Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222065
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313222065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej žalobcu: J&MZ
Reality s. r. o., so sídlom Mlynská 2, Levice, IČO: 46 355 294, zastúpený JUDr. Imrichom Hraškom,
advokátom, so sídlom Mlynská 2, Levice, proti žalovanému: K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. X. XX,
Q., zastúpený JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 19, Levice, o zaplatenie 2.500
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 4. februára 2016
č. k. 14C/33/2014-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 774, § 775 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o sprostredkovaní predaja bytu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Výška provízie však
zostala sporná a nepodarilo sa ju preukázať ani výpoveďami svedkov. Uzavretie ústnej zmluvy doznal
aj žalovaný a možno ju vyvodiť aj z konania žalobcu, ktorý byt žalovaného aj s fotografiami ponúkal

vo svojej inzercii, pričom by tak určite nemohol konať svojvoľne, bez vedomia žalovaného. Tvrdenie
žalovaného, že byt dal aj do ponuky realitnej kancelárie v Q. bolo čiastočne nepravdivé, nakoľko k
podpisu sprostredkovateľskej zmluvy síce došlo, avšak zmluva nebola podpísaná majiteľmi, nebola
opatrená pečiatkou realitnej kancelárie, a napokon, aj realitná kancelária v Q. potvrdila, že predmetný
byt vo svojej ponuke nikdy nemala. Na to, aby sprostredkovateľovi patrila za sprostredkovanie provízia
(odmena), musí dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou (v tomto prípade s
W. R.) pričinením žalobcu, teda v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou. Miera pričinenia pritom môže byť

dohodnutá rôzne. Keďže išlo o ústnu zmluvu, žalobca nepreukázal, na akých konkrétnych podmienkach
sa so žalovaným dohodol. Za účelom zistenia podmienok uzavretia a konkrétnych bodov zmluvy o
sprostredkovanísisúdvyžiadalodžalobcuvšeobecnúpísomnúzmluvu,akúžalobcauzatvárasklientmi.
Nie je zrejmé, či sa na podmienkach, aké sú uvedené v písomnej zmluve, dohodol žalobca so žalovaným
aj ústne. Z výpovedí svedkov (okrem svedkyne F.) bolo preukázané, že žalovaný sa s kupujúcim W.
R. poznal už niekoľko rokov a predmetný byt W. R. videl už skôr, než šiel na obhliadku so žalobcom.
Samotné podpísanie obhliadkového listu, ktorý navyše nebol opatrený riadnou pečiatkou žalobcu,

nepostačuje na preukázanie pričinenia žalobcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, a teda preukázanie príčinnej
súvislosti medzi činnosťou žalobcu a uzavretím kúpnej zmluvy. Napokon, samotní svedkovia zhodne
vypovedali, že obhliadka sa neuskutočnila, nakoľko potenciálny kupujúci už byt videl. Ak by aj súd
považoval vierohodnosť výpovede svedkov R., Z. Q. a R. za zníženú, vzhľadom na skutočnosť, že sa sožalovaným poznajú, ostáva tvrdenie žalobcu (a jeho zamestnancov F. a C.) proti tvrdeniu žalovaného.
Ďalšiu činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy žalobca nepreukázal. Nemožno súhlasiť s názorom,
že len samotným vykonaním obhliadky, resp. podpisom obhliadkového listu, vznikne žalobcovi nárok

na províziu. Takýto názor súd považoval za obchádzanie ustanovení zákona o sprostredkovateľskej
zmluve. Sprostredkovateľ by sa mal vždy aktívne podieľať na sprostredkovaní uzavretia zmluvy medzi
záujemcom a treťou osobou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho činnosťou a uzavretím kúpnej
zmluvy, a teda mu nárok na províziu nevznikol, preto súd podanú žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal
v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný trovy právneho zastúpenia
nevyčíslil a zo spisu mu iné trovy nevyplývajú.

2. Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonomstanovenejlehoteodvolanímžalobca,domáhajúc
sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí a nestotožňuje sa ani s jeho právnymi závermi
a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Súd spochybnil podmienky, na akých sa strany v ústnej
zmluve o sprostredkovaní predaja bytu dohodli medzi sebou a to napriek tomu, že samotný žalovaný
podmienky predaja bytu prostredníctvom žalobcu nikdy nespochybnil. Jediné, čo žalovaný čiastočne
spochybnil, bola výška provízie patriaca sprostredkovateľovi za sprostredkovanie predaja bytu, keď

uviedol, že sa dohodli na provízii vo výške 1.500 eur. Je nesporné, že vynaložil všetko svoje úsilie, aby
žalovanému pomohol byt v jeho výlučnom vlastníctve predať a je teda nesporné, že jeho pričinením -
v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou sa mu to aj podarilo. Byt žalovaný nakoniec predal W. R., ktorý
bol jeho klientom. Tvrdenie, že nebol s pracovníčkou X. F. na ohliadke bytu žalovaného je nepravdivé.
Pravdivosť žalovaného vyjadrení je znížená aj jeho vyjadrením, že na ohliadke jeho bytu bol pán R.

