riešenie veci.18. Čo sa týka výroku o trovách štátu, súd zaviazal žalovaného na ich úhradu v sume 3.438,51 eura,
keď uviedol, že trovy štátu v konaní boli v sume 1.697,16 eura, v sume 1.609,68 eur a v sume 131,67
eura. Súd prvej inštancie pritom zabudol zohľadniť, že žalovaný zaplatil zálohu vo výške 600 eur (č. l.

159) a zaplatil aj zálohu vo výške 500 eur (č. l. 343) a nezohľadnil uznesenie č. k. 13C 222/2008-205,
ktorým upravil učtáreň súdu, aby sumu 1.697,16 eura poukázala po právoplatnosti tohto uznesenia na
meno znalca a to 600 eur zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie a vedených pod VS: 4480234109
a sumu 1.097,16 eura z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nové Zámky. Nezohľadnil tiež
uznesenie č. k. 13C 222/2008-432, ktorým upravil učtáreň súdu, aby sumu 1.609,68 eura poukázala po

právoplatnosti tohto uznesenia na účet znalca vedený v Tatra Banka, a. s. pobočka Košice, č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX a to sumu 500 eur zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie a vedenej pod
VS: 4481028413 a zvyšok vo výške 1.109,68 eura z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nové
Zámky. Týmto uznesením súd prvej inštancie zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Nové Zámky 553,42 eura z titulu náhrady trov konania štátu do 15 dní po právoplatnosti
tohto uznesenia, pričom toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním, teda je právoplatné. Z uvedených

dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách
konania, ako aj výroku o trovách štátu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tejto časti vec vrátil
súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).