Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010192
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. septembra 2015, v
trestnej veci obžalovaného E. V., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák., spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.1.2015 sp.zn. 1 T 35/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. V..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 1 T 35/2014 zo dňa 14.1.2015 bol obžalovaný
E. V. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák. spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ktorých sa
mal dopustiť tak, že spoločne s odsúdenými H. F., Z. D. a F.R. D.

dňa 1. júna 2013, v čase okolo 02.30 hod., v D., na L. X., pred barom A., po predchádzajúcej vzájomnej
dohode, fyzicky napadli K. D. takým spôsobom, že obžalovaný E.Á. V. alebo Z. D. raz udrel päsťou do
ľavej časti hlavy K. D., načo tento spadol na zem, kde ho obžalovaní E. V. a Z. D. udierali do hlavy
a kopali do oblasti brucha a hrudníka, potom čo sa K. D. postavil, tak ho opätovne obžalovaný E. V.
najmenej trikrát udrel päsťou do tváre, následne počas vzájomného zápasenia K. D. s obžalovaným

H. F. obaja spadli na zem, kde ho obžalovaný H. F. najmenej dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre,
pričom obžalovaní Z. D., E. V. a F. D. ho kopali do oblasti plochy brucha, chrbta, pravého i ľavého boku
a následne, keď už K. D. odchádzal smerom ku schodom ku Slovenskej sporiteľni, i tam ho obžalovaný
H. F. opätovne zvalil na zem, kde ho spolu s obžalovaným Z. D. kopali do celého tela, čím mu spôsobili
viacpočetné pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre a obojstranne s krvnými podliatinami okolo oboch očí
a v lícnych oblastiach obojstranne s drobnými odreninami, pomliaždenie nosa s krvnou podliatinou v

oblasti koreňa nosa, pomliaždenie mäkkých tkanív v pravej spánkovo - záhlavovej oblasti s tržnou ranou,
pomliaždenie mäkkých tkanív na čele, otras mozgu ľahkého stupňa, viacpočetné pomliaždeniny na ľavej
strane hrudníka, pomliaždenie brušnej steny, odreniny na oboch lakťoch a odreniny na oboch kolenách
s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní 21 dní.

Za to mu súd podľa § 364 ods.1 Tr.zák. s použitím § 41 ods.1 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 36 písm.j/

Tr.zák., § 37 písm.h/ Tr.zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.Okresný súd podľa § 287 ods.1 Tr.por. zaviazal obžalovaného a odsúdených zaplatiť spoločne a
nerozdielne poškodenému K. D., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom D., L. X. č. XXX/XX škodu vo výške
2.093,- € z titulu bolestného.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného E. V..
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Dušana Hudáka. V odôvodnení
odvolania v podstate namietal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozsudku s tým, že zo žalovaného
trestného činu sa cítil byť nevinným. Poukázal najmä na rozpory vo výpovediach svedkyne H. R., ktorá

nevedela presne uviesť, akým spôsobom bol poškodený napadnutý. Zároveň v podanom odvolaní,
ktoré bolo obsiahnuté v rozsahu siedmych strán konštatoval, že súd v podstatných okolnostiach prípadu
nevenoval pozornosť pri vyhodnocovaní zabezpečených dôkazov. V tejto súvislosti zvýraznil najmä
výpoveď povereného policajta na hlavnom pojednávaní, ktorý danú vec objasňoval. Podiel jeho trestnej
činnosti nebol v žiadnom prípade zadokumentovaný, a preto bol toho názoru, že odvolací súd by mal
napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle ustanovenia § 321 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por. a oslobodiť ho spod

podanej obžaloby podľa § 285 písm.a/ Tr.por.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania, navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť a spod podanej obžaloby ho oslobodiť.

Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla podané odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej

v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania krajský súd zvýrazňuje, že v prospech obžalovaného v trestnom

stíhaní svedčili výpovede spoluobžalovaných, ktorí sa v ďalšom konaní vzdali možnosti podať opravný
prostriedok proti odsudzujúcemu rozsudku. Sám obžalovaný spáchanie trestného činu poprel a uviedol,
že je nevinný.

