Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/957/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203278
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1214203278.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W. - S.
H. XXX/X, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 52, Bratislava, proti žalovanému:
SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, o zaplatenie 857,28
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
30. júna 2015, č.k. 15C/146/2014-104, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 857,28
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 18.06.2013 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania na súdnom poplatku 51 eur a trovách právneho zastúpenia 578,25 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 22 ods. 1, § 23, § 145 ods. 1, § 420 ods. 1
a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že existencia jednotlivých predpokladov vzniku
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a
pre priznanie zodpovednosti preukázaná. Forma zavinenia v zmysle § 420 OZ (úmysel alebo nedbalosť)
môže mať v zmysle OZ význam pre vznik zodpovednosti za škodu. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
3. Na základe vyšetrovacieho spisu OO PZ Dunajská Streda týkajúceho sa trestného stíhania proti
P. T., ktorý prípad je skutkovo totožný s predmetnou vecou, je nepochybné, že sa nestal skutok, pre
ktorý sa viedlo trestné stíhanie, teda nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a k takémuto
neoprávnenému odberu nedošlo ani u žalobcu. Jedná sa o skutkovo a právne totožnú vec s predmetom
tohto konania. Tieto skutočnosti vysvetlil samotný zamestnanec žalovaného ako zástupca poškodeného
a práve z tohto dôvodu došlo k zastaveniu trestného stíhania voči P. T. k dobropisu jeho faktúry a práve
z tohto dôvodu došlo aj k dobropisu faktúry u žalobcu.
4. Z doložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca na svoju kvalifikovanú obranu a komunikáciu
vo vzťahu so žalovaným splnomocnil kvalifikovanú osobu, a to advokáta JUDr. Miroslava Pekára, ktorý
žalobcovi vyúčtoval odmenu v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky 655/2004 Z.z. a to faktúrou č.: 027/2013 na
sumu 857,28 eur, celkovo za 4 úkony právnej pomoci, ktorú faktúru uhradil prevodom na účet advokáta
dňa 25.04.2013. Uvedená faktúra bola uhradená z osobného účtu jeho manželky, ktorú skutočnosťžalobca odôvodnil tým, že všetky platby sa realizujú z tohto spoločného účtu. Z tohto účtu sa platilo aj
spoločnosti SPP a.s. Bratislava za odber plynu, aj sa platí a je nepochybné, že z tohto účtu bol uhradený
aj súdny poplatok , hoci platiteľom zo zloženia je žalobca.
5. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku
protiprávneho vymáhania údajnej škody spôsobenej údajným neoprávneným odberom zemného plynu
v celkovej výške 4.763,27 eur od žalovaného. Je nepochybné, že právny zástupca žalobcu, advokát
JUDr. Miroslav Pekár, vykonal vyššie špecifikované úkony právnej pomoci, za ktoré aj vyúčtoval odmenu
advokáta, ktorú mu v sume 857,28 eur žalobca aj uhradil.
6. Súd bol toho názoru, že žalobca mal právo dať sa zastúpiť advokátom a mal právo na kvalifikovanú
obranu voči neoprávnene vyúčtovanej a uplatnenej údajnej škode spôsobenej údajným neoprávneným
odberomzemnéhoplynu.Súdsanestotožnilsnázoromžalovaného,žesajednaloovýlučnemimosúdnu
korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným, a preto nemožno považovať nárok žalobcu na náhradu
trovkonaniazadôvodný,nakoľkonešloonákladyvynaloženévsúdnomkonaní.Niejemožnépovažovať
voľbu právneho zastúpenia žalobcom v uvedenej fáze riešenia veci za nadbytočnú a súd je toho názoru,
že občan má právo na zastúpenie advokátom nielen v súdnom konaní a vo vzťahu k subjektom verejnej
moci, ale vždy, keď je nútený kvalifikovane sa brániť voči protiprávnemu konaniu tak, ako tomu bolo aj
v tomto prípade. Preto súd žalobu žalobcu na náhradu škody považoval za dôvodnú a v celom rozsahu
jej vyhovel.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania na súdnom poplatku vo výške 51 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške
578,25 eur.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, v čom konkrétne mali byť naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu tak, aby mohol
súd jednoznačne konštatovať, že žalovaný za škodu zodpovedá. Vzhľadom na osobu žalovaného a
žalobcom uplatnený nárok nie je podľa jeho názoru zrejmé, akého porušenia právnej povinnosti sa
mal žalovaný dopustiť, aká bola prípadná výška skutočnej škody a v čom súd prvej inštancie videl
príčinnú súvislosť medzi tvrdeným (no neodôvodneným) porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Uviedol, že uplatňovanie si nároku na náhradu škody, ku ktorej došlo odberom plynu spôsobom, ktorý
všeobecný záväzný právny predpis (zákon č. 656/2004 Z.z.) označoval ako odber neoprávnený, nie je
možné považovať za protiprávne konanie, resp. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. V
danom prípade teda podľa jeho názoru absentuje už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu zo strany
žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti. Ak by aj konanie žalovaného bolo čisto teoreticky podľa
názoru súdu prvej inštancie možné označiť za konanie porušujúce právnu povinnosť, mal prvoinštančný
súd skúmať výšku škody, ktorá mala byť takýmto konaním žalovaného spôsobená. S argumentami
žalovaného týkajúcimi sa výšky škody sa však prvoinštančný súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Bol
toho názoru, že nebol naplnený už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie akejkoľvek
právnej povinnosti. Súd vec právne posúdil inak, hoci porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného
nijakým spôsobom nezdôvodnil. Súd mal v takomto prípade zároveň skúmať, či existuje príčinná
súvislosť medzi ním tvrdeným porušením právnej povinnosti a vznikom škody, t.j. zaplatením odmeny
za právne služby poskytnuté žalobcovi. Poukázal na to, že vyplatenie odmeny za poskytnuté právne
služby vyplývalo z dohody uzavretej medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom. Vyplatenie odmeny
nie je bezprostrednou príčinou konania žalovaného, ale povinnosť žalobcu vyplatiť odmenu vyplynula
z mandátnej zmluvy uzavretej medzi ním a jeho právnym zástupcom. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1773/2011 zo dňa 19.03.2013, ktorý riešil obdobnú
otázku, aká bola predmetom konania.
