Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/446/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209911
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114209911.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: B & B

fórum o.z., so sídlom Petrovany 575, 082 53 Petrovany, IČO: 42 036 852, zastúpeného advokátskou
kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860
930, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 402 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 402 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy
402 eur od 3.4.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.4.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 402 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania až do zaplatenia
pohľadávky, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Písomným podaním zo dňa 28.11.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 1.12.2014, upravil
žalobca žalobný petit, keď oznámil, že dátum od ktorého si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 402 eur je 3.4.2014.

3. Okresný súd Prešov vydal dňa 15.12.2014 platobný rozkaz, č.k. 8Rob/197/2014-17, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 402 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti vydanému
platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol predmetný
platobný rozkaz zo zákona zrušený.
4. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že podľa § 427 ods.
1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako
zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. V
zásade pre zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1 OZ je potrebné naplnenie štyroch základných
znakov zodpovednosti za škodu :
1) porušenie právnej povinnosti
2) vznik škody
3) kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody

4) zavinenie vodiča
Pokiaľ ide o vodiča, vždy pôjde za zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu. V
danom prípade je potrebné poukázať na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi
predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa§ 420 OZ. Prevádzateľ vozidla podľa § 427 OZ zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho povinnosti
nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v
súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho

nexusu medzi nimi. Zákon v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požaduje preukázanie
nároku poškodeného. Je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej
zodpovednosti podľa § 427 OZ. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť
príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci vznášania

dôkazného bremena je poškodený - navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného, ba ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o
samotnej existencii kauzálneho nexusu. V prípade odmrštenej skaly od kolies si vodič vzhľadom na
hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skala,
pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skaly nemôže zaregistrovať. Rovnako

je diskutabilné, či poškodený a spolucestujúci v poškodenom vozidle mohli zaregistrovať náraz skaly
na predné sklo práve od poisteného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané,
že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť
dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. Odporca sa domnieva, že zodpovednosť prevádzateľa
upravuje § 428 OZ s poukazom na existenciu liberačných dôvodov. Svojej zodpovednosti sa nemôže

prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla v zmysle § 427 OZ, avšak v zmysle § 428 OZ delíme škody na
a) škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v

prevádzke a
b) škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak
prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho
možno požadovať.
Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický

stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu.
Ostatné okolnosti sú okolnosti, ktoré existuje mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a
nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla, napríklad konanie tretích osôb, zvierat, prírody, iné
vonkajšie okolnosti. V zásade sa prevádzateľ v zmysle druhej vety § 428 môže zbaviť zodpovednosti
za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427), avšak bola vyvolaná

vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne
vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a je jasné, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať a prevádzkovateľa môžeme
liberovať zo zodpovednosti za túto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností

konkrétneho vodiča. Vychádza sa z objektívnej možnosti starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek
vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, že poistený vyvinul všetko objektívne
možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skaly. Vzhľadom na splynutie kameňa
s vozovkou faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, má
žalovaný za to, že od prevádzateľa nie je možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto

je zbavený zodpovednosti za škodu. Pri opačnom výklade by sme urobili vodiča zodpovedného za
náhodu, čo je právne neprijateľné. Je neprijateľné požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť
na skalu na ceste a snažil sa každej jednej vyhnúť.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2015 k odporu proti vydanému platobnému rozkazu,
ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 30.11.2015, okrem iného uviedol, že odpor odporcu -

jeho vyjadrenie je plné teórie vyjadrenej v Občianskom zákonníku, ale nevyjadruje sa k meritu veci.
Skutočnosť je taká, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa došlo a vodič
motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu to priznal tým, že oznámil odporcovi, že poškodenie
predného skla na vozidle spôsobil vymrštením kameňa, ktorý bol na ceste. Vymrštenie kameňa spod
kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla. Prejavom prevádzky

motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou
motorového vozidla, bez otáčavého pohybu jeho kolies - idúceho motorového vozidla by kameň zostal
na svojom mieste na vozovke a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového
vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom na čelné sklo spôsobil škodu. Ak tedaudalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, škoda
vznikla a existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ
zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu uhradiť.