spolu s pani O. Q. Z., ktorá pracovala pre realitnú kanceláriu v Q.. Svedkyňa Z. však uviedla, že s
pánom R. na ohliadke bytu žalovaného nebola. Keď sa zváži, že žalovaný sa poznal už v minulosti s
pánom R. aj s pani Z., je nesporné, že klamal. Súd tieto skutočnosti napriek tomu vyhodnotil v prospech
žalovaného. Súd nedostatočne, resp. chybne vyhodnotil aj skutočnosť podpisov na obhliadkovom liste,
ktorý podpísali dňa 21. 02. 2013 o 19. 10 hodine žalobca, pán R. s pani R., ale aj žalovaný. Ak by

sa ohliadka bytu nekonala, potom by nemohol byť na obhliadkovom liste zo dňa 21. 02. 2013 podpis
žalovaného.Preprávonaodmenusprostredkovateľavdohodnutejvýškemusiabyťkumulatívnesplnené
dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli
zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Dokazovaním bolo preukázané, že sprostredkovateľ sa
svojou aktívnou účasťou zaslúžil o uzavretie zmluvy. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím

zmluvy musí existovať príčinná súvislosť, ktorá existovala aj v tomto prípade. Práve potreba preukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním realitnej kancelárie ako sprostredkovateľa a aktom kúpy medzi
predávajúcim a kupujúcim je dôvodom, prečo sa pri ohliadke bytu dáva záujemcovi podpísať záznam.
Z takéhoto záznamu je potom možné pomerne jednoznačne preukázať pričinenie realitnej kancelárie.
Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné požiadavky kladené na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, pretože neobsahuje komplexné posúdenie a zhodnotenie rozhodujúcich
otázok. Vo svojom rozhodnutí musí obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo
založené. Predmetné rozhodnutie však uvedené atribúty nespĺňa. Konanie je tak postihnuté vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav
veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Súd prvej inštancie v konaní postupoval a rozhodol spravodlivo,
vykonal rozsiahle dokazovanie a na jeho základe nepochybne dospel k správnemu zisteniu skutkového
stavu, ako aj k právnemu posúdeniu veci a rovnako správne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Tvrdenia

žalobcu, že podmienky predaja bytu prostredníctvom žalobcu nikdy nespochybnil, okrem výšky provízie,
sú zavádzajúce, nakoľko vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom neuzatváral exkluzívnu zmluvu,
a z tohto titulu dal byt aj do ďalšej realitnej kancelárie. Výpovede svedkov W. R. a A. R. jednoznačne
preukázali, že k ohliadke bytu prostredníctvom žalobcu reálne nedošlo a že zo strany žalobcu a
jeho zamestnankyne X. F. išlo o špekulatívne a účelové konanie, aby si následne mohli bezdôvodne

nárokovať na zaplatenie provízie za sprostredkovanie predaja bytu, a to aj napriek tomu, že v skutočnosti
sa žiadna ohliadka bytu nekonala a žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinil o uzavretie zmluvy s
pánom W. R.. Zo strany žalobcu a jeho zamestnankyne ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobcovo spochybňovanie súdu vo vyhodnocovaní výpovedí svedkov, že aj napriek tomu, že súdpripustil vierohodnosť výpovedí týchto svedkov za zníženú, a i tak ich vyhodnotil v jeho prospech, sa
nezakladá na pravde, a to z toho dôvodu, že súd sa vyslovil v tom zmysle, že ak by aj považoval
vierohodnosť výpovede svedkov R., Z. Q. a R. za zníženú, ostáva tvrdenie žalobcu proti žalovanému.

Súdtedanevyslovilpripustenievierohodnostivýpovedítýchtosvedkovzazníženú,alepripustillenúvahu
o vierohodnosti výpovede svedkov za zníženú. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak by sa
obhliadka bytu nekonala - podľa vyjadrenia pána R. a pani R., potom by nemohol byť na obhliadkovom
liste zo dňa 21. 02. 2013 jeho podpis. Ako už uviedol, podpisy svedkov pána R. a pani R., ako i jeho
podpis, boli zo strany žalobcu účelové, čo zhodne potvrdili obaja svedkovia i on vo svojej výpovedi. Nie je

