Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/587/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7603896668
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7603896668.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou IČO: 36 039 039, proti povinným: X/ O. H., F..
XX.XX.XXXX, T. H. X, J. F. R., X/ R. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. H. X, J. F. R., o vymoženie 165,97 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9 Er 165/2003

- 10 z 20. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 9 Er 165/2003 - 10 z 20.

júna 2016 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na
citáciu ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“).

2. Uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 25. novembra 2003
poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie 165,97 Eur s prísl..

3. Dňa 25.1.2016 súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že v konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Táto vec bola príslušným krajským súdom, ktorý vydal exekučný

titulprejednávanáakoobchodnoprávna.Akodôkaz,zktorého vyplývajúnímopísanéskutočnostioznačil
súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Košiciach pod č. k. 11 Zm 22/03. Uvedené dôkazy týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že jeho právny predchodca spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol
povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným.
Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania

návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.

5. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom,
ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. 11 Zm 22/03 - 6 z 27. marca 2003. Týmto súd uložil odporcom,
aby do 3 dní od doručenia zaplatili navrhovateľovi zmenkovú sumu 5.000,- Sk so 6 % úrokom od

21.02.1997 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 16,60- Sk a trovy konania vo výške 1.756,- Sk
na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.6. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný
opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že v exekučnom titule je ako navrhovateľ označený oprávnený, a nie jeho
právny predchodca spoločnosť TRANSINVEST, a.s., ktorá medzičasom zanikla. K návrhu na vykonanie

exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na
konanievktorombolvydanýexekučnýtitul.Taktiežnepredložildôkazynaosvedčenietýchtoskutočnosti.
Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. platí, že sú tu
dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu
v súlade s týmto ustanovením zastavil.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods.
2 písm. a), c), f) O.s.p.

8. V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s právnym posúdením veci

zo strany súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a toto rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s ústavou.

9. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu,

pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou
Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom
krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného
súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp.
ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s. ako právny vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na
vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol,
že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že
spoločnosť Transinvest, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter

zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie,
že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň
ajopatrovaťpodkladypreprípadnébudúcepreukazovanievlastnéhovzťahusjehodlžníkom-povinným.

10. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a
to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava
spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť

oprávneným označené podklady - spis základného konania.

11. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady
zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane,

ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný
vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného
uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a
zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný
akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j.

mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.12.Exekučnýsúdnemoholanemalpodľaoprávnenéhozastaviťexekúciunalenzákladetoho,žeprávny
predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa

núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od
nehovbudúcnosti(ajpouplynutímnohýchrokovodskončeniazákladnéhokonania)požadovaťsplnenie
ďalších predtým nevyžadovaných podmienok.

13. V čase vystavenia zmenky v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút
spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Zákona č. 40/1964
Zb. - Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný Zákon
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal
inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006.

V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde
opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to
vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.

14. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáha zmeny odvolaním napadnutého

rozhodnutia, žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.

15. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 13.07.2016 teda za účinnosti zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania

začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

19. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

20. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného uvádza, že
súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, avšak

nesplnil povinnosť preukázania vlastného vzťahu s povinným, odkazuje na skutočnosť, že jeho právny
predchodca medzičasom zanikol. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na ust. §
243f) ods. 4 Exekučného poriadku), preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie
(§ 243f) ods. 6 Exekučného poriadku) a správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku zastavil.21. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného dodáva, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu
kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky a preto z týchto listinných dôkazov

oprávnený mal možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

22. Podľa záverov odvolacieho súdu nejde o retroaktivitu, ako na to poukázal odvolateľ, pretože citované

zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna,
t.j. v lehote jedného mesiaca opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným,
čo pri existencii kompletnej dokumentácii nebol právny problém.

23. Vzhľadom na to, že oprávnený si zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného zákonného

ustanovenia Exekučného poriadku nesplnil, odvolací súd považoval odvolacie námietky oprávneného
za nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú stránku uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o
zastavení exekúcie na základe čoho odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

25.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).