6. Na pojednávaní konanom dňa 24.5.2016 zástupca žalovaného, okrem iného uviedol, že žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a vznikom škody ako
jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu. Čestné prehlásenie vodiča poisteného motorového

vozidla, ktoré malo údajne spôsobiť poškodenie čelného skla, nemá charakter preukázania okolnosti
vzniku škody, a teda nie je samostatne spôsobilé preukázať žalobcom tvrdené skutočnosti o
zodpovednosti za škodu. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom, že vo veciach, kde dôjde k poškodeniu
čelného skla odskočením kamienka od kolies motorového vozidla, je na preukázanie príčinnej súvislosti
medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla a vznikom škoda postačujúce tvrdenie
poisteného a poškodeného bez predloženia ďalších dôkazov. Uvedeným by prakticky znamenalo

nemožnosť žalovaného predchádzať a bojovať proti poisťovacím podvodom. Zástupca žalovaného
poukázal aj na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle
ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o
zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Žalovaný je v
zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení povinný nahradiť za poisteného škodu poškodenému,

ktorá vznikla ako následok osobitnej povahy prevádzky jeho motorového vozidla a nie akúkoľvek
škodu na motorovom vozidle. V dôsledku uvedeného zástupca žalovaného spochybnil samotný základ
uplatnený v tomto konaní.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu

doručené dňa 10.10.2016, okrem iného uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú na motorovom
vozidle žalobcu je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 428 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravným prostriedkom ,
konkrétne škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla.
Zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia § 428 a násl. Občianskeho zákonníka je sprísnenou

objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa nie je možné zbaviť a pre ktorej vznik zákon nevyžaduje
zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka sú:
1) Okolnosť , ktorá má pôvod v povahe prevádzky,
2) Existencia škody
3) Kauzálny nexus medzi danou okolnosťou a vznikom škody.

Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke sú také skutočnosti, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s
prevádzkou dopravného prostriedku. Ide predovšetkým o okolnosti, ktoré vyplývajú z technického
stavu dopravného prostriedku, spôsobu jeho pohybu, z mechanických, fyzikálnych, chemických,
technologických a tepelných vlastností dopravného prostriedku, ako aj okolnosti, ktoré súvisia s
organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky dopravného prostriedku. Vymrštenie kameňa spod

kolesa motorového vozidla predstavuje okolnosť, ktorá má pôvod v povahe prevádzky, ktorá spočíva v
otáčavom pohybe kolies motorového vozidla. Uvedený záver potvrdzuje právna teória ako aj súdna prax.
Vymrštenie kameňa spod kolies vozidla prevádzateľa je potrebné považovať za okolnosť, ktorá má
pôvod v povahe prevádzky, keďže vymrštenie kameňa je dôsledkom rotácie kolies motorového vozidla,
ktorá je dôsledkom uskutočňovania prevádzky motorového vozidla.

8. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal, že medzi spôsobenou škodou a vymrštením kameňa
v danom konkrétnom prípade spod kolesa vozidla prevádzateľa existuje príčinná súvislosť, keďže
uvedené potvrdzuje zhodná výpoveď žalobcu a vodiča poškodeného. V danom prípade nie je spornou
skutočnosť, že škoda bola spôsobená prevádzkou škodného motorového vozidla, a to vzhľadom k
tomu, že aj prevádzateľ totožný so žalobcom uviedol, že poškodenie čelného skla motorového žalobcu

bolo spôsobené vymrštením kameňa spod kolies vozidla prevádzateľa. Dôvod spôsobenej škody teda
potvrdzuje zhodná výpoveď účastníkov škodovej udalosti, t.j. vodiča, ktorého prevádzkou motorového
vozidla vznikla škoda a vodiča poškodeného vozidla, t.j. žalobcu , ktorá je dostatočne relevantným
dôkazom o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Prevádzateľ zodpovedá za škodu na motorovom
vozidle žalobcu podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka a tejto zodpovednosti sa v súlade so

zákonom nemôže zbaviť. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že škoda bola spôsobená
vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke. Na základe uvedeného liberácia v zmysle § 428
OZ v prejednávanej veci neprichádza do úvahy.9. Štatutárny zástupca žalobcu T. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016, okrem
iného uviedol, že išiel motorovým vozidlom z Vyšnej Šebastovej za autom, ktoré išlo pred ním. To
auto v určitom momente keď išlo bližšie ku krajnici, tak odskočili spod jeho kolies kamene. Jeden