možné súhlasiť so žalobcom, že preukázaním príčinnej súvislosti medzi konaním realitnej kancelárie ako
sprostredkovateľa a aktom kúpy medzi predávajúcim a kupujúcim je podpísanie záznamu záujemcom
pri obhliadne bytu, a to z toho titulu, že takéto konanie by sa mohlo stať prostriedkom zneužívania
bez ohľadu na to, či sa ohliadka reálne aj uskutočnila, pretože ak by sa reálne ohliadka nevykonala,
samotná skutočnosť, že bol podpísaný záznam o obhliadke ešte nie je dôkazom, že realitná kancelária
sa pričinila o sprostredkovanie predaja bytu. Má za to, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal tak

so skutkovým, ako aj právnym stavom veci, na základe čoho správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj
vyčerpávajúco odôvodnil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným

vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 25. 10. 2013, v

spojení s pripusteným rozšírením žaloby (na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 04. 02. 2016),
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo
sumy 2.500 eur od 18. 09. 2013 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania s odôvodnením, že žalovaný
si u neho ústne dojednal sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve, pričom
sprostredkovateľský poplatok, resp. províziu fakturovanú faktúrou č. VF 13.0801 neuhradil, pritom byt

odpredal klientovi žalobcu W. R., s ktorým bola vykonaná obhliadka bytu dňa 21. 02. 2013.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolanífakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom
na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania
žalobcu odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu
ustálil správny právny záver, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho činnosťou a uzavretím kúpnej zmluvy, a teda mu nárok na
províziu nevznikol.
15. V zmysle ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou je

zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby
druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.
Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú: a/ záväzok sprostredkovateľa
obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi

odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná
a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia
musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva
v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa
predovšetkýmvyhľadávanietretíchosôb,ktorébudúmaťnauzavretísprostredkovávanejzmluvyzáujem

a v informovaní záujemcu o týchto osobách, ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu
významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je
pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou,
môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je nepochybné, že
sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože

ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda
uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ teda nemá právo na
odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou
nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.
16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že strany sporu uzatvorili v ústnej podobe

sprostredkovateľskú zmluvu, v ktorej žalobca vystupoval v postavení sprostredkovateľa a žalovaný
v pozícii záujemcu a ktorej predmetom bolo sprostredkovanie predaja bytu vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Rovnako je zrejmé, že žalobca k dohode o odmene (provízii) za sprostredkovanie uviedol,
že táto bola dojednaná vo výške 2.500 eur (ktorej zaplatenia sa podanou žalobou i domáhal), pričom
žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie (pojednávanie zo dňa 16. 03. 2015) uviedol, že

so žalobcom sa dohodol na výške odmeny za sprostredkovanie 1.500 eur. Ani za situácie, že na základe
takto vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie by bolo možné pripustiť to, že medzi stranami
sporu došlo k dohode o výške provízie 1.500 eur, t.j. sumy, ktorú ani žalovaný nerozporoval, nie je však
možné ustáliť záver o tom, že žalobcovi ako sprostredkovateľovi nárok na vyplatenie provízie vznikol.
V tomto smere súd prvej inštancie riadne a správne zistil skutkový stav veci, na danú vec aplikoval

správne ustanovenia právnych predpisov a vec i správne právne posúdil, keď ustálil záver o tom, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho činnosťou a uzavretím
kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a W. R. ako kupujúcim. Na uvedenú okolnosť súd
prvej inštancie, na základe návrhov na dokazovanie prednesených stranami sporu, vypočul niekoľko
svedkov, z ktorých výpovedí správne ustálil to, že nebolo preukázané, že by pričinením žalobcu došlo

k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a W. R..
17. Je potrebné vziať na zreteľ predovšetkým skutočnosť, že žalobca ako strana sporu domáhajúca
sa svojich nárokov vo vzťahu k žalovanému má procesnú dôkaznú povinnosť preukázania dôvodnosti
uplatneného nároku. Bezpochyby, túto povinnosť má nielen žalobca, ale rovnako i žalovaný, a to v
rámci ním uplatnených prostriedkov procesnej obrany voči žalobe. Vo všeobecnosti je potrebné ustáliť,

že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena strany je jej neúspech v spore. Rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda,
ktorázostránjepovinná stanovenýokruhskutočnostípreukázať.Súčasťouprocesnejúlohyobochstrán
v konaní je procesná zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami a návrhmi vnesú do konania skutkový

materiál, ktorý zodpovedá ich záujmom.
18. S ohľadom na vyššie konštatované potom pri existencii takej dôkaznej situácie medzi stranami
sporu, v ktorej žalobca tvrdí existenciu platne uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy s dojednanou
odmenou za sprostredkovanie, ktorej zaplatenia sa podanou žalobou domáha, keď súčasne tvrdí,
že nárok na jej vyplatenie mu vznikol, nakoľko jeho pričinením došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