9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietol použiteľnosť
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1773/2011, pretože nejde o vec právne ani
skutkovo obdobnú, keďže síce rieši otázku náhrady zaplatenej odmeny advokáta, ale ide o odmenu,
na ktorú vznikol nárok priamo v súdnom konaní, resp. o odmenu, ktorú klient zaplatil advokátovi
nad rámec súdom priznaných nákladov právneho zastúpenia. Žalovaný z predmetného rozsudkupoukázal len na právny názor Krajského súdu v Prahe, ktorý právny názor vyšší súd nepotvrdil. Pokiaľ
žalovaný argumentuje prerušením deja príčinnej súvislosti v dôsledku uzavretia mandátnej zmluvy s
advokátom, považoval takýto názor z viacerých logických dôvodov za nesprávny, rigidný a odporujúci
princípom kauzality. V prvom rade sám žalovaný zdôraznil, že nárok na odmenu advokáta by vznikol
v prípade úspešnosti v súdnom konaní, čiže žalovaný z hľadiska príčinnej súvislosti diferencuje medzi
súdnym a mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky. Naviac odmena advokáta je analogická k nákladom
vynaloženým na predchádzanie, resp. odstránenie škody. Faktom je, že k prerušeniu sledu príčinnej
súvislosti nedochádza, keďže ide o priamy dôsledok protiprávneho konania žalovaného, inak povedané,
obrana je nesporne dôsledkom útoku. Žalovaný si voči žalobcovi uplatňoval fiktívnu, neexistujúcu
pohľadávku, ktorej skúmanie v zásade nie je právne významné, keďže žalovaný zodpovedá za dôsledok
svojho konania, kedy v dôsledku kvalifikovanej právnej obrany (ako aj ďalších skutočností) upustil od
neoprávneného vymáhania neexistujúcej pohľadávky a ešte sa žalobcovi aj ospravedlnil. Z pohľadu
žalobcu išlo zo strany žalovaného o zneužitie práva, zneužitie svojho silného postavenia na úkor žalobcu
ako spotrebiteľa a konanie žalovaného je nepochybne konaním nepožívajúcim právnu ochranu.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.
11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/146/2014 je zaplatenie sumy
857,28 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil
zaplatiť žalobcovi 857,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 18.06.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súdnom poplatku 51 eur a trovách právneho zastúpenia
578,25 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania.
13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
14. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, nakoľko súd prvej inštancie
vyvodil zo skutkových zistení správne právne závery a na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu
normu.
17. V ust. § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka sú upravené predpoklady vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvnýchalebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže
však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť.
18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli naplnené všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi, keď porušenie právnej povinnosti bolo
potrebnévidieťvjehopostupe,ktorýsisícenazákladezákonač.656/2004Z.z.uplatňovalvočižalobcovi
nárok na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť odberom plynu spôsobom, ktorý tento predpis označoval
akoodberneoprávnený,avšaktakýtopostupžalovanéhoneboldôvodný,vsúladescitovanýmzákonom,
keď sám žalovaný počas uplatňovania si uvedeného nároku dospel k záveru, že ním uplatňovaný nárok
na náhradu škody nie je dôvodným a od jeho uplatňovania upustil. Čo sa týka vzniku škody, tak z
obsahu spisového materiálu vyplynulo, že došlo k ujme na majetku žalobcu, ktorý si pri uplatňovaní
nároku na náhradu škody zo strany žalovaného voči nemu zvolil advokáta, s ktorým uzatvoril mandátnu
zmluvu, a ktorému za poskytnutie právnej pomoci preukázateľne uhradil odmenu, pričom s výškou
škody a jej preukázaním sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal. Rovnako mal odvolací súd za
preukázané naplnenie ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu, a to existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keď nebyť porušenia právnej povinnosti zo
strany žalovaného, v dôsledku ktorého žalovaný od žalobcu vymáhal zaplatenie nie zanedbateľnej sumy
4.763,27 eur, nehľadal by žalobca právnu pomoc v osobe advokáta, a tomuto by následne nemusel
vyplatiť odmenu za poskytnutie právnych služieb.
19. K použiteľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1773/2011 zo dňa 19.03.2013
odvolací súd udáva, že predmetné rozhodnutie nerieši obdobnú vec, keď najvyšší súd riešil otázku
náhrady zaplatenej odmeny advokáta, na ktorú vznikol nárok priamo v súdnom konaní, pričom išlo o
odmenu, ktorú účastník zaplatil advokátovi nad rámec priznaných nákladov a právneho zastúpenia.
20. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca.
22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutia prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.