kameň narazil do čelného skla vozidla, ktoré on riadil, čo si všimol , počul to aj videl prasklinu na skle.
Vzhľadom na tieto skutočnosti začal hneď trúbiť na vozidlo, ktoré bolo pred ním a snažil sa ho zastaviť.
Osoba, ktorá riadila vozidlo pred ním, vozidlo zastavila pri krajnici, tam jej vysvetlil o čo ide. Ozrejmili si
to a spísali o tom tlačivo pre poisťovňu. Poistnú udalosť riadne nahlásili poisťovni. T. ďalej uviedol, že
v tom rozhodnom okamihu, keď dopadol kameň na čelné sklo vozidlo, ktoré riadil , na tej ceste okrem

vozidla pred ním nebolo žiadne iné vozidlo. Keď spisovali ten záznam pre poisťovňu s pánom Martinom
Tomášom, tak si všimli, že na ceste boli kamienky, keďže tam blízko je kameňolom.

10. Svedok Y.š vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016, okrem iného
uviedol, že dňa 10.4.2012 išiel cez Vyšnú Šebastovú. V určitom momente, keď išiel bližšie ku krajnici,
tak počul ako mu odskakujú kamienky spod kolies vozidla, ktoré viedol a v tejto súvislosti následne počul,

ako trúbi vozidlo za ním a videl, že aj bliká. Zastavil, pristúpil ku nemu pán Bačo a hovoril mu, čo sa
stalo. Ukázal mu aj prasklinu na čelnom skle jeho vozidla. Nepamätá si už presne, v ktorej časti toho
čelného skla tá prasklina bola, ale bola tam. Spísali o tom záznam a on to nahlásil na poisťovni.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2016, okrem iného uviedol, že samotný zákon o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov používa exaktný pojem preukázať, t.j. podať relevantný
dôkaz o stave, ktorý nepripúšťa akúkoľvek mieru pochybnosti (§ 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.).
Podľa názoru žalovaného žalobca jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou na jeho
motorovom vozidle a prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase poistené u žalovaného a

ktorémalospôsobiťškodu. Žalovanýpoukázalnato,ževzmysleZákonaopovinnomzmluvnompoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa má preukázať zodpovednosť
konkrétneho nie fiktívneho prevádzateľa motorového vozidla, z ktorého poistky sa má škoda uhradiť.

12. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2016 uvádza: „Z miesta

škodovejudalosti,atovblízkostikameňolomu,akoajzozhodnejvýpovedeúčastníkovškodovejudalosti
vyplýva, že vozovka bola pokrytá viacerými kameňmi“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 16 ods.
1 prvá veta Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno

predvídať. Podľa§441Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov,akbolaškodaspôsobená
aj zavinením poškodeného, vznáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zariadením,
znáša ju sám. Z pôvodnej dôvodovej správy vyplýva, že úprava dôsledkov zavinenia poškodeného
sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu preto, že ju zavinil (§ 420
OZ), ako aj na prípad, keď ide o objektívnu zodpovednosť (§ 427 a § 428 OZ). Na pojednávaní dňa

13.10.2016 žalovaný uviedol, že motorové vozidlo škodcu dobehol a následne na otázku žalovaného,
v akej vzdialenosti šiel za vozidlom škodcu, uviedol možno 3-4 m. Z uvedeného má žalovaný za to, že
žalobca nedodržal bezpečný odstup od pred ním idúceho motorového vozidla a neprispôsobil rýchlosť
svojej jazdy stavu a povahe vozovky, ako aj ďalším okolnostiam v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o cestnej
premávke.

13. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu
žalobcu PhDr. Mariána Baču, výsluchom svedka Y. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených
v spise, a to konkrétne Oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9556988772, písomného podania
žalobcu zo dňa 17.10.2013, oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 27.3.2014, čestného

prehlásenia Y. faktúry č. 2012046, záznamov o dopravnej nehode, zápisu o poškodení skiel vozidla,
písomného podania žalobcu zo dňa 20.5.2014, písomného podania žalobcu zo dňa 28.11.2014,
platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.11.2015,
stanoviska Národnej banky Slovenska zo dňa 8.3.2016, písomného podania žalobcu zo dňa 5.10.2016,
písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.10.2016, fotografií, písomného podania

žalovaného zo dňa 23.11.2016 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v:

14. Dňa 10.4.2012 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené čelné sklo na motorovom
vozidle EČV: PO 434 DR, patriacom žalobcovi, a to v takom rozsahu, že bola nutná jeho výmenav hodnote 402 eur. Poškodenie čelného skla spôsobilo motorové vozidlo EČV PO 812 AN vodiča
Martina Tomáša, Pod hájom 35, 080 06 Ľubotice, ktoré na výzvu vodiča poškodeného vozidla okamžite
zastavilo a vodič poškodenie čelného skla svojim vozidlom odskokom kameňa spod kolesa uznal a

škodovú udalosť bezodkladne oznámil žalovanému, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu o zákonnom
poistení motorového vozidla. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 11.5.2012, že škodu neuznáva
a spochybňuje dôvod vzniku škody. Žalobca dňa 17.10.2013 formou pokusu o zmier vyzval žalovaného
na plnenie. Žalovaný však odmietol uznať nárok žalobcu.

15. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

18. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

19. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskéhozákonníkaúčinnéhodo31.3.2013, výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Vo všeobecnosti platí, že prevádzateľ vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá
objektívne, teda na vznik jeho povinnosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje

preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. Vymrštenie kameňa spod kolies iného
motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla. Prejavom prevádzky motorového
vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla,bez otáčavého pohybu jeho kolies - idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na
vozovke a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou
vymrštenia kameňa, ktorý nárazom na čelné sklo spôsobil škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom

skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, škoda vznikla a existuje príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na
čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu uhradiť.

25. Vprípadeobjektívnejzodpovednostipodľa§427Občianskehozákonníkamusíbyťpríčinouosobitná
povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci vznášania dôkazného bremena
je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho
motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

26. Vdanomkonkrétnomprípadejepotrebnézodpovednosťzaškoduspôsobenúnamotorovomvozidle

žalobcu (čelnom skle) tiež posudzovať podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravným prostriedkom, konkrétne škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu v zmysle
ustanovenia § 428 a násl. Občianskeho zákonníka je sprísnenou objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa
nie je možné zbaviť a pre ktorej vznik zákon nevyžaduje zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti

v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka sú: okolnosť, ktorá má pôvod v povahe prevádzky,
existencia škody a kauzálny nexus medzi danou okolnosťou a vznikom škody.

27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanom prípade existuje príčinná súvislosť
medzi spôsobenou škodou na čelnom skle motorového vozidla žalobcu a vymrštením kameňa spod

kolesa vozidla prevádzateľa motorového vozidla - Y.. Uvedené potvrdzuje nielen zhodná výpoveď
účastníkov škodovej udalosti, t.j. vodiča, ktorého prevádzkou motorového vozidla vznikla škoda a vodiča
poškodeného vozidla, t.j. žalobcu, a to nielen o priebehu škodovej udalosti, ale aj o ďalších súvislostiach
týkajúcich sa predmetnej poistnej udalosti, a to napríklad v tom smere aké bolo na mieste škodovej
udalosti počasie, v akom stave bola vozovka. Ďalej aj napríklad o tom, že v čase poistnej udalosti sa

tam nenachádzali žiadne ďalšie motorové vozidla. Existenciu príčinnej súvislosti potvrdzujú aj fotografie
z miesta škodovej udalosti, ktoré predložil žalobca, ktoré jednoznačne potvrdzujú kde sa stala poistná
udalosť, aké vozidlá boli na nej zúčastnené a hlavne to, že na čelnom skle motorového vozidla žalobcu
skutočne vznikla škoda.

28. Naopak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca pred vznikom poistnej udalosti
nedodržal bezpečný odstup od pred ním idúceho motorového vozidla a neprispôsobil rýchlosť svojej
jazdy stavu a povahe vozovky, ako aj ďalším okolnostiam v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o cestnej
premávke a že z toho dôvodu by mal byť spoluzodpovedný za spôsobenú škodu na čelnom skle jeho
vozidla.

29. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 súd zamietol návrh žalovaného o podanie správy o
stave komunikácie v obci Vyšná Šebastová, najmä v oblasti Vyšná Šebastová č. 213 dňa 10.4.2012
zo strany Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, keďže po predložení fotografii z
miesta poistnej udalosti sa už vykonanie tohto dôkazu nejavilo ako potrebné pre zistenie skutkových

okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 402 eura vyhovel
a v súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy
v prospech žalobcu.

31. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v
súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj na zaplatenie príslušného
zákonného 8% ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 402 eur od 3.4.2014 do zaplatenia.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1

C.s.p. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).