medzi žalovaným ako predávajúcim a W. R. ako kupujúcim, žalobcu zaťažovala procesná povinnosť
preukázania týchto tvrdení. K uplatnenému nároku na plnenie žalobca z hľadiska jeho činnosti
smerujúcej k predaju bytu predložil súdu prvej inštancie len jediný listinný doklad, a to záznam o
vykonanej obhliadke zo dňa 21. 02. 2013 (č. l. 4). I keď je nesporné, že tento záznam je podpísaný
tak žalovaným, ako i W.om R. a jeho priateľkou A. R., tieto osoby (W. R., A. R.), v konaní vypočutí
ako svedkovia, pred súdom prvej inštancie potvrdili tvrdenia žalovaného, že k skutočnej ohliadke bytu

prostredníctvom žalobcu ako sprostredkovateľa nedošlo, nakoľko záujemca o kúpu bytu W. R. si byt
obhliadol už skôr, a to na obhliadke so žalovaným, pričom o predaji bytu sa dozvedel prostredníctvom
matky žalovaného. V tomto smere je potom argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že okolnosť,
že žalovaný, ako i kupca W. R. spolu s priateľkou, podpísali záznam o vykonanej obhliadke, je
dôkazom toho, že k obhliadke bytu skutočne prostredníctvom žalobcu došlo, nesprávna, keď len podpis

zúčastnených osôb na tzv. obhliadkovom liste, nemožno bez ďalšieho, za situácie, že žalovaný reálne
vykonanú obhliadku popiera, považovať za výlučne relevantný a nespochybniteľný dôkaz. Naopak,
žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tento dôkaz predložený žalobcom spochybnil a jeho
tvrdenia v rámci dokazovania potvrdili i vypočutí svedkovia (R., R.). K uvedenému odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že za situácie, že z hľadiska preukázania nároku zo strany žalobcu v kontraste s

popretím nároku žalobcu žalovaným, za účelom osvedčenia existencie zmluvného vzťahu a nárokov
z neho vyplývajúcich len prostredníctvom výpovedí svedkov, ktorí sú na oboch zmluvných stranách
osobne zainteresovaní k stranám sporu (či už z hľadiska kamarátskych, resp. pracovných väzieb),
nemožno prípadnú zainteresovanosť svedkov k stranám sporu vyhodnotiť len jednostranne, tak ako
na ňu poukázal žalobca. Pokiaľ potom žalobca tvrdí, že pravdivosť výpovedí svedkov R. a R., ako

i svedkyne O. Q. Z. je znížená, a to i s ohľadom na skutočnosť, že tieto osoby žalobca poznal
už v minulosti, potom nie je dôvod na to, aby sa rovnako nepristúpilo i k vyhodnoteniu výpovede
svedkyne X. F., pracovníčky žalobcu, ktorá bola so žalobcom v pracovnoprávnom vzťahu. Potom z
hľadiska tejto dôkaznej situácie existuje tvrdenie žalobcu oproti tvrdeniu žalovaného a v stave tejto
dôkaznej núdze zodpovednosť za výsledok sporu niesol žalobca. Ak súd prvej inštancie následne

ustálil, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, takýto záver súdu prvej inštancie je správny. Preto
nebolo možné konštatovať, že žalobcovi ako sprostredkovateľovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny
za sprostredkovanie, pretože žalobca nepreukázal, že jeho pričinením došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
medzi žalovaným ako záujemcom sprostredkovania a W. R. ako kupujúcim. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie rovnako správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno ani v preukázaní konkrétneho obsahu zmluvy o sprostredkovaní a jej jednotlivých dojednaní,
keď túto skutočnosť nebolo možné považovať za zistenú ani predložením všeobecnej písomnej zmluvy
vyhotovenej žalobcom. K uvedenému odvolací súd dodáva, že rovnako nebolo zrejmé, dokedy mali byť
stranysporusprostredkovateľkouzmluvouviazaní,t.j.nebolozrejmé,naakúdobubolazmluvauzavretá,
ako ani skutočnosť, či medzi účastníkmi zmluvy bola uzavretá dohoda o exkluzivite, t.j. že žalovaný musí

byt predať len prostredníctvom realitnej kancelárie žalobcu (túto skutočnosť žalovaný v konaní popieral).
19. Žalobca v podanom odvolaní napokon namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. K uvedenej námietke žalobcu odvolací súd udáva, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods.
2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP), a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia
(čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné
dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený,
aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav
pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti

jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.
K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byťtotožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia. Zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157
ods. 2 OSP) sa totiž chápe aj z hľadiska práva strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,

ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie
treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má jasne a
zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, pričom súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Tieto

požiadavky, podľa názoru odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa, preto s
argumentáciou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, a tak jeho nepreskúmateľnosti, sa
odvolací súd nestotožňuje.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.