Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200482
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.ErikouŠobichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti účastníčky
konania:E.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomB.S.T.XXX/XX,XXXXXU.,vkonaníopreskúmanierozhodnutia
odporcu č. V-58/2016 zo dňa 8.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. V-58/2016 zo dňa 8.2.2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníčke konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva

zamietol. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu
podpísalo za záložcu DSS Nestor, o. z. (predtým združenie ProHelp, združenie občianskoprávnej
pomoci) na základe dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného
predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. úverového
balíka. Z priloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný
veriteľ presadzuje nimi vybraného splnomocnenca, a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle
záložcu ale záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný

výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporu záujmov definovaných
v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konanie záložného veriteľa predstavuje zároveň vážnu
nekalú obchodnú praktiku, ktorá je Zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Spôsobuje totiž hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Poukázal na ustanovenia v tejto
súvislosti na § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a taktiež ďalej na ust. § 39, § 53 ods. 1 a 5
Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal aj na ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie

dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je
neplatný.

Proti tomuto rozhodnutiu zo strany navrhovateľa bol podaný opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ
poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, má za to, že správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Správny orgán sa obmedzil v odôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie,

že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocní sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctvealebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu - splnomocniteľa. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v

dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto
ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor
musí reálne existovať. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom

uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z
nespoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ ďalej namieta, že uvedenie predtlače
záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne
neobstojí. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca

na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte
záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o sobou, ktorá má obhajovať záujmy
veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Predmetná námietka je teda, čo do právneho
posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ ďalej
uvádza, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a

zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkon zákon. Z ust. § 46 Správneho poriadku
a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správneho orgánu o náležitom zistení
skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Tiež poukázal na to, že
bez dovolania sa relatívnej neplatnosti s poukazom na § 40a OY sa právny úkon považuje za platný,

to znamená odporca bol povinný povoliť vklad záložného práva k nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, že
právny úkon je relatívne neplatný. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov
vyššie uvedených v podaní. Správny orgán z tohto dôvodu vydal nezákonné rozhodnutie. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Účastník konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.

Odporca sa písomne k opravnému prostriedku vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecnéhopráva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,

ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa§30ods.2katastrálnehozákonakonanieopovolenívkladusazačínananávrhúčastníkakonania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k

nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a

minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný
úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho

orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva
v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať,
či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporca ako
správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na

povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,

ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii

právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé.

Odporca je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené
podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k
nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo

Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy)
a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení

uzatvorená medzi účastníkom konania a Občianskym združením ProHelp je absolútne neplatným
právnym úkonom, avšak nestotožňuje sa s argumentáciou odporcu pokiaľ správny orgán na danú
dohodu ako na hmotnoprávny úkon občianskeho práva aplikoval ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.
z.. Súd poukazuje na to, že toto ustanovenie je súčasťou slovenského právneho poriadku od 1. 5. 2014.
Podľa prechodného ust. § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2014, ustanoveniami

§ 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa
predpisov účinných do 30. apríla 2014. Ide tzv. nepravú retroaktivitu, čo má za následok, že na vznik
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., sa toto
ustanovenie nepoužije. Preto dôvodom absolútnej neplatnosti tohto úkonu nemôže byť toto ustanovenie.

V danom prípade bola dohoda o plnomocenstve uzavretá pred účinnosťou § 5a ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. (dňa 17.1.2014), a preto bolo potrebné vznik tohto právneho úkonu posudzovať podľa
právnej úpravy platnej ku dňu jeho uzavretia, teda podľa v tom čase platnej úpravy Občianskeho
zákonníka ohľadne spotrebiteľských zmlúv.

Samotná dohoda je predtlačený formulár, ktorý už obsahuje meno zástupcu a je doň ho možne vpísať
nehnuteľnosti až potom, čo bude splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Tieto atribúty možno
subsumovať do termínu „neprijateľné podmienky" podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnéhoku dňu uzavretia dohody o plnomocenstve (ďalej len OZ), ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Súd konštatuje, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako
na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom

obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená
súčasne s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom, že v plnomocenstve bol vopred určený
zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu a tiež formulár navodzoval možnosť
následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania
ako splnomocniteľom a splnomocnenom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o
splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva

uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp, teraz DSS Nestor o. z.).
Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z
dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, t. j. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení.
Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z
listinných dôkazných prostriedkoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že
by si účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti, resp. inej svojej obchodnej činnosti.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody

(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za ňu (za
E. C.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné

hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),

čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v
preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z
vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..

Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo

prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.