V neprospech obžalovaného svedčili výpovede poškodeného, ako i zainteresovaných svedkov, ktorí boli

priamymi účastníkmi stíhaného trestného konania. Medzi zásadný dôkaz trestného konania v uvedenom
prípade je možné zaradiť výpoveď poškodeného, ktorý podrobným spôsobom opísal spôsob svojho
napadnutia v inkriminovanom čase. Jeho výpoveď bola potvrdená dôkazmi, ktoré spočívali vo svedeckej
výpovedi G. R., J. J., Š. Ž., ako i H. R.. Z týchto výpovedí v podstate vyplynul záver, že obžalovaný
spoločne s Z. D. v úvode konfliktu napadli poškodeného a spôsobili mu zranenia uvedené vo výroku

napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Podľa vyjadrení a výpovedí ďalších spoluobžalovaných, ktorí sa vzdali možnosti podať opravný
prostriedok, bolo zrejmé, že obžalovaný a poškodený skutočne dospeli k fyzickému kontaktu, ktorý
vyústil do napadnutia. Poškodený a svedkovia pochádzajúci z jeho rodinného prostredia uviedli, že to

bol práve obžalovaný E.Á. V., ktorý ho napadol a neskôr mu spôsobil fyzické zranenia.

V predmetnom trestnom konaní boli zabezpečené viaceré listinné dôkazy, ktoré dokumentovali
spáchanie stíhaného trestného činu. Medzi tieto listinné dôkazy patrili najmä prvotná lekárska správa
o ošetrení poškodeného, ako i znalecký posudok znalca z odboru chirurgie. V zmysle uvedeného

znaleckého posudku bolo ustálené, že poškodený mohol utrpieť zranenia tak, ako to uviedol vo svojej
výpovedi a mechanizmus a spôsob zranenia zodpovedá jej výpovednej hodnote. Lekárska správa z
prvotného ošetrenia zároveň ako listinný dôkaz dokumentovala, že obžalovaný bol v čase napadnutia
ošetrený a zároveň hospitalizovaný.Za takejto dôkaznej situácie Krajský súd v Košiciach nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.

Druhostupňový súd nezistil ani pochybenia procesného charakteru, ktorý by mali za následok
nepoužiteľnosť zabezpečených svedeckých výpovedí, resp. výsledkov znaleckého dokazovania.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia
okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods.12 Tr.por.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a
tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Výpovede svedkov potvrdzujúce napadnutie poškodeného obžalovaným sa vzhľadom na sled udalostí
aj ich časový rozostup javili krajskému súdu ako vierohodné a reálne dokumentujúce priebeh celého
konfliktu. Krajský súd vzhľadom na výsledky dokazovania ustálil, že to bol práve obžalovaný E. V., ktorý

spoločne s inými osobami napadol poškodeného, pričom poškodený nemal reálny dôvod na iniciovanie
vzniku konfliktu. Naopak obžalovaný po prvotnom nedorozumení privolal na miesto činu ďalšie osoby,
ktoré boli za žalovaný trestný čin aj právoplatne odsúdené.

Vzhľadom na tieto okolnosti krajský súd zaujal právny názor, v zmysle ktorého obžalovaný svojím

konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaných trestných činov, a preto vo výroku o uznanej vine
považoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a dôvodný.

Za zákonný a dôvodný považoval druhostupňový súd napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku
o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu. Uložený trest zohľadnil všeobecné zásady pre ukladanie

trestovuvedenév§34Tr.zák.ajehopodmienečnéodloženiezodpovedá ustanoveniu§49ods.1písm.a/
Tr.zák. Určená skúšobná doba podmienečného odkladu jeho výkonu v trvaní 18 mesiacov je v súlade
s ustanovením § 50 ods.1 Tr.zák.

V ďalších neuvedených podrobnostiach odôvodnenia svojho rozhodnutia krajský súd odkazuje na

dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj v celom rozsahu
osvojil.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Košiciach odvolanie obžalovaného E. V. zamietol v zmysle
ustanovenia § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.